19. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa má pravdu. Skladali sme sľub, nie prisahali sme na ústavu, to som sa nechal uniesť, ale skladali sme sľub, milí kolegovia, že budeme si ctiť ústavu a budeme si ctiť to, čo je napísané v tej ústave, nielen tú peknú hnedú knižku, ale aj ten obsah, ktorý je tam. A tam je napísané, že budeme si ctiť a budeme chrániť aj majetkové práva ľudí. Táto novela zákona výrazným spôsobom rozviaže ruky vláde Slovenskej republiky, rozviaže ruky strane SMER, aby mohla za verejný záujem prehlásiť každú väčšiu stavbu alebo každú veľkú stavbu. A to si treba, prosím, uvedomiť.
Ďakujem veľmi pekne za reakcie pánovi poslancovi Feckovi a Simonovi. A teraz to veľmi jednoducho vysvetlím, zabudol som na to vo svojom vystúpení. Samospráva bude o posudzovaní verejného záujmu a o posudzovaní veľkej investície z celého procesu vylúčená. Milí kolegovia starostovia a primátori, milí poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, vás sa nikto nebude pýtať, či toto je veľká investícia vo verejnom záujme. Vláda tak rozhodne a bude. Takže si, prosím, predstavte to, že vo vašej obci alebo vo vašom meste máte vedľa mesta oddychovú zónu s lesoparkom, kde vláda rozhodne, že bude stáť vápenka alebo gumáreň, vás sa na to nikto neopýta, alebo ešte niečo horšie, továreň bude za kopcom, ale presne vo vašej oddychovej zóne postavia čističku pre túto továreň. Nebude to investícia, tak ako to povedal pán poslanec Fecko, ktorá spĺňa parametre zákona, ale logisticky s tým súvisí, veď vápenka ju potrebuje alebo gumáreň ju potrebuje. A vás sa na to nikto neopýta. „Milý pán primátor Ftáčnik, budete mať ropovod cez Bratislavu, milý pán primátor Raši, bude sa ťažiť urán na Jahodnej.“ A vás sa na to nikto nebude pýtať.

Podľa rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ.

Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prispieť tiež do tejto viacnásobnej diskusie, pretože postupne je rozvíjaná cez jednotlivé dni rokovacie od minulého týždňa, k novele zákona, ktorý má pôvodinu ešte z roku 1999, ale viaceré medzi tým zmeny, pretože tento návrh zákona, ktorý predkladajú traja kolegovia, považujem za návrat socialistických praktík do slovenskej nielen politiky, ale aj legislatívy. Veľmi čitateľne a výrazne totiž potvrdzuje a podporuje centralizáciu rozhodovacej moci vo vlastníckych právach a na druhej strane tým oslabuje práva občanov. A preto to spomínam, lebo strane SMER sa často pripisuje ten dôvetok SD, respektíve na Západe používajú celkom otvorene výrazy socialisti, Socialistická internacionála. Ale my sme tu prežívali obdobia, keď naozaj dominovala štátna moc, centrálny záujem, záujem ľudu, ktorý, samozrejme, zakrýval skôr skupinové a nekalé záujmy.
Tento návrh zákona, pán kolega Kondrót a ďalší navrhovatelia, možno považovať za neprimeraný, ba až neprípustný zásah do vlastníckych práv, a preto za porušovanie Listiny základných ľudských práv, ktorá je súčasťou Ústavy Slovenskej republiky.
Aký obsah taká forma, to tak býva v živote aj v politike. Ústavný súd na Slovensku už totiž raz zrušil podobný pokus. A ja rozumiem, prečo nepredkladá tento druhý opakovaný podobný pokus pôvodný predkladateľ, teraz je vicepremiérom pre veľké investície. Zatiaľ tou najväčšou bolo vytvorenie postu na Úrade vlády so skupinou úradníkov.
Obsah. Môže byť zabratá pôda pre výstavbu rôznych investícií alebo objektov, už nielen diaľnic, dokonca vo verejnom záujme aj administratívnych budov, za istých predpokladov. Môže to byť ropovod, spomínané kasíno alebo iné zámery.
Po prvé, je absurdné, aby napríklad administratívna budova, v ktorej bude pracovať 300 zamestnancov, bola vo verejnom záujme, a preto bola súčasťou takéhoto zámeru alebo zámyslu, pretože toto sa tu dialo práve pred rokom 1989.
