21. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia, vážení občania, je dobré, že sa členské štáty uzhodli na tom, že treba ochraňovať kultúrne dedičstvo.
Toto je jeden z dohovorov, ktorý ja veľmi vítam, pretože v niektorých oblastiach a v niektorých štátoch sa začína vytrácať taký prirodzený vzťah k hodnotám kultúrneho dedičstva. Podobné dohovory už boli kedysi prijaté a na základe nich aj Slovenská republika prijala určité opatrenia. Bolo to napríklad po prijatí odporúčania na ochranu tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Následne schválila generálna rada UNESCO Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a takisto aj Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov. Na základe toho Slovenská republika spracovala koncepciu ochrany, alebo koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru a už tam sme si stanovili priority a kroky, ktoré by mali viesť v rámci tejto koncepcie k zlepšeniu prostredia vytváranom pre rôzne prejavy tradičnej ľudovej kultúry. Niečo sa už samozrejme podarilo, niečo sa ešte nepodarilo, pracuje sa na tom. Ale niektoré kroky alebo niektoré body, ktoré boli v tej koncepcii určené, akoby sa ne trošku pozabúdalo.
Jedná sa najmä o časť, kde sa hovorí o propagácii tradičnej ľudovej kultúry, a to je bod 6.6.4. Hovorí sa teda o mediálnej podpore a propagačnej činnosti, kde sa píše o väčšej možnosti vytvárania priestoru pre propagáciu tradičnej ľudovej kultúry v našich verejnoprávnych médiách. To znamená, že v rozhlase a v televízii. Od prijatia koncepcie už ubehlo niekoľko rokov a ja, žiaľ, stále nepociťujem vytvorenie toho väčšieho priestoru pre propagáciu a prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry.
Rozhlas a televízia Slovensko, teraz oddelím to osobitne, Slovenský rozhlas vytvára priestor, pretože má v svojej programovej štruktúre pravidelné relácie, ktoré sa venujú tradičnej ľudovej kultúre, ale televízia by som povedal, že toho priestoru vytvára o trošku menej, a pritom má bohaté archívy materiálov, ktoré sa venujú tradičnej ľudovej kultúre, vlastne nášmu kultúrnemu dedičstvu, pretože je s tým úzko spojené, kultúrne dedičstvo s tradičnou ľudovou kultúrou. Stále je toho priestoru málo aj napriek tomu, že v programovej štruktúre Slovenskej televízie sú zaradené v rámci programu dva programy, ktoré sa tejto tematike venujú. Ale nie je to každý deň a je to povedzme len taká polhodinka, maximálne trištvrtehodinka. Nerátam do toho, samozrejme, reláciu Kapura, ktorá je výborná a ktorá dokonca je vysielaná aj v repríze v rámci jedného týždňa.
Ale myslím si, že tento priestor by sa dal zväčšiť a o hodne zväčšiť. A tuná vidím ten priestor na popularizáciu tradičnej ľudovej kultúry a samozrejme aj celého kultúrneho dedičstva. Pretože aj tento dohovor hovorí o tom, že "aby však kultúrne dedičstvo vo všetkých svojich podobách prežilo, musí spoločnosť vynakladať spoločné úsilie o jeho zachovanie." S týmto súhlasím. To sú slová z predkladacej správy.
Takže myslím si, že naozaj musíme sa spojiť v tomto procese a vytvárať väčší priestor, a nielen teda na priamu propagáciu, vysielaciu činnosť, ale aj na vydavateľskú činnosť, pretože materiálov, ktoré sú v archívoch je dosť, ale nedostávajú sa k tým, ktorí s tým materiálom vedia pracovať, chcú pracovať a mohli by pracovať, ale, žiaľ, ony sú, tie materiály, niekde uložené a je naozaj ťažko sa k nim dostať. A potom by aj tá propagácia bola na lepšej úrovni, pretože by sa toho materiálu prezentovalo omnoho viacej.
