20. schôdza

Pán poslanec Poliačik.

Viete, pán Matejička, vy ste hovorili niečo o pozeraní sa do zrkadla. Podľa mňa by sa mal pozrieť určite do zrkadla človek, ktorý si potrebuje priniesť cudzí prejav, lebo z vlastnej hlavy by zrejme niečo tak sofistikované, ako sme to počuli v parlamente, nedal. To bola najdlhšia reč, ktorú som ja od vás v živote počul.
Do svedomia by si mal vstúpiť človek a do zrkadla sa pozerať človek, ktorého ešte komunistickí policajti stíhali za to, že pašoval elektroniku na Slovensko a chcel sa obohacovať na jej predaji. Do svedomia by si mal celkom určite vstúpiť človek, o ktorého, o ktorom teda veľa ľudí z jeho okolia vie, akým spôsobom sa správal k vlastnej žene a aký má vzťah s vlastnou dcérou.
Ak vy chcete ísť osobne na morálny profil jednotlivých ľudí v tejto sále, tak by ste mali byť v prvom rade čistý vy. A keď to tak nie je, tak potom, prosím vás, neočierňujte ľudí, ktorí sa snažia v prvom rade konať pre dobro spoločnosti a pre to, aby to v tomto štáte išlo k lepšiemu.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Matejička, nech sa páči.

Tak začnem odzadu.
Pán Poliačik, tu ste išli do osobných invektív. Áno, mám dcéru, ktorá je z rozvedeného manželstva. A je to typ vás, droguje. A za to som sa, snažil som sa ju z toho dostať. Nepodarilo sa mi to. A možnože od vás si zobrala príklad. Veľmi ma to rozčuľuje. Ďalej sa o tom s vami nebudem baviť.
Čo sa týka trestného stíhania. Mám čistý register a to potvrdzuje, akí ste vy len úbohí klamári. Klamete, klamete, klamete. Klamete celý deň.
Pán Viskupič, vy ste si aj vlastne odpovedali, že načo táto schôdza, načo, a či som kádroval. No práveže preto som to spomenul, lebo tento amatér Galko vás nahuckal na veci, ktoré sa údajne stali alebo nestali, a na to sú orgány činné v trestnom konaní, aby konali a vyšetrili to. Čiže vy ste si aj sám odpovedali, keď si to prehráte. S veľa vecami s vami súhlasím.
A na záver si nechám pána Galka. Pán Galko, mne na rozdiel od vás a na svojej vlasti záleží. Ja som vlastenec. Nikdy by som za žiadnych okolností nezneužíval tajné služby na svoje politické ciele. Vám záleží len a len na svojej vlastnej politickej kariére. Zapíšte si to raz a navždy za svoje veľké uši. A my dvaja sa už nemáme o čom baviť. (Potlesk.)

Ďalej do rozpravy pán Kovačócy, ktorý stráca poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, nemôžem sa zbaviť pocitu a presvedčenia, že táto diskusia začína byť chaotická a míňa sa svojmu cieľu, pre ktorý sme sa dnes tu zišli. Možno som jeden z mála tých poslancov, ktorí v tejto Národnej rade Slovenskej republiky za vtedy vlády premiéra Jozefa Moravčíka schvaľovali zákon o Vojenskom obrannom spravodajstve. Ak dovolíte, dovolím si citovať z dôvodovej správy k návrhu zákona: "Vojenské spravodajstvo je nedeliteľnou súčasťou obrannej činnosti štátu. Tvorí súhrn opatrení a činností spravodajských a prieskumných orgánov, síl a prostriedkov prieskumu, ktorými sa realizujú úlohy spravodajského zabezpečenia a ochrany Slovenskej republiky."
Dámy a páni, ja som sem dnes neprišiel na túto schôdzu, a som rád, že ani kvôli ministrovi Glváčovi, ani kvôli exministrovi Galkovi, prišiel som sem preto, lebo cítim zodpovednosť a cítim v tejto chvíli aj ohrozenie napĺňania poslania Vojenskej spravodajskej služby.
Málokedy sa stáva, že v tejto rokovacej sále sedia štyria ministri obrany Slovenskej republiky. Dnes sme toho svedkami. Pán minister Glváč, pán minister Galko, pán minister Fedor a pán minister Baška. Ja som čakal naozaj zodpovednú, nám zodpovedajúcu diskusiu ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Nezahmlievajme ten problém, on je naozaj veľký a je vážny. Nemajte mi za zlé, keď vyjadrím svoj osobný pocit z toho, čo som tu z viacerých vystúpení mal, a ja nemôžem sa zbaviť dojmu, že som počul niekoľko detektívnych príbehov s takými zápletkami, že ja v tejto chvíli neviem si trúfnuť identifikovať toho páchateľa, lebo nechcem byť proti nikomu, ale chcem byť za hľadanie riešení.
Dávam za pravdu aj kolegovi Galkovi, nemôžem nedať za pravdu aj ministrovi Glváčovi a všetkým, ktorí sa vecne vyjadrovali k tomu, o čom dnes diskutujeme.