Po druhé, nikde nie je napísané, čo potom keď sa zmení takto politicky vládne definovaný verejný záujem, keď uplynie tento záujem, či nebude takto získaná pôda alebo majetok lacno, výhodne, všelijako posunutý vládnym mecenášom, pretože toto zákon nerieši. Isteže, to nie je ani za normálnych pomerov cieľom. Verejný záujem nemôže byť definovaný takto laxne, voľne, ako je to dnes v tejto navrhovanej novele.
Po tretie, veľmi často spomínané princípy samosprávy. Samospráva na základe tejto novely je vylúčená z procesu rozhodovania. A to nie je v prospech demokracie, ale, naopak, pretože to znamená centralizáciu, to znamená štát, štátni úradníci už či na úrovni obvodného úradu v sídle kraja alebo na úrovni vlády rozhodnú.
Opakujem, kolegovia, centralizácia moci a oslabovanie postavenia občana, jeho práv, to sú dva veľmi negatívne javy, ktoré z tohto návrhu je vidieť, ale ktoré je vidieť z viacerých už rozhodnutí vlády Roberta Fica v tom druhom podaní, v druhom vydaní, podobne to bolo v prvom, iba teraz je iná rétorika.
Istoty si zaslúžia všetci, žiaľ, dostávajú ich len niektorí, niekoľkí, istotní. To je projekt jednej zdravotnej poisťovne, kde akcionári budú uspokojení, to je vyvlastňovanie, ktoré je teraz na programe, zhoršovanie podnikateľského prostredia alebo aj veľmi známe prerozdeľovanie investičných stimulov vo veľkých číslach, ktoré ničí férovú súťaž, a forma s obsahom spolu súvisia.
K forme už len to, čo odznelo. Namiesto toho, aby vicepremiér pre veľké investície, ktorý predkladal podobný zámer, protiústavný zámer, a Ústavný súd to vyriekol za zákon z roku 2007, to predkladal po serióznom dialógu v medzirezortnom konaní, verejnej diskusii, to predkladá skupina poslancov cez iniciatívu. A pritom ide o vážny zásah do práva občanov.
Aká forma, taký obsah, KDH to považuje za podobné chytráčenie a podvod, aký tu bol prednesený, predstavený, iniciovaný, pred Vianocami v skrátenom konaní známy návrh novely zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, teda PPC príbeh, ktorý sa podarilo zabrzdiť zo skrátenej formy na viac než mesačnú a potom upraviť tak, že to nie je v prospech jednej finančnej skupiny, ale upravený seriózny návrh, respektíve zákon. Som presvedčený, že toto je podobné chytráctvo, ktoré má pomôcť niekomu vybranému možno teraz ešte nie, pomenovanému, ale poškodí Slovensko, poškodí občanov a som presvedčený, že preto ho treba odmietnuť.
Za KDH môžem len sa pridať, rád, k tomu, čo tu predniesol kolega, ale aj viacerí predtým, navrhnutiu na stiahnutie tohto bodu z rokovania, ak nie a bude pokračovať a zároveň bude finalizovaný tak, ako teraz vyzerá, budeme hľadať všetky prostriedky preto, aby sme obhajovali ústavnosť a zákonnosť na Slovensku v zmysle rešpektovania ústavných pravidiel a princípov včítane toho, ak bude potrebné aj podanie na Ústavný súd. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána podpredsedu evidujem päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

Tak ja som zareagoval, keď bola prijatá novela zákona, ktorá umožňovala stavať na cudzích pozemkoch. Tak vtedy sme avizovali podanie na Ústavný súd. A Ústavný súd ho zrušil, samozrejme, napriek tomu, že pán spravodajca Ústavného súdu pán Ľalík to zdržiaval úspešne dva roky, čo bol bezprecedentný prípad. To bol úplne jednoznačný flagrantný prípad porušenia ústavy, ktorého ste sa dopustili, poslanci strany SMER, teda aj vy, pán poslanec Kondrot, úmyselným hlasovaním. Teraz budete znovu úmyselne hlasovať za zjavne protiústavný zákon.
