20. schôdza

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, táto schôdza sa uskutočňuje na žiadosť, na základe žiadosti 42 poslancov a z dôvodu vážnych udalostí okolo jednej zo spravodajských služieb štátu. V tejto chvíli tu vystupujem za predkladateľov, takže sa v tomto mojom vystúpení obmedzím na prednesenie uznesení, tak ako boli predložené, a tiež na stručné odôvodnenie, ktoré, pod ktorým sme spoločne s kolegyňami a kolegami podpísaní.
Obrana štátu a bezpečnosť občanov je najzákladnejšou úlohou štátu a efektívne civilné aj vojenské spravodajstvo predstavuje významný prvok prevencie pred priamym ohrozením obranyschopnosti štátu a pred bezprostredným ohrozením života, zdravia, majetku občanov.
Treba povedať, že spravodajské služby disponujú legálnymi nástrojmi, ktorých použitie môže v odôvodnených prípadoch narušiť ústavou chránené práva občanov. Môžu vykonávať činnosti a operácie, ktoré fyzické či súkromné právnické osoby vykonávať nesmú. O to dôležitejšia je dôvera verejnosti v legálnu a legitímnu činnosť spravodajských služieb.
Treba, žiaľ, konštatovať, že v dôsledku viacerých faktorov bola na Slovensku dôvera verejnosti v spravodajské služby oprávnene oslabená. Pokiaľ ide o Vojenské spravodajstvo, dôvera bola opakovane oslabená v poslednom čase dokonca dvoma veľkými kauzami.
V prvom prípade išlo o pochybnosti o legitímnom a legálnom postupe Vojenského spravodajstva a súvislostí s nasadzovaním informačno-technických prostriedkov, čo nebolo dosiaľ dôkladne vyšetrené. V súčasnosti ide o dokument "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia" v roku 2006 - 2010.
Podozrenia, ktoré boli v tejto súvislosti zverejnené, posilnil fakt, že ich sprevádzalo množstvo uniknutých autentických dokumentov, ale aj verejných svedectiev bývalých vysokých dôstojníkov Vojenského spravodajstva. Znepokojenie vzbudili aj verejné vystúpenia ministra obrany bezprostredne po zverejnení dokumentu, v ktorých bagatelizoval vážnosť celej situácie. Podľa niektorých bývalých príslušníkov Vojenského spravodajstva minister obrany dokonca svojimi verejnými vyhláseniami zavádzal verejnosť.
Aj keby sme pripustili, že, čo tvrdí pán minister, že celá kauza je len boj, citujem, "bývalých, súčasných a predbývalých", koniec citátu, príslušníkov Vojenského spravodajstva a nemá ekonomicko-kriminálny rozmer, aj tak treba situáciu považovať za nanajvýš znepokojujúcu a mimoriadne vážnu. Navrhovatelia sú presvedčení, že vzhľadom na rozsah celej kauzy ju nemôže Národná rada Slovenskej republiky odignorovať.
Vážené kolegyne, kolegovia, bol vám predložený návrh uznesenia, ktorý mi dovoľte teraz prečítať.
Národná rada Slovenskej republiky
A. je znepokojená kauzou, a uvediem znovu citát, "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia", koniec citátu;
B. konštatuje, že ide v krátkom čase už o druhú veľkú kauzu vo Vojenskom spravodajstve, čo vážnym spôsobom znižuje dôveryhodnosť fungovania Vojenského spravodajstva;
C. žiada ministra obrany, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o vyšetrovaní kauzy, citát, "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným, nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia".
Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej by som sa rád prihlásil ako prvý.

Ešte poprosím, pán navrhovateľ, potrebujem ešte aj spravodajcu. Takže potom otvorím rozpravu, samozrejme. (Reakcia predkladateľa.) Jasné.
Poprosím pána poslanca Hraška, ktorý je určený spravodajca z osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predniesol informáciu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kauze "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia" (tlač 588) vo výbore.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 10. júna 2013 č. 566 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku spomínanej kauze na prerokovanie Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu.
