21. schôdza

Ďakujem. Ja som asi omylom opačný gombík, hlasoval som proti.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ospravedlňujem sa, že v rámci tých organizačných zmien som nestihol predložiť návrh, aby sme vypustili v mene troch poslaneckých klubov bod, ktorý je zaradený pod poradovým č. 55, a to je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o lobingu, na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že máte určite zaujímavé debaty, by som si dovolil zaujať stanovisko, možno pár poznámok k zámeru ministerstva kultúry ako vládnemu návrhu a pár postrehov, ktoré sme preberali aj na výbore pre médiu a kultúru, médiá a kultúru.
Dôvodová správa v tomto, v oblasti teda, čo má za cieľ ministerstvo kultúry upraviť, hovorí o smernici, ktorá v miere implementácie do národnej legislatívy hovorí hlavne o uzatváraní, alebo o ochrane práv výkonného umelca, a predlžuje sa, jednoducho povedané, lehota na 70 rokov od vydania alebo od prvého prenosového zvukového záznamu, ak pri umeleckom diele, ktoré bolo zverejnené, prišlo k audiovizuálnemu alebo vizuálnemu záznamu. Je to, myslím si, aj z hľadiska európskeho práva, aj z hľadiska teda implementácie do národnej, téma, ktorá je dobrá, rešpektuje nové moderné technológie, a preto si myslím, že tuná nevznikne ani vecná, ani politická, ani žiadna iná debata, a stojí za podporu.
Druhý bod navrhovanej úpravy rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ako hovorí ministerstvo a predkladateľ, ktoré priniesla prax, a to so zreteľom na uzatváranie ich v písomnej forme, čo teda, čo si myslíme a dlhodobejšie sme si mysleli aj v súčasných opozičných kluboch, kde internetový svet priniesol jednu výzvu pre ochranu autorských práv, a to je priamo podmienka uzatvárania jednej formy zmlúv s písomným alebo nepísomným súhlasom, ktorá teda umožňovala to, aby internetový svet sa mohol nejakým spôsobom vysporiadať s týmto momentom.
Pracovne sme toto my volali Creative Commons, alebo aby náš právny systém zaviedol niektoré z možných licenčných zmlúv, ktoré poznáme z iných právnych systémov, a aby si aj náš právny systém všimol dobu internetu. Je pravdou, že za minulého vládneho obdobia sme vzhľadom na legislatívny proces, ktorý bol, a bol to poslanecký návrh Martina Poliačika, Mira Beblavého a Jany Žitňanskej a môj, nestihli sme proces.
A tak ako som hovoril pri prvom čítaní, túto iniciatívu rozhodne z pôdy ministerstva kultúry vítame, berieme ju, tak troška, keďže sme ju predkladali aj v tomto volebnom období, ako kontinuitu. A je veľmi dobré, že náš právny systém v miere autorského zákona si všimol, že máme internet a všimol si umelcov, ktorí by mohli kontenty, ktoré tvoria, pružnejšie a lepšie uplatniť vo svete s tým, že budú svoje autorskoprávne obsahy chrániť, napríklad pod verejnými licenciami typu Creative Commons, GMU, GPL, BSD, EUP a podobne. Je to v podstate jednoduchá vec. A nechcem byť nadmieru nekritický, ale budem konštruktívny, takže som rád, že sa táto vec dostáva do nášho právneho poriadku a tak isto si zaslúži pozornosť ctených kolegov a kolegýň.
A myslím si, čo som nespomínal v prvom čítaní, uzatvárané špecifickým spôsobom, ktorý priamo súvisí s internetovým svetom, sú tzv. zmluvy shrink wrap a click wrap. To sú zmluvy, ktoré budú závisieť, alebo teda konanie, ktoré môže otvárať to, že na niektorých stránkach sa objavujú potvrdzovania licenčných zmlúv a podobne. Doteraz to bol veľmi formálny krok. Mnohí si možno pamätajú, keď inštalovali windowsy alebo akýkoľvek iný program, kedy mohli súhlasiť a nemuseli súhlasiť s nejakým, s nejakou licenciou, ktorú im tam pred inštaláciou tohoto programu ponúkol softvér. Doteraz sa to dialo viac-menej vo formálnej rovine, po tejto úprave budeme môcť hovoriť o tom, že neexistuje možnosť formálnej roviny uzatvárania ako keby tohto súhlasu, ale budeme ho vedieť aj zákonne upraviť, respektíve je zákonne upravený.
