21. schôdza

Ďakujem vám, pán kolega, za to, že ste poukázali na to, že homoloby a Výbor LGBTI dostal do tohto návrhu zákona bod, ktorým sa rozširuje osobitný motív, nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Ja spolu s kolegom Kvasničkom som v druhom čítaní pripravil pozmeňujúci návrh, ktorým sme navrhovali vypustiť tento bod, tento osobitný motív, myslím si, že len 37 poslancov bolo za tento pozmeňujúci návrh. A preto som bol rád, keď pán prezident aj kvôli tomuto bodu vrátil tento návrh zákona späť do Národnej rady Slovenskej republiky.
A bol som rád, keď ste spomenuli výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda na Slovensko, 1150. výročie, ktoré tohto roku budeme oslavovať, lebo obyvatelia Slovenska cez svojich zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky sa musia aj týmto hlasovaním rozhodnúť, či sa hlásime k odkazu svätých Cyrila a Metoda, k našej ústavnosti, alebo k tomu, aby homoloby, Výbor LGBTI takéto návrhy zákonov dával do Národnej rady Slovenskej republiky. O toto sa dneska hrá. Preto som bol veľmi rád, keď ste spomenuli ten odkaz na našu ústavnosť, na ústavu, na ktorú sme skladali všetci sľub. Ďakujem.

S reakciou pán podpredseda Národnej rady Figeľ. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem kolegom, skôr za či potvrdenie alebo stotožnenie sa s touto líniou. Ja som veľmi rád skôr tomu, že nikto nespochybňuje, že preambula ústavy je súčasťou nielen textu, ale aj toho, na čo skladáme sľub a vyjadrujeme odhodlanie, aby uvádzalo do života, aby sa uvádzalo do života, nie aby sa ubíjalo, opomínalo alebo dokonca negovalo. V západných demokraciách, kde majú viac než desiatky rokov skúsenosti práve v duchu preambuly, ktoré mávajú aj zákony, nielen ústavné texty, sa vykonávajú jednotlivé konkrétne články a ustanovenia zákonov a ústavných zákonov. A práve pripomenutie si týchto súvislostí je veľmi dôležité pri hľadaní konkrétnych postojov pri detailoch, napríklad Trestného zákona, čo definujeme, čomu pomáhame a aké ovocie to podľa logiky histórie alebo vývoja prinesie. Takže ďakujem pekne za reakcie. A ubezpečujem vás, že práve v duchu zodpovednosti a nielen preambuly, ale celej zodpovednosti by sme mali hľadať odpoveď dnes, ako budeme hlasovať pri tejto novele Trestného zákona všetci, nielen opozícia. Ďakujem pekne.

