21. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážení spravodajcovia, kolegyne, kolegovia, táto diskusia išla troška už mimo mňa, pripomínala minulosť, tí boli na vine, hentí boli na vine, to bolo dobré, hento bolo dobré. Ja by som chcel troška diskutovať o patro vejš, by som povedal, a pripomenúť, že to, čo sa tu deje, je už celkovo, by som povedal, neudržateľné, a teda tento zákon iba je n plus prvý zo zákonov, ktoré tu prevalcujú ostatní. A už čo je moc, to je moc, tak by som to veľmi stručne povedal.
Mali sme tu v pondelok Vojenské spravodajstvo celý deň, potom sme mali generálneho prokurátora, nedávno sme mali na Ústavný súd veci okolo generálneho prokurátora, celý deň sme tu zabili, Ústavný súd to vrátil, nebolo treba vlastne urýchlene jednať o tom, vlastne stalo sa to, že nevracia sa to k tomu 1. senátu, či ako sa to volá a tak ďalej a tak ďalej. Teraz dneska sme tu mali zákon o významných investíciách, tiež bola diskusia k tomu, prevalcovalo sa to, boli tu tresty pre lekárov, ktoré prišli z jedného výboru, bez rozpravy, v pripomienkovom konaní, a tak ďalej. A tento zákon, si myslím, v tomto pokračuje, aj keď, ešte raz hovorím, nejde už o meritum, či je to správne, či to správne nie je, v princípe s tým nesúhlasím v tom, že naozaj starosta nemôže určovať svojich nástupcov, svojich riaditeľov. A k tomu sa ešte vrátim.
Ja som dneska išiel do práce, a teda sem a v Rádiu Devín dávali akurát takú zvláštnu reláciu. A volala sa Lenin a hudba. Tak bol som šokovaný. A nevedel som, prečo zaradili túto reláciu akurát dnes, a na jej konci som sa dozvedel, že to bola relácia z 27. 7. 1980, čiže 33 rokov predtým bola vysielaná. Bol som šokovaný z toho, keď Lenin bol opísaný ako dobrý synček, ako člen rodiny, ako pozorný súrodenec, znalec a milovník hudby. To ma najmä podráždilo. Spomína sa jeho láska k Čajkovskému, k Verdimu, k Beethovenovi a ďalším, ďalším skladateľom, najmä ruským. A hneď po tom, ako to spomenuli, dali aj krásnu romantickú ukážku, väčšinou v ruštine (Traviata, appassionata). Romance Čajkovského tam spievali a tak ďalej a tak ďalej. Tak pred štyridsiatimi rokmi, to bolo ešte za komunizmu, sa ma môj syn opýtal, keď došiel zo školy, že, otec, na čo vystrelila tá Aurélia. Čiže on už nevedel, čo je to Lenin a čo je to Aurora, či ako sa to volá. (Reakcia z pléna.) Aurore ale on hovoril Aurélia. Dnešná mládež už absolútne tiež netuší, kto to bol Lenin, Stalin, Engels, Marx, chvalabohu. Ale keď počúval túto reláciu o Leninovi, tak skutočne musela sympatizovať s týmto znalcom vážnej hudby. Ani slovo tam nebolo o tom, čo tento milovník klasiky urobil zlého proti Rusku, proti Európe, proti svetu, čo zapríčinila jeho VOSR, či ako sa to volalo, Veľká októbrová socialistická revolúcia, ktorá nebola ani veľká, ani októbrová, ani socialistická. Ani slovo tam nebolo povedané o tom teda, ako sme na to my všetci doplatili. A teda ten, kto to počúval, mohol povedať, že to bol sympatický ujo, ktorý sa volal Lenin, V. I. Lenin, piateho prvý Lenin sa narodil vlastne. A po skončení ešte, a to je to zaujímavé, už končím, teda aspoň do tej siedmej skončím, ale poviem to, že pustili ešte nadšenú báseň Pavla Bunčáka, ktorá sa volá Lenin. Je to katastrofa. Škoda, že som si ju nemohol zhasnúť, som šoféroval. A mala tam takú vetu teda, nie takú, že kto nie je s nami, je proti nám (Reakcia spravodajcu aj navrhovateľky.), už končím, ale nech ani nežije. To tam bolo, kto nie je s nami, nech ani nežije. To potreboval básnik preto, lebo ďalej bolo, aby sa to rýmovalo, o revolúcii. (Hlasy v sále.) No ja teda už končím tou vetou, že očakávam, že Slovenský rozhlas onedlho vyšle aj niečo o Adolfovi Hitlerovi a jeho náklonnostiach k maliarstvu, umeniu a neviem k čomu inému.
No tu by som to stopol, ale tento troška dlhý úvod vlastne hovoril o tom, kde sú stopy aj našich dnešných jednaní, a teda zajtra si budem dovoliť pokračovať už trošička, nie konkrétne. (Reakcie z pléna.) Áno, nech sa páči, pani ministerka, vy ste tu už dlho, zaslúžite si priestor, ja sa ho vzdávam a veľmi rád ráno prídem.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Pani ministerka, ja ešte chvíľu budem...