Čiže licencie, ktoré idú v miere sharewerov a iných programov a nielen, lebo nebavíme sa len o hudobných dielach a dielach, ktoré tvoria výtvarníci a podobne, ale sú tu aj autori, ktorí robia, ktorí programujú a podobne, sú to autori softvéru, čiže v tejto miere si myslím, že naozaj je toto dobré a hodné podpory.
Pre mňa zádrheľom tak isto z rokovania na výbore bola oblasť, ja som ju pracovne nazval, denných správ. Tak isto sa dotýkala tejto oblasti pani kolegyňa. Chcem iba povedať, že áno, pán minister má pravdu, nejde to v miere transpozície, je to legislatívna iniciatíva, ktorá novelizuje podľa mňa, keďže som podobný návrh predkladal už v novembri pred ctené plénum, ktorá odomyká dlhodobé tabu, ktoré sme tu mali od roku 2002, a to, že s autorskými celkami, s ktorými, ktoré tvorili žurnalisti a boli obsahom niektorých denníkov, ako keby nepožívali autorskoprávnu ochranu. Dá sa to pre jednoduchosť, keďže je to dosť zložitá téma, povedať, že tieto autorskoprávne ochrany, články, komentáre, recenzie, reportáže a podobne, išli všetky v režime dennej správy, a tým pádom používatelia a v tomto momente jedna skupina používateľov týchto diel, môžme im pracovne hovoriť monitory, sa priživovala na práci žurnalistov a vo vyššej miere teda, keďže žurnalisti sú združení v nejakej, v nejakých celkoch, sú to vydavatelia, čiže aj na práci vydavateľov.
Môžem povedať dva argumenty, prečo je dobré sa touto témou zaoberať. A boli obrovské debaty. A ten 11-ročný, 11-ročná doba, ktorá sa túto dobu neriešila, priniesla obrovské historické nánosy na túto tému. Je dobré, že sa takisto tomu ministerstvo venuje, a chcem veriť, že naozaj sa stretli zástupcovia ministerstva s vydavateľmi, ich právnikmi a podobne. Ja som si túto cestu absolvoval takisto a nerád by som bol teda obvinený z akéhokoľvek lobizmu, pretože tie subjekty, ktoré do tohoto vstupujú, sú na jednej strane vydavatelia, na druhej strane monitory, alebo teda agentúry, ktoré sa venujú monitoringu, a ja by som k tomu ešte doplnil, že sú to samotní žurnalisti. Môj pôvodný konštrukt, ktorý hovoril o tom, aby sme priznali autorskoprávnu ochranu niektorým celkom, hovoril o tom, aby zdrojovosť, ktorá vzniká používaním článkov, ktoré píšu žurnalisti a vydávajú vydavatelia, bola nejakým spôsobom premietnutá, pretože do nášho sveta printovej tlače alebo vôbec sveta médií, a bolo by dobré, aby ten, kto využíva plody práce niekoho iného, za túto prácu dostal zaplatené a mohli vzniknúť zdroje možno aj na to, aby sa rozširoval počet vydavateľov. Alebo vydavatelia, ktorí súčasne tlač vydávajú, mali lepší, alebo mohli sa viac nadýchnuť. A možno aj kvalita žurnalistickej práce, ktorú tu často niekto kritizuje, alebo má na ňu rôzny názor, mohla ísť hore a možno aj výplatné pásky z mnohých pohľadov našich žurnalistov obsahovali vyššie čísla. Čiže aby, je to naozaj jedna dotknutá a historicky vyvinutá agentúra, ktorá sa venuje monitoringu a nemá uzatvorené zmluvy. Ale aj iné, ktoré tým, že tento stav nebol dobrý, síce mali uzatvorené zmluvy, ale išli v neúmerne malých platbách za články a diela, ktoré teda monitorovali.
Tak musím povedať, že dá sa akceptovať to, čo som doteraz hovoril: zdrojovosť a odmena za svoju vykonanú prácu tým, kto diela, tí, kto plody tejto práce vlastne používa, je dobrá. Kde som ja hovoril aj v prvom čítaní a videl som výhradu, a preto som sa snažil kontaktovať vydavateľov, do akej miery to vnímajú oni a kde sa tieto peniaze môžu nakoniec ocitnúť, som dostal pri tom nie veľkom množstve inak našich relevantných vydavateľov odpovede tie, že túto iniciatívu naozaj prediskutovali, viac-menej ju vítajú a je teda dobré, že nevyvážený stav po jedenástich rokoch niekto konečne nejakým spôsobom upravuje.
Chcel by som sa teda vyjadriť ešte k tomu, keďže ministerstvo čaká omnoho väčší záväzok ako tieto tri konkrétne návrhy, a to je úprava autorského zákona ako celku a príde teda pravdepodobne k právam mnohých iných inštitútov, aby zostalo pod drobnohľadom aj našich opozičných, ale aj koalič..., ale aj vládnych poslancov to, že či sa vysporiadalo ministerstvo s obrátením stavu, že všetko šlo v režime dennej správy a žurnalisti a vydavateľstvá z toho mali buď minimálny alebo takmer žiadny príjem. Obraciame do toho, že vydavateľom dávame do rúk obrovskú zbraň, ktorá môže nejakým spôsobom ovplyvniť množstvo monitorovacích agentúr na našom trhu, a iba tým, že teda rozhodnú, s kým uzavrú zmluvu a s kým nie, a ak vyhodnotíme následne, že tento stav, ktorý hovorím, že je jedným z možných rizík, by nešiel správnym smerom a bude asi dostatočný priestor časový na to, aby sa to vyhodnotiť dalo, aby sme to upravili. A skúsim to takisto nejakým modelom naznačiť. Je to nemecký model, ktorý ide v oblasti kolektívnej správy autorských práv našich možných žurnalistov. Naznačím to laicky, nechcem ísť veľmi do hĺbky. Je možné vyriešiť túto situáciu aj tak, že nebola by situácia medzi vydavateľom, monitorom (Pozn. red.: ďalej rozumej pod "monitorom" monitorovaciu agentúru) žurnalistom, postavené do situácie, že vydavateľ rozhodne výhradnou zmluvou, kto bude monitorovať výsledky, alebo teda články v rámci databázy, ktoré môže byť denník, ale budú združení v nejakej kolektívnej ochranke, ktorá bude nad záujmami vydavateľov, monitorov a žurnalistov, kde vzniká zdrojovosť, kde môže vzniknúť to, že nemôže si monitor len tak rozhodnúť, ktoré, vydavateľ len tak rozhodnúť, ktorý monitor bude jeho noviny, keď to takto poviem, monitorovať.
Zachytil som aj opravnú iniciatívu tuná pána spravodajcu, ktorý po ďalších diskusiách v negatívnej forme definoval, čo dennou správou nie je. Tým pádom by sme čiastočne mohli toto riziko oslabiť a z novín by vypadli tzv. denné správy, pretože pre účely tejto novely bol zadefinovaný v negatívnej forme. Čiže definuje publicistické žánre, ktoré autorsko chránené majú byť a ktoré nie a ktoré idú v režime teda dennej správy. Tým pádom ten monitor by mohol aspoň monitorovať správy, poviem to jednoducho, o tom, kde, kto, ako a čo, čiže nejaké konkrétne denné udalosti sa vyskytli. Musím skonštatovať z tohoto, keďže chcem, snažím sa byť konštruktívny, že zostáva mi iba konštatovať: uvidíme.
Podľa mňa snahy v tejto oblasti vo všetkých troch, transpozíciu som povedal len jednoducho, keďže vidím, že niekedy aj opozičné návrhy, ktoré sú predkladané z tohoto pléna, si všíma aj ministerstvo kultúry a niektorí zainteresovaní a po nejakom miernom alebo nejakom teda právnickom pohľade ministerstva sa nám to sem dostáva do pléna, chcem povedať, že v miere toho, že uvidíme, či táto cesta je dobrá, sme ochotní podporiť túto snahu. A dúfam, že následne, ak by vypadli z označeného možného rizika, možno monopolizácie monitorovacích agentúr, že by vznikla jedna monopolizácia, tým pádom aj správa a podobne, ak by tieto prvky sa objavili, aby ministerstvo potom zvážilo možno aj iný model spravovania autorských práv žurnalistov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. No ja sa pridávam k podpore  prvej časti tejto novely, lebo v podstate obsahovo je to totožné s tým, čo sme dvakrát už aj s kolegom Viskupičom podávali do parlamentu.
A pri tej druhej časti, ktorá s týka denných správ a monitoringových agentúr, ešte je jedna skupina zúčastnených, podľa mňa najdôležitejšia, o ktorej je treba hovoriť, a to je samotný spotrebiteľ. A potom je tam ďalšia kategória, podľa ktorej by sme mohli posudzovať správne a nesprávne riešenia, a to je nejaká naša predstava o tom, že ako by tie médiá mali vyzerať. A možno aj motivovať vydavateľov k tomu, aby produkovali viacej materiálu s vyššou pridanou hodnotou. Lebo ak by sme oddelili zhruba v zmysle pozmeňováku pána Senka vlastne tie také surové správičky, ktoré nám iba hovoria, čo sa vo svete deje, od toho, čo má nejaký reálny pridaný obsah, to znamená komentár, analýza, väčšia pridaná hodnota, s tým, že sú spracované tie informácie, tak vlastne, ak by za tieto sa malo platiť viacej, tak motivujeme vydavateľov k tomu, aby viacej pracovali na pridanej hodnote svojho obsahu. A tie maličké správičky by vlastne boli iba takým akýmsi lákadlom, ktorým lákajú čitateľov, ktorí sa potrebujú iba zorientovať, čo sa vo svete deje.
Súhlasím s tým, že si zaslúži aj toto riešenie podporu. Dúfam, že v tom medzičase od prijatia tejto novely k tej veľkej novele autorského zákona bude nejaká analýza, nakoľko je tá novela úspešná a efektívna a vrátime sa k tejto diskusii pri najbližšom podávaní veľkej novely autorského zákona v parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem, pán Poliačik, pretože môžem rovno pokračovať tam, kde ste vy skončili. O to ide, že či táto pridaná teda novela, ktorú predkladá ministerstvo kultúry v rámci tejto transpozície, či prispeje ku skvalitneniu novín na Slovensku, ktoré naozaj sú teda neporovnateľne horšie s celým prostredím u našich susedov. Problémom bolo už aj to, že vlastne pán Senko na výbore doniesol veľkú novelu, ktorú pripravilo samotné ministerstvo. Tam je vidieť, že proste s tým je stále problém. A preto som navrhla, aby sa to oddelilo, aby sme o tom ešte mohli diskutovať, aby sme mohli diskutovať. Nie, aby sa dialo to, čo sa nám dialo aj za prvej Ficovej vlády, že jednoducho vy prinesiete niečo do parlamentu a o pol roka, o rok sa to objaví presne skoro doslova v zákone, ktorý predkladá ministerstvo, bez toho, aby niekto povedal ďakujem.
Ale pán poslanec Viskupič, vy ste mohli spomenúť, že tam sa jedná o také čiastky, ako je 150- až 200-tis. eur, ktoré by mohli získavať vydavatelia, a ja nie som si celkom istá, že sa to premietne do platov novinárov. To som si vôbec nie istá. Uvedomte si, že my v našom tlačovom zákone nemáme to, čo majú iné európske tlačové zákony, a to je ochrana novinárov, kde by napríklad bolo jasne dané, ako môžu vydavatelia zaobchádzať s novinármi. A tu dávame vydavateľom znovu ďalšiu možnosť postupovať monopolne. Nakoniec veľmi rýchlo sa presvedčíme, čo znamená tento dodatok, teda toto, o čom diskutujeme, pretože budeme vidieť, ktorá monitorovacia monopolná organizácia vznikne a kto bude za ňou stáť.

Ďakujem za slovo. Som rád, pán poslanec, že sme sa zhodli na pohľade na používanie monitoringu, oproti tomu pohľadu, ktorý vznikol ešte na poslednom našom výbore, a korešponduje aj s vaším vystúpením pri prvom čítaní k predmetnému návrhu zákona.
