19. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má tlač 504, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 483.
Dávam slovo pani poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 504.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predmetným návrhom a predmetným zákonom navrhujeme upraviť povinnú predškolskú dochádzku od štyroch rokov veku dieťaťa a zrušiť nulté ročníky na základných školách a rozšíriť financovanie predškolskej výchovy tak, aby ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu poskytovalo finančný príspevok na dva ročníky predškolskej výchovy namiesto súčasného jedného ročníka.
Účinnosť návrhu zákona navrhujeme stanoviť na rok 2016 z dôvodu nastavenia financovania a pre väčší priestor samospráv, vytvoriť podmienky pre zavedenie povinnej predškolskej výchovy a účinnosť ustanovení o zrušení nultých ročníkov až na rok 2018, kedy by mali prvé deti absolvovať dvojročnú predškolskú výchovu, a nulté ročníky tým pádom už viac nebudú potrebné.
Týmto návrhom riešime viacero závažných problémov, ktoré je možné identifikovať nasledovne:
- Klesajúci počet detí navštevujúcich predškolské zariadenia, čo je v protiklade so žiaducim trendom, ako prebieha v iných štátoch Európskej únie, aj prioritami Európskej únie v rámci predškolskej výchovy.
- Podpora mladých rodín, ktoré chcú pracovať a nemajú kam umiestniť svoje dieťa do materskej školy - ide o zosúlaďovanie rodinného a pracovného života.
- Nízku pripravenosť detí, ktoré nenavštevujú predškolskú výchovu na plnenie školských povinností, čo je v súčasnosti riešené predovšetkým odkladaním začiatku povinnej školskej dochádzky alebo vytváraním nultých ročníkov na základných školách, čo je nedostatočné.
- Zlyhávanie ochrannej funkcie štátu pri ochrane oprávnených záujmov detí medzi štvrtým až šiestym rokom života dieťaťa - hovorím napr. o utýranej Lucke, ktorá takýmto spôsobom vypadla z evidencie po tom, čo absolvovala všetky povinné očkovania, a tento štát nevedel, že také dieťa vôbec existuje.
V Európskej únii je trendom podporovať účasť detí vo veku 4 až 7 rokov na predškolskom vzdelávaní. V roku 2008 bola participácia detí v predprimárnom vzdelávaní vo veku medzi štvrtým rokom a začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v krajinách Európskej únie v priemere 92,3 %, pričom v Slovenskej republike to bolo necelých 79 %, v Taliansku 98,8 %, vo Veľkej Británii 97,3 %, v Českej republike viac ako 90 %, v Holandsku a v Belgicku 99,5 a vo Francúzsku plných 100 %. Vo väčšine krajín síce nie je povinná predškolská výchova, ale napr. vo Francúzsku aj napriek tomu je účasť v predprimárnom vzdelávaní najväčšia spomedzi všetkých krajín EÚ 27.
Podľa najnovších informácií z Úradu informácií a prognóz školstva je účasť detí v predprimárnom vzdelávaní v roku 2012 na Slovensku vo veku 4 rokov len 73 %. Pri 5-ročných deťoch je to 80 %. Najhoršie sú na tom, samozrejme, komunity, ktoré spadajú pod sociálne vylúčené spoločenstvá. Podľa štúdie Svetovej banky navštevovalo v roku 2011 materskú školu len 28 % rómskych detí vo veku od 3 do 6 rokov. Takéto deti, ako iste viete, je potrebné zvlášť pripraviť na výchovu a vzdelávanie v základných školách, pretože väčšina z nich ani neovláda slovenský jazyk, nemajú základné sociálne zručnosti a bývajú neuromotoricky nezrelé, častokrát sa u nich rozvíjajú špecifické poruchy učenia, poruchy pozornosti a poruchy správania. Takéto deti spravidla na Slovensku končia v špeciálnych základných školách, pričom účasť rómskych detí v špeciálnych školách sa v roku 2010 vyšplhala až na rekordných 60 %. To sú len kvalifikované odhady, čo predstavuje okolo 15-tisíc rómskych detí.
