21. schôdza

18.6.2013 - 2.7.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

27.6.2013 o 9:43 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

9:26

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem. Pani navrhovateľka, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Gibalovej. Nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

27.6.2013 o 9:26 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:27

Monika Gibalová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpila ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 533 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho priadku Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,
pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a v tomto výbore odporúčam, aby bol prerokovaný do 30. augusta 2013.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

27.6.2013 o 9:27 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:27

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Skryt prepis

27.6.2013 o 9:27 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 9:31

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená kolegynka predkladateľka, kolegynka spravodajkyňa, kolegovia, vážení prítomní, hneď na úvod poviem, že chcem všetkými desiatimi podporiť návrh pani poslankyne Nicholsonovej na rozšírenie možnosti poskytovania príspevku na starostlivosť o dieťa, a pokúsim sa vám vysvetliť, tí, čo ste tu, resp. tí, čo si to pozriete zo záznamu, prečo je to dobrý návrh.
Na úvod pripomeniem, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do výšky 230 eur mesačne a on síce ide tej matke, resp. otcovi dieťaťa, ale priamo potom putuje, priamo potom putuje tomu zariadeniu, resp. tej osobe, ktorá sa o dieťa stará. Čiže nejde vlastne o príjem rodiča alebo otca, matky, ale fakticky ide o istú dotáciu z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na chod zariadení, predškolských zariadení, či už jaslí, alebo škôlok, resp. ide tzv. tým aupairkám, fyzickým osobám, ktoré sa o dieťa starajú. Čiže nárok na tento príspevok je vtedy, ak rodičia pracujú a dieťa majú umiestnené povedzme na tri-štyri hodiny alebo aj na celý deň v zariadení typu jasle alebo škôlka, resp. sa o dieťa stará osoba, ktorá má na to príslušné oprávnenie, a, samozrejme, ak je to fyzická osoba, ak je to tá aupairka, tak tá z tohto príjmu platí štátu príslušné dane, platí príslušné odvody.
Ak tento príspevok dostane zariadenie, ktorého zriaďovateľom môže byť povedzme obec, mesto alebo aj nejaká súkromná osoba, tak tie peniaze idú na chod tohto zariadenia, na platy tých vychovávateľov, vychovávateliek, ďalšieho personálnu, ktorý v týchto zariadeniach je, a jednak tieto zariadenia fungujú a prispievajú k rozvoju miest a obcí, k vyššej vybavenosti a jednak, samozrejme, tie osoby, ktoré tieto príjmy majú, nie sú povedzme doma na podpore v nezamestnanosti, majú prácu a z tohto príjmu, samozrejme, štátu platia dane a odvody. Ten vtip je v tom, že tých 230 eur, ako som už povedal a ako pripomenula pani predkladateľka, sa poskytuje z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Nie v plnej výške. Mám za to, že tam je to 85 % z ESF a 15 % je spoluúčasť zo štátneho rozpočtu, ale keď si spočítate tie plusy, ktoré štátny rozpočet získa z daní a odvodov ľudí, ktorí vlastne tento príspevok dostanú, pretože sa starajú o to dieťa, či v zariadení, alebo ako fyzické osoby, tak štátny rozpočet je jednoznačne, poviem to, jednoducho víťazom toho celého procesu, ktorý tu takto prebieha. Čiže