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán Mikloško, nie, pán Mikloško, tak sa dohodneme, ako platia aj pravidlá, ráno bude pokračovanie schôdze balíkom zdravotníckych zákonov a diskusiu už či s pani predkladateľkou alebo s ostatnými môžete zajtra viesť pokojne.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Môžem dneska skončiť. Nebudete sa veľmi tešiť tomu, čo budem o tom hovoriť. (Reakcie z pléna.) Dobre, skončím...

Nie, ďakujem, rokujeme do 19.00 hodiny, ja nechcem nikoho obmedzovať z hľadiska faktických alebo reakcií. (Reakcia poslanca Mikloška.) Ďakujem pekne.
Končím dnešné rokovanie, prerušujem tento bod, budeme pokračovať ráno skupinou zdravotníckych zákonov. (Reakcia poslanca Mikloška.) Keď dožiješ, zajtra. Všetko dobré. Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemné dobré ráno. Otváram šiesty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec József Nagy a pán poslanec Ivan Varga. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, tlač 449. Prosím, pani poslankyňa už zaujala miesto určené pre navrhovateľov, obdobne aj pán spravodajca. Včera neukončil svoje vystúpenie ako ústne prihlásený do rozpravy pán poslanec Jozef Mikloško, ktorému odovzdávam slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 449.)

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, tuším aj nejaký komentár tu je, ale opačne. (Vystupujúci obrátil list papiera.) Včera som teda začal a kvôli času o siedmej nedokončil svoj príspevok o včerajšom vysielaní rádia Devín. Kratulinko to zopakujem, aby ste vedeli, o čom bola reč. Včera to bolo venované Leninovi a hudbe. Bola to relácia z roku 1980, ktorá tohto diktátora predstavila ako milovníka a znalcu klasickej hudby aj s ukážkami diel, ktoré mal rád: Čajkovského, Beethovena, Verdiho a tak ďalej. Mládež, ktorá netuší, čo VOSR zapríčinila, tejto mládeži sa Lenin mohol zdať ako sympatický znalec hudby. Bunčákova báseň o ňom s úryvkom "Kto nie je s nami, nech ani nežije" priklincovala túto reláciu. Učili nás voľakedy, že Lenin žil, žije a bude žiť. Iste sa pamätáte. A ja sa teda pýtam: Je to pravda?
A teraz už pokračujem o inom. Už dávno nepripomínam a nevyčítam ľuďom ich členstvo v Komunistickej strane. Aj keď málo z nich povedalo: Prepáčte, stalo sa. Na druhej strane, rád by som bol, keby náš nový prezident, štvrtý, už nebol bývalý príslušník strany. Veď vtedy nešlo o fazuľky, išlo o životy, aj stratené, mnohých, mnohých ľudí.
Na Slovensku sme mali, pokiaľ si pamätám, pol milióna komunistov. Hovoril som, že už im to nezazlievam, iba z ich životopisov sa to akosi vyparilo. Myslím si, a túto zásadu presadzujem už dlho aj medzi spisovateľmi, kde je tiež veľa bývalých príslušníkov strany, aj v mojom klube, že treba ľudí hodnotiť podľa toho, ako sa chovajú dnes. Pokračujúce debaty a zákony najmä v poslednom čase tu v Národnej rade mi však hovoria, že SMER začína prekračovať svoje limity, aj keď dosiahol výborné volebné výsledky. Milión hlasov, ktoré získal, je asi 20 % obyvateľstva, a teda štyri pätiny obyvateľstva majú tiež právo niečo presadiť a povedať. Aj to, novela tohto zákona, tak ako mnohých iných, ktoré sme napríklad len tieto dva týždne prebrali, mi pripomínajú Mečiarovu noc dlhých nocou, nožov, ktorá bola 14. 12. ´94, keď ráno rozjarení páni naskakovali po dobre vykonanej práci do svojich bavorákov. Bol som toho svedok, dobre si to pamätám.
Keď som teraz išiel o ôsmej ráno autom sem, tak Slovenský rozhlas práve mal reportáž o tom, že pokračuje spolitizovanie štátnej a verejnej správy, že menenie ľudí je stále a nerozumné v tom, že stále len prichádzajú noví, ktorí, kým sa zorientujú, už ich zase vyhodia a idú noví. Toto je bolesťou Slovenska už 23 rokov, niekto by s tým mal prestať.
Aj vy, aj ja dostávam do svojej poslaneckej schránky pravidelne časopis, asi je to časopis Slovenskej národnej strany, koaličného partnera SMER-u minulej, predminulej vlády. V poslednom čísle sú aj dva rozhovory. Prvý s predsedom ministrany Komunistickej strany Slovenska Jozefom Hrdličkom, ktorý na konštatovanie redaktora, citujem: "Po roku ´89 sa KSS transformovala na SDĽ, ktorá sa o pár rokov integrovala do ľavicového zoskupenia strany SMER", odpovedal, strana SMER vyhrala vlastne všetky, teda vyhrala voľby posledné komunistickou rétorikou, čo v minulom rozhovore povedal aj Miloš Jakeš. Toho som teda nevidel, ale tak to tam bolo napísané. To nechcem tu komentovať, ďaleko som od toho.
V tom istom čísle Extra plus bol aj pomerne zaujímavý štvorstranový rozhovor s pani navrhovateľkou tejto novely poslankyňou Vaľovou, ktorá na otázku: "Čakali ste, že vytvoríte jednofarebnú vládu ako doteraz jediná strana v samostatnom Slovensku?", odpovedala takto: "Obávala som sa, či nám nestúpne sebavedomie natoľko do hlavy, že prestaneme počúvať aj iné názory ako vlastné." Pekne povedané. A ďalej povedala na inom mieste. "Na mnohých veciach, napríklad aj v zákonoch sa vieme s niektorými politickými stranami v parlamente zhodnúť. Teda SMER počúva aj iné názory ako vlastné a vie sa zhodnúť aj v parlamente." To sa priznám, mi je novinka. (Reakcia z pléna.) Áno, tak už ich bolo asi päťsto.
Za vyše roka v Národnej rade som toto veľmi nezbadal. Výnimkou bol aj jeden zo zákonov, ktorý som spolu s Brixim a Martvoňom predstavil. To bolo o Slovenskom historickom ústave. Som vďačný tým, ktorí za to hlasovali, a bol to najmä SMER, ale už pred týždňom mi pán poslanec Gális pripomenul so znalosťou veci: "Dali sme vám na Vatikán a vy nechcete podporiť dotácie na šport." Neviem poriadne, o čom hovoril. Ja som, samozrejme, dotácie na šport podporil, len mal som taký divný pocit, či to neboli dotácie na volebnú kampaň ako minule.
Vláda jednej strany sa u nás v minulosti neosvedčila, no nechcem pripomínať 40 rokov socializmu. Tých všetci dobre poznáme na vlastnej koži, ale ani víťazstvo HZDS v ´92 nebolo dobré, keď vlastne 24 % hlasov sa hodilo do koša - a najmä Mečiarovi -, a potom aj ďalšie víťazstvo ´94 - ´98, neboli to vydarené roky. Tam už mal malú koalíciu, ale formálnu. A z vtedajších najmä privatizačných jeho rozhodnutí, napríklad Partizánske s 500-tisíc topánkami na sklade dal za 1 korunu, sa Slovensko nikdy nespamätá. Tam vznikli všetky megarozdiely v bohatstve ľudí a žiadny iný, žiadny podnikateľ, ktorý statočne pracuje, ich už nikdy nedohoní. No a čo bolo v rokoch ´94 - ´98, nebudem spomínať, ale tiež sa na to dobre pamätáme, že Slovensko naozaj vtedy bolo čiernou dierou Európy.
Vláda jednej strany SMER-u je tu už vyše roka, uznávam, že teraz v kríze je to aj výhoda, keď sa vie rýchlo dohodnúť, nemusí sa hádať s koaličnými partnermi, čo bolo v minulej vláde bežné. Avšak táto vláda nepočúva iných, aspoň to nevidno, a nechce sa v parlamente prakticky dohodnúť s nikým, až na malé, malé výnimky, ktoré, ktorých by malo byť podstatne viac. Lebo aj opozičné návrhy sú niekedy rozumné a sú pre ľudí a neni to politikum. Zo stúpajúcim časom je stále viac príkladov na toto a to je zlé aj pre SMER. To uvidí v budúcnosti. SMER nemôže postupne obsadiť všetko, nechcem rozprávať, ale skutočne mám mnoho signálov zo Slovenska, kde sa vymieňajú proste aj nezmyselne ľudia, ktorí dlhé roky pracujú kdekade, na absolútne nepolitických miestach, ľuďmi, ktorí sú nezorientovaní a nekvalifikovaní na to, aby viedli, nechcem hovoriť, aké inštitúcie. Teraz to SMER, žiaľ, robí a aj v kontrole. Nedávno pán Matovič ukázal osem bodov kontrolných, ktoré vlastne všetky už má v ruke SMER.
Aj táto novela zákona, ja som proti nej, je podobná. Znižuje počet poslancov, mení kompetencie starostu v prospech neho a tak ďalej. Už to tu viacerí veľmi dobre vysvetlili, o čo sa jedná. Mne sa zdá, že naozaj ide tiež o účelové politické sústredenie moci do rúk starostov a primátorov. Osem rokov som bol komunálnym poslancom v Petržalke, a tak som dávno pochopil, že tam nie sú dôležité stranícke tričká, ale ide o riešenie záležitostí občanov a nie o nejaké vzájomné štorcovanie a podrazy strán. Nakoniec všetci tí, čo ste starostovia, viete, že to takto v podstate je. Vždy je to vec kompromisu s tými druhými. A pochopiť, čo je dobré a čo je zlé, a ísť za tým. Nechcite rozhodovať o všetkom, páni poslanci SMER-u! Mať všade svojich ľudí, v exekutíve, v kontrole. Určite sa vám to neoplatí. A s jednostrannou koalíciou nevydržíte stále.
Inak, pani Vaľová, ešte raz zdôrazňujem, že to bol zaujímavý rozhovor v tých novinách esenesáckych. Záver hovorí toto - a to sa mi tiež páčilo -, reč išla o generálnom prokurátorovi. "Tajná voľba, v ktorej sa prejavuje sila demokracie, v ktorej vie každý robiť podľa svojho presvedčenia a svedomia, sa vinou bývalej koalície viditeľne sprofanovala." Tie slová práve "podľa svojho presvedčenia a svedomia" sú mi zvláštne. Celkom im nerozumiem. Pretože práve tu vidím, že viac ako presvedčenie a svedomie je, keď niekto dvihne palec hore, dole alebo do vodorovnej polohy. A to nie je sila, ale slabosť demokracie.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

