20. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať aj za tie kľudné, nehysterické slová pánovi poslancovi, aj za to, ako viedol celý tento svoj monológ.
A napadla ma pri tom len jedna taká myšlienka, viete, ja neviem, koľko stojí vybudovanie bezpečnostných služieb a ich tajných zložiek a tak ďalej atď. Ale po dnešku viem celkom presne, že na zničenie týchto tajných služieb stačí jedna takáto blbá schôdza. Takáto nezmyselná schôdza, ktorá nerieši absolútne nič a nevyrieši totálne nič! A prídeme domov večer a budeme si hovoriť len to, že sme tu počuli nejaké divoké, hlúpe ohováračky.
A mohli by ste mi povedať ešte jednu vec, drahí kolegovia z opozície, reagujúc na pána poslanca Bašku, naozaj treba hovoriť plné mená utajených dôstojníkov tajných služieb, ľudí, ktorých princíp práce ja založený na istej utajenosti?! A vy tu tliachate ich plné mená, aj s menami a priezviskami a ja neviem s čím všetkým. No, však, veď zdá sa mi to minimálne choré! (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne. Na pána spravodajcu nebudem reagovať.

Ďakujem pekne. Aj ja si myslím, ako pán poslanec, že nech sa vyšetrí všetko, čo sa vyšetriť má. Ale myslím si, že pán poslanec mal položiť ešte niektoré ďalšie otázky, ktorým ľudia nerozumejú, ani ja nerozumiem. A chcem ho požiadať alebo chcem možno dodať, že mohol sa pán poslanec pýtať, možno sa na to treba spýtať pána poslanca Galka:
Prečo návrh na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze podpisoval človek, ktorý musel odísť z pozície ministra obrany pre škandalózne odpočúvanie novinárov, vlastných kolegov a niektorých ďalších ľudí?
V Českej republike, dámy a páni, odstúpil predseda vlády len preto, že sa prevalilo, že jeho riaditeľka kancelárie zneužila tajné služby na odpočúvanie zo súkromných dôvodov.
V Slovenskej republike musel minister obrany odstúpiť pre odpočúvanie z politických dôvodov. Ja sa preto, možno chcem tak navrhnúť pánovi poslancovi Baškovi, že sa treba opýtať pána poslanca Galka, kto je teda zodpovedný za odpočúvanie, za to škandalózne odpočúvanie na Vojenskom spravodajstve počas jeho obdobia? Treba sa opýtať pána poslanca Galka, kto je zodpovedný za vynášanie tajných materiálov, ktoré sa dnes mediálne používajú? Treba sa, pán poslanec Baška, možno opýtať nabudúce pána poslanca Galka, kto organizuje mediálne výstupy tajných agentov v celej tejto údajnej kauze?
To sú otázky, pán poslanec, ktoré sa treba pýtať v ďalšej, v ďalšom priebehu schôdze.

Pán poslanec Galko, báť sa môžeme, ale strach určite nemáme. To, čo ste hovorili o tých tempestoch, o tej čiastke, tak, ktorá, hovoríte, že prišiel štátny rozpočet, veď, hm, za toľko sme ani nenakúpili tie tempesty, čiže nemohol štát prísť o takéto finančné prostriedky.
A ja naozaj nechcem otvárať teda tú starú kauzu s vami, ktorú ste mali, ale ja som si nikdy nedovolil odpočúvať svoju sekretárku, snažiť sa odpočúvať, získať teda povolenie na odpočúvanie a sledovanie svojich najbližších, to je ako, myslí, ochranku a šoférov. A určite by som nedal pokyn odpočúvať vodiča maďarského kamiónu, teda Maďara, ktorý určite nevie, čo tu robia spravodajské služby, a ja neviem, podľa mňa on neviezol ani, neviezol žiadny vojenský materiál alebo materiál dvojitého použitia. Ja neviem, to, že sa tam naozaj vtedy na tej diaľnici, na tej ceste na chvíľku objavil s tým kamiónom za vami, tak k tomu by som, neviem, ja by som ho nedával sledovať. To je všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
No, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal asi akým spôsobom, že občan Slovenskej republiky má dneska z nás určite veľkú radosť. On za ten čas, čo tvrdo pracuje, tak teraz večer, keď si zapne televíziu, tak vidí, že v kuse sa tu hádame o niečom, čo v podstate nie je ešte ani vyšetrené a čo má plno, plno otáznikov. Samozrejme, okrem toho, že bude vidieť, ako sme tu všetci znudení, tak bude vidieť vysmiateho pána Hlinu, ale tak na to už asi sú zvyknutí. Ale na druhej strane prejdem trošku k zopár faktom.
