21. schôdza

Pán poslanec Mihál.

Pán kolega, ja veľmi dobre rozumiem vašim argumentom a plne ich rešpektujem. Zastupujete určité spektrum občanov Slovenska a vyjadrujete úplne legitímne ich názor. Ja to poviem kolektívne, my za stranu SaS zastupujeme možno inú skupinu ľudí, ktorí majú takisto právo na svoj názor, a náš názor je možné vyjadriť tak veľmi jednoducho, presadzujeme viac slobody jednotlivca a menej zviazaní a povinností a štátom dirigovaných pravidiel tam, kde jednoducho nemusia byť. A tento prípad, tento proces, resp. tento návrh je jednou z tak, z kamienkov takej malej mozaiky, ktorú by sme radi poskladali a dali tomuto národu, týmto ľuďom viac slobody v tomto priestore.
Pán kolega Brocka, nemal by som reagovať na predrečníka, ale pán kolega Brocka hovorí, že chce byť dobrým príkladom pre svojich vnukov, vnúčatá, veď nikto mu v tom nebráni. Nikto nikoho nenúti, aby sa rozvádzal, ale keď už je to manželstvo v troskách, keď neplní svoju funkciu, keď je to manželstvo bezdetné, resp. deti sú odrastené, nie je žiadny dôvod, aby sme nejakými administratívnymi prekážkami, ktoré aj tak v praxi sú neúčinné, pretože tak ako to bolo niekoľkokrát povedané, súdy napokon to manželstvo v drvivej väčšine prípadov aj tak rozvedú. Je úplne zbytočné tomuto klásť nejaké administratívne prekážky, dostávať týchto ľudí do traumatických situácií. Kto si to neskúsil, tak možno neuverí, kto si to skúsil, tak vie, o čom je reč.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Tu bude naozaj zase veľa emócií. Ono je to tak možno, určite, však máme právo každý na iný ten názor, ale bezdetné manželstvo nie je menejcenné alebo menej hodnotné, tak ako to predkladatelia tuná predkladajú, ale je to v tom kontexte. Lebo môžem sa ja na základe dohody dohodnúť. Manželstvo je naozaj úžasnou inštitúciou, ktorá nemá súvislosť s nijakým náboženstvom, ale je to jednoducho ľudstvom overená skutočnosť. Sú to fakty, ktoré tuná sú, a práve to šťastie a pocit toho šťastia, bezpečia a lásky skrze manželstvo prežívajú tieto deti. Ak deti vidia, že ich rodičia sa milujú a majú sa radi, tak aj tie deti sú vychovávané a užitočné pre spoločnosť. Naozaj sú to zdatní jedinci aj psychicky.
Pán kolega spomínal tuná svojho otca ako súdneho znalca, psychiatra, ja som si prečítal tú publikáciu jeho, tak som si trošku vytvoril aj obraz o jeho otcovi a rodine. Bol to vzácny človek, bola to vzácna jedinečná osobnosť a naozaj nemal ľahkú úlohu ako súdny znalec, keď mal ako psychiater rozhodnúť, komu prisúdiť deti. To sa týka zase manželstva, kde sú deti.
Dieťa ukáže na svojho otca, patrí mi, to je môj otec a na svoju matku takisto ukáže, patrí mi. A veľmi pekne to aj povedal tej žene, že je povinná v úcte vychovávať svoje deti k svojmu, k otcovi, k ich otcovi a k svojmu, keď aj bývalému, manželovi, ktorí sa rozviedli, ale tá úcta je tu dôležitá, aj keď tí manželia, že by sa rozviedli, tak v takejto úcte majú byť tieto deti vychovávané. Ak táto úcta tu chýba, tak sú to decká, ktoré vyrastajú v rodinách neúplných.

S reakciou pán poslanec Kvasnička.

Ja len krátko. Rozumiem kolegovi Sulíkovi aj Mihálovi, že naozaj tá filozofia rozvodu je u nich motivovaná úplne iným spôsobom a predstavujú si minimálnu ingerenciu štátu do čohokoľvek. Obávam sa ale, že tu sme v takom zvláštnom paradoxe, že tá i tá manželská alebo tá rodinná jednotka je súčasťou spoločenského organizmu a popritom, že nechceme, aby štát ingeroval, mali by sme sa zaujímať o zdravie tohoto národného spoločenského organizmu. Preto som povedal, že tie trendy skôr ho poškodzujú, než by mu pomáhali, a nedá sa to oddeliť.
Pokiaľ ide o kolegyňu Nicholsonovú, ja viem, vy ste senzibilný človek. Ja dokonca si myslím, že vy sa ani nerozvediete, jako ten vnútorný rozmer toho vášho maratónstva jednoducho cítim. Ak vás môžem poprosiť, skúste to ešte nejak reštartovať, podľa mňa aj ten chlap stojí za to a vy bezo sporu. (Potlesk.)
A pokiaľ, pokiaľ, pokiaľ ešte môžem k spontánnej reakcii pani podpredsedníčky Zmajkovičovej, ja som sa, myslím, že som neurážal, expresivita je môj štýl a viete, že keby som to hodnotil rovnakou mierou, poviem, že všetky vaše vystúpenia, ktoré som tu doteraz počul, boli nudné a fádne ako bratislavské žemle. Ale nebudem to robiť, nie je to môj štýl. Buďte taká láskavá a môj štýl a môj spôsob vyjadrovania rešpektujte.

