20. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vyše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Číž.

Pán poslanec Lipšic, hovorili ste tu o odvahe, o bezočivosti, o všetkom možnom, hm. A ale už ani, ani, aj to človeku zdvihne mandle, len začínate byť zábavný. To, čo ste tu teraz čítali, pán Lipšic, sa malo odohrať v rokoch tuším 2008, 2009. Nemohli by ste v tejto sále povedať, kto bol ministrom vnútra v rokoch 2010 až dvetisíc, ja neviem, jedenásť až v polovici dvanásteho roku? Kto dostával všetky zvodky? Kto jediný z tohto parlamentu mal vedieť o tom, čo sa deje? A kde, kedy o tom informoval verejnosť?
To ste si ako minister odkladali tieto vynikajúce informácie, aby ste teraz mohli to používať v tom politickom zápase, zvlášť v situácii, keď sa nikto nemôže brániť, lebo polovica vecí je tajná, ktorá sa tu odohráva? To je, pán poslanec, pre mňa bezočivosť! A to neni odvaha vystúpiť a bezočivo klamať. V tom je ten zásadný problém.
Pán Lipšic, jednu malú, drobnú vec ešte by som pripomenul. Hovorím o fungovaní tajných služieb, o zneužívaní obsahu informácií, ktoré získajú a podobne. Pamätám si, bol som členom ústavnoprávneho výboru v roku 2011, keď vyšli prvýkrát na verejnosť fakty, že z ničoho nič začal sa objavovať, v novinách sme čítali, telefonický rozhovor vtedy opozičného poslanca, dnes ministra vnútra, a podobné iné veci, kde sa preslýchajú, sa odpočúva všade a že je tendencia zneužívať to v politickom zápase. Kto bol minister vnútra, ktorého sme pozvali na ústavnoprávny výbor, ktorý nasadil taký veľmi zvláštny zamatový výraz tváre, akože čo my vám rozprávame, všetko je v absolútnom poriadku. Vy dozorujete a máte všetko v poriadku a poslanci sa do ničoho absolútne nemajú miešať, lebo to je v záujme štátu, bezpečnosti, ktorú vy zaručujete. Bolo tam dvanásť svedkov, pán Lipšic.
To je bezočivosť postaviť sa teraz a vyprávať tieto veci. Vy ste spolu s týmto pánom Galkom spoluvinníkom za to, že odpočúvanie dneska na Slovensku je samozrejmé. A iba obrovské šťastie, že sa nedeje to, čo je v Českej republike, že ľudia, ktorí to takto zneužívajú úradnú moc, sú dneska vo vyšetrovacej väzbe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lipšic, chcel by som potvrdiť to, čo ste povedali. Áno, minister obrany Martin Glváč sľúbil na branno-bezpečnostnom výbore, že dôstojníci pôjdu na polygraf, a nie na polygraf vo svojej službe, ale na polygraf nezávislej inštitúcie. Nemyslím si, že to splní, pretože určite došiel na rezort a tajní buchli do stola a minister pustil do gatí a žiaden polygraf nebude.
On sľúbil toho oveľa viacej. On sľúbil presne na tom istom výbore, a to si určite tiež pamätáte, že do dvoch dní to dievča nešťastné je vonku z armády. To všetci trinásti, alebo neviem koľkí sme tam boli, sme počuli. Dvakrát to zopakoval, že do dvoch dní ju pustí z armády. Miesto toho ju poslal do Trebišova veliť bojovej jednotke. Ale o tom budem rozprávať inokedy.
Takisto sľúbil, že vysvetlí stretnutia s Gansém. To sľúbil na osobitnom kontrolnom výbore. Predpokladám, že opäť, takisto ako pri tom svojom sľube, keď sľúbil, že to dievča pustí z armády, a tam mu jednoznačne tajní buchli po stole a pustil do gatí, tak presne takto isto mu buchli po stole, aj keď prišiel si pýtať vysvetlenie od Skuhru a prišiel sa pýtať, že čo to má znamenať, tie fotky.
