21. schôdza

Ďakujem za pripomienky. K tým poradným orgánom toľko, že keď to bude podliehať nomináciám štátnym, tak sa tam vyskytne dvakrát po sedem ľudí, ktorí budú brať nejaký plat a ktorých kompetencie z toho, čo bolo predložené, zatiaľ nie sú úplne jasné. Zdá sa mi, že budú môcť komentovať, vyjadrovať sa, ale nebudú mať žiadnu rozhodovaciu právomoc. Čo sa týka vsúvania prvkov podnikateľského subjektu do riadenia štátnej firmy, tak s tým úplne súhlasím ako podnikateľ, je mi to sympatické. Ale ja som skôr kritizoval posilňovanie funkcie dozornej rady, neprimerané posilňovanie funkcie dozornej rady. Pre mňa má jednoznačne mať hlavné rozhodovacie právomoci manažment a predstavenstvo. Takže sme si možno v tomto nerozumeli. Ide tam o to, že dozorná rada má získať niektoré takmer manažérske kompetencie, s čím ja nemôžem súhlasiť. Zažil som niečo podobné v Telekome, T-mobile, jednoducho to nefungovalo. Tá dozorná rada tam bola naozaj len na to, aby dohliadala na činnosť manažmentu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, ja budem naozaj veľmi stručný. Veď väčšina vecí bola povedaná, povedal to Janko Mičovský, povedal o svojich úmysloch. Ja by som len možno povedal zopár slov k tomu, ako tento zákon vznikal a čo vlastne bolo mojím, mojím účelom a čo som chcel dosiahnuť ja.
Keď ma Janko oslovil s týmto návrhom, že aby sme niečo podobné vytvorili, tak som si veľmi pozorne vypočul jeho skúsenosti zo štátneho podniku a z toho, ako to tam funguje. Presne na týchto základoch sme sa niekoľko týždňov pokúšali spolu s naším právnym tímom postaviť zákon, ktorý by presne odzrkadľoval to, ako to v tejto republike funguje, ako to funguje hlavne v štátnom podniku Lesy. Išlo o naozaj preklopenie osobných skúseností a hlavne tých negatívnych do návrhu zákona, ktorým teda chceme zlepšiť podmienky fungovania štátneho podniku Lesy. Keď sme sa bavili o tých vzťahoch v rámci štátneho podniku, tak mne teda chýbalo, alebo bola tam z mojej strany požiadavka hlavná, aby tam bola zodpovednosť, Jankova, aby tam bola odbornosť. A podľa môjho názoru tieto dve veci, čo je odbornosť ľudí, ktorí spravujú verejné financie, a následná zodpovednosť za tieto verejné financie, sú kľúčové pri riadení nielen štátneho podniku, ale akéhokoľvek iného podniku. Preto sme sa naozaj rozhodli, že do koncepcie štátneho podniku Lesy alebo do štátneho podniku zapracujeme požiadavky na odbornosť, a to je presne tým výberovým konaním, kedy dozorná rada má, má, je tvorená z odborníkov, kde je dokonca odborník definovaný, čo to je, kto to je. Keď už teda budete, alebo keď už máme v dozornej rade, ktorá patrí k najsilnejším orgánom pri tomto štátnom podniku, tak treba to kľúčové a to je tá zodpovednosť, ktorú je treba, zodpovednosť za nakladanie s verejnými, verejnými prostriedkami. Okrem iného títo členovia majú zodpovednosť aj za, v rámci výkonu svojej pôsobnosti. Čiže oni sú povinní konať s odbornou starostlivosťou, tie mantinely, kedy oni, alebo ako môžu konať, sú nastavené pomerne, pomerne úzko. Čiže naším účelom bolo, aby fungovanie štátneho podniku a jeho efektivita bola čo najpružnejšia, najlepšia.
Ja teda len záverom, tým mojím účelom bolo, že aby osoby, ktoré riadia alebo disponujú verejnými zdrojmi, teda peniazmi nás všetkých, mali adekvátnu zodpovednosť dôležitosti týchto financií. Inými slovami, hmotnú zodpovednosť za nakladanie s týmito financiami. A to už naozaj končím a dúfam, že z dvoch minút budú štyri.