Je pravda, ja som zaregistroval isté obavy z monopolizácie monitoringu, ale myslím si, že je tu jedna inštitúcia, je to Protimonopolný úrad, a ten môže posúdiť tendencie, ktoré by v tejto oblasti monitorovania mohli vzniknúť, a majú sa subjekty, ktoré budú na tomto poli pôsobiť, možnosť obrátiť na túto inštitúciu.
To je všetko z mojej strany.

Ďakujem. Myslím si, že, poviem to takto. Chcem zareagovať, tá suma, ktorá sa vygeneruje, môže byť v týchto číslach, môže byť v iných, vyšších, nižších. To samozrejme uvidíme, lebo ten parameter, ako sa ona bude generovať, závisí, a tuná je podľa mňa dosť podstatná vec, od vydavateľov a monitorov (Pozn. red.: ďalej rozumej pod slovom "monitor" monitorovacie agentúry). To, čo ministerstvo, aspoň ako to ja čítam, tuná mám trošička, končia moje obavy, pretože ministerstvo zavádza pravidlo, ktoré na jednej strane hovorí o vydavateľoch a na druhej strane o monitoroch, ak to riziko bude hroziť. Ale nemôžem ministerstvo pod gesciou pána Maďariča zo strany SMER celkom obviňovať, v úvodzovkách obviňovať, z nejakého nadŕžania vydavateľskému svetu, tejto strane. Na druhej strane nemôžem ani hovoriť, že monitory nejakým spôsobom vyhrali nejaký lobing. Čiže vydavatelia a monitory si medzi sebou budú musieť upraviť nejaké vzťahy, kde môžu vzniknúť nejaké peniaze, ktoré teraz nemáme, a tým pádom kvalita žurnalistiky, ak sa budeme baviť iba o čisto zdrojovosti, môže ísť hore, lebo predpokladám, že prinesie nejakú zdrojovosť.
Čo sa týka žurnalistov, hovorím, mal som lepší konštrukt a dúfam, že buď sa dostane do veľkého zákona alebo nie, ale viac by možno vyšiel v ústrety žurnalistom ako vydavateľom. A chcem povedať iba to na záver, že ak si vydavatelia voči monitorom a monitory voči vydavateľom ustriehnu svoje vzťahy, z môjho liberálneho pohľadu je tento model, ktorý sa zavádza, celkom slušným riešením, zároveň prináša teda peniaze, ktoré môžu využiť vydavatelia pri skvalitňovaní.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za podporu tých častí tejto novely, ktoré nevzbudili žiadnu diskusiu, a pár slov k tomu návrhu, o ktorom sa tu najviac diskutovalo.
Keď som predkladal tlačový zákon počas prvej Ficovej vlády, ktorý kládol určité nároky na vydavateľov a v určitých ustanoveniach aj chránil novinárov pred vydavateľmi, tak poslanci, pani Vášáryová a spol, išli dušu položiť za vydavateľov. Keď prekladám nejaký návrh, ktorý, vyzerá to tak, že vychádza v ústrety vydavateľom, tak keďže ho predkladám ja, tak zrazu vydavatelia sú tí, ktorí sú tu podozrievaní, že tie peniaze, ktoré získajú, oni nedajú novinárom a zrazu tí istí vydavatelia sú tu tak ako trošku podsúvaní ako takí, ako vlastne skoro nejaké zlé subjekty. Ak by sme mali takto stavať veci, že tu máme na jednej strane vydavateľov a tlač a na druhej strane monitoringové agentúry a tento návrh zákona by mal, ako tu bolo naznačené, priam zlikvidovať tie firmy a obrať ľudí o prácu, tak ja hovorím, je lepšie, keď máme tlač. Lebo keby nebola tlač, tak potom by nebolo ani čo monitorovať. Ale samozrejme takto to nestojí.
Je ale pravdou, že jeden z dôvodov prečo má tlač u nás nízku úroveň, je aj naozaj, ich ekonomické problémy. A ja sa nemám dôvod domnievať, že ak získajú korektne a legálne prostriedky aj z toho, že niekto obchoduje s ich produktom, že to neinvestujú aj do úrovne tlače. Ja si nemyslím, že sú to ľudia, ktorí teraz tie peniaze zoberú a rozdelia si ich, tí majitelia toho vydavateľstva. Oni predsa vedia, že ten produkt tiež predávajú a majú podľa mňa záujem o to, aby bol kvalitnejší. Ale samozrejme zas ani tie príjmy nie sú také, aby sme si mohli myslieť, že sa tu z dôvodu tohto zásadne zmení kvalita slovenskej tlače.