Minister Glváč nevedie rezort. Minister Glváč je nesvojprávna bábka, ktorá sa správa zbabelo, a ja si nemyslím, že niekedy zodpovie vaše otázky. Tak ako ani nezodpovie tie otázky, ktoré som tu položil ja.
Museli ste vidieť už ten začiatok dnešnej schôdze, keď ho sem prišiel minister vnútra Robert Kaliňák doslova postriehnuť a odkontrolovať. Aj to o veľa veciach svedčí.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Lipšic.

Ja len na pána poslanca Číža. Pán poslanec, vy ste si ma predvolali na ústavnoprávny výbor a rád som tam prišiel po tom, čo trestne stíhaný bývalý minister Ficovej vlády Štefanov za nástenkový tender povedal, že má informácie, že s mojím vedomím sa odpočúva 40 poslancov. To je, proste to porozprával. Potom sa toho všelikto chytil, aj váš predseda, dnešný minister vnútra: "Máme také informácie z Krajského súdu v Nitre." No ja som rád prišiel, lebo to bol úplný nezmysel, samozrejme.
Generálna prokuratúra začala preverovať tie veci. O pár mesiacov na to Generálna prokuratúra, nie ministerstvo vnútra, trestné oznámenie odložilo bez začatia trestného stíhania, aj keď to nezverejnili, samozrejme. Ale na to potom noviny prišli asi o rok neskôr, lebo nebol absolútne žiaden dôkaz na to. Bol to proste blud poslanca, ktorého sme žiadali vydať na trestné stíhanie za nástenkový tender. A vy ste sa na tom zúčastnili a doteraz nemáte tú odvahu povedať "prepáčte", ani ju nikdy nebudete mať. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Ja som hovoril o dodatkom k zmluvám z roku 2012. Zo 16. 11. 2012 a z 28. 12. 2012. V čase, keď ja som už nebol ministrom vnútra. A sú to dodatky, ktoré sú verejné v Centrálnom registri zmlúv, pretože vytínanie pňov nie je utajovaná skutočnosť.

Nech sa páči, páni poslanci, teraz máte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec. Do rozpravy sa prihlásilo deväť poslancov. (Reakcia z pléna.) Aha, pán Martvoň je dvakrát, nevidím ho. Áno. Takže pána Martvoňa vyradiť, dobre, osem poslancov je do rozpravy prihlásených.
Nech sa páči, dávam slovo prvému pánovi poslancovi Matejičkovi.

Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, na úvod môjho vystúpenia chcem vyjadriť svoj názor, že ma neteší táto schôdza, podľa mňa zbytočná, bola vôbec zvolaná. Rešpektujem to však, lebo je to v súlade s demokratickými princípmi, ktoré si táto vláda a tento parlament ctí.
Dnešné rokovanie je výsledkom diletantských snáh pána poslanca Galka, ktorému ide len o účelové, populistické politikárčenie a tým zakrytie jeho vlastnej politickej impotencie, ako aj neschopnosti jeho oklieštenej strany.
Panie poslankyne, páni poslanci, pripomeňme si, čo sa vlastne stalo a o čo tu vlastne ide. Všetko to začalo zverejnením informácie v denníku SME zo dňa 15. mája 2013, že mu boli doručené dokumenty z prostredia Vojenského spravodajstva. Tieto dokumenty sa týkali údajného tunelovania Vojenskej spravodajskej služby zo strany jej bývalého vedenia z čias prvej vlády Roberta Fica. Tu sa kauza údajného tunelovania VSS začala. To musíme mať stále na pamäti, celé to začalo ako mediálna bublina.