No to, čo sa tu pán poslanec Galko pokúsil urobiť na Slovensku, alebo ľudia, bývalí teda dôstojníci spravodajských služieb, sa zvykne v odbornej terminológii nazývať tzv. whistleblowing, teda oznamovanie nekalých praktík, alebo, v jednoduchosti povedané, tzv. udavačstvo. Samozrejme, tento whistleblowing funguje vo vyspelých krajinách ako takých, ale na Slovensku nemá konkrétnu úpravu. Jedine, samozrejme, by bol možno prípustný alebo dalo by sa hovoriť o prípustnosti v prípade, že je dodržaný zákon. No v tomto prípade, čo sa udialo na Slovensku, bol nielen porušený Trestný zákon podľa môjho názoru vo vzťahu k ohrozeniu utajovanej skutočnosti alebo k ohrozeniu dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, ale ešte aj zákon o ochrane utajovaných skutočností, aj zákon o Vojenskom spravodajstve.
Samozrejme, § 38 zákona o ochrane utajovaných skutočností zakotvuje povinnosť dodržiavať mlčanlivosť pri bývalých príslušníkoch, ale aj iných osobách, ktoré v podstate pracujú s utajovanými skutočnosťami, aj po zániku ich funkcie alebo pracovného pomeru. A tu je ten problém, na ktorý sa snažia poukázať všetci moji kolegovia, že, jednoducho, ak niekto chcel niečo oznámiť, tak nemal si z toho robiť tlačovku, i keď už teda aktívne nepracuje v tej tajnej službe, ale mal postupovať v zmysle zákona. Čiže nedá sa tu hovoriť o nejakom modernom whistleblowingu, ale môžme tu hovoriť jedine o tom, že niekto, kto chcel zničiť alebo ohroziť naše spravodajské služby, očierniť ich v oblasti ich činnosti vo vzťahu k zahraničiu a Slovensku, tak toto bola podľa mňa, bol základný účel.
No ja sa pýtam, ale dá sa veriť ľuďom, ktorí vystúpili akože ako bývalí dôstojníci a porušili tým zákon, čo sú školení pretvarovať sa? Čo sú školení, ako sa hrať alebo ako profesionálne klamať? Dá sa takýmto ľuďom veriť?
No ja osobne tým ľuďom neverím. Dokonca nehovoriac o tom, ktorí verejne priznávajú, alebo tu to bolo aj jasne povedané, že majú nejaký osobný vzťah ku kauze. Ten osobný vzťah ku kauze, pán Galko to tu spomínal, minimálne je vo vzťahu k pani bývalej, teda príslušníčke SIS, pardon, Vojenského spravodajstva pani Svrčkovej a plus ďalší.
No, chcel by som ešte povedať jednu takú základnú vec, samozrejme, to, čo sa dialo za pána ministra Galka, už tu moji kolegovia povedali, dovolím si ešte ale upozorniť na nález, alebo teda uznesenie Ústavného súdu 1ÚS354/2012-16, ktoré vám bolo rozdané alebo ktoré tu bolo dané na voľné zobratie si zo strany pána ministra. Nikto si nevšimol, že práve na strane 8 bolo jasne skonštatované a rozobrané z odtajneného rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k súhlasu na odpočúvanie zo 6. júla 2011, boli tu krásne uvedené a sú tam na strane 8, krásne uvedené informácie, ako postupoval pri pokuse z prostredia finančných skupín ovplyvniť kúpu, prevod alebo prenájom zdravotníckych pracovísk a v pôsobnosti ministerstva obrany pán inžinier L. Jednoducho, ak takíto ľudia boli zoskupení okolo pána ministra a pracovali aj v tajnej službe, teda v tom Vojenskom spravodajstve, tak myslím si, že nemôžme tu hovoriť o vôbec nejakej dôvernosti ich informácií a vystúpení, s ktorými prichádzajú.