Tento problém sa však netýka len sociálne vylúčených spoločenstiev. Častokrát aj deti nepatriace do sociálne ohrozených komunít aj v mestách vyrastajú v málo podnetnom prostredí, ktoré im neposkytuje potrebné pulzy pre ich všestranný vývin. Takýmto príkladom môžu byť rodiny so slabým príjmom, nefunkčné rodiny, napr. z dôvodu rôznych patologických javov ako závislosť na návykových látkach, hazarde a pod. Za všetky uvediem príklad bratislavského Pentagonu, kde sú sústredené práve takéto rodiny. Mnohé príklady to dokazujú, medziiným aj nedávno medializovaný prípad utýraného dievčatka, ktoré bolo niekoľko rokov mŕtve v Bratislave, alebo chlapca z Prešovského kraja, ktorý do svojich ôsmich rokov nenavštevoval žiadnu školu, žiadne iné zariadenie. Viaceré štúdie aj skúsenosti hovoria, že po absolvovaní predškolskej výchovy sú deti z menej podnetného prostredia lepšie pripravené na absolvovanie školskej výchovy, rozvíjajú sa harmonickejšie a väčšina z nich dosahuje stredoškolské vzdelanie. Existuje aj štúdia Svetovej banky, ktorá sa sústreďovala predovšetkým na deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Zistili, že presne to percento, ktoré chodilo do predškolského zariadenia, bolo schopné vo vyššom veku dokončiť strednú školu.
Zavedením povinnej predškolskej dochádzky by sme zároveň riešili problém, že orgány štátnej správy niekedy nevedia zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov detí, ich zdravia a zdravého vývinu od času, kedy rodič prestane poberať rodičovský príspevok v momente dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa, až do času, kedy je rodič povinný prihlásiť dieťa na povinnú školskú dochádzku. Takto bude každý rodič povinný dieťa prihlásiť na povinnú predškolskú výchovu po dosiahnutí štvrtého roku veku dieťaťa. Vytvoria sa tak podmienky na zlepšenie ochrany oprávnených záujmov všetkých štvorročných detí na Slovensku. Toto je veľmi dôležité, toto sa práve týka týraných detí, toto sa týka detí, ktoré tento štát ani nevie, kde sú, pretože nám jednoducho vypadávajú z evidencie. To nie je len prípad Lucky alebo toho chlapca z Prešovského kraja, ktorý som spomínala, to sú možno stovky detí, o ktorých štát nemá absolútne žiadne informácie, ako sa im vodí, v akom prostredí vyrastajú, či sú v poriadku, či vôbec sú.
V súčasnosti je nedostatok materských škôl hlavne v mestách. Povinná predškolská výchova vytvára podmienky, aby samospráva zabezpečila predškolskú výchovu pre všetky deti, a tým sa vytvorí možnosť otvárať materské školy aj tak, tam, kde by doteraz nevznikli. Vznik nových a verejných a neverejných materských škôl a zvyšovanie počtu tried v materských školách sú dôležité aj pre odstránenie časti prekážok pri napĺňaní túžby mať deti. Vytvorí sa tak kvalitné zázemie pre starostlivosť o deti a podporí sa pracovná aktivita mladých rodín. Zároveň je zrejmé, že so vznikom materských škôl vzniknú aj pracovné miesta pre učiteľov aj so stredoškolským pedagogickým vzdelaním.
Návrh zákona obsahuje povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy podľa miesta trvalého bydliska dieťaťa alebo do inej materskej školy podľa výberu rodiča dieťaťa po dovŕšení štvrtého roku veku dieťaťa rovnako ako v prípade plnenia povinnej školskej dochádzky. Na základe žiadosti rodiča v prípade, že zdravotný stav dieťaťa nedovoľuje sa zúčastniť na predškolskej výchove v materskej škole, alebo ak je podľa vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zabezpečený všestranný rozvoj dieťaťa aj mimo materskej školy, dieťa môže absolvovať individuálnu predškolskú výchovu. Jednoducho nebude musieť chodiť do tej škôlky. Jednoduchým testom sa zistí, či to dieťa vyrastá v prostredí, ktoré je dostatočne podnetné pre jeho ďalší vývin, ďalší vývoj, a takéto dieťa nebude musieť navštevovať tú materskú škôlku.
My, samozrejme, chápeme, že táto krajina je plná aj zodpovedných rodičov, ktorí dokážu vychovávať dieťa úplne plnohodnotne bez toho, aby sa do toho zapojila škôlka alebo akákoľvek iná cudzia osoba. Takýmto rodičom, samozrejme, dávame tú možnosť, aby ich dieťa nemuselo navštevovať materskú škôlku. Naozaj ide o jednoduché diagnostické testy.