je to veľmi výhodný spôsob čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu a nejde na žiadne podivuhodné produkty sociálneho inžinierstva, ale ide na jednoznačne jasnú výbornú vec, o ktorú netreba ani žiadať, ani lobovať, pretože jednoducho podľa zákona tí rodičia majú na ten príspevok právo, ak pracujú a dieťa majú umiestnené v zariadení. Netreba žiadne špekulácie, je to všetko jasné, jednoduché, spravodlivé a plní to svoj účel. Zároveň takéto využitie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu je v súlade s európskymi politikami, pretože napomáha návratu rodiča do zamestnania a zároveň sa týmto spôsobom tvoria nové pracovné miesta, zdôrazňujem, nové pracovné miesta žien, najmä žien, vychovávateliek v týchto predškolských zariadeniach, ktoré za iných okolností by boli pravdepodobne nezamestnané alebo tak, ako to sledujeme v súčasnosti na Slovensku, nám idú za prácu povedzme do Rakúska, kde opatrujú starších ľudí. Utekajú nám zo Slovenska, hoci ich tu potrebujeme a hoci takáto služba pre pracujúcich rodičov je veľmi žiadaná, ale zároveň nedostatková.
Všetci, ktorí vnímavo žijete vo svojich regiónoch, vo svojich mestách, obciach, viete, že predškolských zariadení je zúfalý nedostatok a ten nedostatok nie je preto, že by ľudia nechceli, aby existovali v ich obci, meste, mestečku jasle alebo škôlka, ale ten nedostatok tých zariadení je preto, pretože tá obec nemá peniaze na ich prevádzku. Pretože pri tých nákladoch, ktoré sa dnes pohybujú povedzme na úrovni 300 - 400 eur mesačne na jedno dieťa, a mala by to dotovať v podstate obec, pretože tí rodičia najmä na vidieku jednoducho také peniaze nemajú, aby si to dokázali sami zaplatiť. Tá obec tie peniaze takisto nemá. Čiže je tu problém a tento problém dokážeme vyriešiť tým, že budeme poskytovať príspevok na starostlivosť o dieťa rodičom nielen vo veku do troch rokov, pretože tam vlastne v drvivej väčšine rodičia čerpajú rodičovský príspevok, ale budeme ho poskytovať rodičom až do 6 rokov veku.
Zároveň sa tým pádom lepšie zosúladí tento mechanizmus napríklad so Zákonníkom práce. Pripomeniem, že podľa Zákonníka práce môže rodič dieťaťa byť na rodičovskej dovolenke, až pokiaľ dieťa nedosiahne 5 rokov veku, čiže nie je to len tá klasická doba do troch rokov, na ktorú sme boli v minulosti zvyknutí, ale sú rodičia, ktorí tento spôsob, túto novinku v Zákonníku práce aktívne využívajú. To znamená, že z rôznych dôvodov, tie dôvody sú rôzne, skutočne na tej rodičovskej dovolenke sú až do 5 rokov veku dieťaťa. Ale ten rodičovský príspevok sa poskytuje len do 3 rokov. Príspevok na starostlivosť o dieťa, keby sa poskytoval až do 6 rokov, resp. do začatia povinnej školskej dochádzky, tak bola by to veľká pomoc aj pre týchto rodičov. Na druhej strane by sa možno o to skôr mohli do toho zamestnania vrátiť, ak by takúto pomoc od štátu dostali. Zdôrazňujem ešte raz, pretože je to veľmi dôležité, na rozdiel od rodičovského príspevku, ktorý ide v plnej výške zo štátneho rozpočtu, a je to suma, ak sa nemýlim, niekde na úrovni 60, možno aj viac miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje vo výške 85 % z Európskeho sociálneho fondu, čiže štátny rozpočet je zaťažený minimálne, a preto z pohľadu takej tej taktiky, ako manipulovať s peniazmi, ktoré máme vo verejných zdrojoch, je určite výhodnejšie pre štát, aby sa práve čerpal tento príspevok a nie rodičovský príspevok.