O to väčší dôvod, aby začali konať orgány činne v trestnom konaní a, samozrejme, aby teda sa začala tým zaoberať špeciálna prokuratúra a nie my tu, parlament ako taký.
Nemyslím si, že sú nejaké vážne dôvody to, že niekto sa objavil na nejakej spoločnej fotke, samozrejme, je to na nadriadených týchto dotyčných osôb, aby sa pýtali, že prečo sú tam. Ale nie je dobré, keď s tým vystupujú ľudia, ktorí mali vo vlastnej strane ľudí, ktorí sa objavili na spoločnej fotke s takáčovcami ako takými. Dávam do pozornosti pána I. G., ktorý bol nominant SDKÚ v Prezídiu FNM v rokoch, teda v roku 2001, 2002, ktorý v rokoch ´99 až 2003 podnikal so Surovčíkom a s ďalším kolegom od takáčovcov Ľubošom K., pričom v roku 2010 dokonca do médií prenikla fotka Surovčíka a Ľuboša K. aj s jedným poslancom SDKÚ, pánom P. K. Čiže nemyslím si, že toto je dôvod, prečo by tu mala byť mimoriadna schôdza, že sa objavila nejaká fotka. Na to sú práve nadriadení, aby ten dotyčný im to vysvetľoval.
Vzhľadom na to, že v podstate som toho názoru, tak ako som povedal v úvode, že predmetnou kauzou sa majú zaoberať orgány činné v trestnom konaní, dovoľte, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov NR SR na prijatie uznesenia NR SR ku kauze dokumentu "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia" (ďalej tlač 588). Znenie, alebo teda návrh uznesenia je:
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie informáciu ministra obrany Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov NR SR na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kauze dokumentu "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia";
B. konštatuje, že vyšetrenie podozrenia z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia patrí do pôsobnosti príslušných vyšetrovacích orgánov.
Toľko je návrh môjho uznesenia, ktoré odovzdávam, samozrejme, spravodajcovi.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
Chcem povedať, vážený pán poslanec Martvoň, že vaše vystúpenie ma hodne zamrzelo. Nie je v tom merite zrejme, ktorý tu stále obraciame, ale v tej jednej konkrétnej časti, kde ste sa dopustili k veľkej neúcte, ja si myslím, množstvo ľudí, ale aj k neúcte k istému zameraniu, ktoré dnes v spoločnosti považujeme za veľmi dôležité. Ja viem, ste rečník, napokon ste to nečítali a v zápale nám ujde kadečo. Ale, viete, dať rovnítko medzi whistleblowingerov a udavačov, to je tak niečo dehonestujúce a nízke, že ja si myslí, aj keď vás k tomu nevyzývam, ale ak by ste sa za to ospravedlnili ľuďom, ktorí považujú za vec svojej cti poukazovať na ohrozovanie spoločných záležitostí vašej krajiny, za poukazovanie na to, že tu stále existuje veľa tých, ktorí považujú vlastné vrecko za viac ako celú vlasť. Možno práve aj o takých dnes rozprávame. Takže v takomto prípade by ste mali slová veľmi vážiť.
A ja si vás dovolím poprosiť, aby ste už nikdy viac, pokiaľ teda myslíte svoju poslaneckú úlohu vážne a pokiaľ ste aj zrejme nedávno spolu s vašimi kolegami hlasovali za postúpenie návrhu o týchto udavačoch z dielne KDH do druhého čítania, aby ste to už nikdy viac nepoužili, lebo to je niečo, čo obracia zmysel nášho snaženia. A ja chcem stále veriť, že to základné snaženie - pomôcť našej krajine, máme tu všetci. Takýmto spôsobom, keby ste týchto ľudí označovali za udavačov, by sme skutočne si nemohli porozumieť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Martvoň, no, ja som nepočul to, čo pán kolega Mičovský hovoril, a už som vám chcel povedať, že mne sa niektoré tie pasáže vaše zdali celkom také normálne, konštruktívne a budem sa snažiť aj ja vám vecne odpovedať.
Nehnevajte sa na tých ľudí, čo chodia a vystupujú a rozprávajú, proste jednoducho oni nemajú inú možnosť. A to je jedno, či to je dôstojník a bývalý dôstojník a zamestnanec. Jednoducho treba robiť takým spôsobom, aby tí ľudia nechodili a nerozprávali, aby nemali, aby neboli žiadne špinavosti, o ktorých treba rozprávať. Nebudete robiť špinavosti alebo tí vaši ľudia na ministerstvách, tak sa to nebude diať.
K tomu inžinierovi, k tomu môjmu poradcovi, veď to práve dokazuje, že som spravodajcom rozviazal ruky, keď ho odpočúvali, môjho vlastného poradcu. Však to dokazuje, že som im rozviazal ruky. A vám garantujem, pretože odposluchy sa nasadzujú vtedy, keď sa majú potvrdiť alebo vyvrátiť spravodajské informácie, že zrejme sa tie informácie nepotvrdili. Pretože keby sa potvrdili, tak Brychta by bol prvý, ktorý by utekal do kancelárie a ktorý by mi to strkal pod nos, aby sme dali trestné oznámenie. Veď to predsa svedčí v môj prospech, keď bol ten človek odpočúvaný.
A na záver musím vás, musím vás podpichnúť, lebo ste tu rozprávali o, nerozumel som tomu celkom, o nejakých stykoch s nejakými takáčovcami niekoho. To ste koho mysleli? Pána ministra Kaliňáka alebo pána ministra Glváča, že sa s tými takáčovcami pravidelne stretával?
A úplne na záver využijem pätnásť sekúnd na to, aby som povedal, že, pán Martvoň, prosím vás, povedzte pani podpredsedníčke Laššákovej, že sa zachovala veľmi, veľmi nekorektne, keď dovolila pánovi Podmanickému, aby mi kládol otázky, reagoval vlastne na mňa a ja som nemal možnosť mu nejak odpovedať. Od vás, pani Laššáková... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán prof. Mičovský, no, ja budem reagovať teda najskôr na vás. Zjavne sme sa zle pochopili. Lebo ja som poukazoval na to, že v podstate aj ten whistleblowing, ktorý má preklad "oznamovanie nekalých praktík", má svoje nejaké pravidlá. A pokiaľ teda niekto nepostupuje v zákone, podľa zákona, tak ide o ďalší možný preklad whistleblowingu, a to je udavačstvo. Čiže zjavne sme sa nepochopili. A v prípade spravodajských, teda bývalých spravodajských dôstojníkov mali by v prvom rade oni postupovať, keďže sa na nich vzťahuje aj zákon o ochrane utajovaných skutočností, by mali postupovať v zmysle zákona a oznámiť to, čo sa dozvedia, orgánom činným v trestnom konaní. Tak to robia dokonca aj tie klasické, mnohokrát biele vrany, že to oznámia aj orgánom činným v trestnom konaní, to, čo sa dozvedia, ak ste na toto narážal.
Čiže ja, keď niekto oznámi, že sa, dokonca každý má povinnosť, pokiaľ sa dozvie, že je páchaný trestný čin, ten trestný čin oznámiť. Čiže proti tomu ja nič nemám.
Čo sa týka pána kolegu, pána poslanca Galka, no, pán poslanec, dovolím si poukázať na to, že tým, čo ste povedali, že ako ste rozviazali svojim, dá sa povedať, podriadeným ruky pri odpočúvaniach, no, ja sa pýtam, tak načo ste mali za poradcov takých ľudí, ktorých ste dávali potom odpočúvať a ste im nedôveroval? Tak ako je to také dosť zvláštne. Ale na druhej strane nebudem sa k tomu vyjadrovať, lebo myslím si, že to bola práve tá kauza, kvôli ktorej ste stratili dôveru svojich vlastných koaličných partnerov.
Čo sa týka toho, čo ste povedali, že ste nepochopili, koho som myslel s tými fotkami, no práve v roku 2010, ja vám to teda upresním, unikla fotka, na ktorej je poslanec SDKÚ Pavol Kubovič, na fotke, so Surovčíkom a Ľubošom K. z takáčovcov. A tam vám nevadí, že s takýmito ľuďmi v podstate ste v určitom momente vytvárali koalíciu? Alebo ste boli vo vláde? Skôr na toto som chcel poukazovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, poslankyne, poslanci, podrobne som si vypočul tú debatu všetkých tých, ktorí boli písomne prihlásení, samozrejme, aj tých, ktorí boli ústne prihlásení. Ja rozumiem tomu, že tá debata je ťažká a nerobíme ju kvôli tomu, aby sme tu vzájomne sa prekárali alebo presviedčali o niečom, čo je ako osobné. Ale robíme ju preto, aby ľudia porozumeli, že tento parlament má stále ešte zvrchovanosť nad tým, čo sa deje v tomto štáte, a špeciálne ma zvrchovanosť nad exekutívou a k tomu patria aj obe, dnes už zlúčené, vojenské tajné služby. Robíme ju preto, lebo akonáhle vypukne takto veľký škandál, tak je povinnosťou demokraticky zvoleného parlamentu, a to Národná rada ním je, takúto vec prebrať na svojej pôde, prijať opatrenia, ktoré súvisia s týmto škandálom, prípadne systémové zmeny, prípadne ak tam niekto personálne zlyhal, no tak bude musieť voči nemu vyvodiť svoje dôsledky tento parlament.
Preto by som sa veľmi rád dôrazne ohradil ešte raz voči všetkým tým, ktorí len náznakom hovoria o tom, že o čom tu môžme rozprávať a o čom tu rozprávať nemôžme. Inými slovami, to, že tu sa odhaľujú agenti, že tu naozaj zlyhal vnútorný mechanizmus, ktorý mal odstrániť a korigovať tie podozrenia, ktoré tu boli, no tak to je jednoducho holý fakt. Je to holý fakt, o ktorom treba vedieť, ktorý si treba prebrať a za ktorý treba prijať aj zodpovednosť. Primárne tá zodpovednosť, samozrejme, leží na vláde, lebo ona má všetky páky pre to, aby ten problém riešila.
Ja musím konštatovať, že od môjho prvého vystúpenia niekedy okolo tretej pán minister ani obrany a už vôbec nie pán premiér neprišli do tejto sály, aby svojou osobnou prítomnosťou sa zaujímali vôbec o tento typ debaty, rozumej demokratickej kontroly svojej vlastnej práce. To znamená, že aj týmto spôsobom ukazuje súčasná vláda a hlavne pán premiér, že mu je úplne jedno, čo jeho nadriadení, rozumej poslanci Národnej rady zastupujúcich ľudí zo Slovenska, svojich vlastných voličov, si myslia o škandále, ktorý mu pod rukami deklasuje a ničí jednu tajnú službu. Inými slovami, dáva najavo, že nemá záujem o vyšetrenie celého prípadu pod demokratickou jasnou kontrolou. Dáva najavo, že je to preňho druhoradé.
Mňa to obzvlášť mrzí, lebo sa znova vraciame do doby 90. rokov, kedy bola tajná služba spochybnená. Veď stačilo tak málo, prísť sem, dať normálne k tomu jasnú debatu, zobrať na seba isté záväzky ako premiér, urobiť si poriadok, a ak chcete, tak buchnúť do stola a naozaj, naozaj zjednať nápravu. Tam je tá otázka úplne logická, že prečo pán premiér sem nepríde, prečo to nespraví.
Ja som ponúkal jednu líniu, ktorú považujem za mimoriadne dôležitú a mimochodom aj nebezpečnú, pán kolega Martvoň, a znova ju zopakujem. To nie je o tom, kto je kde na fotke. To je o tom, kto je koho nominant. A znovu zopakujem to, čo sa vtedy písalo, lebo mám s tým aj osobnú skúsenosť, že šéfovia tajných služieb, vtedy dvoch, rozumej v rokoch 2006 - 2010, boli politickí nominanti Slovenskej národnej strany. Na toto sa neunúval pán premiér ani pán minister obrany dať nejakú jasnú odpoveď, že koho to nominanti boli. Naopak, máme fotografiu, kde s pobočníkom vtedajšieho predsedu sedia práve títo nominanti. (Rečník zobral do rúk fotozáber s veľkosťou A4.) A to považujem za mimoriadne vážne.
Hovoriť nám o tom, že sa máme obrátiť na nejakých nadriadených, že to je vlastne ich vec, je, pán Martvoň, obyčajná sprostá drzosť. Preto, lebo ak je tu niekto nadriadený, tak ste to mimochodom vy a ja a my všetci, jak tu sedíme. My sme tí nadriadení, tak sa na nás obraciam. Áno, sme tí nadriadení práve týchto ľudí. Oni nemajú žiadnu inú ako delegovanú právomoc od tohto parlamentu, a keďže ich nadriadení na to kašlú, ak to chcete počuť, stačí sa mi otočiť a pozrieť sa, že nevidím tu premiéra ani ministra obrany, no tak to preberáme na seba. Čo je na tom čudné? Ak chcete naozaj zapôsobiť na to, aby ich nadriadení konali, nech sa páči, dvihnite telefón premiérovi, hádam vám zdvihne, a povedzte mu, aby prišiel splniť svoju ústavnú povinnosť. To je úplne normálne v iných štátoch. A pri takto obrovskom škandále je to úplnou samozrejmosťou.
Veď si uvedomme, že nie že opozíciu zhadzuje svojou neprítomnosťou pán premiér, ale vás ako vládnych poslancov zhadzuje. Nestojíte mu ani za to, aby prišiel odpovedať na nejaké otázky. Keď už nie na tie naše, no tak nech, nie, príde odpovedať aspoň na tie vaše. To je jednoducho niečo, kde vás zhadzuje, že táto vláda nemá zodpovednosť voči poslancom, dokonca ani vlastným.
Považujem to za veľmi dôležité preto, lebo viacerí hovorili o tom, že to bude mať dopad na kredibilitu vojenských tajných služieb. No, to bude mať dopad. A nevyšetrenie toho prípadu bude mať ešte väčší dopad. To znamená, neschopnosť o tom hovoriť na pôde parlamentu signalizuje, že nemáme demokratickú kontrolu nad týmito tajnými službami.
Ja som preto použil tú vetu, že teda čo vedia na pána premiéra také svetové títo dôstojníci, resp. na pána ministra obrany, že im tie kľúčové otázky nepoloží. Že sa ich jednoducho neopýta, čo ste v tom Benine robili, jako to tam vlastne je, či ste nejako zaviazaní pánu Slotovi, koho nominanti ste? A mimochodom aj to, čo som naznačil, lebo iný predchádzajúci riaditeľ jednej z týchto služieb naozaj výrazným spôsobom figuroval v kauze emisií, že či nejakým spôsobom sú aj na toto napojení. Úplne demokratické, logické otázky, ktoré by ste mali vy sami kvôli tomu, aby ste si zachovali česť poslankýň a poslancov, dámy a páni zo SMER-u, položiť. A mali by ste to teda položiť, keď už používame ten výraz nadriadený, tak to položte premiérovi. On je ten, kto tu má urobiť poriadok, kto tu je vlastne mesiac ticho. A vás by nemalo uspokojiť to, že povie, že sa v tom ani "divá sviňa" nevyzná. No tak keď sa v tom nevyzná ani divá sviňa, ani on, tak nech tam ide niekto, kto sa v tom vyznať bude. Lebo slušný človek, ktorý normálne chodí do roboty, platí všetky tieto tajné služby, musí mať istotu, že sa tam nekradne, že sa tam neintriguje a že nie sú zneužívané voči nemu. Veď si uvedomte, že keď táto debata skončí, tak tá príchuť, ktorú môže mať z tejto vlády a z jej spravovania tajných služieb normálny občan Slovenska je, že kedykoľvek tajná služba sa môže voči nemu obrátiť, táto vojenská, lebo si nevie vyriešiť svoje problémy na pôde parlamentu. To považujem za najnebezpečnejší odkaz tohto dnešného dňa.
To je úplne irelevantné, kto si tu čo osobného rozpráva. To proste do parlamentu patrí, slovenského, možno to bude chvíľku trvať, jedno, dve, tri volebné obdobia, než sa to možno trochu ustabilizuje, dostane sa do nejakého diplomatického štýlu. Ale ten najhorší možný odkaz je, že sa nestaráte, v tomto prípade, vládne poslankyne, vládni poslanci, o to, aby sa ľudia cítili bezpečne a aby cítili, že ich peniaze sa nekradnú na tajnej službe. To je jednoducho holý fakt. A nestaráte sa preto, lebo tých, ktorí to môžu ovplyvniť, si sem ani len nezavoláte, rozumej premiér a minister obrany.
Ja považujem za mimoriadne dôležité, že táto schôdza sa vôbec uskutočnila. Považujem to za mimoriadne dôležité preto, lebo sa veľmi plasticky ukazuje pred celým Slovenskom, kto má ambíciu viesť exekutívu a v tomto prípade aj tajné služby tak, aby ľudia tomu dôverovali a rozumeli. A kto má ambíciu hovoriť o všetkom možnom inom, len nie o podstate problému, rozumej o politických nominantoch, ktorí to vedú, ktorí, sa zdá, že sú neodvolateľní, ktorí, zdá sa, že chodia oni búchať do stola svojim nariadeným a hovoria im o tom, čo majú ich nadriadení robiť, a nad ktorými ich nadriadení strácajú kontrolu. Preto máme tak absurdný nápad, že pôjde o samovyšetrovanie na tejto tajnej službe prípadu, v ktorom títo nominanti figurujú.
Ja sa dotknem toho, čo hovoril ako pán minister Glváč, keď hovoril o previerke spomínaných dvoch pánov z fotografie. Otvorili previerku, absolvovali polygraf a všetko bolo v poriadku, previerka sa zavrela. Existuje legitímna politická otázka, čo takého v tom Benine robili z hľadiska bezpečnosti tohto štátu? Či tam boli služobne, či študovali nejaký možný útok z Beninu, alebo možno nejaké zase spojenectvo s Beninom, možnože naozaj plánujeme vojsť do nejakej koalície, ktorá nás lepšie ochráni ako NATO. Neviem. Možno tam ideme urobiť vesmírnu základňu. Tiež neviem. A možno tam boli iba na dovolenke. No ale ak tam boli na dovolenke, tak by ma veľmi zaujímalo, prečo si niekto vyberie takýto typ dovolenky zrovna do Beninu? Zato, že sú spolužiaci? To je predsa málo. Ja by som rozumel tomu, keby tam išli na dovolenku, lebo sú nominanti SNS alebo boli nominantmi SNS. Ale to už je ďaleko, ďaleko iná káva. Lebo potom to rozvíja celú tú vetvu, a znova sa vrátim k tým emisiám, kde sa naozaj nie že čvirikalo o tom, ale konkrétne riaditeľ tajnej služby bol v tom namočený na ministerstve životného prostredia, že ako títo páni v tom figurujú, čo všetko majú za sebou. A my si dobre pamätáme, že prípad emisií sa neskončil tým, že bolo jasné, kto na Slovensku za tým stojí. Videli sme zopár figúr, ktoré hovorili, že ja za tým stojím, ja za tým stojím, ale v skutočnosti sa to nikdy poriadne nevyšetrilo.
Takže moja otázka je, či náhodou to nie je tak, že títo páni sú na funkciách znova preto, lebo v skutočnosti vedia, kto za tým stojí a ten niekto by možno mal sedieť v tejto miestnosti za mnou ako člen vlády. Tak tá otázku v skutočnosti stojí. Po slovensky povedané, ako, kto, kým vlastne vrtí. Či ešte stále máme my kontrolu nad tajnými službami. O tom je táto dnešná debata.
A načrtnem vám aj taký pozitívny záver, vážené kolegyne, kolegovia z vládnej strany SMER. Myslím si, že prijmeme uznesenie, ktoré si svojou silou vy prehlasujete bez ohľadu na to, čo opozícia navrhuje, ale tým sa tento prípad neskončí. Lebo to, čo tu od rána počúvam, resp. od obeda, to je proste jeden výklad, kde tí, ktorí tam dnes sedia, sú tí najlepší, akí existujú. Mimochodom, nominanti strany SNS. To majú byť oni. A všetci ostatní, ktorí hovoria niečo iné, sú zlí a treba na nich trestné stíhanie. Veľmi nedôveryhodné. Stačí, keď sa spolu vyberieme dolu na námestie, dáme túto otázku 10 ľuďom: "Komu veríte viacej? Či tým, ktorí proste kvôli tomu, že sa boja o svoj život alebo o svoju existenciu a hovoria do médií, alebo nominantom strany SNS?" Ubezpečujem vás, že tá odpoveď bude úplne jasná.
