20. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby Národná rada rokovala aj po 19. hodine až do prerokovania bodu programu vrátane hlasovania o uznesení. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja len procedurálny dopyt na tu prítomné ctené dámy, či nám dajú všeobecný súhlas na to, aby sme si mohli dať dole saká. Ďakujem pekne. Lebo je teplo. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, táto schôdza sa uskutočňuje na žiadosť, na základe žiadosti 42 poslancov a z dôvodu vážnych udalostí okolo jednej zo spravodajských služieb štátu. V tejto chvíli tu vystupujem za predkladateľov, takže sa v tomto mojom vystúpení obmedzím na prednesenie uznesení, tak ako boli predložené, a tiež na stručné odôvodnenie, ktoré, pod ktorým sme spoločne s kolegyňami a kolegami podpísaní.
Obrana štátu a bezpečnosť občanov je najzákladnejšou úlohou štátu a efektívne civilné aj vojenské spravodajstvo predstavuje významný prvok prevencie pred priamym ohrozením obranyschopnosti štátu a pred bezprostredným ohrozením života, zdravia, majetku občanov.
Treba povedať, že spravodajské služby disponujú legálnymi nástrojmi, ktorých použitie môže v odôvodnených prípadoch narušiť ústavou chránené práva občanov. Môžu vykonávať činnosti a operácie, ktoré fyzické či súkromné právnické osoby vykonávať nesmú. O to dôležitejšia je dôvera verejnosti v legálnu a legitímnu činnosť spravodajských služieb.
Treba, žiaľ, konštatovať, že v dôsledku viacerých faktorov bola na Slovensku dôvera verejnosti v spravodajské služby oprávnene oslabená. Pokiaľ ide o Vojenské spravodajstvo, dôvera bola opakovane oslabená v poslednom čase dokonca dvoma veľkými kauzami.
V prvom prípade išlo o pochybnosti o legitímnom a legálnom postupe Vojenského spravodajstva a súvislostí s nasadzovaním informačno-technických prostriedkov, čo nebolo dosiaľ dôkladne vyšetrené. V súčasnosti ide o dokument "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia" v roku 2006 - 2010.
Podozrenia, ktoré boli v tejto súvislosti zverejnené, posilnil fakt, že ich sprevádzalo množstvo uniknutých autentických dokumentov, ale aj verejných svedectiev bývalých vysokých dôstojníkov Vojenského spravodajstva. Znepokojenie vzbudili aj verejné vystúpenia ministra obrany bezprostredne po zverejnení dokumentu, v ktorých bagatelizoval vážnosť celej situácie. Podľa niektorých bývalých príslušníkov Vojenského spravodajstva minister obrany dokonca svojimi verejnými vyhláseniami zavádzal verejnosť.
Aj keby sme pripustili, že, čo tvrdí pán minister, že celá kauza je len boj, citujem, "bývalých, súčasných a predbývalých", koniec citátu, príslušníkov Vojenského spravodajstva a nemá ekonomicko-kriminálny rozmer, aj tak treba situáciu považovať za nanajvýš znepokojujúcu a mimoriadne vážnu. Navrhovatelia sú presvedčení, že vzhľadom na rozsah celej kauzy ju nemôže Národná rada Slovenskej republiky odignorovať.
Vážené kolegyne, kolegovia, bol vám predložený návrh uznesenia, ktorý mi dovoľte teraz prečítať.
Národná rada Slovenskej republiky
A. je znepokojená kauzou, a uvediem znovu citát, "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia", koniec citátu;
B. konštatuje, že ide v krátkom čase už o druhú veľkú kauzu vo Vojenskom spravodajstve, čo vážnym spôsobom znižuje dôveryhodnosť fungovania Vojenského spravodajstva;
C. žiada ministra obrany, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o vyšetrovaní kauzy, citát, "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným, nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia".
Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej by som sa rád prihlásil ako prvý.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predniesol informáciu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kauze "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia" (tlač 588) vo výbore.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 10. júna 2013 č. 566 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku spomínanej kauze na prerokovanie Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu.
Schôdza Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bola zvolaná nadnes 17. júna 2013. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku spomínanej kauze prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Za návrh predmetného uznesenia hlasovali 7 poslanci za, 8 poslanci sa zdržali hlasovania. Z celkového počtu 15 poslancov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo prítomných 15 poslancov.
Súčasne ma výbor určil predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ku kaze "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom VSS zo strany bývalého vedenia" (tlač 588) na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesenie bolo prečítané pánom navrhovateľom.
Pán predseda, týmto som skončil, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie na úvod tejto schôdze rozdelím do štyroch bodov.
Po prvé, pretože to bolo veľakrát spochybňované, pokúsim sa vysvetliť, prečo je dôležité, aby o tejto kauze rokoval parlament a aby sme schválili navrhované uznesenie.
Po druhé, budem vás informovať o tom, čo v tejto záležitosti robil a robí kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Po tretie, vyjadrím sa k stanovisku vlády k tejto schôdzi, resp. k navrhovanému uzneseniu.
Po štvrté, môj pohľad na to, čo by sa malo akútne udiať a aké sú predbežné poučenia z celého tohto škandálu alebo kauzy, keď chcete.
Viete, že opatrne a skôr výnimočne používam silné slová, ale táto kauza prekonala všetky doterajšie kauzy okolo spravodajských služieb, ktoré sme tu mali, bohužiaľ. Už teraz má pre Vojenské spravodajstvo nezmerateľný, devastačný rozsah. Toto už nie je o ministrovi obrany, toto očividne nemá povahu nejakej problematickej jednotlivosti vo Vojenskom spravodajstve. Toto je o funkčnosti alebo zlyhaní dôležitého prvku bezpečnosti štátu. Áno, presne tak, jedného celého odvetvia v sektore obrany štátu. Ak teda niekto kladie otázku, že prečo o tom má rokovať parlament, keď veci vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní, tak presne pre toto.
Národná rada rokuje a reflektuje čo častokrát oveľa menej závažné problémy. My tu máme v sektore obrany a bezpečnosti vážny problém, bezpečnostný problém. Musíme si byť vedomí, že máme vážny bezpečnostný problém dokonca aj v takom prípade, keby nám o nejaký čas orgány činné v trestnom konaní povedali, že vo Vojenskom spravodajstve nemáme žiaden trestnoprávny hospodársky problém, že sa tam s ničím neplytvalo, že sa tam nič nespreneverilo a že tam všetko prebiehalo tip-top, lebo približne toto nám naznačuje pán minister. Niekto tomu verí? Aj keby to bola pravda, aj keby sme tomu všetci uverili, aj tak je tu vážny problém a ten problém sa volá sebadeštrukcia Vojenského spravodajstva v priamom prenose. Jeho sebakompromitácia pre potreby medzinárodnej spolupráce. Ten problém sa volá likvidácia samotných základov, existencia normálneho fungovania každej dôveryhodnej spravodajskej služby. Hovorím to nerád, hovorím to s veľkou ľútosťou, ale hovorím to aj preto, ak by niekto náhodou pochyboval, či ide o vec dostatočne vážnu, aby o nej rokoval tento parlament.
Dovoľte mi, aby som na tomto mieste môjho vystúpenia dal do pozornosti aj niektoré závery správy, ktorú prijal osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ako viete, výbor, ktorému predsedám, sa celej veci venoval prakticky nepretržite skoro tri týždne. Stretli sme sa veľakrát, vypočuli si informácie od mnohých ľudí zo súčasného aj bývalého vedenia, aj viacerých bývalých dôstojníkov Vojenského spravodajstva.