Ďalej chcem zdôrazniť, keď už som pri tých číslach, že ak teda rodičovský príspevok zaťažuje štátny rozpočet vo výške plus-mínus okolo 60 mil. eur ročne, tak podľa správy, ktorú sme dostali z ministerstva práce, všetci poslanci ju máte, keď chcete, nájdete si to tam, tak za minulý rok, za rok 2012 sa príspevok na starostlivosť o dieťa čerpal vo výške 860-tisíc eur, čiže ani nie milión eur. Je to 70-krát menej ako rodičovský príspevok. A to je obrovská škoda, znova zdôrazňujem, pretože ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu na rozdiel od rodičovského príspevku. Len 860-tisíc eur bolo čerpanie, reálne čerpanie za rok 2012, hoci bolo naplánované, aj ten objem bol naplánovaný v dvojnásobnej výške. Niekde je chyba, treba sa zamyslieť kde. A tá chyba je možno aj v tom, že ten príspevok sa neposkytuje na tie trošku staršie deti, hoci tam tá potreba jeho čerpania z pohľadu rodičov, z pohľadu ľudí je omnoho vyššia ako pri tých menších deťoch, pretože jednak matka je pri tých menších deťoch, jednoducho je, chce si vyčerpať tú rodičovskú dovolenku, ten rodičovský príspevok, chce sa tešiť z toho, ako to dieťa rastie pred jej očami, ale v tom veku 4 až 5 rokov už tie ženy sa nám vracajú do zamestnania a očakávali by takúto podporu od štátu, ktorá fakticky štát nič nestojí, ale, bohužiaľ, systém je nastavený tak, že túto pomoc už dostať nemôžu. Čiže pri tom čerpaní okolo 860-tisíc eur ročne, podľa mojich odhadov je to ročne okolo 500-600 ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú, čo je pri počte narodených detí okolo 50-60-tisíc ročne neuveriteľne malé číslo. Je to malý zlomok. Čiže aj keď ministerstvo financií napríklad vo svojej reakcii na tento návrh hovorí, že to zaťaží štátny rozpočet, samozrejme, že to zaťaží štátny rozpočet, to sa nikto hádať nebude, ale na druhej strane poprosím nečítať to len suchopárnym pohľadom, koľko to zaťaží štátny rozpočet, pretože to štátnemu rozpočtu prinesie zdroje na zaplatených daniach a odvodoch tých pracujúcich ľudí, ktorí si budú môcť dovoliť umiestniť dieťa do škôlky a ísť pracovať. Prinesie to do štátneho rozpočtu nové zdroje z daní a odvodov tých vychovávateľov, vychovávateliek, ktoré sa o tie deti budú budú starať, a tá nepeňažná výhoda, nemali by sme sa pozerať na všetko len cez peniaze, no ministerstvo financií je ministerstvo financií, ale ministerstvo sociálnych vecí je na druhej strane ministerstvo sociálnych vecí, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu. Takýmto opatrením sa nám zvýši počet predškolských zariadení, zvýši sa kvalita života v obciach a mestách. Viac ľudí získa zamestnanie, resp. sa do toho zamestnania vrátia, čiže prospeje to, prospeje to - či z tej, či z tej strany - občanom Slovenska, a to veľmi výrazne.
Tvrdím, že zdroje na takéto zvýšenie sú, a myslím si, ak návrh získa vašu podporu a prejde do druhého čítania, že by sme v druhom čítaní mali dokonca uvažovať o tom, či by sme tých hraničných 230 eur nezdvihli na vyššiu sumu, pretože, ešte raz zdôrazňujem, zdroje na to sú, ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu a každé euro, ktoré takto vyplatíme, sa nám možno v dvoj-, troj-, dvoj-trojnásobnom objeme v konečnom dôsledku vráti.
A opakujem, nejde len o peniaze, ide o kvalitu života ľudí. Európsky sociálny fond je možné čerpať zle, ale i dobre. Toto je príklad veľmi dobrého čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu, a preto verím, že sa nad týmto návrhom zamyslíte a že získa vašu podporu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.6.2013 o 9:31 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:41