Toto si však očividne neuvedomil pán poslanec Galko. Jeho amaterizmus je v tom, že nie je schopný domyslieť si dôsledky svojho konania a pripomína mi tým žiačika, ktorý v šachu myslí len na jeden ťah dopredu. Nechápe, že vyťahovať na svetlo sveta a živiť údajné kauzy sa nemôže len tak, ako sa vyspí. Nestačí si len vystrihovať novinové články a tárať piate cez deviate. Treba predvídať, aký toto celý môže mať dopad na dôveryhodnosť našej krajiny.
Všade vo svete sú tajné služby a ich aktivity, hlavne v boji proti terorizmu, prísne utajované. Mimochodom, podobný názor vyslovil aj pán Hrušovský vo včerajšej diskusnej politickej relácii, čiže dokonca aj opoziční politici rozumejú tomu, aké nebezpečné je zahrávať sa s dobrým menom Slovenskej republiky. Jediný, kto tomu nerozumie, je pán poslanec Galko. O tom, čo bolo mediálne prezentované v denníku SME, nebudem polemizovať. Ani o tom, či taký údajný skutok, o ktorom nás chcú presvedčiť slovenské médiá a opoziční politici, nastal. Celú vec už majú v rukách orgány činné v trestnom konaní, ktoré jediné sú oprávnené zistiť, či k takémuto protiprávnemu konaniu vôbec došlo, a ak áno, zistiť páchateľov takéhoto konania. Ak by orgány činné v trestnom konaní potvrdili takúto protiprávnosť, potom sú na rade súdy. Súdy rozhodujú o vine a nevine a ktoré ukladajú tresty v prípade, ak bola vina dokázaná. Toto nie je a nemôže byť vecou nás politikov. Vždy, keď politici ako pán Galko zasahujú do vyšetrovania, je to ohrozením celého nášho právneho systému.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po vypuknutí tejto údajnej kauzy uzreli svetlo sveta iné veľmi zaujímavé a pozoruhodné skutočnosti. O čo ide? A čo bolo vlastne doposiaľ naozaj zistené a preukázané?
Údajné tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby sa začalo preverovať v období vlády Ivety Radičovej, a to riadiacimi funkcionármi, ktorí boli do vedenia dosadení vtedajším ministrom obrany Galkom. Ten bol ako minister zodpovedný za riadenie a činnosť Vojenského spravodajstva. Išlo o riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Mikulca a jeho zástupcu Suchodolinského. Títo Galkovi nominanti mali zistiť rozkrádanie majetku štátu v správe ministerstva obrany, konkrétne v správe Vojenského spravodajstva, ku ktorému malo dochádzať za čias, kedy službám velili páni Šebo a pán Skuhra. Zistenia o protiprávnosti zhrnuli pán Mikulec a Suchodolinský do utajovaných informačných správ pre ministra obrany, v jednom prípade pre vtedajšieho ministra Galka a v druhom prípade po Galkovom odvolaní z funkcie ministra obrany pre vtedajšiu poverenú ministerskú obrany pani Radičovú.
Čo nasledovalo potom? Jediné, čo je dnes v celej tejto údajnej kauze jednoznačne preukázané, je nasledovné. Tzv. odhalitelia tunelovania namiesto toho, aby takéto ich podozrenia o protiprávnej činnosti okamžite oznámili orgánom činným v trestnom konaní, tak neučinili. Nekonali teda v súlade s ich povinnosťami, ako im to ukladajú všeobecne záväzné právne predpisy. Pán Mikulec dokonca nariadil ich absolútnu likvidáciu skartovaním. A čo je najvtipnejšie? Ospravedlnením ich nenávratnej likvidácie bolo podľa pána Mikulca to, že už neboli potrebné pre ďalšie využitie Vojenského spravodajstva. A dnes z toho odrazu robíte takúto kauzu.
Tak sa teda spýtam? Aké tunelovanie to vlastne bolo zistené? Alebo je to naozaj len novinárska kačica? Ak nie, prečo neboli spomínané zistenia postúpené orgánom činným v trestnom konaní a namiesto toho boli zlikvidované? To sú otázky, ktoré si musí klásť každý zodpovedný politik. Pán Galko však nie je zodpovedný politik, je to amatér, ktorý svojím nezodpovedným konaním pootvoril Pandorinu skrinku a ohrozuje funkčnosť tajných služieb na Slovensku.