A práve tento typ pochybností tu mal dnes premiér vyvracať. Mal jasne odpovedať na tie otázky, mal jasne dokázať, že nie je naviazaný na týchto nominantov. A to je to, čo tu dnes chýba. A keďže sme na pôde parlamentu, treba to pomenovať úplne jasne za všetkých slušných ľudí v tejto krajine, a to je to, že mnohí hovoria, že sú to neodvolateľní ľudia preto, lebo príliš veľa vedia. Preto ich nemôže minister obrany odvolať, preto pán premiér sem nepríde, nebuchne do stola a nepovie: Kým sa to nevyšetrí, ste mimo služby. Ale to potom máme naozaj vládu, ktorá nezodpovedá tomuto parlamentu, ale nejakým štruktúram niekde mimo. A to považujem, samozrejme, za najväčšie ohrozenie demokracie.
Čiže dnes, o čom debatujeme, je, či tento parlament má tú moc v rukách, ktorú mu ľudia dali, alebo táto vláda a táto vládna väčšina tú moc odovzdala, ako je vidno aj v tomto prípade tajnej služby, kde tieto pochybnosti nerozptyľuje, ani si s tým nedáva námahu, naopak, snaží sa urobiť všetko pre to, aby sa na to rýchlo zabudlo.
Vážené kolegyne, kolegovia zo SMER-u, myslím si, že vás to veľmi rýchlo dobehne, lebo keď pred tajnými službami, ktoré nemáme pod kontrolou, neviete ochrániť občanov tejto republiky, tak nebudete vedieť ochrániť ani seba. Inými slovami, ak nebudete sa podieľať na nastolení demokratickej kontroly nad tajnými službami, ktorej ľudia budú môcť veriť a porozumieť, tak sa jedného dňa stanete obeťou tohoto celého aj vy sami. Čiže ak už vám nie je alebo ak už nechcete rovno zastupovať záujmy všetkých ľudí, ktorých tento stav ohrozuje, tak zastupujte aspoň svoje vlastné záujmy, lebo vás to ohrozuje tiež.
Som presvedčený, že, bohužiaľ, tento prípad nekončí, lebo vláda pod vedením Roberta Fica nie je ochotná sa pustiť do zápasu o demokratickú kontrolu nad tajnými službami, nie je ochotná s týmto škandálom, aký nemá pamätníka v dejinách Slovenskej republiky, sa vyrovnať tak, ako sebavedomá demokratická vláda v ktorejkoľvek časti Európy alebo sveta. To mi je obzvlášť ľúto a pevne verím, že si to voliči všimnú, kto, ako a koho záujmy zastupuje.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega Frešo. Len na jednu vec by som chcel upozorniť, pri ktorej ste podľa mňa trafili klinec po hlavičke, a to je návšteva vysokých spravodajských dôstojníkov v Benine. Pán minister Glváč tu dnes vyhlásil, že nie je nutné podľa platných predpisov a podľa platných zákonov, aby títo dôstojníci vopred informovali, že tam idú, a že nie je nutné, aby vopred informovali, že sa idú stretnúť s týmito osobami.
Ja tvrdím pravý opak, že to mali urobiť, že mali informovať, že tam idú a že táto informácia má byť uvedená v ich bezpečnostnom spise. Ja si myslím, že je veľmi ľahké do budúcnosti overiť, kto z nás dvoch má pravdu, a logika mi hovorí, že by sa v tom ich bezpečnostnom spise nemalo dodatočne toto upozornenie zjaviť, keď pán minister Glváč tu verejne deklaroval, že podľa jeho, ja neviem, právneho aj ministerského názoru tak nemusia urobiť. Myslím si, že aj toto bude jeden z kľúčov k tomu, aby sme sa dopracovali k tým dôvodom, z akého dôvodu, alebo teda pre ktoré dnes minister obrany Glváč nechce a nemôže odvolať týchto dôstojníkov z vysokých dôstojníckych služieb.
Ďakujem pekne.