Výbor v správe, ktorú prijal, konštatuje, že, a dovolím si zacitovať: "V období rokov 2010 až 2012 prebiehali najmenej dve interné prešetrovania vo Vojenskej spravodajskej službe o podozreniach z nezákonného alebo nehospodárneho nakladania s hmotným a nehnuteľným majetkom v období rokov 2006 až 2010."
Výbor tiež konštatuje, a opäť citujem, že "interné prešetrovania podozrení neboli z minulosti ukončené spôsobom, aký by si ich povaha vyžadovala".
Okrem toho, znovu citujem zo správy: "Výbor konštatuje, že okrem vážnych podozrení z nezákonného alebo nehospodárneho konania existujú aj svedectvá o nezdravých vzťahoch vo vnútri Vojenského spravodajstva, eventuálne informácie o neprimeranom nátlaku, a to v nedávnej minulosti, ale aj po zlúčení oboch zložiek Vojenského spravodajstva."
Niekomu sa tieto formulácie môžu zdať nie dosť krvavé, ale vzhľadom na to, že sme museli dospieť k zhode väčšiny vládnych poslancov aj opozície, tak sú tieto informácie dosť jasné a dosť znepokojujúce.
Keď som pred chvíľou povedal, že Vojenské spravodajstvo nám predviedlo a predvádza likvidáciu základov existencie a normálneho fungovania každej dôveryhodnej spravodajskej služby, tak som mal na mysli presne toto a toto hovorí aj správa výboru, teda že nie "slohové práce", ale existencia vážnych podozrení z ekonomických prechmatov, že tu máme masívne úniky autentických dokumentov, že tu máme podľa všetkého nezvládnutý personálny manažment a nezdravé vzťahy v komunite Vojenského spravodajstva.
Vážené kolegyne, kolegovia, vždy som sa držal vecnosti na rozdiel od hysterických prejavov. Táto kauza prerástla cez hlavu súčasného vedenia Vojenského spravodajstva aj ministra obrany. Koľko ešte podozrení sa má objaviť, aby sme priznali, aký veľký problém na Slovensku máme? Koľko ešte musí uniknúť utajovaných dokumentov? Koľko dôstojníkov ešte musí prehovoriť a aké nechutnosti chceme ešte počuť?
Hovoríme tu o zlyhaní jedného z dôležitých prvkov bezpečnosti štátu, ale v takom prípade sa pýtam, čo robí premiér a predseda Bezpečnostnej rady štátu? Vláda má aj podpredsedu zodpovedného za oblasť bezpečnosti štátu, ani od neho sme nič doposiaľ na túto tému nepočuli.
Považujem za divné, neprimerané, nepatričné, ale i ignorantské, ak premiér hovorí, že čo sa deje okolo Vojenského spravodajstva, tomu ani vraj "divá sviňa" nerozumie. Nám tu pred očami prebieha samodeštrukcia Vojenského spravodajstva a predseda Bezpečnostnej rady štátu tomu vraj nerozumie?!
Vyzývam predsedu vlády, aby sa v tom teda zorientoval a aby sa ako predseda Bezpečnostnej rady aj v tom patrične angažoval. Pretože tu dnes nie je, posielam mu aspoň správu, ktorú v tejto veci prijal kontrolný výbor.
Vážené kolegyne, kolegovia, tu je asi vhodná chvíľa vyjadriť sa aj k stanovisku vlády, ktorá neodporúča prijať navrhované uznesenia. Veľmi vám odporúčam toto stanovisko si prečítať, pretože tvrdím, že toto stanovisko je úplne odfláknuté a úplne od veci. S čím teda vlastne vláda nesúhlasí? Nesúhlasí s tým, že Vojenské spravodajstvo nemá kauzu? Alebo si vláda myslí, že táto kauza neznižuje dôveryhodnosť Vojenského spravodajstva? Alebo vláda nechce, aby minister obrany informoval parlament o postupe vyšetrovania? Kauza tu je a je veľká, to hádam nikto nepoprie, na tom nie je nič vládne alebo opozičné. To je predsa fakt. Že kauza znižuje dôveryhodnosť Vojenského spravodajstva, to je tiež isté, bez ohľadu na to, kto má pravdu, je to celé, ako často hovoríme, poriadny prúser.