Pýtam sa však ďalej. Kto je vlastne pán Mikulec, ktorý mal prísť na údajné tunelovanie? Kľúčová skutočnosť je táto. Pán Mikulec bol do vedenia VSS v roku 2010 dosadený ako politický nominant, a to práve ministrom Galkom. Je to teda Galkov človek. A čo je pikantnejšie? Či najpikantnejšie? V roku 2012 bol pán Mikulec na základe rozhodnutia zastupujúcej ministerky obrany Radičovej postavený mimo štátnu službu z dôvodu, že proti nemu bolo orgánom činným v trestnom konaní vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, ktorého sa mal dopustiť ako riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby. Z armády bol ešte v roku 2012 prepustený, pretože prestal spĺňať základné podmienky pre zotrvanie v služobnom pomere po tom, keď prestal byť považovaný za bezpečnostne spoľahlivého.
Pán Galko, toto má byť tá osoba, ktorá sa v súčasnosti prezentuje ako spoľahlivý svedok celej kauzy, údajnej kauzy? Takáto osoba mala akože odhaliť údajné tunelovanie? Osoba, ktorú musela postaviť mimo služby ešte expremiérka Radičová? Kvôli tomuto pánovi je tu celý tento cirkus?
Nehovoriac o tom, že tak pán Mikulec, ako aj jeho vtedajší zástupca pán Suchodolinský potvrdili, že v súvislosti s predmetným odhaľovaním tunelovania mali dôkaznú núdzu. Tak čo je teda potom za tunelovanie, keď títo dvaja páni spochybňujú samých seba? Akú dôveryhodnosť majú tieto osoby a ich údajné zistenia?
Som presvedčený, že takýmto osobám seriózni politici nemôžu dôverovať. Takýmto osobám môže dôverovať iba amatér Galko.
Vrátim sa však ešte k jednej, a to reálnej kauze, na ktorú sa momentálne akosi pozabudlo alebo pozabúda. Ide o kauzu, ktorá je známa ako Galkove veľké uši. Je to kauza nelegálneho odpočúvania osôb Vojenským obranným spravodajstvom, ku ktorému došlo v období rokov 2010 až 2011, teda za Galkovho ministrovania. Dnes je v tejto veci orgánmi činnými v trestnom konaní vedené trestné stíhanie, pričom bolo doposiaľ vznesené obvinenie voči piatim osobám za 18 trestných skutkov z dôvodu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Obvinenými v tomto konaní sú osoby, ktoré v roku 2010 boli dosadené do vedenia Vojenského obranného spravodajstva ako politickí nominanti exministrom Galkom. Čiže opäť sme pri zdroji všetkých špinavostí, všetko sa začína a končí pri exministrovi Galkovi.
To, prečo poukazujem na túto kauzu odpočúvania, je skutočnosť, že tu existuje paralela s udalosťami, ktoré sa dnes prevalili v Českej republike. Pozrite sa na médiami zverejnené uznesenie českých orgánov činných v trestnom konaní vo veci nelegálneho odpočúvania, ktoré malo byť vykonané českým Vojenským spravodajstvom. Asi nikoho z vás neprekvapí, že sa to veľmi podobá na zistenia našich orgánov činných v trestných konaní. Podstatné je, že v oboch prípadoch ide o také zneužitie právomoci, ktoré malo byť vykonané na základe politickej objednávky a na ktoré bolo Vojenské spravodajstvo zneužité. Tu sa ukazuje, aké ľahké je zneužívanie politickej moci na diskreditáciu opozície alebo šikanovanie tzv. politicky nepohodlných osôb. Za neoprávnené odpočúvanie predseda českej vlády podal demisiu. Českej republike hrozí rozpad vlády a ľudia, ktorí zneužili politickú moc, sedia dnes vo vyšetrovacej väzbe.