Novelou zákona zároveň navrhujeme zaviesť povinnosť pre ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu poskytovať finančný príspevok na úhradu nákladov na vzdelávanie v materských školách nielen na päťročné, ako je to upravené v súčasnosti, ale aj na štvorročné deti. Obce tak budú mať presný prehľad o tom, koľko detí je potrebné do materskej školy umiestniť, a budú tak lepšie vedieť nakladať s prostriedkami z podielových daní na tento účel, ako aj s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. V prípade, že dieťa nebude riadne navštevovať povinnú predškolskú výchovu, zákonnému zástupcovi nebude vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, a pokiaľ ide o príspevok na dieťa, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o osobitnom príjemcovi rovnako ako v prípade, že si dieťa neplní povinnú školskú dochádzku alebo ak rodič nezapíše dieťa do materskej školy. Toto sa, samozrejme, netýka tých, ktorí dostanú potvrdenie od centra o tom, že jeho dieťa je v poriadku, z dostatočne podnetného prostredia a nemusí chodiť do materskej škôlky.
Za riadne plnenie povinnej predškolskej výchovy sa považuje to, ak dieťa strávi minimálne 80 hodín mesačne v materskej škole okrem prípadov, kedy mu to nedovoľuje zdravotný stav alebo iné vážne okolnosti, alebo na základe výnimky. Rodič dieťaťa alebo jeho zákonný zástupca bude môcť požiadať o individuálnu predškolskú výchovu, ak zdravotný stav dieťaťa mu nedovolí navštevovať materskú školu alebo ak je zabezpečený primeraný všestranný rozvoj dieťaťa inak, pričom k žiadosti bude musieť priložiť správu všeobecného lekára alebo vyjadrenie zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. V tomto prípade nebude potrebné povolenie, zákonný zástupca však bude musieť k žiadosti predložiť správu, ktorá preukazuje skutočnosti uvedené vyššie.
Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Má pozitívny vplyv na zamestnanosť (viď doložka vybraných vplyvov) a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Už len dodám, že sa teda týmto pádom uchádzam o to, aby ste podporili predmetný návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňa. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Arpádovi Érsekovi. Ideš.

Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Milí poslanci, poslankyne, dovoľte mi krátko, aby som zaujal miesto spravodajcu.
Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika k vydaniu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove, vzdelaní, čiže školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o zmene a doplnení zákonov, tlač 504.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote. Predseda konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky príležitosti, náležitosti, podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky, odporučí predmet návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a zároveň za gestorský výbor odporúčam Slovenskej Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady,
- Výboru Národnej rady o financovanie a rozpočet,
- výboru vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady za vzdelávanie, vedu, mládež a šport, vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcu.
Teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať teraz, či sa hlásia kolegovia, kolegyne ústne? Do rozpravy, predpokladám, traja páni poslanci: Fronc, Hlina, Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa ústne, ešte pán Poliačik. Dobre, berieme. Takže štyria páni poslanci.
Nech sa páči, Martin Fronc.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, vcelku krátko k tomuto návrhu zákona.
Viete, v prvom rade si musíme uvedomiť, že či sa to nazýva povinná predškolská dochádzka, ide o predĺženie povinnej školskej dochádzky. Ja si myslím, že tieto úvahy o predĺžení povinnej školskej dochádzky už existujú dosť dlhšie, takpovediac lietajú v povetrí. I keď som presvedčený, že pokiaľ by sme predlžovali povinnú školskú dochádzku, a v mnohých krajinách je dlhšia ako u nás, desaťročná, tak by som to bol za to, aby sme to robili na opačnej strane. To znamená, aby sme predlžovali nie desaťročnú, aby tie deti viac navštevovali stredné školy.
A teraz k samému návrhu zákona. Je celkom iste pravda, že poklesli počty detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka a ktoré prešli zaškolením. Ešte pred desiatimi rokmi Slovensko to malo jedno z najvyšších, vyše 91 %, pokiaľ si pamätám, dneska, ako uvádzala pani navrhovateľka, uvádzala, myslím, 80 % rádovo, čiže ten pokles je evidentný. Otázka je, čím je spôsobený? Ja si myslím, že nie ani tak rodičmi a ich nezáujmom, ale situáciou, ktorá existuje v mnohých mestách, kde je niekedy naozaj pre mnohých rodičov problém umiestniť dieťa do materskej školy.
No a teraz, v čom vidím problém. Určite nie v tom, že by sa vytvoril väčší priestor, že by dokonca štát viacej financoval predškolskú výchovu, v tom nevidím problém. Ale problém vidím v tom, že sa zavádza povinnosť. Nie teraz len k tomuto zákonu, ale všeobecne, mám pocit, že tuná máme takú tendenciu každý problém riešiť zavedením ďalšej povinnosti. Jednoducho miesto toho, aby sme uvažovali, ako tých ľudí skôr motivovať. Čiže rodič, ktorý naozaj bude podnetné prostredie vytvárať atď., bude musieť istým spôsobom absolvovať nejaké to, nejakú tú diagnostiku atď., aby to dieťa nemusel dať. Ja si myslím, že, naopak, musí, by malo to fungovať. Ak chceme, aby tam niektoré deti chodili, máme hľadať cestu, aby sme motivovali.