Nezľahčujme tento problém, dámy a páni, on, ako som povedal, presahuje možno vážnosť toho, o čom dnes rokujeme. Slovenská republika, včera som to povedal, už to pán poslanec predo mnou zopakoval, je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Naše Vojenské obranné spravodajstvo plní aj úlohy nielen do vnútra štátu, ale aj do medzinárodného širšieho spoločenstva. Preto by som očakával aj k tomu zodpovedajúce postoje všetkých, všetkých, od premiéra vlády cez ministra obrany cez riadiacich pracovníkov Vojenského spravodajstva, bez ohľadu na to, v ktorých obdobiach pôsobili.
Nadobudol som presvedčenie, že Vojenské spravodajstvo je inštitúcia, v ktorej sa nič iné nerobí, len kradne, korumpuje, odpočúva, špehuje a prezrádzajú vážne, niekedy možno aj štátne tajomstvá. Ja s úžasom pozorujem a počúvam, ako často odkrývajú svoju identitu príslušníci Vojenských spravodajských služieb.
Dámy a páni, možno si neuvedomujú, čo svojimi postojmi robia a koho záujmy ohrozujú. Na prvom mieste si myslím, že ohrozujú záujem štátu. A po druhé, a to tiež musím povedať preto, lebo mám istú skúsenosť s prácou spravodajských služieb, ohrozujú aj vlastnú bezpečnosť. Títo ľudia vedia viacej o tom, aká je bezpečnostná situácia v štáte, o tom, čo sa odohráva nielen u nás, ale čo sa odohráva aj v širšom regióne, monitorujú častokrát celosvetové bezpečnostné problémy a sú vystavení aj veľkým rizikám, ale aj veľkej zodpovednosti a mlčanlivosti neprezradiť niektoré informácie, ktoré sa môžu zo zákona dozvedieť len oni a nikto iný. Ani my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Priatelia, odkryť svoju identitu znamená vystaviť riziku krajinu, že môžu byť prezradené vážne štátne tajomstvá, a vystaviť aj osobnému riziku seba samého. Dnes spravodajské služby vo svete pracujú metódami, o ktorých sa nám ani nesníva.
Preto som trošku znepokojený, že pomaly ako na konkurz do ľudovej školy umenia chodia, či už bývalí, alebo terajší príslušníci Vojenského spravodajstva, stoja na vrátnici a hlásia sa: Aj ja som tam pracoval, aj ja tam pracujem, aj ja ešte voľačo viem, čo vy neviete, a mám potrebu vám to urýchlene povedať. Tadiaľto cesta ochrany a bezpečnosti krajiny, dámy a páni, nevedie. Takisto... (Potlesk.)
Takisto si musíme uvedomiť techniky, pán kolega Galko ich rovnako dobre pozná, s akými tieto inštitúcie pracujú. To sú špeciálne spôsoby a osobitné spôsoby práce tajných služieb. Konšpiratívne byty alebo iné nehnuteľnosti patria k normálnym praktickým potrebám činností spravodajských služieb, či už SIS-ky, alebo vojenských. Takto to bežne vo svete chodí a takto sa to aj uskutočňuje.
Preto ja by som chcel v tomto mojom vystúpení v prvom rade apelovať na nás a na našu zodpovednosť, priatelia, za krajinu. Nechcem zveličovať, ani to nechcem nafukovať, ale takto stojí problém. Aj my sme rovnako zodpovední ako dnes pár spravodajských špiónov, ktorí akosi sa rozhodli zahrať si nejakú hru, a nechcem nikoho kryť. Ak sa kradlo, treba to dôsledne vyšetriť, bez ohľadu na to, za ktorej vlády a kto to bol. Spriechodnime vyšetrovanie. A ja si myslím, že jeden z dôvodov, prečo sa tak doteraz nestalo, prepáčte mi, že do toho vnášam úplne iný problém, je aj stav na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Preto čakám, ako ten príbeh skončí. Nemyslím teraz so spravodajskými službami, ale na Generálnej prokuratúre. A verím tomu, že Generálna prokuratúra sa nedá, že nebude poplatná politike a politickej strane. Chcem tomu veriť. Ak sa ukáže opak, tak beda nám všetkým.
Viete, počúvať tu informácie o tom, že zmizlo 2 102 tajných listov, z ktorých bolo 43 povytŕhaných, a z toho bola zverejnená iba časť, ktorá manipuluje a dezinformuje o situácii, aká tam reálne existuje. Neviem, čo teraz s tým preto, lebo máme návrh uznesenia, ktoré by možno aspoň sčasti naznačilo cestu, ktorou by sme sa mohli uberať, aby sme konsolidovali tie pomery tak, aby Vojenské spravodajstvo plnilo svoju zákonom stanovenú povinnosť. Totiž, dámy a páni, tajné služby nemôžu byť ani ľavicové, ani pravicové. Tajné služby musia byť všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorých záujem chrániť majú a musia.