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Pán poslanec bol, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka chce zaujať stanovisko, nech sa páči.
Skryt prepis

27.6.2013 o 9:41 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 9:43

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi pekne ďakujem kolegovi Jozefovi Mihálovi za podporu. Prakticky povedal všetko to, čo som chcela povedať ja, takže ja niektoré veci len možno dopoviem alebo ešte, ešte viac zdôrazním.
Za úplne najdôležitejšie považujem naozaj to, že je to hradené z Európskeho sociálneho fondu, tento príspevok. Počas našej vlády to čerpanie bolo veľmi slabé a vieme, prečo bolo veľmi slabé. Jednak to bolo pre tie obmedzenia, to znamená, tam nemohol byť súbeh rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa a jednak to bolo o tom, že ten príspevok na starostlivosť o dieťa sa mohol čerpať iba do tretieho roku veku dieťaťa, čo je absurdné, pretože ženy nemajú problém s takými malinkými deťmi. S takými malinkými deťmi žena chce zostať doma, chce si užiť najprv materskú, resp. rodičovskú dovolenku, chce poberať ten rodičovský príspevok, ale problém nastáva hlavne pri nízkopríjmových skupinách potom. To znamená, že tí, čo sú na dávkach v hmotnej núdzi, sú, nemusia platiť za škôlky alebo teda iné inštitúcie, kde majú staršie deti umiestnené, je to zo zákona, teda ale problém je pri tých nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ktoré si jednoducho nemôžu dovoliť škôlky. Nemôžu si dovoliť kvalitné škôlky a nemôžu si dovoliť ani menej kvalitné štátne škôlky, pretože tie poplatky tam naozaj nie sú malé. Takýmto rodičom by tento náš návrh vyriešil situáciu, pretože až do šiestich rokov, resp. do nástupu do školy by mohli na každé také dieťa, ktoré je umiestnené buď v materskej škôlke, v neziskovej organizácii, alebo u inej fyzickej osoby, čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa.
Čo tým spôsobíme? Jednak to, o čom hovoril Jožko Mihál, to znamená, tie pracujúce matky, samozrejme, pracujúci rodičia budú odvádzať dane tejto krajine, to znamená, že nám sa to vráti do štátneho rozpočtu, ale ešte iný moment je zaujímavý. My máme momentálne veľmi veľa aupairiek, ktoré sa starajú o deti, akurát problém je, že sa starajú načierno o tie deti. To sú čierne peniaze, ktoré sa proste platia, táto služba je neuveriteľne využívaná. Ja sama mám vo svojom okolí rovesníčky, ktoré sa nespoliehajú na inštitúcie, ale skôr majú deti pri aupairkách a, žiaľbohu, to je všetko služba, z ktorej sa potom neodvádzajú dane, neodvádzajú odvody. Takže ak by sme to takýmto spôsobom zlegalizovali, to znamená, že musel by tam byť nejaký zmluvný vzťah medzi tým rodičom, ktorý dáva dieťa takejto aupairke, a tou samotnou aupairkou, tak, samozrejme, takáto služba by prestala byť poskytovaná načierno, bola by na ňu štandardne živnosť a boli by to celkom slušné peniaze, ktoré by si takýto aupair, takáto aupairka zarobila.
Čo sa týka toho nastavenia tej výšky, tých 230 eur momentálne je strop, s tým zatiaľ nehýbem v tom mojom návrhu zákona, pretože nechcela som byť až taká trúfalá, ale, samozrejme, v druhom čítaní by som privítala takéto pozmeňovacie návrhy. Tých peňazí je v Európskom sociálnom fonde strašne veľa. My sme na to vyčlenili, myslím, to bolo, 40 mil. eur, ktoré sme vyčlenili na dobu 4 rokov, práve na tento príspevok na starostlivosť o dieťa. To, že sa čerpal nízko alebo málo, v malej miere, to som vysvetlila a druhý problém, si myslím, bol aj ten, že interným nariadením tam boli pomerne veľké byrokratické nezmysly, ktoré musela znášať tá matka, ktorá chcela požiadať o ten príspevok na starostlivosť o dieťa, ale to nie je vecou legislatívy, to je vecou interného nariadenia, ako to v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť tak, aby sa tie peniaze dostali ani nie tak k tým rodičom, ako do toho zariadenia, kde je dieťa umiestnené.
Takže ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste sa zamysleli nad tým, že čo všetko nám môže priniesť tento návrh zákona, aké pozitíva, nie je ich málo a tak, ako povedal Jožko Mihál, ja si myslím, že toto je asi jedno z najlepších a najosožnejších možností, ako čerpať Európsky sociálny fond, ktorý má samostatnú prioritnú os zameranú na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a neviem si predstaviť ako racionálnejšiu vec, ako dať to tým pracujúcim alebo študujúcim, teda aktívnym rodičom, ktorí majú dieťa buď v materskej škôlke, neziskovej organizácii alebo u inej fyzickej osoby. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.6.2013 o 9:43 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:43

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Chce zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo, pani spravodajkyňa.
Skryt prepis

27.6.2013 o 9:43 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:47

Monika Gibalová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Chcela by som podčiarknuť dva pohľady, pre ktoré ja budem hlasovať za tento návrh zákona.
Po prvé tento návrh zákona nijako neznižuje kvalitu starostlivosti o deti do troch rokov. To je pre mňa veľmi, veľmi dôležitá, dôležitý faktor. V kontexte správania sa rodičov detí, ktoré dovŕšili vek troch rokov, tak neviem to štatisticky zdokladovať, ale väčšina tých rodičov odchádza do práce. To je ďalší dôvod, prečo podporiť tento návrh zákona, a potom pre mňa je zaujímavý aj dôvod, je to síce len jediný, jeden z viacerých nástrojov, aby sa tak stalo, ale je to jeden nástroj na to, ako by sa mohli postupne rozvíjať predškolské zariadenia v našich obciach a mestách.
Takže len stručne k tomu a tento návrh zákona podporím. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