Čiže v čom ja vidím problém a s čím sa nemôžem stotožniť, to je zavedením povinností pre deti od 4 rokov navštevovať predškolskú výchovu. Pokiaľ by to bolo stavané motivačne, áno.
A ešte jedna poznámka, čo sa týka detí z menej podnetného prostredia, teda aby sme nechodili okolo horúcej kaše, väčšinou sa to týka detí z rómskeho prostredia, no nemyslím si, že toto ich nejakým spôsobom bude viesť k tomu, aby chodili na tú predškolskú výchovu, pretože o tom síce nikto nehovorí a zrejme ani nie sú známe žiadne štatistické čísla, ale mnohí vedia, že je nemálo takých detí, ktorí si neplnia ani povinnú školskú dochádzku, a že keď si opakovane neplnia, že to je pre rodičov trestný čin, len nikto do toho vstúpiť nechce. Takže nemyslím si, že tento ďalší, by som povedal príkaz, ich nejakým spôsobom donúti vzorec správania.
Takže pokiaľ rozšíriť, motivovať, vytvoriť priestor pre predškolskú dochádzku, áno, pokiaľ zaviesť povinnosť, tak musím povedať za seba, že nie. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, Martin Poliačik.

Pán poslanec, samozrejme, že keby sme žili v ideálnom svete, tak by platilo to, čo ste hovorili vo svojej reči, že by bolo vhodnejšie nerobiť plošný, plošnú povinnosť pre každého, ale targetovať ten zákon konkrétne na tie deti, ktoré to najviac potrebujú, na tých 15 až 20 % detí, ktoré objektívne potrebujeme v škôlkach mať. Len to by sme museli mať prostredie, v ktorom sa vytvára legislatíva, o ktorú sa dá oprieť. Ak by sme mali zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách, všetko by sa dalo nastavovať inak.
Ak by sme mali konkrétne posúdenie každého jedného dieťaťa v štyroch rokoch a vedeli by sme povedať, ktoré deti naozaj potrebujeme do tých škôlok dať a ktoré nie, vedeli by sme ich objektívne rozlíšiť, tak by sem tiež vedeli zákon targetovať úplne inak a dalo by sa ho zacieliť priamo na tie deti, ktoré to potrebujú. Toto všetko ale, bohužiaľ, nemáme a hodiny tikajú. A ak nespravíme niečo, tak sa nám stratí ďalšia jedna generácia a budeme hovoriť o tom, že áno, mali sme začať pri vzdelávaní, ale nemali sme na to nástroje. Tento nástroj nie je ideálny, ale za súčasných podmienok, som presvedčený o tom, že je to najlepšie možné riešenie. A v prípade, že si myslíte niečo iné, tak ocením alternatívny návrh, akým spôsobom dostať tých 15 až 20 % detí, ktoré nutne do škôlok potrebujeme dostať, lebo štatistiky nám jasne ukazujú z OECD, že ak tú škôlku skončia, tak majú veľkú pravdepodobnosť zmaturovať, tam je priama súvislosť. A ak im tie škôlky ale nedáme, tak nám budú vypadávať v prvých ročníkoch do špeciálnych škôl.

Nech sa páči s reakciou, Martin Fronc.

Ja si myslím, že líšime sa v pohľade na spôsob riešenia veci. Ja som za to, aby sa hľadali motivačné cesty. Pravdou je, že keby sme pripravili alternatívny návrh, tak skončí ako všetky alternatívne návrhy zatiaľ, ktoré som tuná podával v Národnej rade v tomto období, takže to asi nie je cesta, ktorá tam vedie, ale uvediem aspoň príklady. Pokiaľ som fungoval ako minister, tak som zaviedol pomoc, aby chodili do školy, pomôcky, stravovania, podobné veci, štipendiá, kde sme ich istým spôsobom snažili sa motivovať. Nemyslím si, že by to vyriešilo problém, však to je problém na mnoho, mnoho rokov a nemá také jednoduché riešenie, že ak deus ex machina to rozsekneme, to každý vie, ale myslím si, že toto je cesta, ktorá by skôr viedla k riešeniu, i keď dlhá a ťažšia určite. Ďakujem.