V ďalšej stati sa píše, že: "Osobitná pozornosť bude musieť byť venovaná otázke sprístupnenia propagácie a popularizácie kultúrneho dedičstva na viacerých úrovniach spoločnosti." S týmto úplne súhlasím. Dnes je situácia taká, že napríklad tí, ktorí sa snažia o propagáciu a prezentáciu prejavov kultúrneho dedičstva, a najmä teda z pohľadu tradičnej ľudovej kultúry, a snažia sa, teda sú to väčšinou deti, ktoré učíme už v podstate od malička, aby sa tejto téme venovali, tak bývajú často terčom posmechu. A toto je, toto je ten priestor, ktorý by sme aj na základe takto prijatého dohovoru mohli vytvárať naozaj pre mladých ľudí na to, aby hodnoty nášho kultúrneho dedičstva sa nestávali terčom výsmechu, posmechu, pretože tí ľudia, ktorí sa snažia o propagáciu a prezentáciu prejavov, tak robia niečo so záujmom, niečo vo svojich začiatkoch a možno by aj mali tú tendenciu v tom pokračovať, ale niekto ich v týchto ich ranných činnostiach, dá sa povedať, utopí.
Takže ďakujem pekne, že prichádza aj takýto dohovor. A ja ho určite podporím a dúfam, že viacero takýchto členských krajín sa pridá k tomuto dohovoru. A skutočne, tak ako povedali aj kolegovia, budeme aj zo strany, či už tejto alebo ďalších vlád, ktoré prídu, adekvátne venovať priestor a hlavne finančné zabezpečenie tomu, aby prejavy kultúrneho dedičstva mohli byť prezentované, propagované, aby jej bol venovaný skutočný priestor na to, aby sme ukázali, že máme byť naozaj na čo hrdí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo, pán minister, prajete si?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslím si, že veľké množstvo ľudí, keby si ten dohovor prečítali, tak by tak prvoplánovo povedali, keď to Národná rada schváli, keď to bude ratifikované, čo sa zmení, je to nejakých deväť strán, možno viac-menej nejakých fráz.
Už to, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci, však svedčí o niečom inom. Ja som už v tejto Národnej rade v minulom období predkladal aj iný dohovor, ktorý sa týkal diverzity kultúrnej. A som veľmi rád, že sú ľudia, ktorí si nielen uvedomujú hodnotu kultúrneho dedičstva, ale aj hodnotu toho, keď sa isté veci pomenujú, keď sa položia na papier, pretože ani takáto deklarácia, alebo, resp. dohovor nevisí vo vzduchoprázdne. On už je reakciou na určité pohyby, na určité chápanie vecí, kedy spoločenstvo a spoločenstvá si uvedomujú hodnotu kultúrneho dedičstva a robia pre to niečo, a má svojím spôsobom tie veci presnejšie definovať, vyzývať, povzbudzovať a vytvárať priestor na spoluprácu v tomto prípade pri uvedomovaní si hodnoty kultúrneho dedičstva.
A podobné je to aj u nás. Myslím si, že dnes už sa nemusíme úplne bičovať, že si neuvedomujeme hodnotu kultúrneho dedičstva, dokonca ani, hoci nie sme určite na špici toho pelotónu pri ochrane kultúrneho dedičstva, ale za minimálne tie posledné dve dekády sa strašne veľa urobilo aj zo strany štátu, aj zo strany individuálnych aktivít, rôznych združení, ktoré obnovujú kultúrne dedičstvo hmotné, venujú sa v posledných rokoch aj otázke nehmotného kultúrneho dedičstva. A v tomto zmysle teda by aj určité napĺňanie a to, že budeme, keď to ratifikujeme, aj monitorovaní a budeme vyzývaní k spolupráci, tak len ďalej budeme tento proces podporovať.
Čiže chcem len naozaj poďakovať tým, ktorí si to všimli, ktorí vystúpili, a myslím si, že sme svojím spôsobom na dobrej ceste. Nebuďme úplní pesimisti. My sa teraz usilujeme napríklad v rámci vyjednávania partnerskej dohody s Európskou komisiu v tom novom programovacom období vyjednať samostatnú prioritnú os na obnovu kultúrneho dedičstva. Myslím si, že zatiaľ, nechcem teda to zakríknuť, ale budeme, budeme úspešní, a bude to ďalší významný impulz, finančný impulz pre obnovu toho hmotného kultúrneho dedičstva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má tlač 477. Spoločná správa výborov má tlač 477a.
Nech sa páči, pán minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek nám zákon predstaví.
Máte slovo.