Schôdza Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bola zvolaná nadnes 17. júna 2013. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku spomínanej kauze prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Za návrh predmetného uznesenia hlasovali 7 poslanci za, 8 poslanci sa zdržali hlasovania. Z celkového počtu 15 poslancov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo prítomných 15 poslancov.
Súčasne ma výbor určil predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ku kaze "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia" (tlač 588) na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesenie bolo prečítané pánom navrhovateľom.
Pán predseda, týmto som skončil, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Teraz otváram rozpravu. Ešte pred tým, ako dám slovo pánovi poslancovi Fedorovi za navrhovateľov, chcem vás informovať, že písomne som za kluby dostal prihlášky: za klub OĽaNO pán poslanec Vašečka, za klub KDH pán poslanec Kvasnička, za klub SDKÚ pán poslanec Frešo, za klub MOST - HÍD pán poslanec Švejna. A potom písomne pán poslanec Hlina, Galko, Mikloško a pán poslanec Lipšic.
Takže, nech sa páči, pán poslanec Fedor.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie na úvod tejto schôdze rozdelím do štyroch bodov.
Po prvé, pretože to bolo veľakrát spochybňované, pokúsim sa vysvetliť, prečo je dôležité, aby o tejto kauze rokoval parlament a aby sme schválili navrhované uznesenie.
Po druhé, budem vás informovať o tom, čo v tejto záležitosti robil a robí kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Po tretie, vyjadrím sa k stanovisku vlády k tejto schôdzi, resp. k navrhovanému uzneseniu.
Po štvrté, môj pohľad na to, čo by sa malo akútne udiať a aké sú predbežné poučenia z celého tohto škandálu alebo kauzy, keď chcete.
Viete, že opatrne a skôr výnimočne používam silné slová, ale táto kauza prekonala všetky doterajšie kauzy okolo spravodajských služieb, ktoré sme tu mali, bohužiaľ. Už teraz má pre Vojenské spravodajstvo nezmerateľný, devastačný rozsah. Toto už nie je o ministrovi obrany, toto očividne nemá povahu nejakej problematickej jednotlivosti vo Vojenskom spravodajstve. Toto je o funkčnosti alebo zlyhaní dôležitého prvku bezpečnosti štátu. Áno, presne tak, jedného celého odvetvia v sektore obrany štátu. Ak teda niekto kladie otázku, že prečo o tom má rokovať parlament, keď veci vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní, tak presne pre toto.
Národná rada rokuje a reflektuje čo častokrát oveľa menej závažné problémy. My tu máme v sektore obrany a bezpečnosti vážny problém, bezpečnostný problém. Musíme si byť vedomí, že máme vážny bezpečnostný problém dokonca aj v takom prípade, keby nám o nejaký čas orgány činné v trestnom konaní povedali, že vo Vojenskom spravodajstve nemáme žiaden trestnoprávny hospodársky problém, že sa tam s ničím neplytvalo, že sa tam nič nespreneverilo a že tam všetko prebiehalo tip-top, lebo približne toto nám naznačuje pán minister. Niekto tomu verí? Aj keby to bola pravda, aj keby sme tomu všetci uverili, aj tak je tu vážny problém a ten problém sa volá sebadeštrukcia Vojenského spravodajstva v priamom prenose. Jeho sebakompromitácia pre potreby medzinárodnej spolupráce. Ten problém sa volá likvidácia samotných základov, existencia normálneho fungovania každej dôveryhodnej spravodajskej služby. Hovorím to nerád, hovorím to s veľkou ľútosťou, ale hovorím to aj preto, ak by niekto náhodou pochyboval, či ide o vec dostatočne vážnu, aby o nej rokoval tento parlament.
Dovoľte mi, aby som na tomto mieste môjho vystúpenia dal do pozornosti aj niektoré závery správy, ktorú prijal osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ako viete, výbor, ktorému predsedám, sa celej veci venoval prakticky nepretržite skoro tri týždne. Stretli sme sa veľakrát, vypočuli si informácie od mnohých ľudí zo súčasného aj bývalého vedenia, aj viacerých bývalých dôstojníkov Vojenského spravodajstva.
Výbor v správe, ktorú prijal, konštatuje, že, a dovolím si zacitovať: "V období rokov 2010 až 2012 prebiehali najmenej dve interné prešetrovania vo Vojenskej spravodajskej službe o podozreniach z nezákonného alebo nehospodárneho nakladania s hmotným a nehnuteľným majetkom v období rokov 2006 až 2010."
Výbor tiež konštatuje, a opäť citujem, že "interné prešetrovania podozrení neboli z minulosti ukončené spôsobom, aký by si ich povaha vyžadovala".
Okrem toho, znovu citujem zo správy: "Výbor konštatuje, že okrem vážnych podozrení z nezákonného alebo nehospodárneho konania existujú aj svedectvá o nezdravých vzťahoch vo vnútri Vojenského spravodajstva, eventuálne informácie o neprimeranom nátlaku, a to v nedávnej minulosti, ale aj po zlúčení oboch zložiek Vojenského spravodajstva."
Niekomu sa tieto formulácie môžu zdať nie dosť krvavé, ale vzhľadom na to, že sme museli dospieť k zhode väčšiny vládnych poslancov aj opozície, tak sú tieto informácie dosť jasné a dosť znepokojujúce.
Keď som pred chvíľou povedal, že Vojenské spravodajstvo nám predviedlo a predvádza likvidáciu základov existencie a normálneho fungovania každej dôveryhodnej spravodajskej služby, tak som mal na mysli presne toto a toto hovorí aj správa výboru, teda že nie "slohové práce", ale existencia vážnych podozrení z ekonomických prechmatov, že tu máme masívne úniky autentických dokumentov, že tu máme podľa všetkého nezvládnutý personálny manažment a nezdravé vzťahy v komunite Vojenského spravodajstva.
Vážené kolegyne, kolegovia, vždy som sa držal vecnosti na rozdiel od hysterických prejavov. Táto kauza prerástla cez hlavu súčasného vedenia Vojenského spravodajstva aj ministra obrany. Koľko ešte podozrení sa má objaviť, aby sme priznali, aký veľký problém na Slovensku máme? Koľko ešte musí uniknúť utajovaných dokumentov? Koľko dôstojníkov ešte musí prehovoriť a aké nechutnosti chceme ešte počuť?
Hovoríme tu o zlyhaní jedného z dôležitých prvkov bezpečnosti štátu, ale v takom prípade sa pýtam, čo robí premiér a predseda Bezpečnostnej rady štátu? Vláda má aj podpredsedu zodpovedného za oblasť bezpečnosti štátu, ani od neho sme nič doposiaľ na túto tému nepočuli.
Považujem za divné, neprimerané, nepatričné, ale i ignorantské, ak premiér hovorí, že čo sa deje okolo Vojenského spravodajstva, tomu ani vraj "divá sviňa" nerozumie. Nám tu pred očami prebieha samodeštrukcia Vojenského spravodajstva a predseda Bezpečnostnej rady štátu tomu vraj nerozumie?!
Vyzývam predsedu vlády, aby sa v tom teda zorientoval a aby sa ako predseda Bezpečnostnej rady aj v tom patrične angažoval. Pretože tu dnes nie je, posielam mu aspoň správu, ktorú v tejto veci prijal kontrolný výbor.
Vážené kolegyne, kolegovia, tu je asi vhodná chvíľa vyjadriť sa aj k stanovisku vlády, ktorá neodporúča prijať navrhované uznesenia. Veľmi vám odporúčam toto stanovisko si prečítať, pretože tvrdím, že toto stanovisko je úplne odfláknuté a úplne od veci. S čím teda vlastne vláda nesúhlasí? Nesúhlasí s tým, že Vojenské spravodajstvo nemá kauzu? Alebo si vláda myslí, že táto kauza neznižuje dôveryhodnosť Vojenského spravodajstva? Alebo vláda nechce, aby minister obrany informoval parlament o postupe vyšetrovania? Kauza tu je a je veľká, to hádam nikto nepoprie, na tom nie je nič vládne alebo opozičné. To je predsa fakt. Že kauza znižuje dôveryhodnosť Vojenského spravodajstva, to je tiež isté, bez ohľadu na to, kto má pravdu, je to celé, ako často hovoríme, poriadny prúser.
A tiež si myslím, že keď môže minister vnútra informovať parlament o vyšetrovaní kauzy Gorila, potom má parlament dostať aj informáciu o vyšetrovaní kauzy, ktorá dehonestuje a deštruuje jeden z dôležitých sektorov bezpečnosti štátu. Preto nerozumiem stanovisku vlády, a musel ho písať nejaký politický snaživec, ktorý si riadne neprečítal, s čím vlastne v skutočnosti nesúhlasí.
Vážené kolegyne, kolegovia, hneď ako táto kauza alebo kríza okolo Vojenského spravodajstva vypukla, zvolal som zasadnutie výboru. Usilovali sme sa o to, aby sme išli v medziach zákona, ale tam, až kam to ide. Stále som však opakoval, že kontrolný výbor nie je vyšetrovacia komisia, že tu v parlamente nikoho nemôžme označiť za páchateľa trestného činu a vymerať mu príslušnú sadzbu. Ani ja som to osobne nikdy nerobil.
Udalosti vo Vojenskom spravodajstve majú s najväčšou pravdepodobnosťou aj trestnoprávny rozmer. Navrhované uznesenie je práve o tom, aby nás pán minister obrany o tom náležite informoval. Ale kauza Vojenského spravodajstva prerástla rozmer nejakej jednotlivosti, nejakej konkrétnosti a nepríjemnosti. A našou povinnosťou je nielen kontrola, ale aj identifikácia systémových problémov. Viaceré problémy zapísala alebo naznačila už správa nášho výboru a to hovoríme o nedostatočnej kontrole a nedotiahnuté interné prešetrovanie. Hovoríme o nezdravom, nezdravých a narušených personálnych vzťahoch vo vnútri spravodajskej komunity. Hovoríme o zlyhaní personálneho manažmentu.
Bohužiaľ, sa javí, že zlúčenie vojenských tajných služieb, ako bolo zrealizované, žiaden z týchto problémov nevyriešil a v ničom nedáva záruky, že sa poruchy opravia a že sa neobjavia v budúcnosti. Lebo veď keď by sa na ulici nepovaľovali vagóny utajovaných dokumentov, vlastne sa nič neudeje. Preto som presvedčený, že potrebujeme nové nástroje a potrebujeme nové riešenia. Som presvedčený, že potrebujeme ustanoviť nezávislú inšpekciu nad bezpečnostnými zbormi. Silnú a nezávislú a ktorej tiež rozviažeme ruky. Obrazne povedané, potrebujeme takú inštitúciu, ktorá v prípade problému vie, kam má ísť, čo skontrolovať, na čo sa pýtať a prípadne čo zaistiť, a bude si môcť sama tiež otvoriť dvere. A nie čakať, kým im to láskavo niekto dovolí.
Som tiež presvedčený, že potrebujeme prehodnotiť návrh nového zákona o spravodajských službách. Mňa práve preto veľmi mrzí, že vládna väčšina zastavila konanie nášho výboru v tejto kauze, pretože sme mali ísť viac do detailov problému, ktoré nastali v tomto škandále, a potom z toho urobiť detailné tzv. lesson learned, lebo v prípade spravodajských služieb sa diabol ukrýva práve detailoch.
Tiež si myslím, že by sme mali zvážiť a upraviť rozsah úloh civilného a vojenského spravodajstva, a to tak, aby sa navzájom neprekrývali. A v najbližších dňoch tieto a niektoré ďalšie návrhy predstavím podrobnejšie.
A chcel by som aj z tohto miesta všetkých pozvať k diskusii a potom k prijatiu riešení, ktoré nebudú len vládno-opozičné a zaťaté. Poďme sa z toho, čo sa stalo, poučiť a skúsme zabrániť reprízam.
Ďakujem za pozornosť, zatiaľ. (Potlesk.)