Ďakujem pekne. No, pán Kadúc, dovoľte mi zopakovať, ja nechcem vám podsúvať žiaden zlý úmysel, ani vám, ani pánovi Mičovskému, skôr určitú, určitú naivitu alebo to, že nie dostatočne ďaleko, resp. nie dostatočne kriticky hodnotíte váš návrh. Ako som už rozprával, hovoril, na Slovensku to, čo nie je priklincované, jednoducho zmizne a váš návrh možno vedie k zlepšeniu, ale nie k tak, ale nie k dostatočnému zlepšeniu na to, aby jednoducho v tých štátnych lesoch vládol poriadok. Keď sa sprivatizujú, tak tam možno naďalej nebude vládnuť poriadok, ale už to nebude problém celej spoločnosti. A k tej privatizácii. Keby sa to rozdelilo na niekoľko častí, možno 50 a každá by sa dražila zvlášť, tak jednoducho by mohol niekto aj vydražiť viacero alebo po vydražení aj niekomu predať. Veď v poriadku, štát by inkasoval svoje peniaze, už viac by sa o to nestaral. Jediné, čo by spravil, by zákonom uvalil bremeno na tento druh vlastníctva, aby tam ľudia mohli chodiť zbierať huby alebo sa tam chodiť bicyklovať alebo na turistiku, neviem, treba to, samozrejme, zvážiť, lebo je to zásah do budúceho súkromného vlastníctva, ale aj dnes to predsa nejak funguje v súkromných lesoch. No tak niečo podobné keby sa spravilo tu a je pokoj. Veď pravidelne sa tu rieši nejaká rozkrádačka a keby sa tie štátne lesy, keby sa sprivatizovali, tak bol by o jeden zdroj rozkrádania menej. To, si myslím, je dôležité.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja teda ubezpečujem vás, že náš návrh nebol prejavom akejkoľvek naivity alebo čohokoľvek. Ja hovorím, teda snažíme sa byť čo najviac objektívni. Zvolili sme cestu takúto, je to jak s tým poloprázdnym a poloplným pohárom. Naša cesta je nerobiť niečo radikálne, ale rozbiť niečo, čo je možno prijateľné, čo sú aj zástupcovia SMER-u, tí, ktorí tu boli pri prvom čítaní, v minulosti vyjadrili, že to je dobrý úmysel, dobrý návrh, len detaily. Čiže ozaj, čiže my sme išli cestou, ktorá by mala byť priechodná a držali sme sa zaužívanej koncepcie.
Ešte jedna poznámka: na to, aby sme neriešili rozkrádačky, nestačí len sprivatizovať. Nestačí. Možno stačí iba úplne jednoduchšie, čo je úplne prirodzené a to je to, čo som hovoril, to je zodpovednosť za svoje konanie pri správe s verejnými financiami.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne a kolegovia, včera bola zaujímavá diskusia a chcem poďakovať za ňu všetkým, ktorí aktívne prejavili svoj názor, a, samozrejme, poďakovať aj všetkým tvorcom tohto nejednoduchého zákona a takisto aj svojim kolegom, spolupredkladateľom.
Možnože treba zdôrazniť jeden moment, ktorý tu ako lajtmotív včera sa prelínal viacerými vystúpeniami a na ktorý by som rád zareagoval nasledovne. Štátny podnik nepochybne vo svojej všeobecnosti nie je žiadna ideálna forma spravovania štátneho majetku. Určite sú mnohé štátne podniky, ktoré sú už len akousi konzervou starých čias, a nič iné, ako túto konzervu odsunúť trvalo niekde do histórie, nie je múdre urobiť s týmito podnikmi.
