21. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená kolegynka predkladateľka, kolegynka spravodajkyňa, kolegovia, vážení prítomní, hneď na úvod poviem, že chcem všetkými desiatimi podporiť návrh pani poslankyne Nicholsonovej na rozšírenie možnosti poskytovania príspevku na starostlivosť o dieťa, a pokúsim sa vám vysvetliť, tí, čo ste tu, resp. tí, čo si to pozriete zo záznamu, prečo je to dobrý návrh.
Na úvod pripomeniem, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do výšky 230 eur mesačne a on síce ide tej matke, resp. otcovi dieťaťa, ale priamo potom putuje, priamo potom putuje tomu zariadeniu, resp. tej osobe, ktorá sa o dieťa stará. Čiže nejde vlastne o príjem rodiča alebo otca, matky, ale fakticky ide o istú dotáciu z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na chod zariadení, predškolských zariadení, či už jaslí, alebo škôlok, resp. ide tzv. tým aupairkám, fyzickým osobám, ktoré sa o dieťa starajú. Čiže nárok na tento príspevok je vtedy, ak rodičia pracujú a dieťa majú umiestnené povedzme na tri-štyri hodiny alebo aj na celý deň v zariadení typu jasle alebo škôlka, resp. sa o dieťa stará osoba, ktorá má na to príslušné oprávnenie, a, samozrejme, ak je to fyzická osoba, ak je to tá aupairka, tak tá z tohto príjmu platí štátu príslušné dane, platí príslušné odvody.
Ak tento príspevok dostane zariadenie, ktorého zriaďovateľom môže byť povedzme obec, mesto alebo aj nejaká súkromná osoba, tak tie peniaze idú na chod tohto zariadenia, na platy tých vychovávateľov, vychovávateliek, ďalšieho personálnu, ktorý v týchto zariadeniach je, a jednak tieto zariadenia fungujú a prispievajú k rozvoju miest a obcí, k vyššej vybavenosti a jednak, samozrejme, tie osoby, ktoré tieto príjmy majú, nie sú povedzme doma na podpore v nezamestnanosti, majú prácu a z tohto príjmu, samozrejme, štátu platia dane a odvody. Ten vtip je v tom, že tých 230 eur, ako som už povedal a ako pripomenula pani predkladateľka, sa poskytuje z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Nie v plnej výške. Mám za to, že tam je to 85 % z ESF a 15 % je spoluúčasť zo štátneho rozpočtu, ale keď si spočítate tie plusy, ktoré štátny rozpočet získa z daní a odvodov ľudí, ktorí vlastne tento príspevok dostanú, pretože sa starajú o to dieťa, či v zariadení, alebo ako fyzické osoby, tak štátny rozpočet je jednoznačne, poviem to, jednoducho víťazom toho celého procesu, ktorý tu takto prebieha. Čiže je to veľmi výhodný spôsob čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu a nejde na žiadne podivuhodné produkty sociálneho inžinierstva, ale ide na jednoznačne jasnú výbornú vec, o ktorú netreba ani žiadať, ani lobovať, pretože jednoducho podľa zákona tí rodičia majú na ten príspevok právo, ak pracujú a dieťa majú umiestnené v zariadení. Netreba žiadne špekulácie, je to všetko jasné, jednoduché, spravodlivé a plní to svoj účel. Zároveň takéto využitie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu je v súlade s európskymi politikami, pretože napomáha návratu rodiča do zamestnania a zároveň sa týmto spôsobom tvoria nové pracovné miesta, zdôrazňujem, nové pracovné miesta žien, najmä žien, vychovávateliek v týchto predškolských zariadeniach, ktoré za iných okolností by boli pravdepodobne nezamestnané alebo tak, ako to sledujeme v súčasnosti na Slovensku, nám idú za prácu povedzme do Rakúska, kde opatrujú starších ľudí. Utekajú nám zo Slovenska, hoci ich tu potrebujeme a hoci takáto služba pre pracujúcich rodičov je veľmi žiadaná, ale zároveň nedostatková.
Všetci, ktorí vnímavo žijete vo svojich regiónoch, vo svojich mestách, obciach, viete, že predškolských zariadení je zúfalý nedostatok a ten nedostatok nie je preto, že by ľudia nechceli, aby existovali v ich obci, meste, mestečku jasle alebo škôlka, ale ten nedostatok tých zariadení je preto, pretože tá obec nemá peniaze na ich prevádzku. Pretože pri tých nákladoch, ktoré sa dnes pohybujú povedzme na úrovni 300 - 400 eur mesačne na jedno dieťa, a mala by to dotovať v podstate obec, pretože tí rodičia najmä na vidieku jednoducho také peniaze nemajú, aby si to dokázali sami zaplatiť. Tá obec tie peniaze takisto nemá. Čiže je tu problém a tento problém dokážeme vyriešiť tým, že budeme poskytovať príspevok na starostlivosť o dieťa rodičom nielen vo veku do troch rokov, pretože tam vlastne v drvivej väčšine rodičia čerpajú rodičovský príspevok, ale budeme ho poskytovať rodičom až do 6 rokov veku.
Zároveň sa tým pádom lepšie zosúladí tento mechanizmus napríklad so Zákonníkom práce. Pripomeniem, že podľa Zákonníka práce môže rodič dieťaťa byť na rodičovskej dovolenke, až pokiaľ dieťa nedosiahne 5 rokov veku, čiže nie je to len tá klasická doba do troch rokov, na ktorú sme boli v minulosti zvyknutí, ale sú rodičia, ktorí tento spôsob, túto novinku v Zákonníku práce aktívne využívajú. To znamená, že z rôznych dôvodov, tie dôvody sú rôzne, skutočne na tej rodičovskej dovolenke sú až do 5 rokov veku dieťaťa. Ale ten rodičovský príspevok sa poskytuje len do 3 rokov. Príspevok na starostlivosť o dieťa, keby sa poskytoval až do 6 rokov, resp. do začatia povinnej školskej dochádzky, tak bola by to veľká pomoc aj pre týchto rodičov. Na druhej strane by sa možno o to skôr mohli do toho zamestnania vrátiť, ak by takúto pomoc od štátu dostali. Zdôrazňujem ešte raz, pretože je to veľmi dôležité, na rozdiel od rodičovského príspevku, ktorý ide v plnej výške zo štátneho rozpočtu, a je to suma, ak sa nemýlim, niekde na úrovni 60, možno aj viac miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje vo výške 85 % z Európskeho sociálneho fondu, čiže štátny rozpočet je zaťažený minimálne, a preto z pohľadu takej tej taktiky, ako manipulovať s peniazmi, ktoré máme vo verejných zdrojoch, je určite výhodnejšie pre štát, aby sa práve čerpal tento príspevok a nie rodičovský príspevok.
Ďalej chcem zdôrazniť, keď už som pri tých číslach, že ak teda rodičovský príspevok zaťažuje štátny rozpočet vo výške plus-mínus okolo 60 mil. eur ročne, tak podľa správy, ktorú sme dostali z ministerstva práce, všetci poslanci ju máte, keď chcete, nájdete si to tam, tak za minulý rok, za rok 2012 sa príspevok na starostlivosť o dieťa čerpal vo výške 860-tisíc eur, čiže ani nie milión eur. Je to 70-krát menej ako rodičovský príspevok. A to je obrovská škoda, znova zdôrazňujem, pretože ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu na rozdiel od rodičovského príspevku. Len 860-tisíc eur bolo čerpanie, reálne čerpanie za rok 2012, hoci bolo naplánované, aj ten objem bol naplánovaný v dvojnásobnej výške. Niekde je chyba, treba sa zamyslieť kde. A tá chyba je možno aj v tom, že ten príspevok sa neposkytuje na tie trošku staršie deti, hoci tam tá potreba jeho čerpania z pohľadu rodičov, z pohľadu ľudí je omnoho vyššia ako pri tých menších deťoch, pretože jednak matka je pri tých menších deťoch, jednoducho je, chce si vyčerpať tú rodičovskú dovolenku, ten rodičovský príspevok, chce sa tešiť z toho, ako to dieťa rastie pred jej očami, ale v tom veku 4 až 5 rokov už tie ženy sa nám vracajú do zamestnania a očakávali by takúto podporu od štátu, ktorá fakticky štát nič nestojí, ale, bohužiaľ, systém je nastavený tak, že túto pomoc už dostať nemôžu. Čiže pri tom čerpaní okolo 860-tisíc eur ročne, podľa mojich odhadov je to ročne okolo 500-600 ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú, čo je pri počte narodených detí okolo 50-60-tisíc ročne neuveriteľne malé číslo. Je to malý zlomok. Čiže aj keď ministerstvo financií napríklad vo svojej reakcii na tento návrh hovorí, že to zaťaží štátny rozpočet, samozrejme, že to zaťaží štátny rozpočet, to sa nikto hádať nebude, ale na druhej strane poprosím nečítať to len suchopárnym pohľadom, koľko to zaťaží štátny rozpočet, pretože to štátnemu rozpočtu prinesie zdroje na zaplatených daniach a odvodoch tých pracujúcich ľudí, ktorí si budú môcť dovoliť umiestniť dieťa do škôlky a ísť pracovať. Prinesie to do štátneho rozpočtu nové zdroje z daní a odvodov tých vychovávateľov, vychovávateliek, ktoré sa o tie deti budú budú starať, a tá nepeňažná výhoda, nemali by sme sa pozerať na všetko len cez peniaze, no ministerstvo financií je ministerstvo financií, ale ministerstvo sociálnych vecí je na druhej strane ministerstvo sociálnych vecí, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu. Takýmto opatrením sa nám zvýši počet predškolských zariadení, zvýši sa kvalita života v obciach a mestách. Viac ľudí získa zamestnanie, resp. sa do toho zamestnania vrátia, čiže prospeje to, prospeje to - či z tej, či z tej strany - občanom Slovenska, a to veľmi výrazne.
Tvrdím, že zdroje na takéto zvýšenie sú, a myslím si, ak návrh získa vašu podporu a prejde do druhého čítania, že by sme v druhom čítaní mali dokonca uvažovať o tom, či by sme tých hraničných 230 eur nezdvihli na vyššiu sumu, pretože, ešte raz zdôrazňujem, zdroje na to sú, ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu a každé euro, ktoré takto vyplatíme, sa nám možno v dvoj-, troj-, dvoj-trojnásobnom objeme v konečnom dôsledku vráti.
A opakujem, nejde len o peniaze, ide o kvalitu života ľudí. Európsky sociálny fond je možné čerpať zle, ale i dobre. Toto je príklad veľmi dobrého čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu, a preto verím, že sa nad týmto návrhom zamyslíte a že získa vašu podporu. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
9:27
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:27
Monika GibalováPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 533 z 31. mája 2013 navrhol prideliť...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 533 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho priadku Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,
pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a v tomto výbore odporúčam, aby bol prerokovaný do 30. augusta 2013.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2013 o 9:27 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpila ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 533 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho priadku Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,
pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a v tomto výbore odporúčam, aby bol prerokovaný do 30. augusta 2013.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Neautorizovaný
9:31
Na úvod pripomeniem, príspevok na starostlivosť o...
Na úvod pripomeniem, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do výšky 230 eur mesačne a on síce ide tej matke, resp. otcovi dieťaťa, ale priamo potom putuje, priamo potom putuje tomu zariadeniu, resp. tej osobe, ktorá sa o dieťa stará. Čiže nejde vlastne o príjem rodiča alebo otca, matky, ale fakticky ide o istú dotáciu z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na chod zariadení, predškolských zariadení, či už jaslí, alebo škôlok, resp. ide tzv. tým aupairkám, fyzickým osobám, ktoré sa o dieťa starajú. Čiže nárok na tento príspevok je vtedy, ak rodičia pracujú a dieťa majú umiestnené povedzme na tri-štyri hodiny alebo aj na celý deň v zariadení typu jasle alebo škôlka, resp. sa o dieťa stará osoba, ktorá má na to príslušné oprávnenie, a, samozrejme, ak je to fyzická osoba, ak je to tá aupairka, tak tá z tohto príjmu platí štátu príslušné dane, platí príslušné odvody.
Ak tento príspevok dostane zariadenie, ktorého zriaďovateľom môže byť povedzme obec, mesto alebo aj nejaká súkromná osoba, tak tie peniaze idú na chod tohto zariadenia, na platy tých vychovávateľov, vychovávateliek, ďalšieho personálnu, ktorý v týchto zariadeniach je, a jednak tieto zariadenia fungujú a prispievajú k rozvoju miest a obcí, k vyššej vybavenosti a jednak, samozrejme, tie osoby, ktoré tieto príjmy majú, nie sú povedzme doma na podpore v nezamestnanosti, majú prácu a z tohto príjmu, samozrejme, štátu platia dane a odvody. Ten vtip je v tom, že tých 230 eur, ako som už povedal a ako pripomenula pani predkladateľka, sa poskytuje z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Nie v plnej výške. Mám za to, že tam je to 85 % z ESF a 15 % je spoluúčasť zo štátneho rozpočtu, ale keď si spočítate tie plusy, ktoré štátny rozpočet získa z daní a odvodov ľudí, ktorí vlastne tento príspevok dostanú, pretože sa starajú o to dieťa, či v zariadení, alebo ako fyzické osoby, tak štátny rozpočet je jednoznačne, poviem to, jednoducho víťazom toho celého procesu, ktorý tu takto prebieha. Čiže je to veľmi výhodný spôsob čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu a nejde na žiadne podivuhodné produkty sociálneho inžinierstva, ale ide na jednoznačne jasnú výbornú vec, o ktorú netreba ani žiadať, ani lobovať, pretože jednoducho podľa zákona tí rodičia majú na ten príspevok právo, ak pracujú a dieťa majú umiestnené v zariadení. Netreba žiadne špekulácie, je to všetko jasné, jednoduché, spravodlivé a plní to svoj účel. Zároveň takéto využitie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu je v súlade s európskymi politikami, pretože napomáha návratu rodiča do zamestnania a zároveň sa týmto spôsobom tvoria nové pracovné miesta, zdôrazňujem, nové pracovné miesta žien, najmä žien, vychovávateliek v týchto predškolských zariadeniach, ktoré za iných okolností by boli pravdepodobne nezamestnané alebo tak, ako to sledujeme v súčasnosti na Slovensku, nám idú za prácu povedzme do Rakúska, kde opatrujú starších ľudí. Utekajú nám zo Slovenska, hoci ich tu potrebujeme a hoci takáto služba pre pracujúcich rodičov je veľmi žiadaná, ale zároveň nedostatková.
Všetci, ktorí vnímavo žijete vo svojich regiónoch, vo svojich mestách, obciach, viete, že predškolských zariadení je zúfalý nedostatok a ten nedostatok nie je preto, že by ľudia nechceli, aby existovali v ich obci, meste, mestečku jasle alebo škôlka, ale ten nedostatok tých zariadení je preto, pretože tá obec nemá peniaze na ich prevádzku. Pretože pri tých nákladoch, ktoré sa dnes pohybujú povedzme na úrovni 300 - 400 eur mesačne na jedno dieťa, a mala by to dotovať v podstate obec, pretože tí rodičia najmä na vidieku jednoducho také peniaze nemajú, aby si to dokázali sami zaplatiť. Tá obec tie peniaze takisto nemá. Čiže je tu problém a tento problém dokážeme vyriešiť tým, že budeme poskytovať príspevok na starostlivosť o dieťa rodičom nielen vo veku do troch rokov, pretože tam vlastne v drvivej väčšine rodičia čerpajú rodičovský príspevok, ale budeme ho poskytovať rodičom až do 6 rokov veku.
Zároveň sa tým pádom lepšie zosúladí tento mechanizmus napríklad so Zákonníkom práce. Pripomeniem, že podľa Zákonníka práce môže rodič dieťaťa byť na rodičovskej dovolenke, až pokiaľ dieťa nedosiahne 5 rokov veku, čiže nie je to len tá klasická doba do troch rokov, na ktorú sme boli v minulosti zvyknutí, ale sú rodičia, ktorí tento spôsob, túto novinku v Zákonníku práce aktívne využívajú. To znamená, že z rôznych dôvodov, tie dôvody sú rôzne, skutočne na tej rodičovskej dovolenke sú až do 5 rokov veku dieťaťa. Ale ten rodičovský príspevok sa poskytuje len do 3 rokov. Príspevok na starostlivosť o dieťa, keby sa poskytoval až do 6 rokov, resp. do začatia povinnej školskej dochádzky, tak bola by to veľká pomoc aj pre týchto rodičov. Na druhej strane by sa možno o to skôr mohli do toho zamestnania vrátiť, ak by takúto pomoc od štátu dostali. Zdôrazňujem ešte raz, pretože je to veľmi dôležité, na rozdiel od rodičovského príspevku, ktorý ide v plnej výške zo štátneho rozpočtu, a je to suma, ak sa nemýlim, niekde na úrovni 60, možno aj viac miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje vo výške 85 % z Európskeho sociálneho fondu, čiže štátny rozpočet je zaťažený minimálne, a preto z pohľadu takej tej taktiky, ako manipulovať s peniazmi, ktoré máme vo verejných zdrojoch, je určite výhodnejšie pre štát, aby sa práve čerpal tento príspevok a nie rodičovský príspevok.
Ďalej chcem zdôrazniť, keď už som pri tých číslach, že ak teda rodičovský príspevok zaťažuje štátny rozpočet vo výške plus-mínus okolo 60 mil. eur ročne, tak podľa správy, ktorú sme dostali z ministerstva práce, všetci poslanci ju máte, keď chcete, nájdete si to tam, tak za minulý rok, za rok 2012 sa príspevok na starostlivosť o dieťa čerpal vo výške 860-tisíc eur, čiže ani nie milión eur. Je to 70-krát menej ako rodičovský príspevok. A to je obrovská škoda, znova zdôrazňujem, pretože ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu na rozdiel od rodičovského príspevku. Len 860-tisíc eur bolo čerpanie, reálne čerpanie za rok 2012, hoci bolo naplánované, aj ten objem bol naplánovaný v dvojnásobnej výške. Niekde je chyba, treba sa zamyslieť kde. A tá chyba je možno aj v tom, že ten príspevok sa neposkytuje na tie trošku staršie deti, hoci tam tá potreba jeho čerpania z pohľadu rodičov, z pohľadu ľudí je omnoho vyššia ako pri tých menších deťoch, pretože jednak matka je pri tých menších deťoch, jednoducho je, chce si vyčerpať tú rodičovskú dovolenku, ten rodičovský príspevok, chce sa tešiť z toho, ako to dieťa rastie pred jej očami, ale v tom veku 4 až 5 rokov už tie ženy sa nám vracajú do zamestnania a očakávali by takúto podporu od štátu, ktorá fakticky štát nič nestojí, ale, bohužiaľ, systém je nastavený tak, že túto pomoc už dostať nemôžu. Čiže pri tom čerpaní okolo 860-tisíc eur ročne, podľa mojich odhadov je to ročne okolo 500-600 ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú, čo je pri počte narodených detí okolo 50-60-tisíc ročne neuveriteľne malé číslo. Je to malý zlomok. Čiže aj keď ministerstvo financií napríklad vo svojej reakcii na tento návrh hovorí, že to zaťaží štátny rozpočet, samozrejme, že to zaťaží štátny rozpočet, to sa nikto hádať nebude, ale na druhej strane poprosím nečítať to len suchopárnym pohľadom, koľko to zaťaží štátny rozpočet, pretože to štátnemu rozpočtu prinesie zdroje na zaplatených daniach a odvodoch tých pracujúcich ľudí, ktorí si budú môcť dovoliť umiestniť dieťa do škôlky a ísť pracovať. Prinesie to do štátneho rozpočtu nové zdroje z daní a odvodov tých vychovávateľov, vychovávateliek, ktoré sa o tie deti budú budú starať, a tá nepeňažná výhoda, nemali by sme sa pozerať na všetko len cez peniaze, no ministerstvo financií je ministerstvo financií, ale ministerstvo sociálnych vecí je na druhej strane ministerstvo sociálnych vecí, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu. Takýmto opatrením sa nám zvýši počet predškolských zariadení, zvýši sa kvalita života v obciach a mestách. Viac ľudí získa zamestnanie, resp. sa do toho zamestnania vrátia, čiže prospeje to, prospeje to - či z tej, či z tej strany - občanom Slovenska, a to veľmi výrazne.
Tvrdím, že zdroje na takéto zvýšenie sú, a myslím si, ak návrh získa vašu podporu a prejde do druhého čítania, že by sme v druhom čítaní mali dokonca uvažovať o tom, či by sme tých hraničných 230 eur nezdvihli na vyššiu sumu, pretože, ešte raz zdôrazňujem, zdroje na to sú, ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu a každé euro, ktoré takto vyplatíme, sa nám možno v dvoj-, troj-, dvoj-trojnásobnom objeme v konečnom dôsledku vráti.
A opakujem, nejde len o peniaze, ide o kvalitu života ľudí. Európsky sociálny fond je možné čerpať zle, ale i dobre. Toto je príklad veľmi dobrého čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu, a preto verím, že sa nad týmto návrhom zamyslíte a že získa vašu podporu. Ďakujem.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená kolegynka predkladateľka, kolegynka spravodajkyňa, kolegovia, vážení prítomní, hneď na úvod poviem, že chcem všetkými desiatimi podporiť návrh pani poslankyne Nicholsonovej na rozšírenie možnosti poskytovania príspevku na starostlivosť o dieťa, a pokúsim sa vám vysvetliť, tí, čo ste tu, resp. tí, čo si to pozriete zo záznamu, prečo je to dobrý návrh.
Na úvod pripomeniem, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do výšky 230 eur mesačne a on síce ide tej matke, resp. otcovi dieťaťa, ale priamo potom putuje, priamo potom putuje tomu zariadeniu, resp. tej osobe, ktorá sa o dieťa stará. Čiže nejde vlastne o príjem rodiča alebo otca, matky, ale fakticky ide o istú dotáciu z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na chod zariadení, predškolských zariadení, či už jaslí, alebo škôlok, resp. ide tzv. tým aupairkám, fyzickým osobám, ktoré sa o dieťa starajú. Čiže nárok na tento príspevok je vtedy, ak rodičia pracujú a dieťa majú umiestnené povedzme na tri-štyri hodiny alebo aj na celý deň v zariadení typu jasle alebo škôlka, resp. sa o dieťa stará osoba, ktorá má na to príslušné oprávnenie, a, samozrejme, ak je to fyzická osoba, ak je to tá aupairka, tak tá z tohto príjmu platí štátu príslušné dane, platí príslušné odvody.
Ak tento príspevok dostane zariadenie, ktorého zriaďovateľom môže byť povedzme obec, mesto alebo aj nejaká súkromná osoba, tak tie peniaze idú na chod tohto zariadenia, na platy tých vychovávateľov, vychovávateliek, ďalšieho personálnu, ktorý v týchto zariadeniach je, a jednak tieto zariadenia fungujú a prispievajú k rozvoju miest a obcí, k vyššej vybavenosti a jednak, samozrejme, tie osoby, ktoré tieto príjmy majú, nie sú povedzme doma na podpore v nezamestnanosti, majú prácu a z tohto príjmu, samozrejme, štátu platia dane a odvody. Ten vtip je v tom, že tých 230 eur, ako som už povedal a ako pripomenula pani predkladateľka, sa poskytuje z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Nie v plnej výške. Mám za to, že tam je to 85 % z ESF a 15 % je spoluúčasť zo štátneho rozpočtu, ale keď si spočítate tie plusy, ktoré štátny rozpočet získa z daní a odvodov ľudí, ktorí vlastne tento príspevok dostanú, pretože sa starajú o to dieťa, či v zariadení, alebo ako fyzické osoby, tak štátny rozpočet je jednoznačne, poviem to, jednoducho víťazom toho celého procesu, ktorý tu takto prebieha. Čiže je to veľmi výhodný spôsob čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu a nejde na žiadne podivuhodné produkty sociálneho inžinierstva, ale ide na jednoznačne jasnú výbornú vec, o ktorú netreba ani žiadať, ani lobovať, pretože jednoducho podľa zákona tí rodičia majú na ten príspevok právo, ak pracujú a dieťa majú umiestnené v zariadení. Netreba žiadne špekulácie, je to všetko jasné, jednoduché, spravodlivé a plní to svoj účel. Zároveň takéto využitie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu je v súlade s európskymi politikami, pretože napomáha návratu rodiča do zamestnania a zároveň sa týmto spôsobom tvoria nové pracovné miesta, zdôrazňujem, nové pracovné miesta žien, najmä žien, vychovávateliek v týchto predškolských zariadeniach, ktoré za iných okolností by boli pravdepodobne nezamestnané alebo tak, ako to sledujeme v súčasnosti na Slovensku, nám idú za prácu povedzme do Rakúska, kde opatrujú starších ľudí. Utekajú nám zo Slovenska, hoci ich tu potrebujeme a hoci takáto služba pre pracujúcich rodičov je veľmi žiadaná, ale zároveň nedostatková.
Všetci, ktorí vnímavo žijete vo svojich regiónoch, vo svojich mestách, obciach, viete, že predškolských zariadení je zúfalý nedostatok a ten nedostatok nie je preto, že by ľudia nechceli, aby existovali v ich obci, meste, mestečku jasle alebo škôlka, ale ten nedostatok tých zariadení je preto, pretože tá obec nemá peniaze na ich prevádzku. Pretože pri tých nákladoch, ktoré sa dnes pohybujú povedzme na úrovni 300 - 400 eur mesačne na jedno dieťa, a mala by to dotovať v podstate obec, pretože tí rodičia najmä na vidieku jednoducho také peniaze nemajú, aby si to dokázali sami zaplatiť. Tá obec tie peniaze takisto nemá. Čiže je tu problém a tento problém dokážeme vyriešiť tým, že budeme poskytovať príspevok na starostlivosť o dieťa rodičom nielen vo veku do troch rokov, pretože tam vlastne v drvivej väčšine rodičia čerpajú rodičovský príspevok, ale budeme ho poskytovať rodičom až do 6 rokov veku.
Zároveň sa tým pádom lepšie zosúladí tento mechanizmus napríklad so Zákonníkom práce. Pripomeniem, že podľa Zákonníka práce môže rodič dieťaťa byť na rodičovskej dovolenke, až pokiaľ dieťa nedosiahne 5 rokov veku, čiže nie je to len tá klasická doba do troch rokov, na ktorú sme boli v minulosti zvyknutí, ale sú rodičia, ktorí tento spôsob, túto novinku v Zákonníku práce aktívne využívajú. To znamená, že z rôznych dôvodov, tie dôvody sú rôzne, skutočne na tej rodičovskej dovolenke sú až do 5 rokov veku dieťaťa. Ale ten rodičovský príspevok sa poskytuje len do 3 rokov. Príspevok na starostlivosť o dieťa, keby sa poskytoval až do 6 rokov, resp. do začatia povinnej školskej dochádzky, tak bola by to veľká pomoc aj pre týchto rodičov. Na druhej strane by sa možno o to skôr mohli do toho zamestnania vrátiť, ak by takúto pomoc od štátu dostali. Zdôrazňujem ešte raz, pretože je to veľmi dôležité, na rozdiel od rodičovského príspevku, ktorý ide v plnej výške zo štátneho rozpočtu, a je to suma, ak sa nemýlim, niekde na úrovni 60, možno aj viac miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje vo výške 85 % z Európskeho sociálneho fondu, čiže štátny rozpočet je zaťažený minimálne, a preto z pohľadu takej tej taktiky, ako manipulovať s peniazmi, ktoré máme vo verejných zdrojoch, je určite výhodnejšie pre štát, aby sa práve čerpal tento príspevok a nie rodičovský príspevok.
Ďalej chcem zdôrazniť, keď už som pri tých číslach, že ak teda rodičovský príspevok zaťažuje štátny rozpočet vo výške plus-mínus okolo 60 mil. eur ročne, tak podľa správy, ktorú sme dostali z ministerstva práce, všetci poslanci ju máte, keď chcete, nájdete si to tam, tak za minulý rok, za rok 2012 sa príspevok na starostlivosť o dieťa čerpal vo výške 860-tisíc eur, čiže ani nie milión eur. Je to 70-krát menej ako rodičovský príspevok. A to je obrovská škoda, znova zdôrazňujem, pretože ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu na rozdiel od rodičovského príspevku. Len 860-tisíc eur bolo čerpanie, reálne čerpanie za rok 2012, hoci bolo naplánované, aj ten objem bol naplánovaný v dvojnásobnej výške. Niekde je chyba, treba sa zamyslieť kde. A tá chyba je možno aj v tom, že ten príspevok sa neposkytuje na tie trošku staršie deti, hoci tam tá potreba jeho čerpania z pohľadu rodičov, z pohľadu ľudí je omnoho vyššia ako pri tých menších deťoch, pretože jednak matka je pri tých menších deťoch, jednoducho je, chce si vyčerpať tú rodičovskú dovolenku, ten rodičovský príspevok, chce sa tešiť z toho, ako to dieťa rastie pred jej očami, ale v tom veku 4 až 5 rokov už tie ženy sa nám vracajú do zamestnania a očakávali by takúto podporu od štátu, ktorá fakticky štát nič nestojí, ale, bohužiaľ, systém je nastavený tak, že túto pomoc už dostať nemôžu. Čiže pri tom čerpaní okolo 860-tisíc eur ročne, podľa mojich odhadov je to ročne okolo 500-600 ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú, čo je pri počte narodených detí okolo 50-60-tisíc ročne neuveriteľne malé číslo. Je to malý zlomok. Čiže aj keď ministerstvo financií napríklad vo svojej reakcii na tento návrh hovorí, že to zaťaží štátny rozpočet, samozrejme, že to zaťaží štátny rozpočet, to sa nikto hádať nebude, ale na druhej strane poprosím nečítať to len suchopárnym pohľadom, koľko to zaťaží štátny rozpočet, pretože to štátnemu rozpočtu prinesie zdroje na zaplatených daniach a odvodoch tých pracujúcich ľudí, ktorí si budú môcť dovoliť umiestniť dieťa do škôlky a ísť pracovať. Prinesie to do štátneho rozpočtu nové zdroje z daní a odvodov tých vychovávateľov, vychovávateliek, ktoré sa o tie deti budú budú starať, a tá nepeňažná výhoda, nemali by sme sa pozerať na všetko len cez peniaze, no ministerstvo financií je ministerstvo financií, ale ministerstvo sociálnych vecí je na druhej strane ministerstvo sociálnych vecí, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu. Takýmto opatrením sa nám zvýši počet predškolských zariadení, zvýši sa kvalita života v obciach a mestách. Viac ľudí získa zamestnanie, resp. sa do toho zamestnania vrátia, čiže prospeje to, prospeje to - či z tej, či z tej strany - občanom Slovenska, a to veľmi výrazne.
Tvrdím, že zdroje na takéto zvýšenie sú, a myslím si, ak návrh získa vašu podporu a prejde do druhého čítania, že by sme v druhom čítaní mali dokonca uvažovať o tom, či by sme tých hraničných 230 eur nezdvihli na vyššiu sumu, pretože, ešte raz zdôrazňujem, zdroje na to sú, ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu a každé euro, ktoré takto vyplatíme, sa nám možno v dvoj-, troj-, dvoj-trojnásobnom objeme v konečnom dôsledku vráti.
A opakujem, nejde len o peniaze, ide o kvalitu života ľudí. Európsky sociálny fond je možné čerpať zle, ale i dobre. Toto je príklad veľmi dobrého čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu, a preto verím, že sa nad týmto návrhom zamyslíte a že získa vašu podporu. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:43
Za úplne najdôležitejšie považujem naozaj to, že je to hradené z Európskeho sociálneho fondu, tento príspevok. Počas našej vlády to čerpanie bolo veľmi slabé a vieme, prečo bolo veľmi slabé. Jednak to bolo pre tie...
Za úplne najdôležitejšie považujem naozaj to, že je to hradené z Európskeho sociálneho fondu, tento príspevok. Počas našej vlády to čerpanie bolo veľmi slabé a vieme, prečo bolo veľmi slabé. Jednak to bolo pre tie obmedzenia, to znamená, tam nemohol byť súbeh rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa a jednak to bolo o tom, že ten príspevok na starostlivosť o dieťa sa mohol čerpať iba do tretieho roku veku dieťaťa, čo je absurdné, pretože ženy nemajú problém s takými malinkými deťmi. S takými malinkými deťmi žena chce zostať doma, chce si užiť najprv materskú, resp. rodičovskú dovolenku, chce poberať ten rodičovský príspevok, ale problém nastáva hlavne pri nízkopríjmových skupinách potom. To znamená, že tí, čo sú na dávkach v hmotnej núdzi, sú, nemusia platiť za škôlky alebo teda iné inštitúcie, kde majú staršie deti umiestnené, je to zo zákona, teda ale problém je pri tých nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ktoré si jednoducho nemôžu dovoliť škôlky. Nemôžu si dovoliť kvalitné škôlky a nemôžu si dovoliť ani menej kvalitné štátne škôlky, pretože tie poplatky tam naozaj nie sú malé. Takýmto rodičom by tento náš návrh vyriešil situáciu, pretože až do šiestich rokov, resp. do nástupu do školy by mohli na každé také dieťa, ktoré je umiestnené buď v materskej škôlke, v neziskovej organizácii, alebo u inej fyzickej osoby, čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa.
Čo tým spôsobíme? Jednak to, o čom hovoril Jožko Mihál, to znamená, tie pracujúce matky, samozrejme, pracujúci rodičia budú odvádzať dane tejto krajine, to znamená, že nám sa to vráti do štátneho rozpočtu, ale ešte iný moment je zaujímavý. My máme momentálne veľmi veľa aupairiek, ktoré sa starajú o deti, akurát problém je, že sa starajú načierno o tie deti. To sú čierne peniaze, ktoré sa proste platia, táto služba je neuveriteľne využívaná. Ja sama mám vo svojom okolí rovesníčky, ktoré sa nespoliehajú na inštitúcie, ale skôr majú deti pri aupairkách a, žiaľbohu, to je všetko služba, z ktorej sa potom neodvádzajú dane, neodvádzajú odvody. Takže ak by sme to takýmto spôsobom zlegalizovali, to znamená, že musel by tam byť nejaký zmluvný vzťah medzi tým rodičom, ktorý dáva dieťa takejto aupairke, a tou samotnou aupairkou, tak, samozrejme, takáto služba by prestala byť poskytovaná načierno, bola by na ňu štandardne živnosť a boli by to celkom slušné peniaze, ktoré by si takýto aupair, takáto aupairka zarobila.
Čo sa týka toho nastavenia tej výšky, tých 230 eur momentálne je strop, s tým zatiaľ nehýbem v tom mojom návrhu zákona, pretože nechcela som byť až taká trúfalá, ale, samozrejme, v druhom čítaní by som privítala takéto pozmeňovacie návrhy. Tých peňazí je v Európskom sociálnom fonde strašne veľa. My sme na to vyčlenili, myslím, to bolo, 40 mil. eur, ktoré sme vyčlenili na dobu 4 rokov, práve na tento príspevok na starostlivosť o dieťa. To, že sa čerpal nízko alebo málo, v malej miere, to som vysvetlila a druhý problém, si myslím, bol aj ten, že interným nariadením tam boli pomerne veľké byrokratické nezmysly, ktoré musela znášať tá matka, ktorá chcela požiadať o ten príspevok na starostlivosť o dieťa, ale to nie je vecou legislatívy, to je vecou interného nariadenia, ako to v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť tak, aby sa tie peniaze dostali ani nie tak k tým rodičom, ako do toho zariadenia, kde je dieťa umiestnené.
Takže ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste sa zamysleli nad tým, že čo všetko nám môže priniesť tento návrh zákona, aké pozitíva, nie je ich málo a tak, ako povedal Jožko Mihál, ja si myslím, že toto je asi jedno z najlepších a najosožnejších možností, ako čerpať Európsky sociálny fond, ktorý má samostatnú prioritnú os zameranú na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a neviem si predstaviť ako racionálnejšiu vec, ako dať to tým pracujúcim alebo študujúcim, teda aktívnym rodičom, ktorí majú dieťa buď v materskej škôlke, neziskovej organizácii alebo u inej fyzickej osoby. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi pekne ďakujem kolegovi Jozefovi Mihálovi za podporu. Prakticky povedal všetko to, čo som chcela povedať ja, takže ja niektoré veci len možno dopoviem alebo ešte, ešte viac zdôrazním.
Za úplne najdôležitejšie považujem naozaj to, že je to hradené z Európskeho sociálneho fondu, tento príspevok. Počas našej vlády to čerpanie bolo veľmi slabé a vieme, prečo bolo veľmi slabé. Jednak to bolo pre tie obmedzenia, to znamená, tam nemohol byť súbeh rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa a jednak to bolo o tom, že ten príspevok na starostlivosť o dieťa sa mohol čerpať iba do tretieho roku veku dieťaťa, čo je absurdné, pretože ženy nemajú problém s takými malinkými deťmi. S takými malinkými deťmi žena chce zostať doma, chce si užiť najprv materskú, resp. rodičovskú dovolenku, chce poberať ten rodičovský príspevok, ale problém nastáva hlavne pri nízkopríjmových skupinách potom. To znamená, že tí, čo sú na dávkach v hmotnej núdzi, sú, nemusia platiť za škôlky alebo teda iné inštitúcie, kde majú staršie deti umiestnené, je to zo zákona, teda ale problém je pri tých nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ktoré si jednoducho nemôžu dovoliť škôlky. Nemôžu si dovoliť kvalitné škôlky a nemôžu si dovoliť ani menej kvalitné štátne škôlky, pretože tie poplatky tam naozaj nie sú malé. Takýmto rodičom by tento náš návrh vyriešil situáciu, pretože až do šiestich rokov, resp. do nástupu do školy by mohli na každé také dieťa, ktoré je umiestnené buď v materskej škôlke, v neziskovej organizácii, alebo u inej fyzickej osoby, čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa.
Čo tým spôsobíme? Jednak to, o čom hovoril Jožko Mihál, to znamená, tie pracujúce matky, samozrejme, pracujúci rodičia budú odvádzať dane tejto krajine, to znamená, že nám sa to vráti do štátneho rozpočtu, ale ešte iný moment je zaujímavý. My máme momentálne veľmi veľa aupairiek, ktoré sa starajú o deti, akurát problém je, že sa starajú načierno o tie deti. To sú čierne peniaze, ktoré sa proste platia, táto služba je neuveriteľne využívaná. Ja sama mám vo svojom okolí rovesníčky, ktoré sa nespoliehajú na inštitúcie, ale skôr majú deti pri aupairkách a, žiaľbohu, to je všetko služba, z ktorej sa potom neodvádzajú dane, neodvádzajú odvody. Takže ak by sme to takýmto spôsobom zlegalizovali, to znamená, že musel by tam byť nejaký zmluvný vzťah medzi tým rodičom, ktorý dáva dieťa takejto aupairke, a tou samotnou aupairkou, tak, samozrejme, takáto služba by prestala byť poskytovaná načierno, bola by na ňu štandardne živnosť a boli by to celkom slušné peniaze, ktoré by si takýto aupair, takáto aupairka zarobila.
Čo sa týka toho nastavenia tej výšky, tých 230 eur momentálne je strop, s tým zatiaľ nehýbem v tom mojom návrhu zákona, pretože nechcela som byť až taká trúfalá, ale, samozrejme, v druhom čítaní by som privítala takéto pozmeňovacie návrhy. Tých peňazí je v Európskom sociálnom fonde strašne veľa. My sme na to vyčlenili, myslím, to bolo, 40 mil. eur, ktoré sme vyčlenili na dobu 4 rokov, práve na tento príspevok na starostlivosť o dieťa. To, že sa čerpal nízko alebo málo, v malej miere, to som vysvetlila a druhý problém, si myslím, bol aj ten, že interným nariadením tam boli pomerne veľké byrokratické nezmysly, ktoré musela znášať tá matka, ktorá chcela požiadať o ten príspevok na starostlivosť o dieťa, ale to nie je vecou legislatívy, to je vecou interného nariadenia, ako to v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť tak, aby sa tie peniaze dostali ani nie tak k tým rodičom, ako do toho zariadenia, kde je dieťa umiestnené.
Takže ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste sa zamysleli nad tým, že čo všetko nám môže priniesť tento návrh zákona, aké pozitíva, nie je ich málo a tak, ako povedal Jožko Mihál, ja si myslím, že toto je asi jedno z najlepších a najosožnejších možností, ako čerpať Európsky sociálny fond, ktorý má samostatnú prioritnú os zameranú na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a neviem si predstaviť ako racionálnejšiu vec, ako dať to tým pracujúcim alebo študujúcim, teda aktívnym rodičom, ktorí majú dieťa buď v materskej škôlke, neziskovej organizácii alebo u inej fyzickej osoby. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
9:47
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:47
Monika GibalováPo prvé tento návrh zákona nijako neznižuje kvalitu starostlivosti o deti do troch rokov. To je pre mňa veľmi, veľmi dôležitá, dôležitý faktor. V kontexte správania sa rodičov detí, ktoré dovŕšili vek troch rokov, tak neviem to štatisticky zdokladovať, ale väčšina tých rodičov odchádza do práce. To je ďalší...
Po prvé tento návrh zákona nijako neznižuje kvalitu starostlivosti o deti do troch rokov. To je pre mňa veľmi, veľmi dôležitá, dôležitý faktor. V kontexte správania sa rodičov detí, ktoré dovŕšili vek troch rokov, tak neviem to štatisticky zdokladovať, ale väčšina tých rodičov odchádza do práce. To je ďalší dôvod, prečo podporiť tento návrh zákona, a potom pre mňa je zaujímavý aj dôvod, je to síce len jediný, jeden z viacerých nástrojov, aby sa tak stalo, ale je to jeden nástroj na to, ako by sa mohli postupne rozvíjať predškolské zariadenia v našich obciach a mestách.
Takže len stručne k tomu a tento návrh zákona podporím. Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2013 o 9:47 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Chcela by som podčiarknuť dva pohľady, pre ktoré ja budem hlasovať za tento návrh zákona.
Po prvé tento návrh zákona nijako neznižuje kvalitu starostlivosti o deti do troch rokov. To je pre mňa veľmi, veľmi dôležitá, dôležitý faktor. V kontexte správania sa rodičov detí, ktoré dovŕšili vek troch rokov, tak neviem to štatisticky zdokladovať, ale väčšina tých rodičov odchádza do práce. To je ďalší dôvod, prečo podporiť tento návrh zákona, a potom pre mňa je zaujímavý aj dôvod, je to síce len jediný, jeden z viacerých nástrojov, aby sa tak stalo, ale je to jeden nástroj na to, ako by sa mohli postupne rozvíjať predškolské zariadenia v našich obciach a mestách.
Takže len stručne k tomu a tento návrh zákona podporím. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:49
Predmetný návrh...
Predmetný návrh predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Manželstvo je inštitút prospešný pre jednotlivcov aj pre spoločnosť, vytvára rodinné zázemie a rozhodne nemáme v úmysle znižovať ani jeho celospoločenskú dôležitosť, ani jeho postavenie v súkromnom živote jednotlivcov. Na druhej strane spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov, pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku, a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom.
V súčasnosti však existuje veľká nerovnováha medzi podmienkami, ktoré právny poriadok vytvára pre vstup do manželstva, a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom. Dôvodom má byť pravdepodobne záujem na zníženie počtu rozvodov tým, že musia podstúpiť konanie na súde o rozvode manželstva, kde súd zisťuje dôvody trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a zasahuje tak do tej najintímnejšej oblasti života jednotlivcov. Ak by platila takáto domnienka zákonodarcu, potom by bolo v skutočnosti rozvodov omnoho menej, ako v súčasnosti je. A na druhej strane toto môže práve spôsobovať dlhodobý trend, ktorým je zvyšovanie veku osôb, uzatvárajúcich manželstvo a párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva, a to aj v prípade, že majú spoločné deti, pretože dlhodobo sa zvyšuje počet detí narodených mimo manželstva. V roku 2011 bol tento podiel podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky až 26,5 %.
Druhým významnejším trendom je skutočnosť, že v súčasnosti podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky súdy v 90 % prípadov rozvodov návrhu vyhovejú a manželstvo rozvádzajú. Počet rozvodov síce od roku 2006 mierne klesá, ale v roku 2010 bolo podľa Štatistického úradu zaznamenaných 12 015 rozvedených manželstiev, čo je asi 40 % z počtu uzavretých manželstiev. Z ďalších štatistických údajov je možné tiež zistiť, že ako dôvod rozvodu manželia približne v 80 prípadoch uvádzajú rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, teda dôvodom rozvodu je nielen nevera, domáce násilie či závislosť niektorého z manželov. Na základe týchto faktov máme dôvod domnievať sa, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme v súčasnosti na Slovensku. Myslíme si, že ak spolu manželia už nechcú žiť v manželstve, má im právny poriadok umožniť, aby si vzájomné intímne a súkromné vzťahy vyriešili podľa možnosti bez zásahu štátu. Nie je dôvod pre zisťovanie príčin rozvratu ich manželstva a zasahovanie do intímnej sféry ich manželského spolužitia. V prípade manželstiev, z ktorých pochádzajú, z ktorých nepochádzajú maloleté deti dokonca nevidíme žiaden dôvod podstúpiť konanie pred súdom, ktoré v súčasnosti trvá v priemere 6 mesiacov. Samotný rozvod manželstva je len prvým krokom k usporiadaniu ich vzájomných vzťahov, keďže následne musia bývalí manželia riešiť aj vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov. Zároveň si nemyslíme, že počet rozvodov manželstiev v dôsledku tohto návrhu stúpne vzhľadom na to, že súdy v drvivej väčšine návrh na rozvod manželstva vyhovejú. Takže keď už manželia podajú takýto návrh, ich vzťahy sú vo väčšine prípadov rozvrátené a naozaj ide o poslednú možnosť riešenia ich vzájomných nezhôd.
Návrh zákona rieši zjednodušenie rozvodu manželstva v dvoch základných rovinách. Zavádza inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú je možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice. Takúto dohodu ale budú môcť uzavrieť len bezdetné manželské páry alebo manželské páry, ak deti pochádzajúce z ich manželstva sú už plnoleté. Takéto páry nemusia vôbec podstúpiť konanie pred súdom alebo uvádzať dôvody rozvratu manželstva. Rozhodovanie o ich statuse je teda ponechané na ich vzájomnú a dobrovoľnú dohodu so všetkou zodpovednosťou. Napriek tomu, že v takýchto prípadoch sa môžu manželia obrátiť na súd, veríme, že by sa predmetným návrhom mohla znížiť vyťaženosť súdov, aj keď podiel manželstiev, z ktorých nepochádzajú maloleté deti, na počte rozvodov je len 35 %.
V druhej rovine náš návrh rieši preskúmavanie príčin a dôvodov rozvodu manželstva v konaní pred súdom v prípade, že obaja manželia s rozvodom súhlasia. V tých prípadoch, kedy je potrebné upravovať práva a povinnosti rodičov, teda manželov k maloletým deťom, bude možný rozvod manželstva len na základe rozhodnutia súdu. Dôvodom je skutočnosť, že predmetný návrh nemá za cieľ narušiť princíp, na základe ktorého dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom musia byť schválené súdom. Na druhej strane opäť však nevidíme dôvod v prípade súhlasu oboch manželov s rozvodom manželstva, aby súd zisťoval príčiny rozvratu ich vzájomných vzťahov a zasahoval tak do ich súkromnej sféry, pokiaľ to nie je nevyhnutné, hlavne s ohľadom na záujem maloletých detí. Tento návrh nerieši úpravu majetkových práv manželov k veciam nachádzajúcim sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ani vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Majetkové vzťahy medzi manželmi upravuje Občiansky zákonník, aj pokiaľ ide o vysporiadanie, pričom deň uzavretia dohody o rozvode manželstva je zároveň dňom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorí takúto dohodu uzavreli.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem pekne.
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, sme tu opäť s návrhom zákona, ktorým chceme riešiť rozvody dohodou. Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík a Lucia Nicholsonová.
Predmetný návrh predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Manželstvo je inštitút prospešný pre jednotlivcov aj pre spoločnosť, vytvára rodinné zázemie a rozhodne nemáme v úmysle znižovať ani jeho celospoločenskú dôležitosť, ani jeho postavenie v súkromnom živote jednotlivcov. Na druhej strane spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov, pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku, a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom.
V súčasnosti však existuje veľká nerovnováha medzi podmienkami, ktoré právny poriadok vytvára pre vstup do manželstva, a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom. Dôvodom má byť pravdepodobne záujem na zníženie počtu rozvodov tým, že musia podstúpiť konanie na súde o rozvode manželstva, kde súd zisťuje dôvody trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a zasahuje tak do tej najintímnejšej oblasti života jednotlivcov. Ak by platila takáto domnienka zákonodarcu, potom by bolo v skutočnosti rozvodov omnoho menej, ako v súčasnosti je. A na druhej strane toto môže práve spôsobovať dlhodobý trend, ktorým je zvyšovanie veku osôb, uzatvárajúcich manželstvo a párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva, a to aj v prípade, že majú spoločné deti, pretože dlhodobo sa zvyšuje počet detí narodených mimo manželstva. V roku 2011 bol tento podiel podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky až 26,5 %.
Druhým významnejším trendom je skutočnosť, že v súčasnosti podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky súdy v 90 % prípadov rozvodov návrhu vyhovejú a manželstvo rozvádzajú. Počet rozvodov síce od roku 2006 mierne klesá, ale v roku 2010 bolo podľa Štatistického úradu zaznamenaných 12 015 rozvedených manželstiev, čo je asi 40 % z počtu uzavretých manželstiev. Z ďalších štatistických údajov je možné tiež zistiť, že ako dôvod rozvodu manželia približne v 80 prípadoch uvádzajú rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, teda dôvodom rozvodu je nielen nevera, domáce násilie či závislosť niektorého z manželov. Na základe týchto faktov máme dôvod domnievať sa, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme v súčasnosti na Slovensku. Myslíme si, že ak spolu manželia už nechcú žiť v manželstve, má im právny poriadok umožniť, aby si vzájomné intímne a súkromné vzťahy vyriešili podľa možnosti bez zásahu štátu. Nie je dôvod pre zisťovanie príčin rozvratu ich manželstva a zasahovanie do intímnej sféry ich manželského spolužitia. V prípade manželstiev, z ktorých pochádzajú, z ktorých nepochádzajú maloleté deti dokonca nevidíme žiaden dôvod podstúpiť konanie pred súdom, ktoré v súčasnosti trvá v priemere 6 mesiacov. Samotný rozvod manželstva je len prvým krokom k usporiadaniu ich vzájomných vzťahov, keďže následne musia bývalí manželia riešiť aj vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov. Zároveň si nemyslíme, že počet rozvodov manželstiev v dôsledku tohto návrhu stúpne vzhľadom na to, že súdy v drvivej väčšine návrh na rozvod manželstva vyhovejú. Takže keď už manželia podajú takýto návrh, ich vzťahy sú vo väčšine prípadov rozvrátené a naozaj ide o poslednú možnosť riešenia ich vzájomných nezhôd.
Návrh zákona rieši zjednodušenie rozvodu manželstva v dvoch základných rovinách. Zavádza inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú je možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice. Takúto dohodu ale budú môcť uzavrieť len bezdetné manželské páry alebo manželské páry, ak deti pochádzajúce z ich manželstva sú už plnoleté. Takéto páry nemusia vôbec podstúpiť konanie pred súdom alebo uvádzať dôvody rozvratu manželstva. Rozhodovanie o ich statuse je teda ponechané na ich vzájomnú a dobrovoľnú dohodu so všetkou zodpovednosťou. Napriek tomu, že v takýchto prípadoch sa môžu manželia obrátiť na súd, veríme, že by sa predmetným návrhom mohla znížiť vyťaženosť súdov, aj keď podiel manželstiev, z ktorých nepochádzajú maloleté deti, na počte rozvodov je len 35 %.
V druhej rovine náš návrh rieši preskúmavanie príčin a dôvodov rozvodu manželstva v konaní pred súdom v prípade, že obaja manželia s rozvodom súhlasia. V tých prípadoch, kedy je potrebné upravovať práva a povinnosti rodičov, teda manželov k maloletým deťom, bude možný rozvod manželstva len na základe rozhodnutia súdu. Dôvodom je skutočnosť, že predmetný návrh nemá za cieľ narušiť princíp, na základe ktorého dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom musia byť schválené súdom. Na druhej strane opäť však nevidíme dôvod v prípade súhlasu oboch manželov s rozvodom manželstva, aby súd zisťoval príčiny rozvratu ich vzájomných vzťahov a zasahoval tak do ich súkromnej sféry, pokiaľ to nie je nevyhnutné, hlavne s ohľadom na záujem maloletých detí. Tento návrh nerieši úpravu majetkových práv manželov k veciam nachádzajúcim sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ani vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Majetkové vzťahy medzi manželmi upravuje Občiansky zákonník, aj pokiaľ ide o vysporiadanie, pričom deň uzavretia dohody o rozvode manželstva je zároveň dňom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorí takúto dohodu uzavreli.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:56
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po...
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 527 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zámerom navrhovanej úpravy je zjednodušenie rozvodu manželstva, v zásade inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú je možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice. Takúto dohodu bude môcť uzavrieť len bezdetný manželský pár a manželský pár, ktorý pochádza, ak deti pochádzajúce z ich manželstva sú už plnoleté.
V rámci priestoru pre vlastnú úvahu môžem povedať, že tento návrh len podporujem. Už len z tých štatistík, ktoré spomínala pani predkladateľka, je jasné, že väčšina, drtivá väčšina rozvodov, o ktoré manželské páry požiadajú, je nakoniec rozvedených, a nevidíme dôvod na to, aby pri pároch, ktoré nemajú deti, poprípade deti už odchovali, štát akýmkoľvek spôsobom skúmal ich dôvody preto, prečo chcú ísť jednoducho od seba.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 527.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
27.6.2013 o 9:56 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, kolegyne... Kolegyne? Máme kolegyne, dobre, hostia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 527 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zámerom navrhovanej úpravy je zjednodušenie rozvodu manželstva, v zásade inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú je možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice. Takúto dohodu bude môcť uzavrieť len bezdetný manželský pár a manželský pár, ktorý pochádza, ak deti pochádzajúce z ich manželstva sú už plnoleté.
V rámci priestoru pre vlastnú úvahu môžem povedať, že tento návrh len podporujem. Už len z tých štatistík, ktoré spomínala pani predkladateľka, je jasné, že väčšina, drtivá väčšina rozvodov, o ktoré manželské páry požiadajú, je nakoniec rozvedených, a nevidíme dôvod na to, aby pri pároch, ktoré nemajú deti, poprípade deti už odchovali, štát akýmkoľvek spôsobom skúmal ich dôvody preto, prečo chcú ísť jednoducho od seba.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 527.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Neautorizovaný
10:00
Vystúpenie v rozprave 10:00
Marián KvasničkaAle ja som si sformuloval text na taký môj spôsob, ak budete trpezliví, tak možno to bude...
Ale ja som si sformuloval text na taký môj spôsob, ak budete trpezliví, tak možno to bude mať pre vás nejaký význam.
Aby bolo jasné, svoje výhrady voči predloženej novele zákona o rodine neuvádzam ako prorok manželstva. Na to mám dosť nažité aj v pásme adrenalínu, aj v zóne ťažkej depresie a trápenia. Myslím, že dobre rozumiem aj prvým vetám Kreutzerovej sonáty, kde Tolstoj hovorí, že všetky rodiny a manželstvá sú rovnaké, sú rovnaké v čase šťastia, ktoré sa tvárilo, že bude naveky, ale originálne a jedinečné v osudových drámach poníženia, biedy a mizérie. Mám pred očami - a teraz mi dovoľte, aby som bol chvíľu učiteľom literatúry, mám to rád - mám pred očami aj sarkazmus mýtického barda Gregory Corsa, ktorý sa vo svojich litániách Mal by som sa oženiť nazýva metlou bigamie a svätcom rozvodov a opisuje všetky tie školopovinné stereotypy, ktoré v konzervatívnej tradičnej spoločnosti korešpondujú s tzv. ideálom manželského a rodinného šťastia. Na samom konci svojej poémy sa desí predstavy, že sa raz ako starec bude v pyžame zafľakovanej močom túlať prázdnym bytom a prizerať sa samote a hrôze. Ja viem, sebaľútosť nemôže byť konštrukčným tmelom spoločenstva, ale aj tak.
Mám pred očami mikroskopického analytika rozvodových hurikánov Johna Updikea, ktorý v prózach Manželia a milenci zachytil seizmické otrasy vzťahov medzi mužmi a ženami, najmä však frustráciu a stres z rozchodov a rozvodov, čo začalo Gatsbyho koncom po Americkom sne, sa tu končí dezilúziou z oslobodených pudov a novej tyranie tam, kde sexuálna revolúcia sľubovala splended isolation a posledný, jediný priestor ľudskej identity v slobode.
Mám pred očami Čiernu skrinku židovského spisovateľa Amosa Oza, kde rozvedení a znovu s inými zosobášení manželia po rokoch otvárajú čiernu skrinku svojej minulosti, svojich romantických dejov a neromantických jedov svojho stroskotania, aby zistili, že nič nové už potom nevymysleli a že ani peniaze tú veľkú dieru v ich živote nezaplátali. Nie je teraz dôležité, že cestu späť spustila v tomto prípade blížiaca sa smrť jedného z nich.
Mám pred očami Liz Taylorovú a Richarda Burtona v sfilmovanej dráme Edwarda Albeeho Who´s afraid of Virginia Woolf, Kto sa bojí Virgínie Wolfovej. Lepšie a konverzačne dokonalú štúdiu deštruktívnych krajností manželstva ako sadistickej hry na spoločnú skazenosť a manipuláciu som nevidel ani nečítal.
Mám pred očami aj hollywoodsky filmový trhák Kramerová verzus Kramer. Aj po rokoch sa ma zmocňuje plač, keď vidím Meryl Streepovú za záclonou kaviarne, odkiaľ pozoruje Dustina Hoffmanna, svojho bývalého manžela, kráčajúceho po druhej strane ulice s ich spoločným synom, ktorého opustila. Ľadová kráľovná na vrchole feministického trieštenia.
Mám pred očami aj majora Scobieho z románu Jadro veci, kde ho Graham Greene umiestni do vzťahovej dilemy medzi vernou, ale náročnou manželkou a nie menej náročnou milenkou, ktorú zachráni po stroskotaní lode s africkými migrantmi. Konflikt sa odohráva medzi vedomím záväzkov, povinnosti na jednej strane a na strane druhej súcitu. Major Scobie si v takejto konštrukcii z lásky k Bohu vezme život, aj keď to vyznieva paradoxne a možno až rúhavo.
Napokon, nie však na poslednom mieste, mám pred očami starogréckych dramatikov, ktorí vôbec ako prví preskúmali terén medzi osudom a individuálnymi možnosťami a nárokmi šťastia. Keď si trójsky víťaz Agamemnón ako vojenskú korisť privedie domov princeznú Cassandru, jeho manželka Klytaimnestra ho miesto privítania dobyje sekerou. Pre ich spoločné deti Oresta a Elektru tým vznikne fatálny rébus. Ako pomstiť otcovu smrť a zároveň mať v úcte matku, ako kážu zákony?
Médea ide ešte ďalej. V zúfalstve nad zradou manžela vykynoží ich spoločné deti. Už tu sa začala tá hra bez víťazov, ktorú sa dneska snažíme legislatívne podchytiť. Hra o tom, kto z koho. O tejto hre viem pomerne dosť nielen ako učiteľ literatúry, ale aj ako syn detského psychiatra, ktorý ako súdny znalec rozhodoval, komu po rozvode rodičov priklepne dieťa a v akom komunikačnom režime bude táto dezintegrovaná rodina fungovať. Za polámanými detskými srdiečkami, dušami a charaktermi, ak teraz odhliadneme od úchyliek bývalého autoritatívneho alebo autoritárskeho školského systému, najčastejšie môj otec videl rodičovskú zlovôľu, ktorá deti používa ako nárazníkové pásmo vybuchnutej agresivity a partnerskej nenávisti. Spomínam si, ako po jednom takom anamnestickom dni v ambulancii prišiel môj otec domov a spomínal mame, čo sa dialo, a najmä zážitok so ženou, ktorú až do nepríčetnosti, teda do nepríčetnosti uviedli jeho slová, že má povinnosť - tá žena teda - vychovávať svoje deti v úcte k ich biologickému otcovi, aj keby si o ňom myslela len to najhoršie. Otcovia zápasiaci o elementárnu povinnosť tohto typu by vám o tom mohli rozprávať.
Iný prípad bol ešte zlovestnejší. V čase, keď kulminoval manželský konflikt a chýlilo sa k rozvodu, šestnásťročnému dievčaťu týchto rodičov a nádejnej favoritke dorastového zjazdového lyžovania začala spontánne odchádzať stolica. Samozrejme, vždy v najmenej želaných chvíľach a na najmenej očakávaných miestach. Vrátila sa k plienkam táto šestnásťročná dievka, čo samo osebe v psychiatrii má symbolickú hodnotu, nazýva sa regresom, teda návratom do čias, keď sme boli viac milovaní. Keď sa rodičia, prepáčte za výraz, posrali od znovuobjavenej slobody, bolo po športovom talente par excellence.
A mohol by som pridať príbehy o nočných enurézach detí z rozvádzajúcich sa manželstiev, o nočných desoch, panikách, poruchách správania, učenia a mnohých ďalších dôsledkov rozvodových konaní. Koho by to však mohlo zaujímať, keď tu riešime takú veľkú vec, akou je osobné šťastie tatka a mamky? Alebo častejšie len jedného z nich. Zvlášť podlá mi prišla rozvodová udalosť z rodiny môjho vysokoškolského spolužiaka, ktorého otec, univerzitný profesor, opustil starnúcu mamu a narazil si, verný syndrómu funkčnej príťažlivosti, 28 ročnú odbornú asistentku, ktorá sa časom prespala až k dlho túženej docentúre. Môj talentovaný spolužiak odvtedy systematicky pracuje na svojej neúspešnosti.
Poznám dokonca mužov, ktorí prinútili svoje nové pipiny a húževnaté zlatokopky, aby boli kamarátkami ich bývalých žien a aby sa staré aj nové potomstvo navzájom tešilo. Napriek všetkej biede a potupnosti takejto rošády však verím v neomylnú ženskú intuíciu a aj istú lojalitu, ak chcete, lojalitu v zlosti. A viete v akej? Poznám také ženy, že mali alebo majú takého plemenného kreténa. Možno si poviete, že preháňam a vyťahujem bizarné krajnosti a vzťahové anomálie, ktoré ležia za hranicami jestvujúcej normy. Chcem vás ubezpečiť, že nie. Príliš dobre som si vedomý aj silnejších dôvodov rozvodov, napokon sú už spomínané aj v dôvodovej správe, akými môže byť týranie, agresívny alkoholizmus, drogový abúzus alebo akákoľvek asociálna závislosť ktoréhokoľvek z manželov, aj keď je pravda, že štatisticky viac mužov. V paradigme mojej viery, ktorú som si nijako nezaslúžil a o ktorej si až po všetkých tých nakladačkách uvedomujem, aká veľká je to milosť a aké veľké šťastie je manželstvo, nerozlučiteľný, exkluzívny deal jedného muža a jednej ženy s atribútom vernosti, večnosti, a to ako v dobrom, tak aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v lesku aj v piesku.
Ak sú silné dôvody, kánonické právo pozná judikáty nulity a umožňuje aj odluku. Takpovediac z bezpečnostných dôvodov, a to sú dôvody ľudskej dôstojnosti, sebaúcty a cti. Nepodporuje však mentalitu ľahkosti a komfortu, o akú sa usiluje liberalizácia civilného rozvodového konania. Argumentácii zákonodarcov v prítomnej novele rozumiem veľmi dobre. Načo vojna a všetok ten verejný hnus, keď na konci aj tak budú dohody o novom usporiadaní hraníc? Radšej sa hneď dohodnúť, bez šrapnelov, bez nenávistného napalmu, bez chemických zbraní, vierolomnosti a zlej vôle. Aj keď sa takouto náhlivosťou zužuje priestor pre profilaxiu a možný reštart.
Prítomný návrh novely má výrazne inštrumentálnu povahu. Rieši alebo zjednodušuje techniku rozvodu, nie rozvod ako spoločenský, etický, personálny či výchovný problém. Povedané ešte jednoduchšie, rozviesť sa dokáže každý blbec. Základným predpokladom pevného manželstva je predovšetkým odvaha, dobrodružná divokosť, zodpovednosť, úcta k spoločným partnerským dejinám, k tradíciám, a ak chcete, aj k spoločnému majetku rodu a rodiny, ohľad na deti ako predĺženú ruku našich fyzických a mentálnych limitov, rešpekt k prirodzenému zákonu a k dizajnu stvorenia a bez akýchkoľvek pochybností a kompromisov je to predovšetkým námaha, trpezlivosť, vytrvalosť v raste, v dozrievaní a v čistote, podobne ako pri celibáte, tejto vzácnej perle rímskej disciplíny, pokiaľ ju žijú ľudia s dobre integrovanou sexualitou.
V tomto kontexte a svetle sú všetky procesy vedúce k destabilizácii rodiny a manželstva ako nukleárnych faktorov spoločenského a národného blaha naozaj deštruktívne. Neviem, prečo by sme, neviem potom, prečo by sme ich mali podporovať. Podporujú totiž antropologickú kultúru smrti v rozpore s ešte vždy možnou, s ešte vždy možnou civilizáciou lásky. Svojho času som o tom hovoril aj pri agendách LGBTI, aj pri filozofii rodovej rovnosti. Väčšina v tomto parlamente schválila novelu Trestného zákona, ktorý umožňuje trestať tzv. hate speech, nenávistnú reč. Takže radšej to nebudem riskovať s vedomím, že nová tolerancia zrejme znamená aj tolerovanie bludov podobne, ako nadužité ľudské práva otvárajú dvere k bezpráviu. Obávam sa, že väčšina dôvodov, ktoré uvádzajú navrhovatelia tejto novely, má síce pragmatickú alebo praktickú, no v podstate veľmi sentimentálnu povahu. Ak láska nefunguje, treba ju čo najjednoduchšie popraviť a odpraviť. Rýchlo, hneď, bez prieťahov. Všetkým nadšencom takýchto promptných a pohotových riešení vrelo odporúčam Eriksonovu esej Tyrania okamžiku. Mám však po ruke aj iné vysvetlenie. A tým je večný mýtus romantickej lásky, ktorý v Európe panuje od čias trubadúrov a truvérov a našiel svoj výraz pri, unikátny výraz v príbehu o Tristanovi a Izolde. Ženatý vojak a moreplavec írskeho kráľovstva sa ulakomí na Zlatovlasú Izoldu, snúbenicu bretónskeho vojvodu, hoci doma má vernú Izoldu Bielorukú. Opitý nápojom večnej lásky a chémiou žiadostivosti hľadajú vášniví milenci iluzórny azyl v húštinách parku Trox. Švajčiarsky hlbinný psychológ Karl Gustav Jung to pomenoval terminologicky presnejšie. Muž hľadá animu, žena zase animusa, teda ideálne doplnky svojej fyziologickej a mentálnej polovičatosti, ktoré, pochopiteľne, v ideálnej podobe jestvujú len v našich predstavách. Ak o tom chcete vedieť viac, vrelo odporúčam štúdiu Západ a láska, kde sa dozviete aj to, prečo hinduistom a budhistom nestačí na ukončenie partnerského vzťahu vyhorenie zamilovanosti. Nuž jednoducho preto, že táto preceňovaná vzťahová kvalita tam nikdy nebola podmienkou ničoho trvalého a rodiny už vôbec nie. A tento mýtus, myslím, že romantickej lásky, je typický pre európsku kultúru a stigmatizuje aj naše legislatívne aktivity, čoho dokladom je aj prítomná novela zákona o rodine.
Keď si Henrich VIII. nevedel dať rady s rímskym právom, aby obhájil svoj inštinktívny nárok na pekné dvoranky a zároveň ukončil svoj nasýtený vzťah so španielskou kráľovnou a manželkou Katarínou Aragónskou, našiel si svoju parlamentnú väčšinu, ktorá mu lokajsky odhlasovala supremačný zákon. A ten ho ustanovil za hlavu anglickej cirkvi. Posilnený touto politickou výhrou staré objekty nezriadenej vášne - a je taký termín, ktorý sa používa, taký politicky korektný, sukcesívnej monogamie a je to taký termín, ktorým sa skôr maskuje promiskuitné správanie - tak tieto objekty svojej nezriadenej vášne potom poslal na popravisko. Pravda-nepravda, kto má moc, má aj právo. Popravený biskup John Fischer a patrón kresťanských demokratov Tomas Morus by o tom mohli rozprávať, keby mohli. Ich svätosť však môže.
Napokon pred nedávnym časom ma zaujal rozhovor s českou herečkou Eliškou Balcerovou, ktorá okrem iného hovorí aj o svojom nie vždy pokojnom, ale sústavne kultivovanom manželstve a nezabúda ani svojich rozvedených kolegov a kolegyne. Hovorí, ako veľmi sa silia, aby vyzerali šťastní a konečne spokojní, a ako spod tej fasády práva na šťastie veľmi vytŕča kŕč nepriznaného zlyhania. Veru tak, priatelia, rozvod je pre zbabelcov! Pevné, nerozlučné, verné a exkluzívne manželstvo pre vytrvalostných bežcov a maratóncov. Rozvod je skrat a skratka k nejestvujúcemu ideálu. Manželstvo je drina, ale aj šťastie a slasť, pokiaľ vieme dať druhému, ktorý ja našou konštitutívnou polovicou, časťou, jedným telom, pokiaľ vieme dať druhému šancu rásť.
Dovoľte, aby som na záver so súhlasom autora, ktorým je môj spolužiak Daniel Hevier, prečítal jeho nádhernú úvahu o význame vernosti a tradičných partnerských ideálov:
"Napísal som takú básničku. Telo muža je z mäsa a plameňov a on vie, že všetky ženy sú menej ako jedna žena. Čítal som v jednom bulvárnom plátku rozhovor so ženou, ktorá vystriedala stovky, možno tisícky milencov. Cez jej posteľ a stehná sa prehnali armády chlapov. A táto sexuálna desaťbojárka na základe toho tvrdila, že vie o mužoch všetko, že ich dokonale pozná, že ju nič na nich nemôže prekvapiť. Úbohá mašinka na milovanie. Nielenže ešte stále nevie o nich všetko, nevie dokonca o nich nič. Nevie, čo znamená poznať jedného muža. Možno naozaj pozná chlapov, ale nepozná chlapa. Možno naozaj mala stovky milencov, ale nevie, čo je to mať milenca, jediného, jedného. Možno ich naozaj ponapichovala na rozkoš medzi nohami ako očíslované motýle. Možno ich má naozaj roztriedených do čeľadí a podčeľadí ako chrobáky, ale naozaj poznať ich nemohla."
A teraz ide to vyznanie vernosti. "Nedala si totiž tú možnosť poznávať jedného človeka, poznávať ho dlho, pomaly, celý život, vidieť jeho nov i spln, ochutnať jeho jar i leto, jeseň a zimu, mať v ústach jeho med i horkosť, blen a soľ. Poznávať jeho vône, vychutnávať jeho zrelosť a pomaly s ním starnúť. Vnímať ako vláčnie jeho pokožka, ako jeho telo vonia inými vôňami, ako mu v očiach čas necháva stále nové a nové odlesky farieb. A preplávať jeho telom do iného tela, ktoré nemá nijakú váhu, nijakú ťarchu, do krajiny, kam sa nedostane ani jeden, ani traja, ani päťdesiati, do ktorej môžu akurát a práve iba dvaja."
Dano Hevier venoval túto, aj končí to, Mária, toto je pre teba, ja by som to chcel venovať všetkým ženám, všetkým mužom, ktorí vidia zmysel a vykonávajú to namáhavé úsilie, akým je žiť v stabilnej, pevnej, spoločensky a národne konštruktívnej rodine. Pretože ten rozmer rozvodovosti, ktorý tu riešime, ktorý tu riešime, má zásadnú etickú povahu, aj keď ja viem, že pri tých inštrumentálnych normách to nechceme vidieť a nechceme počuť. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
27.6.2013 o 10:00 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa trošku za hlasový diskomfort. Mohol by som to možno vybaviť jednoducho a povedať, že tento zákon, návrh zákona alebo tejto novely zákona o rodine Kresťanskodemokratické hnutie z prirodzených dôvodov nepodporí. Prirodzené dôvody sú, že nepodporujeme kultúru destabilizácie rodiny.
Ale ja som si sformuloval text na taký môj spôsob, ak budete trpezliví, tak možno to bude mať pre vás nejaký význam.
Aby bolo jasné, svoje výhrady voči predloženej novele zákona o rodine neuvádzam ako prorok manželstva. Na to mám dosť nažité aj v pásme adrenalínu, aj v zóne ťažkej depresie a trápenia. Myslím, že dobre rozumiem aj prvým vetám Kreutzerovej sonáty, kde Tolstoj hovorí, že všetky rodiny a manželstvá sú rovnaké, sú rovnaké v čase šťastia, ktoré sa tvárilo, že bude naveky, ale originálne a jedinečné v osudových drámach poníženia, biedy a mizérie. Mám pred očami - a teraz mi dovoľte, aby som bol chvíľu učiteľom literatúry, mám to rád - mám pred očami aj sarkazmus mýtického barda Gregory Corsa, ktorý sa vo svojich litániách Mal by som sa oženiť nazýva metlou bigamie a svätcom rozvodov a opisuje všetky tie školopovinné stereotypy, ktoré v konzervatívnej tradičnej spoločnosti korešpondujú s tzv. ideálom manželského a rodinného šťastia. Na samom konci svojej poémy sa desí predstavy, že sa raz ako starec bude v pyžame zafľakovanej močom túlať prázdnym bytom a prizerať sa samote a hrôze. Ja viem, sebaľútosť nemôže byť konštrukčným tmelom spoločenstva, ale aj tak.
Mám pred očami mikroskopického analytika rozvodových hurikánov Johna Updikea, ktorý v prózach Manželia a milenci zachytil seizmické otrasy vzťahov medzi mužmi a ženami, najmä však frustráciu a stres z rozchodov a rozvodov, čo začalo Gatsbyho koncom po Americkom sne, sa tu končí dezilúziou z oslobodených pudov a novej tyranie tam, kde sexuálna revolúcia sľubovala splended isolation a posledný, jediný priestor ľudskej identity v slobode.
Mám pred očami Čiernu skrinku židovského spisovateľa Amosa Oza, kde rozvedení a znovu s inými zosobášení manželia po rokoch otvárajú čiernu skrinku svojej minulosti, svojich romantických dejov a neromantických jedov svojho stroskotania, aby zistili, že nič nové už potom nevymysleli a že ani peniaze tú veľkú dieru v ich živote nezaplátali. Nie je teraz dôležité, že cestu späť spustila v tomto prípade blížiaca sa smrť jedného z nich.
Mám pred očami Liz Taylorovú a Richarda Burtona v sfilmovanej dráme Edwarda Albeeho Who´s afraid of Virginia Woolf, Kto sa bojí Virgínie Wolfovej. Lepšie a konverzačne dokonalú štúdiu deštruktívnych krajností manželstva ako sadistickej hry na spoločnú skazenosť a manipuláciu som nevidel ani nečítal.
Mám pred očami aj hollywoodsky filmový trhák Kramerová verzus Kramer. Aj po rokoch sa ma zmocňuje plač, keď vidím Meryl Streepovú za záclonou kaviarne, odkiaľ pozoruje Dustina Hoffmanna, svojho bývalého manžela, kráčajúceho po druhej strane ulice s ich spoločným synom, ktorého opustila. Ľadová kráľovná na vrchole feministického trieštenia.
Mám pred očami aj majora Scobieho z románu Jadro veci, kde ho Graham Greene umiestni do vzťahovej dilemy medzi vernou, ale náročnou manželkou a nie menej náročnou milenkou, ktorú zachráni po stroskotaní lode s africkými migrantmi. Konflikt sa odohráva medzi vedomím záväzkov, povinnosti na jednej strane a na strane druhej súcitu. Major Scobie si v takejto konštrukcii z lásky k Bohu vezme život, aj keď to vyznieva paradoxne a možno až rúhavo.
Napokon, nie však na poslednom mieste, mám pred očami starogréckych dramatikov, ktorí vôbec ako prví preskúmali terén medzi osudom a individuálnymi možnosťami a nárokmi šťastia. Keď si trójsky víťaz Agamemnón ako vojenskú korisť privedie domov princeznú Cassandru, jeho manželka Klytaimnestra ho miesto privítania dobyje sekerou. Pre ich spoločné deti Oresta a Elektru tým vznikne fatálny rébus. Ako pomstiť otcovu smrť a zároveň mať v úcte matku, ako kážu zákony?
Médea ide ešte ďalej. V zúfalstve nad zradou manžela vykynoží ich spoločné deti. Už tu sa začala tá hra bez víťazov, ktorú sa dneska snažíme legislatívne podchytiť. Hra o tom, kto z koho. O tejto hre viem pomerne dosť nielen ako učiteľ literatúry, ale aj ako syn detského psychiatra, ktorý ako súdny znalec rozhodoval, komu po rozvode rodičov priklepne dieťa a v akom komunikačnom režime bude táto dezintegrovaná rodina fungovať. Za polámanými detskými srdiečkami, dušami a charaktermi, ak teraz odhliadneme od úchyliek bývalého autoritatívneho alebo autoritárskeho školského systému, najčastejšie môj otec videl rodičovskú zlovôľu, ktorá deti používa ako nárazníkové pásmo vybuchnutej agresivity a partnerskej nenávisti. Spomínam si, ako po jednom takom anamnestickom dni v ambulancii prišiel môj otec domov a spomínal mame, čo sa dialo, a najmä zážitok so ženou, ktorú až do nepríčetnosti, teda do nepríčetnosti uviedli jeho slová, že má povinnosť - tá žena teda - vychovávať svoje deti v úcte k ich biologickému otcovi, aj keby si o ňom myslela len to najhoršie. Otcovia zápasiaci o elementárnu povinnosť tohto typu by vám o tom mohli rozprávať.
Iný prípad bol ešte zlovestnejší. V čase, keď kulminoval manželský konflikt a chýlilo sa k rozvodu, šestnásťročnému dievčaťu týchto rodičov a nádejnej favoritke dorastového zjazdového lyžovania začala spontánne odchádzať stolica. Samozrejme, vždy v najmenej želaných chvíľach a na najmenej očakávaných miestach. Vrátila sa k plienkam táto šestnásťročná dievka, čo samo osebe v psychiatrii má symbolickú hodnotu, nazýva sa regresom, teda návratom do čias, keď sme boli viac milovaní. Keď sa rodičia, prepáčte za výraz, posrali od znovuobjavenej slobody, bolo po športovom talente par excellence.
A mohol by som pridať príbehy o nočných enurézach detí z rozvádzajúcich sa manželstiev, o nočných desoch, panikách, poruchách správania, učenia a mnohých ďalších dôsledkov rozvodových konaní. Koho by to však mohlo zaujímať, keď tu riešime takú veľkú vec, akou je osobné šťastie tatka a mamky? Alebo častejšie len jedného z nich. Zvlášť podlá mi prišla rozvodová udalosť z rodiny môjho vysokoškolského spolužiaka, ktorého otec, univerzitný profesor, opustil starnúcu mamu a narazil si, verný syndrómu funkčnej príťažlivosti, 28 ročnú odbornú asistentku, ktorá sa časom prespala až k dlho túženej docentúre. Môj talentovaný spolužiak odvtedy systematicky pracuje na svojej neúspešnosti.
Poznám dokonca mužov, ktorí prinútili svoje nové pipiny a húževnaté zlatokopky, aby boli kamarátkami ich bývalých žien a aby sa staré aj nové potomstvo navzájom tešilo. Napriek všetkej biede a potupnosti takejto rošády však verím v neomylnú ženskú intuíciu a aj istú lojalitu, ak chcete, lojalitu v zlosti. A viete v akej? Poznám také ženy, že mali alebo majú takého plemenného kreténa. Možno si poviete, že preháňam a vyťahujem bizarné krajnosti a vzťahové anomálie, ktoré ležia za hranicami jestvujúcej normy. Chcem vás ubezpečiť, že nie. Príliš dobre som si vedomý aj silnejších dôvodov rozvodov, napokon sú už spomínané aj v dôvodovej správe, akými môže byť týranie, agresívny alkoholizmus, drogový abúzus alebo akákoľvek asociálna závislosť ktoréhokoľvek z manželov, aj keď je pravda, že štatisticky viac mužov. V paradigme mojej viery, ktorú som si nijako nezaslúžil a o ktorej si až po všetkých tých nakladačkách uvedomujem, aká veľká je to milosť a aké veľké šťastie je manželstvo, nerozlučiteľný, exkluzívny deal jedného muža a jednej ženy s atribútom vernosti, večnosti, a to ako v dobrom, tak aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v lesku aj v piesku.
Ak sú silné dôvody, kánonické právo pozná judikáty nulity a umožňuje aj odluku. Takpovediac z bezpečnostných dôvodov, a to sú dôvody ľudskej dôstojnosti, sebaúcty a cti. Nepodporuje však mentalitu ľahkosti a komfortu, o akú sa usiluje liberalizácia civilného rozvodového konania. Argumentácii zákonodarcov v prítomnej novele rozumiem veľmi dobre. Načo vojna a všetok ten verejný hnus, keď na konci aj tak budú dohody o novom usporiadaní hraníc? Radšej sa hneď dohodnúť, bez šrapnelov, bez nenávistného napalmu, bez chemických zbraní, vierolomnosti a zlej vôle. Aj keď sa takouto náhlivosťou zužuje priestor pre profilaxiu a možný reštart.
Prítomný návrh novely má výrazne inštrumentálnu povahu. Rieši alebo zjednodušuje techniku rozvodu, nie rozvod ako spoločenský, etický, personálny či výchovný problém. Povedané ešte jednoduchšie, rozviesť sa dokáže každý blbec. Základným predpokladom pevného manželstva je predovšetkým odvaha, dobrodružná divokosť, zodpovednosť, úcta k spoločným partnerským dejinám, k tradíciám, a ak chcete, aj k spoločnému majetku rodu a rodiny, ohľad na deti ako predĺženú ruku našich fyzických a mentálnych limitov, rešpekt k prirodzenému zákonu a k dizajnu stvorenia a bez akýchkoľvek pochybností a kompromisov je to predovšetkým námaha, trpezlivosť, vytrvalosť v raste, v dozrievaní a v čistote, podobne ako pri celibáte, tejto vzácnej perle rímskej disciplíny, pokiaľ ju žijú ľudia s dobre integrovanou sexualitou.
V tomto kontexte a svetle sú všetky procesy vedúce k destabilizácii rodiny a manželstva ako nukleárnych faktorov spoločenského a národného blaha naozaj deštruktívne. Neviem, prečo by sme, neviem potom, prečo by sme ich mali podporovať. Podporujú totiž antropologickú kultúru smrti v rozpore s ešte vždy možnou, s ešte vždy možnou civilizáciou lásky. Svojho času som o tom hovoril aj pri agendách LGBTI, aj pri filozofii rodovej rovnosti. Väčšina v tomto parlamente schválila novelu Trestného zákona, ktorý umožňuje trestať tzv. hate speech, nenávistnú reč. Takže radšej to nebudem riskovať s vedomím, že nová tolerancia zrejme znamená aj tolerovanie bludov podobne, ako nadužité ľudské práva otvárajú dvere k bezpráviu. Obávam sa, že väčšina dôvodov, ktoré uvádzajú navrhovatelia tejto novely, má síce pragmatickú alebo praktickú, no v podstate veľmi sentimentálnu povahu. Ak láska nefunguje, treba ju čo najjednoduchšie popraviť a odpraviť. Rýchlo, hneď, bez prieťahov. Všetkým nadšencom takýchto promptných a pohotových riešení vrelo odporúčam Eriksonovu esej Tyrania okamžiku. Mám však po ruke aj iné vysvetlenie. A tým je večný mýtus romantickej lásky, ktorý v Európe panuje od čias trubadúrov a truvérov a našiel svoj výraz pri, unikátny výraz v príbehu o Tristanovi a Izolde. Ženatý vojak a moreplavec írskeho kráľovstva sa ulakomí na Zlatovlasú Izoldu, snúbenicu bretónskeho vojvodu, hoci doma má vernú Izoldu Bielorukú. Opitý nápojom večnej lásky a chémiou žiadostivosti hľadajú vášniví milenci iluzórny azyl v húštinách parku Trox. Švajčiarsky hlbinný psychológ Karl Gustav Jung to pomenoval terminologicky presnejšie. Muž hľadá animu, žena zase animusa, teda ideálne doplnky svojej fyziologickej a mentálnej polovičatosti, ktoré, pochopiteľne, v ideálnej podobe jestvujú len v našich predstavách. Ak o tom chcete vedieť viac, vrelo odporúčam štúdiu Západ a láska, kde sa dozviete aj to, prečo hinduistom a budhistom nestačí na ukončenie partnerského vzťahu vyhorenie zamilovanosti. Nuž jednoducho preto, že táto preceňovaná vzťahová kvalita tam nikdy nebola podmienkou ničoho trvalého a rodiny už vôbec nie. A tento mýtus, myslím, že romantickej lásky, je typický pre európsku kultúru a stigmatizuje aj naše legislatívne aktivity, čoho dokladom je aj prítomná novela zákona o rodine.
Keď si Henrich VIII. nevedel dať rady s rímskym právom, aby obhájil svoj inštinktívny nárok na pekné dvoranky a zároveň ukončil svoj nasýtený vzťah so španielskou kráľovnou a manželkou Katarínou Aragónskou, našiel si svoju parlamentnú väčšinu, ktorá mu lokajsky odhlasovala supremačný zákon. A ten ho ustanovil za hlavu anglickej cirkvi. Posilnený touto politickou výhrou staré objekty nezriadenej vášne - a je taký termín, ktorý sa používa, taký politicky korektný, sukcesívnej monogamie a je to taký termín, ktorým sa skôr maskuje promiskuitné správanie - tak tieto objekty svojej nezriadenej vášne potom poslal na popravisko. Pravda-nepravda, kto má moc, má aj právo. Popravený biskup John Fischer a patrón kresťanských demokratov Tomas Morus by o tom mohli rozprávať, keby mohli. Ich svätosť však môže.
Napokon pred nedávnym časom ma zaujal rozhovor s českou herečkou Eliškou Balcerovou, ktorá okrem iného hovorí aj o svojom nie vždy pokojnom, ale sústavne kultivovanom manželstve a nezabúda ani svojich rozvedených kolegov a kolegyne. Hovorí, ako veľmi sa silia, aby vyzerali šťastní a konečne spokojní, a ako spod tej fasády práva na šťastie veľmi vytŕča kŕč nepriznaného zlyhania. Veru tak, priatelia, rozvod je pre zbabelcov! Pevné, nerozlučné, verné a exkluzívne manželstvo pre vytrvalostných bežcov a maratóncov. Rozvod je skrat a skratka k nejestvujúcemu ideálu. Manželstvo je drina, ale aj šťastie a slasť, pokiaľ vieme dať druhému, ktorý ja našou konštitutívnou polovicou, časťou, jedným telom, pokiaľ vieme dať druhému šancu rásť.
Dovoľte, aby som na záver so súhlasom autora, ktorým je môj spolužiak Daniel Hevier, prečítal jeho nádhernú úvahu o význame vernosti a tradičných partnerských ideálov:
"Napísal som takú básničku. Telo muža je z mäsa a plameňov a on vie, že všetky ženy sú menej ako jedna žena. Čítal som v jednom bulvárnom plátku rozhovor so ženou, ktorá vystriedala stovky, možno tisícky milencov. Cez jej posteľ a stehná sa prehnali armády chlapov. A táto sexuálna desaťbojárka na základe toho tvrdila, že vie o mužoch všetko, že ich dokonale pozná, že ju nič na nich nemôže prekvapiť. Úbohá mašinka na milovanie. Nielenže ešte stále nevie o nich všetko, nevie dokonca o nich nič. Nevie, čo znamená poznať jedného muža. Možno naozaj pozná chlapov, ale nepozná chlapa. Možno naozaj mala stovky milencov, ale nevie, čo je to mať milenca, jediného, jedného. Možno ich naozaj ponapichovala na rozkoš medzi nohami ako očíslované motýle. Možno ich má naozaj roztriedených do čeľadí a podčeľadí ako chrobáky, ale naozaj poznať ich nemohla."
A teraz ide to vyznanie vernosti. "Nedala si totiž tú možnosť poznávať jedného človeka, poznávať ho dlho, pomaly, celý život, vidieť jeho nov i spln, ochutnať jeho jar i leto, jeseň a zimu, mať v ústach jeho med i horkosť, blen a soľ. Poznávať jeho vône, vychutnávať jeho zrelosť a pomaly s ním starnúť. Vnímať ako vláčnie jeho pokožka, ako jeho telo vonia inými vôňami, ako mu v očiach čas necháva stále nové a nové odlesky farieb. A preplávať jeho telom do iného tela, ktoré nemá nijakú váhu, nijakú ťarchu, do krajiny, kam sa nedostane ani jeden, ani traja, ani päťdesiati, do ktorej môžu akurát a práve iba dvaja."
Dano Hevier venoval túto, aj končí to, Mária, toto je pre teba, ja by som to chcel venovať všetkým ženám, všetkým mužom, ktorí vidia zmysel a vykonávajú to namáhavé úsilie, akým je žiť v stabilnej, pevnej, spoločensky a národne konštruktívnej rodine. Pretože ten rozmer rozvodovosti, ktorý tu riešime, ktorý tu riešime, má zásadnú etickú povahu, aj keď ja viem, že pri tých inštrumentálnych normách to nechceme vidieť a nechceme počuť. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Neautorizovaný
10:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:23
Richard SulíkVystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2013 o 10:23 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No, pán Kvasnička, tak ďakujeme za toto kinematografické a najmä literárne okienko, miestami aj ťažkú drámu, vy hovoríte, tam ste hovorili o kynožení detí a o tom, že nejaká čajka mala veľa frajerov, ale veď my len chceme, aby sa dvaja ľudia mohli rozviesť a nestrkal nejaký sudca do toho nos a nič iné, no ale úplne najviac ste ma dojali citátom, ja som si to napísal, že "rodičia sa posrali z novoobjavenej slobody". Tak to je síce milé, ale aký je teraz z toho následok, že nedáme tým, nedáme ľuďom najlepšie vôbec žiadnu slobodu, lebo náhodou by sa mohlo stať, že sa z toho poondia. No, neviem, kde vy beriete tú vôľu a ten chtíč sa motať do iných ľudí. Veď keď vo vašom vzťahu láska nefunguje, tak môžte ju čím rýchlejšie popraviť, nemusíte ju čím rýchlejšie popraviť, môžte jej dať jednu šancu, tisíc šancí, ale prosím vás, nestarajte sa do toho, koľko, koľko, šancí môjmu vzťahu dám ja. Do toho vás nie je totiž vôbec, ale vôbec nič. Tak ako ja sa nestarám do vášho vzťahu. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
10:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:24
Lucia NicholsonováPovedali ste, že rozviesť sa dokáže každý blbec, no ja tri roky žijem mimo manželstva, s manželom sme fantastickí kamaráti, na dennej báze spolu komunikujeme, ale asi sme až takí blbci, že my sa nedokážeme ani rozviesť, a to práve preto, že považujem za úplne prízemné, aby som sa pred nejakým sudcom v talári, o ktorom mám teda veľmi vetchú mienku, aby sa tento človek, ktorý ma vidí prvýkrát v živote, staral do tých najintímnejších sfér môjho života.
Hovoríte, že rozvod je pre zbabelcov, manželstvo je pre vytrvalcov a maratóncov, tak spolu s mojím ešte stále oficiálnym manželom sme maratónski bežci, máme za sebou niekoľko veľa, veľa, veľa maratónov, takže tým chcem vyvrátiť to, čo hovoríte, nie je to správne, si to opravte v tom prejave a na záver poznámka, vy musíte mať doma skvelú pani a ona a úplne úprimne to myslím, má doma skvelého manžela. Ale chcem vám povedať, že nie každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2013 o 10:24 hod.
Lucia Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Keby ste neboli taký fantastický rétor a keby ste tak krásne nerozprávali, ako rozprávate, tak sa miestami cítim urazená, keďže ja, mňa práve očakáva rozvod, dôležité ale je, že napríklad máme rovnaký výber autorov, John Updike je môj obľúbený autor a viem ako farbisto vie opísať tých, ktorí majú traumy z rozvodov. Ale chcem vám povedať, že to neznamená, že tá trauma z udržania nevyrovnaného vzťahu a chorého manželstva by bola menšia. A myslím si, že k tomu, akú traumu zažívame počas rozvodov, vo veľkej miere prispieva aj to, že nám niekto diktuje, či sa máme rozviesť, nemáme sa rozviesť, celá tá tortúra pred tým súdom a to skutočne mi môžete veriť. Kramerová verzus Kramer, pán poslanec, nám nejde o to, aby Kramerová ešte ľahšie odkráčala od svojho syna, pretože porozvodovú starostlivosť o maloleté deti ponechávame naďalej v kompetencii a v pôsobnosti súdov, na tom nechcem nič zmeniť.
Povedali ste, že rozviesť sa dokáže každý blbec, no ja tri roky žijem mimo manželstva, s manželom sme fantastickí kamaráti, na dennej báze spolu komunikujeme, ale asi sme až takí blbci, že my sa nedokážeme ani rozviesť, a to práve preto, že považujem za úplne prízemné, aby som sa pred nejakým sudcom v talári, o ktorom mám teda veľmi vetchú mienku, aby sa tento človek, ktorý ma vidí prvýkrát v živote, staral do tých najintímnejších sfér môjho života.
Hovoríte, že rozvod je pre zbabelcov, manželstvo je pre vytrvalcov a maratóncov, tak spolu s mojím ešte stále oficiálnym manželom sme maratónski bežci, máme za sebou niekoľko veľa, veľa, veľa maratónov, takže tým chcem vyvrátiť to, čo hovoríte, nie je to správne, si to opravte v tom prejave a na záver poznámka, vy musíte mať doma skvelú pani a ona a úplne úprimne to myslím, má doma skvelého manžela. Ale chcem vám povedať, že nie každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
10:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:26
Július BrockaTento návrh by mal svoju logiku vtedy, keby na Slovensku bol nízky podiel rozvodov a bolo by ťažké sa rozviesť. Ako vtedy by som chápal,...
Tento návrh by mal svoju logiku vtedy, keby na Slovensku bol nízky podiel rozvodov a bolo by ťažké sa rozviesť. Ako vtedy by som chápal, že treba odstrániť tie prekážky a bariéry, ktoré traumatizujú ľudí, ale Slovensko je krajinou takmer s najvyšším počtom rozvodov. Na Slovensku sa rozvádza takmer druhé každé manželstvo, čiže nie je to problém, rozviesť sa. Ale všetci sa zhodneme na tom, že to je nežiaduci trend. Ako vysoký podiel rozvodov je nežiaduci trend a ja si myslím, že by sme nemali nežiaduce trendy podporovať. To predsa nemá logiku! A ak aj predkladatelia obhajujú ten návrh tým, že je to v záujme detí, to znamená, že týka sa to, tie rozvody dohodou sa týkajú takých párov, kde už deti sú na poriadku, a ja chcem pripomenúť, že ale to sa dotkne aj detí mojich detí. Ja žijem v rodine, kde máme vnúčence, a ja si myslím, že by to nebolo v ich záujme, keby som sa ja správal podľa návrhu predkladateľov. Naozaj, že ja chcem byť pozitívny vzor aj pre deti mojich detí.
Pozrite, ten návrh, ktorý ste predkladali pred chvíľkou, o príspevku na starostlivosť o deti bol dobrý návrh, ale tento návrh je zlý. On... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2013 o 10:26 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Áno. Ďakujem pekne. Marián, ty si tradične poňal tento návrh z viacerých pohľadov a zakončil si to tak poeticky. Samozrejme, ten tvoj prejav vyvolá mnoho reakcií, myslím si, že aj v médiách a neskôr, práve preto, že je to diskusia o, nie o návrhu, že rozvody dohodou, ale že to je diskusia o rozvodoch.
Tento návrh by mal svoju logiku vtedy, keby na Slovensku bol nízky podiel rozvodov a bolo by ťažké sa rozviesť. Ako vtedy by som chápal, že treba odstrániť tie prekážky a bariéry, ktoré traumatizujú ľudí, ale Slovensko je krajinou takmer s najvyšším počtom rozvodov. Na Slovensku sa rozvádza takmer druhé každé manželstvo, čiže nie je to problém, rozviesť sa. Ale všetci sa zhodneme na tom, že to je nežiaduci trend. Ako vysoký podiel rozvodov je nežiaduci trend a ja si myslím, že by sme nemali nežiaduce trendy podporovať. To predsa nemá logiku! A ak aj predkladatelia obhajujú ten návrh tým, že je to v záujme detí, to znamená, že týka sa to, tie rozvody dohodou sa týkajú takých párov, kde už deti sú na poriadku, a ja chcem pripomenúť, že ale to sa dotkne aj detí mojich detí. Ja žijem v rodine, kde máme vnúčence, a ja si myslím, že by to nebolo v ich záujme, keby som sa ja správal podľa návrhu predkladateľov. Naozaj, že ja chcem byť pozitívny vzor aj pre deti mojich detí.
Pozrite, ten návrh, ktorý ste predkladali pred chvíľkou, o príspevku na starostlivosť o deti bol dobrý návrh, ale tento návrh je zlý. On... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný