21. schôdza

Tak aby som nebol jablkom sváru, ale toto je naozaj tak vážna téma a tak zložitá, komplikovaná téma... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Pán poslanec, poprosím vás, navrhovateľ požiadal, a teda nepožiadal, ale stiahol svoj návrh, preto jednoducho nemáme v zmysle § 95 o čom viesť rozpravu. Takže vás poprosím.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 372 o priestupkoch.
Poprosím pána predsedu výboru pre životné prostredie Mikuláša Hubu, aby za skupinu poslancov uviedol zákon.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol zdôvodnenie poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, poprosím vás, ideme prerokovať ďalší bod programu. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Tento návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh zákona, resp. novela), predkladám v mene skupiny poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
K predloženiu tejto novely priestupkového zákona nás viedla skutočnosť, ktorú zrejme všetci dobre poznáte z vlastnej skúsenosti a na ktorú nás opakovane upozorňujú občania, voliči. Touto skutočnosťou je fakt, že nedeľa ako sviatok pokoja sa v ostatných rokoch stala na Slovensku neznámym pojmom. A to si hovoríme, že sme dominante kresťanskou krajinou, kde by v nedeľu mal vládnuť pokoj, oddych, rozjímanie a relax. Namiesto toho sa nám najmä v nedeľné a sviatočné popoludnia, a to nielen v mestách, ale čoraz viac aj na vidieku veselo rozlieha kakofónia zvukov s množstvom decibelov od cirkulárok, cez miešačky, vŕtačky až po motorové kosačky a ťažké mechanizmy. Dochádza k paradoxu, že kým v časoch minulého režimu, ktorý sa svetonázorovo hlásil k vedeckému ateizmu, sa nedeľný pokoj ako-tak dodržiaval. Dnes, keď sa na kresťanstvo odvolávame priamo v ústave, správame sa v nedeľu a vo sviatok stále častejšie ako neznabohovia, či kultúrni barbari. Považujem za samozrejmé, že poslanci a poslankyne zo strán a hnutí, ktorí majú kresťanstvo vo svojom erbe, by tento návrh mali celkom logicky podporiť. Nemusel by s ním mať problém ani MOST - HÍD, ale ani vládny SMER - SD. Vari jediní, komu by sa mohlo zdať, že obmedzenie nedeľných hlučných aktivít je obmedzovaním ľudských práv a slobôd, sú niektorí naši kolegovia a kolegyne vyznávači liberalizmu. Rád by som vás však ubezpečil, vážení priatelia, že ani vy k takémuto odmietavému postoju nemáte dôvod. Lebo ako z nie jedna z okrídlených definícií, sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda iných. Neregulovaný nedeľný hluk nepochybne pôsobí obťažujúco na všetkých, ktorí si ho neželajú, a tých je nepochybne stále ešte výrazná väčšina. Takže za koho slobodu sa máme v prvom rade zasadzovať, ak trpí aktivitou menšiny? Bolo by to niečo podobné, ako keby sme s vážnou tvárou tvrdili, že obmedzovaním ľudských práv a slobôd je aj to, keď nechceme pár desiatkam ľudí dovoliť definitívne premeniť prírodu Národných parkov na lunaparky, hoci chránená príroda národných parkov je spoločné dedičstvo celej spoločnosti a to nielen súčasných, ale aj budúcich generácií. Naozaj si myslíme, že podnikateľské práva a slobody pár desiatok ľudí majú byť pre nás dôležitejšie a posvätnejšie ako práva a slobody nás všetkých? A podobne by sme mohli ešte dlho pokračovať. Je naša kritika pochybnej privatizácie verejných priestorov, náhrada parkov za parkoviská, alebo hoci za river parky, obmedzovaním práva slobôd skupinky privatizérov alebo aktivitou v prospech verejnosti?
Je poukazovanie na tých, ktorí nás ohrozujú a rušia na terénnych motocykloch či štvorkolkách v našich lesoch, prejavom našej netolerancie či prehnaného konzervativizmu, alebo snahou o ochranu veľkej väčšiny návštevníkov lesa? Nehovoriac o tom, že tu nie je reč o žiadnych ohrozených či potencionálne ohrozených málo chránených menšinách, ale o menšine, ktorá sa v tomto prípade správa spravidla oveľa arogantnejšie alebo bezohľadnejšie ako väčšina. Prečo to všetko hovorím, keď je to zdanlivo tak trochu nad rámec nami predkladaného návrhu zákona? Hovorím to preto, aby som upozornil na pomýlené chápanie liberalizmu niektorými ľuďmi. Práve takéto chápanie liberalizmu totiž má popri apriórnej praxi odmietania opozičných návrhov zo strany poslancov a poslankýň za vládnu stranu potenciál zabrániť prijatiu tohto nášho návrhu. Napokon už samotné slovné spojenie dni pracovného pokoja, teda dni, ktorých sa nami navrhovaná novela týka, samo osebe evokuje, že sú to dni, ktoré by mali slúžiť regenerácii našich síl, oddychu, relaxu, že sú to chvíle, ktoré by sme mali venovať sebe, rodine a priateľom a nie práci, tobôž už nie takej práci, ktorá obťažuje iných. Vedieť oddychovať, regenerovať svoje telesné a duševné sily je v dnešnom uponáhľanom svete nemenej dôležité, ako vedieť pracovať. V podstate nám ide o veľmi jednoduchú novelu, v ktorej sa navrhuje rozšírenie režimu, ktorý sa dosiaľ týkal len nočného kľudu či pokoja. Nóvum je len v tom, že tento režim by sa podľa tejto novely mal týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc, teda na čas medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou rannou, ale aj časovou intervalov, ktorý pripadá na deň, teda od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa a to počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Zároveň je však treba zdôrazniť aj to, že nami navrhovaný režim sviatočného pokoja neznamená striktné vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie je zakázaná osobitnými predpismi. Znamená len vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré druhé osoby odlišné od rušiteľa pokoja mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo režim pokoja zákonom vymedzených, počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov v rámci týchto dní. Konkrétny rozsah a charakter obmedzenia či vylúčenia takýchto aktivít a na druhej strane aktivít, na ktoré sa režim v zmysle tohto zákona nevzťahuje by mal byť následne predmetom úpravy všeobecne záväzného nariadenia obce, napríklad v diskusiách občas uvádzané kostolné zvony či používanie hasičských húkačiek, sirén a pod. Ak dôjde k neudržania stanoveného režimu správnym orgánom na prešetrenie tohto druhu priestupku je v zmysle zákona o priestupkoch príslušný obvodný úrad.
Môžem popýtať o trošku väčší kľud v sále? Dobre, ďakujem.
V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že svojím návrhom ani neobjavujeme Ameriku, ani sa nesnažíme vrátiť Slovensko do stredoveku, ako sa to tu ktosi na margo tohto nášho návrhu snažil pred časom presvedčiť verejnosť. Naopak, rušenie nočného, ale aj nedeľného a všeobecne sviatočného pokoja je stále citlivejšia a kritickejšia prijímané verejnosťou a snahy o riešenie tohto problému zaznievajú stále naliehavejšie. Naša iniciatíva je tak aj reakciou na túto stále evidentnejšiu spoločenskú objednávku. Ak by sme sa mali nechať inšpirovať naším najbližším susedom, ktorý je, čo sa týka prevládajúceho svetonázoru i žitej praxe, ako vieme, v porovnaní s nami značne sekulárnejší, dovolím si poznamenať, že touto problematikou sa zaoberal aj senát Českej republiky, konkrétne otázkami rušenia pokoja, ktoré spôsobujú napríklad motorové kosačky, cirkulárky, motorové píly a pod., ktorý zvolil prakticky rovnaké legislatívne riešenia, ako predkladáme v tomto návrhu zákona, a to bez toho, žeby sme sa vzájomne koordinovali, zistili sme to až na poslednú chvíľu. Ale potešilo nás to a povzbudilo.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ak áno, tak skôr pozitívny, ani na informatizáciu spoločnosti. K tomu, ak dovolíte, malá poznámka. V snahe vyhnúť sa náročnému dokazovaniu sme zvolili formuláciu neutrálneho vzťahu k životnému prostrediu, hoci sa dá konštatovať, že účinná aplikácia tejto novely, íha, pardon, by stav životného prostredia zlepšila a zlepšila by aj kvalitu života v našich mestách a dedinách. Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Na záver ešte jedna poznámka terminologického charakteru. Prečo používame pojem kľud, keď jazykovedný Ústav Ľudovíta Štúra i automatický korektor chýb inštalovaný v našich počítačoch nám toto slovo podčiarkne červenou ako nespisovné? Vedie nás k tomu jednoduchý dôvod. Tento pojem je zakotvený v našom právnom poriadku, a preto sme ho chtiac-nechtiac akceptovali.
Vážené dámy, vážení páni, sme presvedčení, že prijatie navrhovanej novely je v záujme väčšiny obyvateľov Slovenska a nijako zásadne neobmedzuje ani menšinu. Preto vás žiadame o vašu podporu tohoto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi. Určený spravodajca je pán poslanec Igor Hraška.

Ďakujem, pán predseda, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548, v prvom čítaní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, by poslanecký návrh zákona prerokovali výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, nech sa páči, kto má záujem prihlásiť sa. Končím možnosť sa prihlásiť. Páni poslanci Hlina a Kuffa.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. V zásade, aj sa dopredu ospravedlňujem mojim bývalým kolegom, v ktorom som krátko bol členom klubu, ale, žiaľ, dovoľte, nedá mi, aby som k tomu niečo povedal a možno aj po, po aktuálnej skúsenosti s vyjadreniami z predchádzajúcich bodov.
Keď raz, si pamätám, v Liptovskom Hrádku bola petícia, aby prestali biť zvony, tak som si povedal, že kde to sme, že niekto proste takúto petíciu robí. A naozaj reálne prebiehala v Liptovskom Hrádku takáto petícia. Vážení kolegovia, nič v zlom, ja si myslím, že ľudia majú právo vedieť, koho volili a čo volili, s akým programom, lebo potom sa zdá, že môžu nastať aj takéto absurdity, že dneska v totálne protirodinnom zákone sa tu s OĽaNO vyjadrili pán Kadúc a pani Mezenská, že sú za. A na druhom pole je ultra. Viete to sú, ľuďom by ste mali dopriať to právo, aby vedeli, čo a koho volili. To by som chcel na to upozorniť. Je to, aj toto dokladuje to, že je to dôležité. Aj tento návrh zákona v zásade hovorí o tom, že, ich síce možno úmysel bol na začiatku dobrý, ale poznajúc reálie a stav, keby čisto teoreticky, čisto náhodou toto prešlo, aby kosačky nehúkali na záhrade, tak vám garantujem, že na druhý deň pán Poliačik alebo niekto iný dá rozklad na Ústavný súd alebo neviem, aký odpor, kdeže, aj zvony, aj kostolné zvony, určite. Hej, a spoznajúc toho definície, že čo je hluk. Ak sa definuje hluk, ako niečo, čo vytvára decibely, tak oni by na tom Ústavnom súde uspeli. Takže s vaničkou vylejete aj dieťa. Viete prijatím tohto zákona môže nastať tá situácia a im by to nahralo do karát. Proste to je toľko vody, to je prietrž mračien, čo by dostali oni vodu na mlyn, že ako by ste im pomohli v tých klesajúcich preferenciách, ako by im to pomohlo, že by otvorili tému, že keď ste teda chceli, tak my vám to dáme. A naozaj by to bolo dlhotrvajúca téma, že či majú zvony alebo nemajú zvony biť. A Ústavný súd by musel im dať za pravdu v tom, že, áno, zvony robia hluk. A oni by tie chýbajúce 2 % na tom urobili.
Viete, páni kolegovia, nič v zlom, niekedy úmysel je, je dobrý na začiatku, ale vedzme, že treba to dorozmýšľať. A keď veci dorozmýšľate a poznáte aj reálie, tak na konci vám tá možno krásna, čistá idea na začiatku vás vráti trošku späť a možno filozoficky sa vyberiete iným smerom. Už len to, že ešte, chvalabohu, že tu nie sú. Už len o tom, že sa o tom rozprávame, hej? Nielen to, že keby to bolo sa prijalo, tak to je radosť pre, pre nich, že, a vám garantujem, že keď niekto postaví svoju politickú činnosť na závisti a nenávisti, na týchto dvoch základných emóciách, na ktorých sa dá urobiť veľká strana, na týchto dvoch emóciách, urobíte veľkú stranu. Na tejto strane vyhral Hitler voľby, dá sa urobiť jednoducho. To sa ľahko pracuje. Tak sú tu určité politické štruktúry, ktorých to sem tam zaujme a vyskúšajú, či by to náhodou aj týmto smerom nešlo, obzvlášť keď chybuje a obzvlášť keď nám to padá.
Prosím vás, len neskĺznime do tohto. Neskĺznime do tej ľahkej cesty ako si robiť politickú kariéru, že tieto dve emócie vzbudím ako Golema a budem sa tešiť, ako mi preferencie rastú. To není hrdinstvom, to nie je umením, to nie je veľkou vecou. To dokáže každý, každý hlupák. Prosím vás, ono by sa to možno na prvý pohľad nezdalo, ale návrh tohto zákona budem mierny, budem diplomatický aj z úcty ku vám ako mojim bývalým kolegom je, je fakt, diplomaticky povedané, veľmi nedokonalý. Ďakujem pekne.

Faktické poznámky. Páni poslanci Brixi, Mičovský, Martvoň, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Brixi.