Ale ja tu hovorím o najvýznamnejšom štátnom podniku našej krajiny, o Lesoch Slovenskej republiky, o podniku, ktorý je veľkou výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Som presvedčený a určite mi toto presvedčenie nik nemôže zobrať, že štátna forma správy Lesov Slovenskej republiky je nie dnes, ale pre trvalú budúcnosť najlepšou formou správy tohto majetku. Napriek všetkým nedostatkom, o ktorých ja veľmi dobre viem, napriek všetkým potencionálnym nebezpečenstvám, ktoré sú spojené s ľudskými slabosťami pri tejto forme správy štátneho majetku zvlášť, som presvedčený, že práve toto je forma, ktorá z hľadiska komplexného spravovania všetkých funkcií lesov dáva šancu občanom a všetkým nasledovným generáciám, že pätina územia Slovenska, minimálne táto pätina, bude spravovaná v najbližším desaťročiach a storočiach správne. A keďže sa zhodneme určite na tom, že štátny podnik, forma štátneho podniku má veľa rizík, tak toto je lajtmotív a hlavný cieľ predkladateľov zákona, tieto riziká minimalizovať a minimalizovať je ich možné zákonnou cestou a to, na čo sme poukázali, spôsoby, akými je to možné urobiť, sú spôsoby nie určite ideálne, ale sú to spôsoby reálne, ktoré nenadiktovali asistenti, kuloárne debaty, ale nadiktoval tento spôsob riešenia samotný život a opakujem niečo o tej kombinácii vhodnosti štátneho podniku a nebezpečenstiev, ktoré sú s tým spojené, naozaj viem.
Pán poslanec Sulík tu vystúpil s pripomienkami, ktoré svojím spôsobom ako keby potvrdili to, že je veľmi dobre, keď hľadáme optimálne riešenia. Je to možno dobrý ekonóm - určite, nie možno - ale z hľadiska lesníckeho mu niekoľko vecí uniká. Ja som zase možno naivný lesník, ale tá pravda bude v tomto prípade bude niekde uprostred a ja som presvedčený, že pán Sulík sa hlboko mýli, keď jednoznačne so štátnou formou akéhokoľvek štátneho majetku, jeho spravovania, vyhadzuje na smetisko aj štátnu formu pri spravovaní Lesov Slovenskej republiky. Nie je to dobrý pohľad, pretože my v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť pri tejto forme a pri tomto majetku len o krátkodobých efektoch. Pripomeniem a pokúsim sa citovať jeho včerajší výrok, keď povedal, že v štátnych lesoch sa strašne kradne, a akým vlastne právom, aké argumenty nachádzam na to, aby som niečo takéto obhajoval, že keď to sprivatizujeme, tak síce potom sa bude kradnúť tiež, ale že to ho už trápiť nebude. Nuž, vážený pán kolega Sulík, ale vážení všetci kolegovia a kolegyne aj vážení občania, akonáhle nám prestane tiecť pitná voda vo vodovodných potrubiach, vôbec nás nebude zaujímať otázka, či sú to súkromné alebo štátne lesy. Akonáhle nás zaleje povodeň, vôbec nás nemusí zaujímať, že či to zavinilo zlé hospodárenie v súkromných alebo v štátnych lesoch. V tomto je tá obrovská podstata toho, že nás musí zaujímať, aby lesy boli spravované pre budúcnosť a nie pre krátkodobé efekty, ktoré sú s tým spojené.
Ja viem, nenavrhli sme ideálne riešenie, ale navrhli sme dobré riešenie a chcem obrátiť vašu pozornosť v tejto záverečnej reči práve na to, čo je dobré v tomto riešení. Vieme, že dnes je možnosť, že ak sa pán minister rozhodne a zle sa vyspí, na druhý deň ráno môže byť generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky odvolaný a môže dôjsť k istej veľmi prudkej zmene kurzu. Práve tým, že dávame do dozornej rady komplex významných odborníkov alebo organizácií významných, ktoré by mali vygenerovať významných predstaviteľov dozornej rady, ktorí do istej miery vytvárajú portfólio dôležitých osobností, ktoré majú záujem a určite prirodzený záujem na tom, aby tento podnik fungoval dobre, práve tým vkladáme medzi ten úmysel pána ministra a jeho zlé vyspanie sa a to, aby tento podnik bol dlhodobo spravovaný z hľadiska tých najdôležitejších a najvšeobecnejších požiadaviek, dávame tam dôležitú poistku. Veď väčšina tam zostáva, má pán minister tam dvoch svojich reprezentantov, má tam zástupcu zamestnancov, dávame tam predstaviteľa Lesníckej fakulty Technickej univerzity. Kto môže spochybniť fakt, že lesnícke školstvo na Slovensku je najstarším školstvom lesníckym vysokým na svete? Naše obrovské tradície dávajú úplne jasnú odpoveď na to, že zástupca, dnešný zástupca dnešnej Lesníckej fakulty by mal byť členom dozornej rady a určite by tam mal svoj veľký význam. Pozrime sa na predstaviteľa ochrany prírody, štátnej ochrany prírody, prečo by tam nemal byť, je to predsa človek, ktorý reprezentuje vysoké záujmy ochranárov, ktoré určite majú čo povedať do správy lesov, a my sa niekedy lesníci na to pozeráme, že veď my sme správni ochranári, no tak sa tam nesmieme báť mať predstaviteľa ochrany prírody, ktorá určite má legitímny dôvod zaujímať sa o spôsob, akým sa štátne lesy spravujú. Lesnícka komora - je na tom niečo divné, že tam bude predstaviteľ lesníckej komory? Absolútne odôvodnená a potrebná požiadavka. Predstaviteľ zväzu spracovateľov dreva - koľko vojen sa vykonalo na poli predaja dreva a koľko kritiky sa tu vyslovilo?! No prečo by sme tam neposunuli predstaviteľa Zväzu spracovateľov dreva, nech je jeden zo siedmich, nebojme sa toho. Práve tým, že odkryjeme významné záujmy, ktoré vstupujú do tohto podniku a odkryjeme ich legitímnym spôsobom, že tam predstaviteľov zamestnancov, ochrany prírody, školstva vysokého lesníckeho, spracovateľov dreva dáme, práve tým, nie v maximálne možnej miere úplne dokonale, ale vo veľmi primeranej miere vylepšíme zákon o štátnom podniku pri riadení Lesov Slovenskej republiky a to je vlastne tá najlepšia odpoveď na to, akým spôsobom povedať, že zákon o štátnom podniku je pre správu lesného majetku, zákonom najvhodnejším.
Preto by som veľmi prosil, aby ste sa pozreli práve na tieto momenty a pri zvažovaní o posunutí, alebo neposunutí tohto zákona do druhého čítania, skutočne sa zamysleli na to, akú vodu chceme piť, aké ochrany voči povodniam chceme mať, aké chceme mať rekreačné využitie našich lesov. Keď pán Sulík zdôraznil to, že ten privátny sektor je tým ideálnym sektorom, tak možno len taký útržkovitý príklad, keď si niektorí privátni majitelia lesov teraz pod titulom zvernice oplocujú niekoľkostohektárové územia lesov, je to úplne v súlade s tým, čo občan Slovenskej republiky očakáva a žiada od lesov? Ozaj týmto smerom by sme chceli posunúť náš pohľad na správu štátneho majetku? Áno, opakujem, sú tu chyby a práve tieto chyby vieme odstrániť, ale nevylievajme s vaničkou dieťa a pokúsme sa pozrieť sa na tento zákon nadčasovým pohľadom. Zaznievali tu ešte aj niektoré ešte dielče pripomienky, ktoré prebehnem len veľmi jednoducho a rýchlo.
Otázka, prečo generálny riaditeľ by nemal byť zamestnancom svojho podniku, ono to je tak, myslím si, že pán Droba to vysvetlil, teda túto otázku naniesol, tu je otázka veľmi jasne odpovedaná už dnes, on ani dnes nie je generálny riaditeľ zamestnancom tohto podniku. Boli tam aj pripomienky na spoločenskú radu, že taký nejaký cudzorodý prvok, prečo by nám mal svojím spôsobom vstupovať a komplikovať riadenie tohto podniku. Spoločenská rada je ozaj nóvum. Ale nóvum, na ktorom by sa mali zhodnúť všetci, ktorí nie sú lesníci, ale chcú prehovoriť do správy štátneho majetku spôsobom nanajvýš primeraným. Spoločenská rada nemá žiadne oprávnenia na to, aby rozhodovala o nejakých riadiacich tokoch v tomto podniku, len formuluje a vyslovuje mienku ľudí, ktorí majú záujem na správe lesov z rôznych profesných, amatérskych a záujmových pohľadov. Prečo týmto ľuďom nechceme umožniť, aby mohli prehovoriť? Veď hovoríme o lesoch Slovenskej republiky, hovoríme o štátnych lesoch, hovoríme o lesoch, o ktorých radi mnohí z nás hovoria, veď sú to naše lesy, veď aj ja tam mám svoj podiel. Máš. Spoločenská rada by ťa zastupovala. A práve ona by formulovala bez toho, aby vstupovala rušivým spôsobom do riadiacich procesov. Tvoj zámer je občan.
Takže to sú tie hlavné pohľady, ktoré som chcel v záverečnej reči zdôrazniť, a povedať asi úplne na záver len jedno, áno, ideálne riešenia neexistujú. Existujú riešenia, ktoré sú reálne a vhodné. Toto riešenie je reálne a vhodné, je to riešenie nie pre dnešok, nie pre volebné obdobie, ale pre budúcnosť tejto krajiny a verte tomu, keď to tu včera tak často zaznievalo, že ľudia kradnú a že vlastne budú sa kupovať aj funkcie v dozornej rade, áno, vždy sa dá nahodiť takýto pohľad na čokoľvek, a vlastne ak by sme ho uprednostnili, tak akýkoľvek zákon je možné práve ľudskými, zlými vlastnosťami negovať, ale ja vás chcem uistiť, že v Lesoch Slovenskej republiky je množstvo ľudí, ktorým by tento zákon pomohol, pretože by dokázal, že ľudskosť a odbornosť môže zvíťaziť nad chamtivosťou, političkárením, nad zištnými úmyslami záujmových skupín.
Ak ho schválime, verte, že život dokáže, že sme schválili dobrý zákon, pretože tento zákon, jeho návrh napísal sám život. Tak vám ďakujem za jeho podporu.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa do Trestného zákona dopĺňa nová skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví, ktorej cieľom je postihnúť páchateľov v postavení osôb zodpovedných za psa, následkom konania alebo opomenutia ktorých dôjde k ublíženiu na zdraví inej osoby tým, že nimi držaný alebo vedený pes pohryzie alebo poraní inú osobu bez toho, aby bol tento pes sám napadnutý alebo vyprovokovaný.
V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Uvedený zákon upravuje povinnosti držiteľov psov alebo osôb, ktoré psa vedú alebo nad psom vykonávajú dohľad, a to osobitne aj v prípade nebezpečných psov, avšak žiadnym spôsobom nerieši hlavný problém, ktorým je zodpovednosť osôb zodpovedných za psa, za agresívne a nekontrolované chovanie psov, ktoré ohrozujú svoje okolie.
Návrh zákona vychádza z akútnej potreby vyvodenia zodpovednosti osôb zodpovedných za psov v prípade napadnutia človeka, spoločenského zvieraťa alebo hospodárskeho zvieraťa a reaguje na prípady, ktoré sa stali v minulosti. Skutočnosť, že osoby, ktoré sú za psa zodpovedné, v zmysle príslušných právnych predpisov nenesú trestnoprávnu zodpovednosť za porušenie ustanovených povinností, vedie k ľahostajnému postupu týchto osôb k plneniu uvedených povinností napriek tomu, že takéto správanie vedie k škodám na zdraví a majetku.
Návrh zákona odkazuje na povinnosti upravené zákonom číslo 282/2002 Z. z., pričom pojem spoločenské zviera je definovaný vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky číslo 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá a pojem hospodárske zviera je definovaný zákonom č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Ďakujem. Vážená páni predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 530 z 31. mája tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30. augusta 2013. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý predniesol predkladateľ. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady č. 530.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Takže, vážení páni poslanci, po tom, čo pred dvomi mesiacmi bola búrlivá diskusia niekoľkohodinová na tému zákona, ktorý predložil pán minister pôdohospodárstva, ktorý sprísňuje podmienky držania a chovu psov, proti ktorým ostro vystúpila nielen opozícia, ale hlavne, a čo je dôležité, proti tej novele zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva ostro vystúpili odborné organizácie ako štátna veterinárna správa a Slovenská kynologická jednota, ktorí boli proti tomu, aby sa trestali psi, nevinní psi za svoje správanie, za ktoré nemôžu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Dobre. Takže, vážené dámy a vážení páni, súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz teda nebudem môcť detailne zaoberať, ale chcem uviesť jediný a podstatný dôkaz, kedy bol nedávno urobený prieskum na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov, ktorý ukázal, že až 93 % chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencií chovateľskej legislatívy a 5 % chovateľov má obmedzené poznatky súvisiace s chovateľskou legislatívou a iba mizerných 2 % chovateľov legislatívnu normu primerane ovláda aj sa ňou riadi.
Navrhujeme preto novelu Trestného zákona, ktorý, ktorá zrejme je jediným účinným prostriedkom, ako prinútiť chovateľov, aby sa oboznámili s platnou chovateľskou legislatívou, pretože keby bola dodržiavaná už súčasná platná chovateľská legislatíva, tak nemôže dôjsť k ohrozeniu osôb, zdravia a majetku osôb.
Vážené dámy a vážení páni, žiadam vás o podporu nášho zákona. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, na túto schôdzu predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh predkladám s cieľom podporiť možnosti pre pracujúcich rodičov získať peňažné prostriedky pre náhradnú starostlivosť o deti vo veku od 0 do 6 rokov, prípadne do času, kedy nastúpia na povinnú školskú dochádzku, a zároveň podporiť účasť detí na predškolskom vzdelávaní u poskytovateľov starostlivosti o deti podľa zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa.
Podporujú sa tak aj nízkopríjmové kategórie mladých rodín. Budú mať možnosť umiestniť dieťa napríklad do materskej školy, kde by si uhrádzanie nákladov na pobyt dieťaťa nevedeli z finančných dôvodov dovoliť, pretože výška príspevku rodičov na pobyt ich dieťaťa v materskej škole by bola nad ich finančné možnosti. Zároveň sa tým podporí inštitucionalizácia detí z nízkopríjmových rodín, ktoré síce nepoberajú dávku v hmotnej núdzi, ale prostredie pre vývoj ich detí môže poskytovať málo podnetov pre všestranný vývoj dieťaťa aj jeho prípravu na školskú dochádzku. Tento návrh zákona zároveň v omnoho širšej miere podporuje zosúladenie rodinného a pracovného života predovšetkým pre mladé rodiny, ktoré sa starajú o deti vo veku do 6 rokov. Vytváraním podmienok pre umiestnenie detí do starostlivosti inej vhodnej právnickej alebo fyzickej osoby sa umožní efektívny návrat predovšetkým žien do pracovného procesu, čím prispieva aj k podpore rovnosti príležitostí. Podľa súčasného právneho stavu má nárok na príspevok ten rodič, ktorý pracuje alebo študuje, zároveň zverí dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby. Ide však len o deti vo veku len do 3 rokov alebo do 6 rokov, ak je ich zdravotný stav dlhodobo nepriaznivý. Ďalšou podmienkou je, že oprávnené osoby nepoberajú rodičovský príspevok alebo materskú na ďalšie dieťa staršie ako 6 týždňov.
Predmetným návrhom zákona upravujeme podmienky čerpania prostriedkov tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa získali pracujúci alebo študujúci rodičia, ktorí dajú svoje dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby vo veku až do 6 rokov. Počas poberania materskej bude môcť rodič poberať aj príspevok na starostlivosť o dieťa, ale počas poberania rodičovského príspevku nie. Ak je však v rodine viac detí a rodič poberá rodičovský príspevok, potom môže získať príspevok len na dieťa staršie ako tri roky, ktoré zverí do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby. Príspevkom na starostlivosť o dieťa sa nahrádzajú prostriedky, ktoré rodič vynakladá na náklady spojené s tým, že dieťa odovzdá do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osobe.
Predložený návrh zákona teda má negatívny vplyv na štátny rozpočet, ale nemá vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na zamestnanosť, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu v spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ešte maličkosť, nenájdete to v dôvodovej správe, ale prakticky všetky prostriedky na pokrytie nákladov spojených s týmto príspevkom na starostlivosť o dieťa idú z Európskeho sociálneho fondu. Ďakujem.