Pán poslanec Sulík. Pán spravodajca, nech sa páči. Pani navrhovateľka, potom v zmysle rokovacieho poriadku.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko zareagujem, lebo Marián v rámci, v rámci teda svetonázorových sporov je niečo, čo si nikdy nenechám ujsť. (Ruch v sále. Krátka pauza.)
Hovoril si, pán kolega, o tom, že v rámci tvojej paradigmy konáš tak alebo onak. Potom si spomínal kánonické právo. No len to je presne to, kam vlastne tá argumentácia, o ktorej si hovoril, podľa mňa patrí. Patrí do komunity, patrí do cirkvi, patrí tam, kde tá paradigma je spoločnou paradigmou všetkých, a zároveň, kde to právo platí pre všetkých zúčastnených, ktorí sú súčasťou tej komunity. A tam, samozrejme, celá tvoja argumentácia, s ktorou si prišiel, je absolútne legitímna, zmysluplná a má tam svoj priestor. Ale my tu tvoríme pravidlá pre všetkých. Aj pre ľudí, ktorí majú inú paradigmu, ako máš ty, a musíme na nich prihliadať. Aj pre ľudí, pre ktorých kánonické právo neplatí, a musíme na nich prihliadať. Preto to, čo si tu prezentoval, je dobrá reč pre dobrého kňaza v dobrom kostole alebo na stretnutí kresťanských spoločenstiev, lebo tam je jej miesto, a tam naozaj čím viac bude robiť to, čím viac budú ľudia robiť to, čo si tu prezentoval, tým budú tie komunity zdravšie. Zároveň ale musíme rešpektovať, že my ako poslanci Národnej rady vytvárame pravidlá aj pre ľudí neveriacich, aj pre ľudí, pre ktorých, ako sa hovorí, manželstvo nie je uzatvárané v nebi, pre ktorých je manželstvo normálnym civilným zväzkom, ktorý má svoj začiatok a môže mať svoj koniec. A pre týchto ľudí by sme mali umožniť, aby ak sa necítia povinní štátu, ktorý je umelým modelom, ktorý nie je nejakou metafyzickou bytosťou, ak sa necítia štátu povinní vysvetľovať, prečo chcú ísť od seba, mali by sme im to umožniť.
V prípade, že sú kresťania, ešte stále by to mali vysvetľovať svojmu kňazovi. (Reakcia z pléna.)Tomu, tomu, to, tomu, nie je. Áno, ale stále, stále, pán kolega, tam máte tie zbytočné, traumatizujúce otázky sudcu na spoločný život, poslednú súlož, kedy boli naposledy niekde vonku. To sú všetko veci, ktoré tých ľudí traumatizujú, a nemuseli by byť, lebo sa ten sudca do toho nemá, čo starať.
Hovoril si, pán kolega, o tom, že sa ide popraviť láska. Ja tvrdím, že to tak nie je. Veľmi dobre vieme, že láska má niekoľko podôb. Máme eros, ktorý je základom manželského spolužitia, ale máme tiež lásku v podobe fília a máme tiež lásku v podobe agapé. A tu ide o jej transformáciu. Od eros k fília. Od toho, aby sme... (reakcie z pléna), ale čo je ich, prečo pán Kvasnička... (Reakcia z pléna.)
Prečo by som nemohol z pozície filozofa reagovať na pozíciu, ktorú tu mal pán Kvasnička... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Poprosím, páni kolegovia. Pán poslanec Hlina, nevykrikujte, prosím vás, pán poslanec je v rozprave.

A je to veľmi jednoduchá... (Reakcia z pléna.) Sklapni, Alojz, prosím ťa! Nechaj ma dorozprávať. Tu ide o jednoduchú vec. Aby sa umožnilo, že ľudia, ktorí mali predtým vášnivý vzťah, mohli prejsť normálne do nejakého vzťahu priateľského. A všetky tie traumatizujúce udalosti, ktoré sa odohrávajú na tom súde, tomu môžu zabrániť. Môžu to vyšpikovať do situácie, kde už ani fília nebude možná. A príklad, ktorý spomínala kolegyňa Nicholsonová, je jasným príkladom, že to ide.
A možno pri niektorých takýchto pároch, kde sa prirodzene prejde od eros k fília, by ten súd mohol tam vraziť taký štep, že už sa k tomu nedokážu vrátiť, a tomu chceme zabrániť. Ak tam nie sú deti, o ktoré sa treba postarať, alebo ak sú tak veľké, že sa dokážu o seba postarať sami, nechajme, prosím, to rozhodnutie, na tých dvoch samostatných, dospelých ľuďoch.
Ďakujem veľmi pekne.