Vôbec vyvlastňovanie na účely súkromnej investície je sporné. Vy teraz to rozširujete. Bude to možné pri akejkoľvek investícii nad 300 zamestnancov a máte pocit, že tým zlepšíte podnikateľské prostredie. Už som dlho nepočul absurdnejší argument ako zlepšovanie podnikateľského prostredia tým, že obmedzíme ochranu súkromného vlastníctva. To, si myslím, je tak absurdný nápad a tak blbý nápad, musím povedať, že už dlho nezaznel.
Aká bude ochrana podnikateľa, ktorý sem príde, dajme tomu, bude mať vyvlastnené pozemky, lebo zabezpečí prácu, nejaké obchodné centrum, dajme tomu, akékoľvek, 300 zamestnancov, keď potom príde možno ďalší investor a povie: „Zamestnám 500 zamestnancov a vyvlastnite mi presne tie isté pozemky.“ Koho to bude motivovať sem prísť investovať, keď ani jeho vlastnícke právo nebudú chránené, lebo ďalší o niečo väčší investor (Reakcia z pléna.), presne tak, pán poslanec, tak to bude, bude môcť mať vyvlastnené jeho nehnuteľnosti. Veď to je proste kocúrkovo. To je blbosť úplná. Vy tým nič nezlepšujete, len zhoršujete.
A ubezpečujem vás, že ak ten návrh v druhom čítaní prejde, dáme návrh na Ústavný súd. A som presvedčený, že Ústavný súd to zruší veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik.

Už len táto diskusia, ku ktorej na záver prispel aj pán podpredseda parlamentu, dokazuje, že ten návrh je proste deravý. Je v ňom množstvo chýb, množstvo ustanovení, ktoré možno interpretovať na sto rôznych spôsobov. A ja sa obávam, že to môže byť zámer, že niekde pod hladinou plávajú žraloci a my im dávame na hladinu jednoduchú bezbrannú obeť, majetok občanov Slovenskej republiky a v momente, keď tento zákon v tejto podobe, pán poslanec, prejde Národnou radou, tak zuby týchto žralokov uvidíme. Potom sa ukáže na plné pecky pre koho to bolo napísané a komu sa uľahčil prístup k majetku ľudí, na ktorých by za normálnych okolností nemal vôbec šiahať. Ďakujem.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda Figeľ, ďakujem vám veľmi pekne, že ste vystúpili aj vy ešte na konci tejto rozpravy, pretože ešte ste mi ozrejmili jednu vec, na ktorú som ja pozabudol vo svojej rozprave, vo svojom príspevku. A to je práve bod 1 §1, ktorý sa tam dopĺňa. A tu treba dať pozor, pretože to je ďalšia nuansa, ktorá vylepšuje ešte to prostredie, ktoré umožňuje ten odsek 3. Takže prečítajme si písmeno a): „uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti významnej investície podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí“. Takže tu sa nejedná len o jednu stavbu a vôbec to už potom nemusí byť 100 mil., stačí, keď s tým nejako logisticky súvisí a môžeme tam zase dať ďalšiu stavbu. Takže stačí, že už jednu máme a tá nemusí byť ani firmou, ktorá je na Slovensku, takže môže to byť nejaký zahraničný investor, ktorý tu už je, ale potrebuje niekto ešte nejaké ďalšie. Logistická súvislosť sa vždy nájde, pretože tú vieme vymyslieť.
A ako už povedal kolega Poliačik, je tu kopec takých vecí, ktoré sú spochybniteľné a interpretovateľné rôznymi spôsobmi. Toto je zlý zákon. Zákony sú na to, aby sa nedali obchádzať, alebo mali by byť teda na to, aby sa nedali obchádzať. Majú byť jednoduché a zrozumiteľné. Ale tu máme práve pocit, že sa predkladajú práve zákony, ktoré sú zložité, sú tam práve také skomoleniny, aby sa dali veľmi jednoduchým spôsobom obchádzať. A skutočne tu hrozí, že veľmi jednoduchým a laxným prístupom sa dá siahnuť na majetok občanov Slovenskej republiky, aj napriek tomu, že tu pán navrhovateľ krúti hlavou, že to nie je pravda. No pokiaľ sa k tomu vyjadrilo toľkoto ľudí a toľkoto ľudí tvrdí vám to isté, tak asi to pravda bude. A treba sa nad tým zamyslieť.