Vážený pán kolega. V závere, keď ste sa dostali ku komunálnej úrovni, ku obciam a mestám, ste spomenuli jednu krásnu myšlienku. A to je to, že na komunálnej úrovni nie sú dôležité stranícke tričká. Presne toto je aj moja skúsenosť s komunálnou úrovňou. Na komunálnej úrovni v tých malých mestách, obciach rozhoduje veľakrát zdravý gazdovský rozum. Tí ľudia, tí poslanci obecní naozaj rozhodujú to, čo je pre ich obec to najlepšie. A spolu so starostami, samozrejme. A tí starostovia sa môžu spoľahnúť na svojich obecných poslancov. A keď treba, vyhrnú si aj rukávy, oblečú montérky a idú niečo aj fyzicky urobiť. Keď je veľa snehu, idú odhadzovať sneh. Keď sú obecné slávnosti, tak sú ochotní tri dni pripravovať tieto obecné slávnosti. A preto naše obce a mestá takto vyzerajú. Politika na tejto úrovni ide nabok a ľudia robia to, čo je potrebné a dobré pre tú obec. Preto som aj vo svojom vystúpení povedal, že naše obce a mestá, to je to najlepšie, čo sa nám podarilo od roku ´89 až po dnešok a môžeme byť hrdí na to, ako dneska vyzerajú. A to je preto, že tí starostovia spolu s obecnými poslancami takto rozumne hospodária.
Ďakujem.

Chcete reagovať, pán poslanec? Áno. Nech sa páči, stlačte si trojku. A máte tam kartu? (Reakcia z pléna.) Dobre. Zapnite pána poslanca. (Reakcia z pléna.)

Áno. Dobre.

Nech sa páči.

(Reakcia z pléna.) Krátko. Bol som osem rokov predseda v komisii v Petržalke pre mládež a šport. Mali sme tam odľava doprava všetkých. Mali sme tam farárov, nefarárov, všelikoho, saleziánov, a nikdy sme neskúmali dotácie, že kto je za tým. Či je za tým hentaká strana, taká strana. Mládež potrebovala, tak sme im dali. Na vzdelanie, na šport, na voľný čas. Čiže tam sa stratil pojem strany. Tešili sme sa, keď sme niečo dojednali, čo bolo dobré pre všetkých. No a takisto to právo navrhnúť si svojho zástupcu a riaditeľov inštitúcií je nebezpečné v tom, že parlament je iný. Dedina alebo mestečko si zvolilo iný parlament, ktorý mierne šachuje starostu alebo primátora. A teraz všetci funkcionári naokolo budú takí, z tej strany ako primátor, tak to budú nekonečné konflikty a robenie si napriek a tak ďalej. Obraz toho parlamentu by sa mal v budúcnosti prenášať aj do rozhodnutí celého zastupiteľstva, aj celého vedenia. To sa mi nepáči. A to, že sa to stalo aj v Košiciach, aj v Bratislave, myslím, bol krok späť.
Ďakujem.