V tejto chvíli vidím jediné možno riešenie. Situáciu považujem naozaj z hľadiska toho, čo som povedal, za naliehavú. Najvyššiu politickú zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesie premiér vlády Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj predsedom Bezpečnostnej rady štátu. Ja osobne si myslím, že je dôvod aj na tomto orgáne sa vzniknutou situáciou zaoberať. A konkrétnu politickú zodpovednosť nesie za fungovanie vojenských spravodajských služieb minister obrany Glváč.
Môžeme dávať, pán kolega, návrhy na odvolanie. Znovu budeme len o tomto istom diskutovať. Diskusia je málo. Dozvedieť sa pravdu, to by mal byť cieľ nášho rokovania, a dúfam, že sme natoľko zodpovední, že si aj túto zodpovednosť osobne uvedomíme a že všetky kroky, ktoré v tejto konkrétnej kauze ďalej budeme uskutočňovať, budú smerovať len k tomuto jedinému cieľu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. Registrujem štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hrušovský, len pár poznámok.
Po prvé ste tu povedali, že tu sedia štyria ministri. Nesedia tu štyria ministri, sedia tu traja ministri, lebo ten aktuálny pustil do gatí a zbabelo zdrhol po tom, ako tu na všetkých nakydal. Takže to len pre upresnenie.
Poďakovali ste aj jemu, aj mne za to, že sme sa vecne vyjadrovali. On sa nevyjadroval vecne, on len tu našpinil na všetkých a potom utiekol preč. Takže bolo by dobré, keby sme pomenovávali veci tak, ako sú.
Ale chcem sa vyjadriť k jednej dôležitej veci, lebo to som nestihol povedať a hovoril o tom aj ten kolega predo mnou a som naňho zabudol zareagovať, myslím toho, čo hovoril, že má čistý register trestov, a keď je niekto trestne stíhaný, tak to neznamená, že má niečo v registri trestov, toho myslím.
Nikto sa nedekonšpiroval, nikto sa nedekonšpiroval, ani tí dôstojníci predtým, ani to dievča, pretože ona robí v otvorenej časti, robí na oficiálnej funkcii. A aj premiér ukázal, že je nielen mizerný právnik, ktorý neovláda zá..., nevie zastupovať Slovenskú republiku a prehral všetky procesy, ale ukázal, že on je tak mizerný právnik, že neovláda ani zákony o tajných službách. Tá dôstojníčka má na oficiálnej vizitke, ktorú jej dal zamestnávateľ, uvedené pracovisko "Vojenská spravodajská služba". Má tam napríklad aj názov oddelenia, hej, a na tej tlačovke ho ani neuviedla. Mohla ho uviesť. Čo mala povedať, že je zo správy lesov, alebo odkiaľ? Dokonca má v náplni práce, aby sa stretávala s pridelencami za účelom reprezentácie Vojenskej spravodajskej služby.
Takže prosím pekne, toto je potrebné, to som pokladal za potrebné, aby tu zaznelo, nikto sa nedekonšpiroval a nikto neprezradil žiadne utajené skutočnosti.
Čo sa týka návrhu na odvolanie. Jednoznačne si naďalej myslím, že teraz je ten správy čas aj vzhľadom k tomu, čo tu minister Glváč dnes predviedol, aby sa jednoducho spravilo gesto, a ja vás k tomuto gestu, vás poslancov za KDH, vyzývam.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Pán predseda poslaneckého klubu Hrušovský, ja si veľmi vážim vaše príspevky do debaty, ktoré sú väčšinou vyrovnané a posúvajú tú debatu zo zapálenej osobnej roviny na nejakú vecnú, ale napriek tomu si dovolí zopár otázok.
Spomínali ste, že v súčasnej dobe si nevieš predstaviť, čo s tým. To sme dvaja. Lebo sme počúvali tuná ministra, exministra, počúvame to, akým spôsobom ku kauze došlo a podobne. A ja sa pýtam, či to náhodou tiež nevidíš v tom svetle, ako sa mne to začína javiť, že neprišlo k dekonšpirácii, ale prišlo k nejakému aktu bezmoci, že ľudia, ktorí robili a na otvorených pozíciách už nemali za kým ísť, tak si proste v rámci celého inštitucionálneho rebríčka, ktorý, ktorý preliezli, nakoniec skončili pri poslancoch kontrolného výboru. Kontrolný výbor, ktorý má vo svojej náplni kontrolovať tajné a Vojenské spravodajstvo a na základe toho aj my tu dnes rokujeme.
Ja nie som znepokojený troška alebo trošku, ako hovoríš, ale som znepokojený veľmi, lebo sa mi zdá, že tu zlyhalo čosi veľké, a mám pocit, že zodpovednosť za toto celé má aj minister Glváč, ktorý pred touto krajinou hovorí, že tí ľudia, ktorí sú možno dôvodne a možno nedôvodne obviňovaní z toho, že nejakým spôsobom zle nakladali s majetkom alebo kradli, a sú opätovne vo funkciách. O tom sa tu bavíme a chceme baviť. A naozaj to, čo si hovoril na konci, že mali by sme sa po tomto rokovaní dozvedieť pravdu. Ja som k tomuto veľmi skeptický, toto rokovanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)