A tiež si myslím, že keď môže minister vnútra informovať parlament o vyšetrovaní kauzy Gorila, potom má parlament dostať aj informáciu o vyšetrovaní kauzy, ktorá dehonestuje a deštruuje jeden z dôležitých sektorov bezpečnosti štátu. Preto nerozumiem stanovisku vlády, a musel ho písať nejaký politický snaživec, ktorý si riadne neprečítal, s čím vlastne v skutočnosti nesúhlasí.
Vážené kolegyne, kolegovia, hneď ako táto kauza alebo kríza okolo Vojenského spravodajstva vypukla, zvolal som zasadnutie výboru. Usilovali sme sa o to, aby sme išli v medziach zákona, ale tam, až kam to ide. Stále som však opakoval, že kontrolný výbor nie je vyšetrovacia komisia, že tu v parlamente nikoho nemôžme označiť za páchateľa trestného činu a vymerať mu príslušnú sadzbu. Ani ja som to osobne nikdy nerobil.
Udalosti vo Vojenskom spravodajstve majú s najväčšou pravdepodobnosťou aj trestnoprávny rozmer. Navrhované uznesenie je práve o tom, aby nás pán minister obrany o tom náležite informoval. Ale kauza Vojenského spravodajstva prerástla rozmer nejakej jednotlivosti, nejakej konkrétnosti a nepríjemnosti. A našou povinnosťou je nielen kontrola, ale aj identifikácia systémových problémov. Viaceré problémy zapísala alebo naznačila už správa nášho výboru a to hovoríme o nedostatočnej kontrole a nedotiahnuté interné prešetrovanie. Hovoríme o nezdravom, nezdravých a narušených personálnych vzťahoch vo vnútri spravodajskej komunity. Hovoríme o zlyhaní personálneho manažmentu.
Bohužiaľ, sa javí, že zlúčenie vojenských tajných služieb, ako bolo zrealizované, žiaden z týchto problémov nevyriešil a v ničom nedáva záruky, že sa poruchy opravia a že sa neobjavia v budúcnosti. Lebo veď keď by sa na ulici nepovaľovali vagóny utajovaných dokumentov, vlastne sa nič neudeje. Preto som presvedčený, že potrebujeme nové nástroje a potrebujeme nové riešenia. Som presvedčený, že potrebujeme ustanoviť nezávislú inšpekciu nad bezpečnostnými zbormi. Silnú a nezávislú a ktorej tiež rozviažeme ruky. Obrazne povedané, potrebujeme takú inštitúciu, ktorá v prípade problému vie, kam má ísť, čo skontrolovať, na čo sa pýtať a prípadne čo zaistiť, a bude si môcť sama tiež otvoriť dvere. A nie čakať, kým im to láskavo niekto dovolí.
Som tiež presvedčený, že potrebujeme prehodnotiť návrh nového zákona o spravodajských službách. Mňa práve preto veľmi mrzí, že vládna väčšina zastavila konanie nášho výboru v tejto kauze, pretože sme mali ísť viac do detailov problému, ktoré nastali v tomto škandále, a potom z toho urobiť detailné tzv. lesson learned, lebo v prípade spravodajských služieb sa diabol ukrýva práve detailoch.
Tiež si myslím, že by sme mali zvážiť a upraviť rozsah úloh civilného a vojenského spravodajstva, a to tak, aby sa navzájom neprekrývali. A v najbližších dňoch tieto a niektoré ďalšie návrhy predstavím podrobnejšie.
A chcel by som aj z tohto miesta všetkých pozvať k diskusii a potom k prijatiu riešení, ktoré nebudú len vládno-opozičné a zaťaté. Poďme sa z toho, čo sa stalo, poučiť a skúsme zabrániť reprízam.
Ďakujem za pozornosť, zatiaľ. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán kolega, no, priznám sa, že s veľkou zvedavosťou som čakal na vaše vystúpenie a, samozrejme, aj podľa toho som zvažoval, či sa zapojím, alebo nezapojím do tejto diskusie, pretože objavuje sa tu syndróm a okolnosti, ktoré sú mimoriadne znepokojivé. Veľmi krátko v tejto faktickej poznámke.
Pán kolega, vy by ste mali byť profesionál, ste viacročný minister vnútra. Vám asi netreba vysvetľovať niečo o špecifickom charaktere tajných služieb, o špecifickom charaktere kontroly, o špecifických nástrojoch kontroly, ktoré máme k dispozícii, výbor, ktorý kontroluje, ktorý je neverejný principiálne, s tým, že predsa všetci veľmi dobre vieme, že ak chcete diskreditovať tajnú službu, tak treba nejaký škandál zverejniť a tým ju skutočne dôsledne znefunkčníme a hlavne stratí schopnosť konať vo veci.
Vy neatakujete prácu, výsledky, výstupy, ale hovoríte o tom, že teda v prostredí tajnej služby, Vojenskom spravodajstve, sa mali zneužívať finančné prostriedky. Ak by ste kritizovali nástroj kontroly, ktorá je zatiaľ nefunkčná, že treba nejakú inú, alebo nekonajú orgány, ktoré sú na to určené, tomu by som rozumel. Ale o tom nehovoríte. Hovoríte len o kauze a 90 % dôvodov, ktoré uvádzate preto, že treba rokovať v parlamente o týchto veciach, sú, vlastne vylučujú túto potrebu, pretože to jednoducho nejde.
Takže, vážený pán kolega, obávam sa, že skôr tu prevážil moment politizácie problému, politickú kauzu, ktorú treba nejakým spôsobom využiť vzhľadom na problémy v strane, v ktorej ste, a zneužiť na to parlament.
Myslím si, že veci, o ktorých hovoríte, ako je používanie finančných prostriedkov, sú skutočne veľmi vážne, ale v prostredí tajných služieb sa tým musia zaoberať špecializované orgány.
Otázka vyšetrovacieho výboru. Pamätajú si ešte všetci poslanci dnešnej opozície, ako boli proti tomu, aby sme zriadili vyšetrovací výbor?
Zatiaľ toľko, pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, všetko to, čo ste povedali, a ja to počúvam ako absolútny laik, je dôvodom na novelizáciu zákona. Áno, profíci si majú sadnúť z príslušného výboru alebo z príslušných výborov a novelizovať príslušné zákony. Absolútne, hovorili ste argumenty, potvrdili ste to, že zákon treba novelizovať.
No ale stále si nemyslím, že toto je dôvod na mimoriadnu schôdzu, aby sme si to tuná takto všetko povedali, lebo toto sú rýdzo profesné a profesionálne záležitosti. A hovorím, stále hľadám dôvod, prečo tu vlastne dnes sedíme. Hádam sa ho dozviem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
No, vážený pán predseda osobitného kontrolného výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, ja som si ťa stále vážil ako veľmi slušného človeka, ako bývalého ministra vojny, poslanca, v súčasnosti predsedu nášho osobitného kontrolného výboru. S mnohými vecami, najmä v tej úvodnej časti, ktoré si uviedol, o bezpečnostnom probléme a podobne, a vážnom bezpečnostnom probléme, môžem len súhlasiť a možno sa k tomu ešte dnes vyjadrím.
Ale čo ma zarazilo, a budem veľmi rád, ak mi na to odpovieš tu pred všetkými poslancami v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, že niekoľkokrát si sa odvolával na závery správy, ktoré prijal výbor, osobitný kontrolný výbor pre kontrolu Vojenského spravodajstva.
Pán predseda, zavádzaš. Pretože žiadnu takúto správu výbor neprijal, neschválil. Bola to správa predsedu výboru o činnosti výboru v súvislosti s údajnou kauzou a tak ďalej atď. a my sme ju len zobrali na vedomie.
Tak bol by som veľmi rád, keby si vysvetlil v pléne Národnej rady, čo ťa k tomu vedie, aby si hneď v úvode, hneď v úvode, keď riešime takýto vážny problém, zavádzal tu prítomných poslancov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Dvakrát som pôsobil vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ale necítim sa odborníkom, ale to, čo poviem, to môže povedať aj človek, ktorý nie je odborník, a to je to, že škandál, obrovský škandál je v tom, že informácie, ktoré majú byť tajné o spravodajských službách, si prečítame v novinách, že agenti informácie vynášajú, predpokladám, že s nimi robia biznis a zápasy. A v tomto je ako hlavný problém štátu.
A moja otázka smeruje potom, keď sa vyjadrí pán minister, aj so žiadosťou, čo vláda urobí, aby bol v tajných poriadok? Tomu nepomôže zákon, ja si myslím, že tomu pomôžu niektoré iné kroky, ktoré musíte urobiť vy ako minister a ktoré musí urobiť vláda, pretože potom Slovensko je naozaj nedôveryhodný partner k ostatným tajným službám, špeciálne pri Vojenskom obrannom spravodajstve vo vzťahu k NATO.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja myslím, že pán poslanec Fedor pomerne presne poodpovedal na tú otázku, že prečo tu sme. Sme tu preto, lebo štandardné mechanizmy, ktoré sú vo vnútri tejto tajnej služby, zjavne zlyhali. Je tu masívny únik informácií, ktoré majú byť utajované. Máme tu agentov, ktorí chodia na kameru a vysvetľujú, čo sa tam deje. Skrátka a dobre, je úplne zrejmé, že táto služba kolabuje.
To, čo je mimoriadne zlé na tejto situácii, je, že pán premiér neprišiel sem dnes medzi nás poslancov, aby nás o tom poinformoval, aby ako človek, ktorý vedie exekutívu tohto štátu, jasne ukázal, že vie urobiť poriadok. Naopak, museli sme si to my ako opoziční poslanci vyžiadať, toto sedenie, aby sme sa k tomu mohli vyjadriť, a napriek tomu, že tu sedíme a debatujeme, už tu počujem prvé hlasy na tú tému, že vlastne je to možnože aj zbytočné. Nie, nie je to zbytočné, lebo takisto ako ostatní ľudia na verejnosti, aj ja som počul mnohokrát o tom, že sa materiály odtiaľ vynášajú, dokonca že sa s nimi obchoduje. No nečudujem sa potom, čo dnes na médiách sa predvádza. Nečudujem sa potom, keď vidím, ako liknavo sa celý problém rieši. Nečudujem sa potom, keď sa dozviem, že vlastne sa jedná o akési politické nominácie ešte z čias minulej, resp. prvej Ficovej vlády. Na toto všetko by sme potrebovali jasnú odpoveď, aby sme vedeli, že či tí, ktorých platíme, a či tí, ktorých chránime zo zákona, majú na to nárok a to masívne nezneužívajú.
Obávam sa, že to, kvôli čomu tu dnes sedíme, je len špička ľadovca, a tváriť sa, že je to akási náhoda, že je to akási mediálna hra, kačica, divá sviňa a podobné výrazy používať, je absolútne nemiestne. Je to škandál, o ktorom si my vo svojom malom rybníku myslíme, že ho ututleme a nikto zvonka si ho nevšimne. Bohužiaľ, opak je pravdou a kredit Slovenska aj vďaka tomuto škandálu klesá. Preto si myslím, že by tu mal premiér sedieť a silou-mocou na čele tohoto vyšetrovania byť.