Pán Galko sedí tiež, ale nie vo vyšetrovacej väzbe, ale tu medzi nami v slovenskom parlamente. Je toto v demokratickej krajine normálne? Podľa mňa rozhodne nie.
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vrátim sa ešte k údajnej kauze tunelovania vo VSS. Chcem vám pripomenúť senzačné odhalenie bývalej dôstojníčky Vojenského spravodajstva Kataríny Svrčekovej. A opäť si kladiem otázku: Kto je táto osoba, ktorá mala byť ako vojačka súčasným vedením Vojenského spravodajstva prenasledovaná, šikanovaná? Je to osoba, ktorej môžeme veriť?
No asi nebude náhodou, že ide o osobu, ktorá bola prijatá do Vojenských spravodajských služieb v roku 2010 za vedenia pána Mikulca. Pripomínam, pán Mikulec bol Galkov človek. Ako pani Svrčeková sama priznala, s pánom Mikulcom mala a doposiaľ má partnerský vzťah. Povedzte mi úprimne, dá sa takejto osobe veriť? A čo viac, jej verejné vystúpenie zabezpečil a moderoval sám pán poslanec Galko. Celá táto fraška sa odohrala v straníckej centrále SaS. Pripadá toto celé niekomu ako dôveryhodné?
Ľudsky sa tomu dá rozumieť. Pani Svrčeková dnes už okolo seba nemá svojich blízkych, najmä nie pána Mikulca, tak nie je spokojná so svojím ďalším služobným zaradením a povinnosťami, ktoré jej vyplývajú zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. A tak sa rozhodla spolu s exministrom Galkom zinscenovať v Liberálnom dome tlačovú konferenciu. Niekto to už aj povedal, že počas PN, tuším pán poslanec Baška, ale to nie je podstatné. Tam na tlačovej konferencii, na nej, na verejnosti prepierala superutajované skutočnosti z prostredia tajných služieb. Niečo nepredstaviteľné, pán Galko. V tejto súvislosti som presvedčený o tom, že nik nemôže pochybovať o opodstatnenosti konania náčelníka Generálneho štábu, ktorý na túto osobu podal trestné oznámenie z dôvodu vyhýbania sa služobným povinnostiam vojaka. Pretože to, čo spravila táto vojačka za asistencie exministra Galka, je v normálnom demokratickom štáte niečo zvrátené.
Na záver môjho vystúpenia chcem poukázať na to, čo môže byť pravým dôvodom vyvolania tejto údajnej kauzy tunelovania, kam to má celé smerovať a čomu to má slúžiť. Dnešná politická situácia na Slovensku sa pre stranu SaS nevyvíja dobre. Rozpadla sa im strana, strácajú preferencie, nemajú témy, ktorými by oslovili voličov. Čo je však smutné, miera ich zúfalstva je dnes až taká silná, že na politický boj neváhajú použiť spôsoby a metódy, ktoré môžu viesť až k destabilizácii našej krajiny a jej bezpečnostných zložiek. Exminister Galko na túto špinavú politickú hru používa svojich bývalých nominantov, ktorí dnes s najväčšou pravdepodobnosťou konajú čisto na objednávku tohto politika. Preto je veľmi dôležité zdôrazniť, že tajné služby nemožno hodnotiť cez prizmu ohovárania zo strany Galkových ľudí.
Osobne si myslím, že títo bývalí Galkovi nominanti svojimi mediálnymi vystúpeniami pošpinili česť všetkých spravodajských dôstojníkov. Spravodajských dôstojníkov, ktorí dennodenne nasadzujú svoju kožu pri plnení služobných úloh a povinností v záujme a v prospech Slovenskej republiky. Prácu týchto ľudí si mimoriadne vážim a je mi veľmi ľúto, že kvôli amaterizmu a diletantizmu poslanca Galka je dnes dobré meno našich spravodajských služieb ohrozené. Opakujem, len absolútny nevzdelanec a amatérsky ignorant si nedokáže uvedomiť, aké škody pre náš štát sú takýmto konaním spôsobené. Je tragédiou, že dnes dochádza k vyzraďovaniu utajovaných skutočností a k rozkrývaniu metód činnosti slovenských spravodajských služieb, ako aj prostriedkov a osôb, ktorými sa dosahuje zabezpečenie ochrany našej republiky. O strate dôvery verejnosti k štátu a jeho štátnym inštitúciám už ani nehovorím.
A za toto všetko môžete vy, pán Galko, a vaša strana amatérov a diletantov.
Na úplný záver môžem len potvrdiť, že podľa mojich informácií naša vláda vynakladá všetko úsilie, aby boli predmetné kauzy riadne vyšetrené, aby bola zistená skutočná pravda, pričom nič nezakrýva, nič nezatajuje. Na základe dožiadaní orgánov činných v trestnom konaní týmto poskytuje plnú súčinnosť tak, aby bolo možné všetky súčasné kauzy riadne došetriť. Inými slovami, vláda robí všetko pre to, aby chránila záujmy Slovenska a jeho bezpečnosť. Naopak, pán poslanec Galko a jeho nohsledi robia všetko pre to, aby ničili dobré meno Slovenskej republiky a aby ohrozovali naše národné záujmy. Toto je základný rozdiel medzi nami.
Ďakujem za pozornosť. A vás, pán poslanec Galko, prosím, pozrite sa niekedy do zrkadla.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Na úvod by som chcel pánom kolegom zo SMER-u odporučiť, aby sa dohodli na takej veci, že úroveň človeka, ktorý vystupuje, by mohla aspoň trošku zodpovedať úrovni človeka, ktorý píše ten príspevok, lebo tu sa to nie celkom podarilo.
Čo sa týka druhej veci, ja vám nebudem odpovedať na vaše otázky. Pozrite si ešte raz moje vystúpenie. Všetko bolo s nejakým spôsobom zodpovedané.
Len by som vám rád povedal, že to, čo ste tu rozprávali, ani divá sviňa sa v tom nevyzná, jak hovorí pán premiér. Lebo na jednej strane vytýkate, že sme to nedali orgánom činným v trestnom konaní, na druhej strane zasa hovoríte, že veď sme mali dôkaznú núdzu. To znamená, že nesedí to vôbec ani žiadnym spôsobom, veľmi ťažko, ja si to večer radšej pustím ešte raz, či niečo zmysluplné v tom vašom vystúpení nenájdem. Žiaľ, tu sa mi to nepodarilo.
Dovolím si ešte dve poznámky, alebo tri.
Čo sa týka Českej republiky, tam to máte pomýlené. Nie nejaké odpočúvanie je dôležité. Tam je dôležité predávanie štátnych funkcií, pán kolega. To je to, čo sa dialo u vás v SMER-e, to, čo pán Hanzel odniesol dôkazy na švédsku ambasádu, ktoré sú stále tam. Za to sú tam tí politici, za to tam budú súdení. A mali byť odsúdení aj vaši ľudia, vaše politické špičky. Takže si pozrite, že čo sa vlastne v Českej republike udialo.
Čo sa týka toho dievčaťa, hanbite sa, pán kolega. Lebo vy ste bol jeden z tých dvoch smeráckych poslancov, ktorí si z nej robili srandu, keď sme rozprávali na brano-bezpečnostnom výbore o jej nešťastí. Hanbite sa, pán kolega!
A posledná vec, ktorú si neodpustím. Pán kolega, vy sám ste boli v minulosti trestne stíhaný. Kedy sa s tým priznáte, že ste boli trestne stíhaný?! Vy nemáte právo moralizovať ani mňa, ani nikoho iného!
Ďakujem pekne.