27.6.2013 o 9:47 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:47

Jana Laššáková

Uvádzajúci uvádza bod 9:49

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, sme tu opäť s návrhom zákona, ktorým chceme riešiť rozvody dohodou. Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík a Lucia Nicholsonová.
Predmetný návrh predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Manželstvo je inštitút prospešný pre jednotlivcov aj pre spoločnosť, vytvára rodinné zázemie a rozhodne nemáme v úmysle znižovať ani jeho celospoločenskú dôležitosť, ani jeho postavenie v súkromnom živote jednotlivcov. Na druhej strane spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov, pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku, a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom.
V súčasnosti však existuje veľká nerovnováha medzi podmienkami, ktoré právny poriadok vytvára pre vstup do manželstva, a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom. Dôvodom má byť pravdepodobne záujem na zníženie počtu rozvodov tým, že musia podstúpiť konanie na súde o rozvode manželstva, kde súd zisťuje dôvody trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a zasahuje tak do tej najintímnejšej oblasti života jednotlivcov. Ak by platila takáto domnienka zákonodarcu, potom by bolo v skutočnosti rozvodov omnoho menej, ako v súčasnosti je. A na druhej strane toto môže práve spôsobovať dlhodobý trend, ktorým je zvyšovanie veku osôb, uzatvárajúcich manželstvo a párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva, a to aj v prípade, že majú spoločné deti, pretože dlhodobo sa zvyšuje počet detí narodených mimo manželstva. V roku 2011 bol tento podiel podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky až 26,5 %.
Druhým významnejším trendom je skutočnosť, že v súčasnosti podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky súdy v 90 % prípadov rozvodov návrhu vyhovejú a manželstvo rozvádzajú. Počet rozvodov síce od roku 2006 mierne klesá, ale v roku 2010 bolo podľa Štatistického úradu zaznamenaných 12 015 rozvedených manželstiev, čo je asi 40 % z počtu uzavretých manželstiev. Z ďalších štatistických údajov je možné tiež zistiť, že ako dôvod rozvodu manželia približne v 80 prípadoch uvádzajú rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, teda dôvodom rozvodu je nielen nevera, domáce násilie či závislosť niektorého z manželov. Na základe týchto faktov máme dôvod domnievať sa, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme v súčasnosti na Slovensku. Myslíme si, že ak spolu manželia už nechcú žiť v manželstve, má im právny poriadok umožniť, aby si vzájomné intímne a súkromné vzťahy vyriešili podľa možnosti bez zásahu štátu. Nie je dôvod pre zisťovanie príčin rozvratu ich manželstva a zasahovanie do intímnej sféry ich manželského spolužitia. V prípade manželstiev, z ktorých pochádzajú, z ktorých nepochádzajú maloleté deti dokonca nevidíme žiaden dôvod podstúpiť konanie pred súdom, ktoré v súčasnosti trvá v priemere 6 mesiacov. Samotný rozvod manželstva je len prvým krokom k usporiadaniu ich vzájomných vzťahov, keďže následne musia bývalí manželia riešiť aj vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov. Zároveň si nemyslíme, že počet rozvodov manželstiev v dôsledku tohto návrhu stúpne vzhľadom na to, že súdy v drvivej väčšine návrh na rozvod manželstva vyhovejú. Takže keď už manželia podajú takýto návrh, ich vzťahy sú vo väčšine prípadov rozvrátené a naozaj ide o poslednú možnosť riešenia ich vzájomných nezhôd.
Návrh zákona rieši zjednodušenie rozvodu manželstva v dvoch základných rovinách. Zavádza inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú je možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice. Takúto dohodu ale budú môcť uzavrieť len bezdetné manželské páry alebo manželské páry, ak deti pochádzajúce z ich manželstva sú už plnoleté. Takéto páry nemusia vôbec podstúpiť konanie pred súdom alebo uvádzať dôvody rozvratu manželstva. Rozhodovanie o ich statuse je teda ponechané na ich vzájomnú a dobrovoľnú dohodu so všetkou zodpovednosťou. Napriek tomu, že v takýchto prípadoch sa môžu manželia obrátiť na súd, veríme, že by sa predmetným návrhom mohla znížiť vyťaženosť súdov, aj keď podiel manželstiev, z ktorých nepochádzajú maloleté deti, na počte rozvodov je len 35 %.
V druhej rovine náš návrh rieši preskúmavanie príčin a dôvodov rozvodu manželstva v konaní pred súdom v prípade, že obaja manželia s rozvodom súhlasia. V tých prípadoch, kedy je potrebné upravovať práva a povinnosti rodičov, teda manželov k maloletým deťom, bude možný rozvod manželstva len na základe rozhodnutia súdu. Dôvodom je skutočnosť, že predmetný návrh nemá za cieľ narušiť princíp, na základe ktorého dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom musia byť schválené súdom. Na druhej strane opäť však nevidíme dôvod v prípade súhlasu oboch manželov s rozvodom manželstva, aby súd zisťoval príčiny rozvratu ich vzájomných vzťahov a zasahoval tak do ich súkromnej sféry, pokiaľ to nie je nevyhnutné, hlavne s ohľadom na záujem maloletých detí. Tento návrh nerieši úpravu majetkových práv manželov k veciam nachádzajúcim sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ani vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Majetkové vzťahy medzi manželmi upravuje Občiansky zákonník, aj pokiaľ ide o vysporiadanie, pričom deň uzavretia dohody o rozvode manželstva je zároveň dňom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorí takúto dohodu uzavreli.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.6.2013 o 9:49 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom