21. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Je to zvláštne, že človek ako lekár v tejto debate, ktorá sa nepochybne dotýka i tejto špecializácie, má vlastne neustále snahu uvažovať skôr v ústavnoprávnej rovine. Už tu zaznelo, že existujú elementárne práva, právo na zhromažďovanie, slobodu prejavu, ale i právo na štrajk. A obmedzenie týchto práv vyžaduje ústavnú rovinu. Je napísané, kedy možno obmedziť slobodu prejavu. Tým som argumentoval pri zákone o "Osvienčimskej lži". A i verejné zdravotníctvo a stav zdravia je nepochybne jeden z dôvodov, keď sa dá siahnuť na elementárne ústavné práva. Problém je ale iný, a to ten, že, žiaľbohu, zlé je to vtedy, ak sa využije táto ústavná možnosť na vydieranie tých, ktorí sa dožadujú toho istého čo učitelia, železničiari či iní. A musím povedať, že zdravotné sestry a lekári, sestry často vysokoškolsky vzdelané, sú vo vzťahu k obmedzeniu svojich slobôd na tom oveľa horšie ako vojaci či príslušníci represívnych štruktúr, pretože sa pamätáme, ako sa pán Litva vyhrážal štrajkom alebo dokonca tým, že keď nie vy, zaplatí nás mafia. Ale zdravotná sestra, ktorá zápasí s opitým pacientom, ktorý ju prípadne zraní, je na rozdiel od príslušníka represívnych síl bezbranná. Jej ohodnotenie je oveľa nižšie. Jej odchod do dôchodku je oveľa neskorší. Jej zabezpečenie v dôchodku je oveľa horšie. A tu je potom otázka: Kedy sa stáva Hippokratova prísaha alebo prísaha slúžiť pacientom zdrojom vydierania? A preto treba veľmi presne nastaviť túto hranicu spravodlivo.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ja úplne súhlasím, pán kolega, poznajme mieru. Ale vy ste zároveň si protirečili v tom istom príhovore, lebo na jednej strane nabádate k tomu, aby sme poznali mieru, a na druhej strane hovoríte o nulovej tolerancii. Nulová tolerancia nie je poznaním miery. Nulová tolerancia je nula, to nie je miera, to je proste absolutely not. A ak máme teda poznať mieru ako odporúčanie, tak by sme mali podľa miery nebezpečnosti konania dávať primeraný trest. A presne to je lajtmotív tejto zmeny. Ak je nejaké konanie spoločensky málo nebezpečné, mal by zaň byť nižší trest. To je celé.

Pán poslanec Gál, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, bohužiaľ, pri tomto zákone ide bokom všetko, argumenty, štatistika, súdna a policajná prax. SMER a pár liberálov až na jedného konzervatívca nepresvedčí o ničom. Úplne zbytočne tu rozprávame, absolútne oberáme toto plénum o drahocenný čas, lebo v tomto smere, čo sa týka novely Trestného zákona ohľadom delikventov za drogové delikty, nepresvedčíme týchto pánov. Asi až prax bude musieť ukázať, kto mal pravdu. A, bohužiaľ, tá pravda bude veľmi, veľmi krutá, keď potom drogoví díleri pôjdu zo súdu s podmienkami, pekne na slobode budú prevádzkovať svoj biznis ďalej. To isté sa bude týkať lekárov. Ale toto bude veľmi, veľmi zlé.
Vaše znalosti ohľadom tej liekovej turistiky naše argumenty len potvrdzovali, že toto nie je dobré riešenie. Bavili ste sa tu o miere. A tuto aj pán Poliačik vám tú mieru hádzal na oči alebo proste argumentoval tým. No ale predovšetkým keď chceme niečo spraviť s tou mierou, tak treba v prvom rade zadefinovať, čo sú to ľahké drogy, a potom zaviesť kategóriu, ktorá by umožňovala posudzovať tých užívateľov, ktorí majú toho viac ako 10-násobok, povedzme, od 10-násobku do 20-násobku. Ale toto je o drogových díleroch, nie o užívateľoch ľahkých drog.

Pán poslanec Bastrnák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec veľmi pekne aj na konkrétnych prípadoch ukázal, prečo je tento zákon zlý. A myslím si, že za pripomienky prezidenta treba hlasovať, aj keď sú len lobistické, lebo nevylepšujú zákon. Skôr to beriem tak, že pán prezident preto vrátil tento zákon, lebo chcel dať možnosť poslancom vládnej strany, aby revidovali svoj názor. Myslím si, nič by sa nestalo, keby tento zákon teraz neprešiel. O polroka by ministerstvo prinieslo nový a lepší zákon, lebo tento zákon, ako aj pán poslanec na to poukázal, bude zasahovať do nášho každodenného života. A nestojí to za to, aby sme prijali taký zlý zákon, skôr aby sa to vylepšilo. Takže aj preto sú tie argumenty, dúfam, nie sú zbytočné, aby väčšina nehlasovala za tento zákon. Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Uhliarik, nech sa páči.

Ďakujem za pripomienky.
K pánovi poslancovi Osuskému len krátka poznámka. Nezamieňajme si právo na štrajk s vydieraním štátu priložením pištole k hlave dieťaťa alebo pacienta. Vážme si naozaj hlavne pacienta, a nie niekoho, kto ho ohrozuje, lebo to, čo som povedal dneska v rozprave, drvivá väčšina lekárov, zdravotníkov, 90 % to bolo už vlastne koncom novembra 2011, bola proti tomu. Všetci to uznávali, naozaj som mal priateľov, ktorí si povedali, že, v pohode, však ideme do vyšších platov. Podpísali sme to všetci. Ale potom si uznali, že vlastne Lekársky odborový zväz prekročil tú hranicu. A presne o tom to je. My nemôžeme si zamieňať právo na štrajk nejakej skupiny zamestnancov alebo právo na lepšie pracovné podmienky s tým, že nejakým spôsobom dôjde k ohrozeniu života a zdravia našich občanov.
A čo sa týka pána Poliačika. Povedali ste, že ak je pre spoločnosť málo nebezpečné konanie, tak musí byť aj primeraný trest. No, viete, keď vy alebo ja si teraz dáme sedmičku vína, teda sme celkom ako takí dosť, vidím to na vás aj na sebe, chlapi, a to za celý večer, aby zas zo mňa neurobili alkoholika, tak nebudeme až takí spoločensky nebezpeční. Ale vtedy, keď po tejto sedmičke si sadneme za volant a náhodou sa vonku niečo stane, tak vtedy budeme spoločensky nebezpeční a urobíme nejaký trestný čin. Ale to je to isté. A presne o tom to je, že prečo robíme to, že 10-násobok tej dávky umožňujeme tým, ktorí to stopercentne zneužijú. A vieme, že to zneužijú, lebo to zneužívajú dnes, tak im to takto dávame na tácke a na druhej strane argumentujeme tým, že to určite neurobia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo. Pán poslanec Viskupič je posledný, ktorý vystúpi v rozprave. Takže nech sa páči.