V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal pán spravodajca. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som zvyknutý na to, že pán kolega Matovič tu prekrúca a zavádza. Koniec koncov keď si pozrieme hodnotenie jeho výrokov televíznych na serveri demagog.sk, tak je veľmi jasné, že viacej dbá na to, aby niečo pregnantne a ostro vyznelo, než na to, aby hovoril pravdu. To si môže každý občan skontrolovať sám. Je to verejne prístupné. A preto k jeho vystúpeniu som sa ani nešiel vyjadrovať, lebo je to niečo, na čo som už bol zvyknutý.
Ale musím povedať, pán podpredseda parlamentu, pri všetkej úcte k vám, to, čo ste tu predviedli vy, už ma zo stoličky zdvihlo, pretože doviesť do takejto témy cyrilo-metodovskú tradíciu, tak to už chce akože veľkú dávku fantázie. Čo z tej cyrilo-metodovskej tradície teraz sa nás má týkať? Snaha vtedajších vládcov na tomto území vytlačiť kresťanov, ktorí tu už boli, a franských kráľov, ktorí tu kázali? To? Politické machinácie Cyrila a Metoda na tomto území, ktorí od pravoslávcov potom prešli do Ríma, aby si šli pýtať požehnanie pre nové Písmo a novú liturgiu? Alebo odkaz Svätopluka, ktorý nám je tu vztýčený nad Bratislavou, ktorý v momente, ako svätý Metod prišiel naspäť domov, tak ho zavrel do basy? To budú princípy, podľa ktorých sa budeme riadiť pri tvorbe zákonov? Ale to už si akože nerobme tu z toho zábavu. Ja nemám problém s tým, že vybrané osobnosti našich dejín budeme brať za významných dejateľov a pripíšeme im v dobe patričné miesto k tomu, čo pre obyvateľov Slovenska v tej dobe urobili, ale neťahajme to, prosím, do pragmatických záležitostí každodennej normotvorby, lebo sa z toho nikdy nevysomárime.
Hovorili ste, pán podpredseda parlamentu, že máme byť štátnikmi a pracovať pre budúce generácie, že máme nie myslieť iba na ďalšie voľby, ale máme myslieť na ďalšie generácie detí a mládeže. Ja sa pýtam, kde ste boli posledných 20 rokov, kde ste boli, keď nebol vytvorený absolútne žiadny priestor pre terénnu prácu? A všetci terénni pracovníci, ktorí sa snažili problémy drogovo závislých ľudí riešiť priamo na uliciach, priamo medzi nimi, jediné, čo dostávali, boli polená pod nohy. A peniaze si museli ťahať od zahraničných nadácií, lebo by nemohli robiť nič. Kde ste boli vtedy? Kde ste boli, keď sa mala vytvoriť osveta aj osvetové programy, ktoré mali chodiť po školách? A tak ako všade inde vo svete funguje malá práca malých, presne zacielených programov na konkrétne skupiny. Kde ste boli vtedy, keď štát mal podporiť takúto prácu a mohol efektívne potláčať drogovú scénu, znižovať počty užívaných drog aj znižovať počty ich užívateľov? Kde ste boli, keď policajti marili prácu drogových terénnych pracovníkov? A tam, kde si vybudovali aspoň akú takú štipku dôvery a mohli začať pracovať priamo s ľuďmi v teréne, tak na druhý deň prišli policajti a celé to vyrejdili a mohli začínať všetci od začiatku. A bola minimálna snaha spolupracovať s tými, ktorí sa v tej scéne vyznajú. Veď KDH malo niekoľkokrát silové rezorty na svojej strane a mohlo v tejto veci pomôcť. To, čo ste tu predviedli, bolo farizejstvo, pokrytectvo a prázdne slová, pán podpredseda, žiadna snaha o riešenie tých problémov, ktoré v tejto problematike naozaj existujú.
Ja netvrdím, nikdy som to netvrdil, ani som k tomu nikoho nenabádal, aby drogy bral. Úplne súhlasím s tým, že by bolo najlepšie, keby sa ich nikto v živote nedotkol. Áno, bol by to ideálny stav. Ale fakt, že ľudia z nejakých dôvodov niektoré drogy berú, proste je faktom. Tak to je, zo zvedavosti alebo z toho, že potrebujú riešiť svoje vlastné problémy alebo si potrebujú rozšíriť obzory vnímania reality. Drogy sú súčasťou ľudskej civilizácie minimálne odvtedy, čo niečo také ako ľudská civilizácia existuje. Vždycky mali v civilizáciách po celom svete svoje miesto. A koniec koncov aj na omšiach máme víno, aj na omšiach máme kadidlo. To všetko sú pozostatky sakrálneho užívania niektorých substancií v iných kultúrach. Tak u nás je to alkohol, tabak, ktoré tolerujeme. V Peru to budú iné látky. A v iných krajinách to budú zase iné látky. Ale vždy bude nejaká substancia, ktorá mení vedomie, dokonca v podobe sakrálneho nápoja, ktorý je využívaný pri nejakom druhu bohoslužieb. A ja to neobhajujem. Ja len hovorím, že to tak je. V globálnej spoločnosti sa tieto vplyvy jednoducho premiešali, látky začali cestovať po svete. A my sme mali sa s tým vyrovnať takým spôsobom, že pochopíme, prečo sa tak deje, a nie začať nezmyselnú vojnu proti drogám, pri ktorej všetci poprední odborníci na svete už konštatovali, že jednoducho nefunguje. Jediné, čo funguje, je snaha o pochopenie a snaha o minimalizáciu ujmy na strane každého, kto je v tomto procese zúčastnený.
Pán podpredseda parlamentu hovoril o jasných princípoch v práve. A potom z nejakého dôvodu odbočil k prirodzenému právu, ktoré s právnym systémom ako takým vôbec nesúvisí. Okej, môžeme mať prirodzené právo v nejakom texte, ktorý má byť zjavenou pravdou. Ja proti tomu nič nemám. Ale reálne právo, reálna legislatíva má vychádzať v prvom rade z potrieb praxe. Má sa pozrieť, aké problémy my v praxi máme. A má sa ich snažiť riešiť. A keď tam hľadáme nejaké jasné pravidlo, tak to jasné pravidlo má znieť, podľa závažnosti konania má byť vymeraný trest. A keď vidíme, že existuje konanie, ktoré je trestané neprimerane, tak sa máme tomu prispôsobiť. A nech mi nikto nehovorí, že to, že niekto z Čiech si náhodou privezie jeden-dva jointy a podelí sa s nimi s kamarátmi na nejakom festivale alebo na nejakom vysokoškolskom internáte a náhodou má tá tráva potenciu trošku väčšiu a tým pádom tam ide nad desaťnásobok bežnej dávky, že toto je tak nebezpečný človek, že sa vôbec nemáme baviť pri ňom o tom, že by mohol mať podmienečný trest, ale máme ho rovno bachnúť na štyri roky do basy. Veď to je nonsens. A keď človek sem predstúpi s reálnym zdôvodnením toho, že takýto prípad môže nastať, tak jediné, čo mu príde naspäť, je klišé, zbytočný ideologický balast a minimálna snaha o riešenie problémov. Už sa, prosím vás, kolegovia, zobuďme. A keď chceme byť štátnikmi, tak opustime schémy, ktoré dávno mali byť z politiky von v 19. storočí. Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, pán podpredseda Figeľ, pán poslanec Hrušovský a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými... A hlási sa ešte pán poslanec Mikloško, stlačte trojku, pán poslanec, a pán poslanec Sulík s faktickou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. (Hlasy z pléna.) Ešte aj pán poslanec Uhliarik sa hlási s faktickou? Už ste do faktických po termíne prihlásený. (Reakcia z pléna.) Dobre, ale treba to zatlačiť riadne.
Nech sa páči, pán podpredseda Figeľ.

Ďakujem pekne. Neviem, či toto bola spravodajská reč, pretože tam patrí iné. (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči.
Chcem povedať, že ťahať do diskusie cyrilo-metodskú tradíciu je našou zodpovednosťou práve pre preambulu, na ktorú sme skladali sľub. Skladali sme ho na ústavu ako celok. A táto tradícia, toto dedičstvo sa práveže opiera o prirodzený zákon, o prirodzené právo, ktoré platí aj po stáročiach a bude platiť, aj keď tu nebude ani Martin Poliačik, ani Ján Figeľ. A tí, ktorí konajú v súlade s prirodzeným právom, a pozitívne právo, o ktorom sa hlasuje v parlamentoch, prijímajú práve preto, lebo to potom má ovocie, má logické dôsledky, konajú dobre pre seba a pre budúcich. Ak to nebudeme robiť, práveže budeme deformovať právo, tak ako v mnohých historických okamihoch sa stalo, nielen u nás, ale aj v mnohých európskych štátoch.
My, za minulosť len chcem dopovedať, sme vždy stáli na strane práva a obhajoby tých slabších, či išlo o drobný alebo organizovaný zločin, či išlo o šírenie, a teda, naopak, skôr obmedzovanie hazardu alebo drog, pretože sme to považovali za javy, ktoré potrebujú prísnu a presnú reguláciu, na rozdiel od vás, keď tu zmiešavate všetko možné, dokonca ešte aj víno s tým, či patrí alebo nepatrí do liturgických obradov.
Chcem vás ubezpečiť, že práve konanie v duchu zodpovednosti by nás malo viesť k lekciám z histórie a konaniu podľa toho, čo je dobré pre Slovensko teraz, pre naše deti, v tomto roku, ale aj o dvadsať, tridsať, päťdesiat rokov. Toto bolo moje vystúpenie.

Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Nerozumiem, Martin, tej hystérii, ktorú si do toho vniesol. Trošku ma u teba prekvapila istá neznalosť histórie, tej dávnejšej na Slovensku z čias cyrilo-metodskej. A preto odporúčam, aby si si doplnil trošku túto oblasť.
A teda prekvapilo ma aj tvoje tvrdenie, že vnášame do toho nejaký ideologický balast. Nie, to je zodpovednosť a povinnosť za štát a národ. Takto sa máme správať všetci tí, ktorí tu sedíme, nie ľahostajne sa prizerať na to, aké zákony prijímame. Ty si nadradil náš rozum nad všetko ostatné. Chcem ťa uistiť, že ak nebudeme rešpektovať prirodzené zákony a keby sme ich doteraz nerešpektovali, tak táto ľudská civilizácia možno už dnes neexistuje, taká, aká je, a možno už by vôbec neexistovala.
K tej výčitke „čo ste robili, kde ste boli“. Nuž mohol by som tu veľa rozprávať o tom, čo Kresťanskodemokratické hnutie pre budovanie normálneho štátu s normálnym právnym poriadkom tu urobilo za tých viacej ako dvadsať rokov jeho pôsobenia v politike. Priateľu, boli sme svedkami toho, že tu sa ľudia vraždili, tu sa unášali ľudia do zahraničia. S takýmto marazmom sme sa tu museli vyrovnávať a s týmto sme museli bojovať, nielen s drogami, ale so všelijakými inými morálnymi pokleskami. A to bolo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré vždy stálo a podporovalo zákon, spravodlivosť a všetko, čo s takýmto budovaním štátnosti súviselo. A ten duch ústavy, ktorý je v preambule... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.