Ale každopádne ten vzťah medzi vydavateľmi a monitorovacími agentúrami je obchodný vzťah. To znamená, že oni sa musia, ak je tu dopyt po tomto produkte, dohodnúť. A myslím si, že je korektné, že sme po nejakom čase dospeli k tomu, že nejaké pravidlá tu platiť budú. Ale to, čo hovoril pán poslanec Viskupič, ja prijímam. A naozaj, ak aplikačná prax niečo ukáže, tak sa môžme baviť aj o tej inej správe, kolektívnej správe žurnalistických práv. To vôbec nevylučujem. Ale myslím si, že dozrel ten čas, aby sme dali do určitej rovnováhy alebo do určitých pravidiel to, že predsa nemôže niekto len tak zobrať váš produkt a obchodovať s ním. Iná vec je, keď to použije niekto niekde na svoj súkromný účel. Ale nemôže to niekto predávať a nedohodnúť sa s vami.
A to, čo priniesla, pozmeňujúci návrh pána Senka, napríklad aj v tom negatívnom vymedzení tých negatív, tých denných práv, je vlastne to, čo môže prispieť aj tým poctivým monitorovacím agentúram, že sa bude dať presne odlíšiť, čo v tom súbornom diele má charakter autorského diela a čo má charakter tej dennej správy, za ktorú naozaj by platiť nemali, pretože to ani tí, tí novinári nevytvorili ako svoje autorské dielo, a môže práve tento zákon viesť k tej korektnej dohode medzi vydavateľom a monitorovacou agentúrou.
Aplikačná prax ukáže. A hovorím, beriem, ako dvíham to, čo pán Viskupič tu povedal, že keby sa ukázalo, že to vydavatelia idú zneužívať, budeme sa baviť a máme priestor na to sa baviť, rozmýšľať aj o inom spôsobe ochrany týchto žurnalistických práv a zdrojovaní týchto peňazí potom práve zo zlepšenia kvality našich médií.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, bolo to v októbri 2005 na 941. zasadnutí Výboru delegátov ministrov Rady Európy, keď bol prijatý Rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť. Tento dohovor bol otvorený na podpis 27. októbra 2005 v Portugalsku a platnosť nadobudol 10. júna 2011, keď desať členských štátov Rady Európy vyjadrilo súhlas viazať sa týmto dohovorom. Dosiaľ k nemu pristúpilo štrnásť členských krajín.
Dohovor je záväzným právnym dokumentom Rady Európy, zavádzajúcim princípy tvorby politiky ochrany kultúrneho dedičstva a prístupu ku kultúrnemu dedičstvu, najmä v kontexte práv a povinností obyvateľov ako osôb požívajúcich výhody všetkých foriem kultúrneho dedičstva. Dohovor považuje kultúrne dedičstvo za súčasť kultúrneho kapitálu a ako také ho kladie do centra pozornosti kultúrnej verejnosti.
Ratifikáciou dohovoru sa Slovenská republika zaviaže podniknúť konkrétne kroky vedúce k zvýšeniu pozornosti verejnosti vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu, k budovaniu mierumilovnej a spravodlivej spoločnosti, prispeniu k trvalo udržateľnému rozvoju a podpore kultúrnej diverzity.
Dohovor je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Podľa našej ústavy je to medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky bude dohovor predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Dohovor nadobudne pre Slovenskú republiku platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny u generálneho tajomníka Rady Európy. Po nadobudnutí platnosti pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Prijatie dohovoru nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol správu o výsledku, o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (tlač 527) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 510 z 27. mája 2013 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Určené výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť v stanovenej lehote.
Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 odst. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 86 z 11. júna 2013 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predmetným návrhom vysloviť súhlas. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť, po druhé, aby rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Súčasne výbor určil poslanca Petra Fitza za spravodajcu výborov a poveril ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výboroch. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy. Predmetná správa o výsledku prerokovania predkladaného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 94 zo dňa 18. júna 2013.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.