21. schôdza

Ja by som len chcel skonštatovať, že teda v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bolo tu mnoho faktických poznámok a mne sa zdá, že všetky tie faktické poznámky boli skôr podporné, aj keď teda páni kolegovia zo strany SaS ako skôr ukazovali na nejaké možné technické problémy. Ale som počul pána kolegu Sulíka, že podporia ten zákon, čo ma teší. No rozhodujúca bude samozrejme strana SMER a v prípade, že teda má strana SMER cit pre nejakú elementárnu spravodlivosť, tak verím, že tento návrh zákona naozaj podporí.
Ešte by som sa chcel vyjadriť k pani kolegyni Mezenskej. Ona tu hovorila o tom, a to sme všetci dostali z hospodárskeho výboru, taký e-mail, kde sa živnostníci, ktorých zastupoval jeden pán, sťažovali, že im nejaký subdodávateľ veľkého dodávateľa nevyplatil nejaké peniaze. Ja som volal a naozaj ten problém je v tom, že veľká firma drží tieto peniaze. Ale chcem pani kolegyne Mezenskej, bohužiaľ, tu už nie, povedať, že ona si mýli kompetencie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, jeho kompetencie sú stanovené v zákone 541/2004 Z. z. o atómovom zákone, alebo v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie, a tam tie kompetencie sú hlavne v oblasti dozorovania jadrovej bezpečnosti pri prevádzke jadrových zariadení, pri nakladaní s rádioaktívnymi materiálmi, pri fyzickej ochrane. A teda, vôbec teda nemá také kompetencie, aby on nejak dozoroval a sledoval faktúry. Toľko teda pani Mezenskej na vysvetlenie.
Ja verím, že tento návrh zákona aj strana SMER podporí do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Vďaka. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 537 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 30. augusta 2013.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa, aby pravidelnou súčasťou programu schôdzí Národnej rady bola okrem interpelácií aj všeobecná rozprava, v rámci ktorej by sa poslancom Národnej rady poskytol priestor diskutovať na aktuálne spoločensko-politické témy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 537.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Ono v tomto pléne Národnej rady sú rôzne slovné prestrelky, boli sme toho svedkami v podstate aj včera. Sú to niekedy témy také, ktoré vyvolávajú v nás emócie. Dokonca z lavíc vykrikujeme jedni na druhých. To by som ešte tak bral, že tie emócie nejak ťažko niekedy je udržať, ale nemuseli by sme sa vzájomne urážať. To len tak k tomu včerajšku. Nemusím súhlasiť s názorom toho druhého, môžem si ho odprezentovať, ten svoj vlastný, ale aby sme sa vzájomne neurážali.
Ak by tu možno bol ten priestor naozaj na tú všeobecnú rozpravu, a sú spoločenské, ekonomické, politické témy, ktoré veľakrát sú veľmi citlivé a rezonujúce v tejto našej spoločnosti, tak aby tu bol priestor pre tých ľudí, ktorí by mali túto potrebu a chceli by sa tuná vyjadriť. Myslím si, že tá argumentácia slov, alebo tá bitka slov, kým je tuná v tomto pléne, je to vždycky lepšie, ako keď by mali začať rinčať zbrane.
Sila slova, naozaj slovo má veľkú silu, však aj psychológovia a psychiatri to vedia, aj používajú to, aj v rámci tej logoterapie, tak vieme, akú má silu. A rovnako aj tuná v tomto pléne. A má aj taký širší rozmer, aj či už spoločenský, etický, ale samozrejme aj politický. Tak myslím si, že tí ľudia, ktorí tuná by mali túto potrebu, aby mali priestor tu v tej všeobecnej rozprave. Aj keď som trošku takého aj názoru, keď aj tí rečníci, keď tuná vystupujú a zdanlivo sa zdá, akoby sa odklonili od merita veci, tak, ako sa hovorí, všetko so všetkými súvisí. Ono naozaj to tak je, všetko so všetkým súvisí. Tak aj keď zdanlivo ten rečník akoby sa odkláňal od danej problematiky tej rozpravy, ale on vo svojom vnútri to cíti a vie to, trebárs to tak aj prepojiť tú tému, zdanlivo ktorá s tým nesúvisí, tak myslím si, že aj tie, niektoré aj tie odklony zdanlivé od témy, aj voči tomu by sme mali byť tolerantní. Nemyslím si, že nám sa to stáva tak často, občas sa to stane hocikomu. Myslím si, že to je také normálne.
Takže ja by som takto poprosil, ak by sme sa vedeli zhodnúť, aby sme tento návrh zákona podporili a mali, vytvorili tuná priestor pre tú všeobecnú rozpravu, týka sa to nás všetkých.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja v zásade ten nápad vítam, ale pri súčasnom, pri súčasnom zložení parlamentu sa obávam, aby toto nebol "lex Kuffa - Hlina". Dve hodiny to je akurát pri priemerných dĺžkach vystúpení poslancov Štefana Kuffu a Alojza Hlinu pri, ako ja im to neberiem a dokonca niekedy obdivujem, aký obrovský záber dokážu mať. Ale to, čo bolo povedané častokrát pri obhajobe tohto zákona, ani nie pri jeho uvádzaní tu v pléne, ale skôr čo som diskutoval s kolegami, je argument, že by to skrátilo tie ostatné rozpravy. Ja sa obávam, že dve hodiny každý štvrtok tie ostatné rozpravy neskrátia, že napriek tomu, že by bola všeobecná rozprava, tak by pri tých ostatných zákonoch stále bola tendencia niekedy odbiehať od témy. Ale možnože zavedenie všeobecnej rozpravy by bol silnejší argument pre človeka, ktorý vedie schôdzu, povedať, neodbiehajte, vo štvrtok máte všeobecnú rozpravu.
Ale tu ja popravde si neviem úplne predstaviť technické prevedenie, ako by sa to dalo spraviť, pretože skúsenosť nám hovorí, že keď máme naozaj aktuálnu spoločensko-politickú tému, tak dve hodiny nestačia. Keď sme tu mali správu ministra školstva, tak sme o nej hovorili deň a pol. Keď sa odvoláva minister, tak sa o tom hovorí minimálne deň, celý. Tie mimoriadne schôdze, ktoré sú zvolávané, vlastne ony sú, ony sa, ten čas sa nenaťahuje umelo, jednoducho keď je naozaj tak horúca téma, tak už len ak sa k nej má vyjadriť z každej politickej strany niekto, tak dve hodiny nestačia. A potom vlastne budeme mať zapísaných rečníkov možno z jednej, z jedného štvrtku a kým sa nám k tej téme dostanú, tak nám ubehne mesiac, alebo možno dve schôdze, a naozaj to bude o prvých dvoch, troch maximálne, ktorí sa nám tam zmestia, a ten, ten problém to nemusí riešiť.
Ďalšia vec je, pani navrhovateľka spomínala, že sa to bude riešiť obdobným spôsobom ako každá iná rozprava. Tam vidím potom veľký problém pre nezávislých poslancov. Pretože na prvé miesta rozpravy sa vždycky môžu zapísať ľudia, ktorí zastupujú poslanecké kluby, a tam nám stačí, aby sa nám naozaj zapísali traja, štyria, nezávislý poslanec, respektíve nezaradený poslanec sa nikdy k slovu nedostane. Lebo v tých dvoch hodinách sa jednoducho nezmestí. A práve to sú tí ľudia, ktorí by mali mať v tej všeobecnej rozprave svoj priestor, lebo majú menšie právomoci a menší vplyv na chod, na chod (Hlas v sále.), áno, na chod schôdze ako takej. Takže ak by to prešlo do druhého čítania, toto je určite jedna z tém, ktorú by bolo potrebné vyriešiť.
Ja som predbežne rozhodnutý túto zmenu rokováku podporiť už len preto, že by som si rád pozrel, čo to spôsobí, či naozaj tie pozitíva, ktoré tu boli menované, sa dostavia, že sa stane, že bude menej poslaneckých návrhov zákonov, lebo sa bude dať diskutovať vo všeobecnej rozprave, že sa stane, že rozpravy k niektorým zákonom budú kratšie, že bude menej mimoriadnych schôdzí. Som skeptický, obávam sa, že to tak nebude, ale ako chronický optimista sa rád nechám prekvapiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ono takto, kolega Martin, tie, Martin Poliačik, aby som bol úplný, prepáčte, tie ministerské témy, ktoré sú, tak to je tak prirodzene, že to tak trvá aj pol dňa, deň alebo jeden a pol dňa. To sú samostatné témy, kvôli tomu ani netreba tu nejakú všeobecnú rozpravu. Všeobecná rozprava sú všeobecné tie témy. Myslím si, že tie dve hodiny je taký primeraný ten čas. Nemusíš sa obávať, že to bude ktosi zneužívať - ja nebudem ten, ktorý by vystupoval vo všeobecnej rozprave, a hodinu si s Dodom Hlinom rozdelíme - nemusíš mať, to ti dávam sľub naozaj. Ja nezneužívam témy. A keď si si všimol, tak ja sa skôr takým témam, no nebudem tuná presne to hovoriť, že k akým, ale však vieš, k akým sa vyjadrujem.
No a či bude menej poslaneckých návrhov, tak ako si si to myslel tuná. Ja si nemyslím, že bude menej poslaneckých návrhov, lebo mne to niekedy pripadá, ako keby to sme boli na nejakom ringu v športovej aréne a sme sa pretekali, kto viac poslaneckých návrhov podá a kto viac pozmeňovacích návrhov podá a už veľakrát ako keby sme ani nerozmýšľali, že či sú efektívne, alebo nie sú. Veľakrát to tak je, hej, a samozrejme sme nervózni z toho, keď sa tuná zdržiavame.
To rokovanie, nemyslím si, že sa nejak skráti alebo kratšie budú tie rozpravy. Nebudú kratšie. Ale budú témy také, ktoré sú všeobecné. A možno budú bolestivé a budeš sa chcieť k nim vyjadriť a budú veľmi aktuálne a vysoko aktuálne, budú rezonovať v spoločnosti, no tak, aby tu bol priestor práve na takú všeobecnú rozpravu. Tak je to myslené. Vtedy môžeš sa prihlásiť do všeobecnej rozpravy k aktuálnej spoločenskej téme, ktorá rezonuje v spoločnosti, aby si sa mohol k tomu vyjadrovať. Tak je to k tomu.
Ďakujem.

Opäť len veľmi krátko. Ďakujem, Martin, tie tvoje pripomienky sú podľa mňa celkom reálne. A naozaj, keď sme o tom uvažovali, bavili sme sa, snažili sme sa to obrátiť zo všetkých aspektov, že aké problémy môžu vznikať. Všetko sa môže naozaj stať z toho, čo si popisoval, každopádne niektoré veci už sú ošetrené teraz, ako napríklad, ako nezaradení poslanci by sa mohli zapojiť do tejto diskusie, ak by chceli využiť všetci zaradení najskôr svoje právo, alebo kluby vzniknuté. Veď predsa máme existenciu paragrafu, ktorý hovorí o určovaní dĺžky rozpravy, hej, tak rovnakým spôsobom by sa to dalo aplikovať.
Druhá vec, ktorá nás napadla, čo tak... Už nie (Reakcia na hlas v sále.). Druhá vec, ktorá nás napadla, sú faktické poznámky. Nemáme to tam doriešené, že či je vhodné dávať na to faktické poznámky, alebo nie, hej? Takže sú veci, ktoré sa dajú doriešiť. Na druhej strane tváriť sa, že toto je ten nástroj, ktorý obmedzí rozpravy, zabráni podávaniu návrhov na mimoriadne schôdze, je tiež asi nie vhodné. Ja som mala na mysli témy, o ktorých sa hovorilo, naozaj zväčša ich prezentoval Dodo Hlina, exekučné, čo to je, neviem sa teraz vyjadriť, ale proste týkalo sa to exekúcií občanov. Je to téma, ktorá v podstate súvisí so všetkým, ale zároveň niekedy s ničím, že videli sme tu v priamom prenose, ako Dodo do každej jednej rozpravy toto dokázal vniesť, hej. Aj boli snahy ho upozorniť, ale nie je to, ako nemá to kde prezentovať. Potom si našiel spôsob interpelácií, začal to robiť cez interpelácie. Aj to je, to je možno dobré na upozornenie, ale opäť reakcia, reakcia na to, neviem, či je dostatočná, že čaká 30, na odpoveď od ministra 30 dní. A tým, že by sa navodila diskusia na interpelácie vlastne priamo v pléne, by sme nemali reagovať, lebo toto nie je ošetrené faktickými poznámkami. Takže tým by sa mohol naozaj vytvoriť diskusný priestor a téma zoširoka rozobrať.
Ďalšia vec môže byť, že aké závery sa z toho určia, urobia. Ale podľa mňa zasa toto je zbytočné riešiť dopodrobna. Čiže dôležité je, aby bol priestor, aby poslanci mali priestor, aby nemuseli mimo rokovacieho poriadku vyhľadávať spôsoby, ako dostať to, čo je potrebné, do parlamentu. O to hlavne išlo. A pre mňa neobstojí ten argument, že budú to zase zbytočné bláboly, tak ako sa nás tu o tom snaží presviedčať pán poslanec Číž. S tým sa neviem stotožniť.
Ďakujem pekne všetkým zúčastneným a prosím o podporu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, piatok poobede predkladať návrh zákona je vždycky také zvláštne, je tu komorná atmosféra, ale skúsim. Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov a k tomu sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladám spolu s kolegom Jánom Hudackým.
Cieľom návrhu je rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú a nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov, takzvaných tachometrov motorových vozidiel. Konkrétne sa jedná o § 220 v Trestnom zákone, kde sa definuje pozmeňovanie identifikačných údajov. My tieto identifikačné údaje dopĺňame ešte o tie súčasti motorového vozidla. Alebo "kto akýmkoľvek spôsobom falšuje, alebo pozmení meranie počítadla najazdených kilometrov, ktorým je vybavené motorové vozidlo alebo pripravuje trestný čin podľa bodu 1, pri ktorom vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takéhoto skutku, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky".
Predložený návrh zákona rozširuje skutkovú podstatu trestného činu aj o čin falšovania alebo pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov motorových vozidiel. V rámci návrhu zákona môže byť potrestaný len ten, kto pripravuje takýto trestný čin, pri ktorom vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takéhoto skutku. Falšovaním sa rozumie akékoľvek neoprávnené vykonanie zmien, úprav a zásahov do technického zariadenia, tzv. pretáčania mechanických alebo elektronických čísiel uvedených ako stav celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla. Pozmeňovanie znamená vykonanie akýchkoľvek neautorizovaných a nedovolených zmien na originálnom zariadení počítadla najazdených kilometrov motorových vozidiel, ktorou sa dosiahne zmena pravdivých údajov stavu celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla.
Pán predsedajúci, skončil som, ďalej v rozprave sa prihlásim a odôvodním.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku v prvom čítaní vystúpil ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.
Predmetný návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil podľa § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Zároveň v rozhodnutí č. 534 z 31. mája 2013 pán predseda navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako jeho gestorský výbor, s tým, že gestorský výbor prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30. augusta 2013.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona aj z vystúpenia pána predkladateľa je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom je rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú a nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov motorových vozidiel.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 534.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážení páni, keď ma pred mesiacom a pol oslovil redaktor Slovenského rozhlasu Filip Domovec a pýtal sa ma, čo hovorím na to, že stáčanie kilometrov nie je trestným činom, tak som bol prekvapený. Musím sa priznať a sľúbil som takto verejne, že pokúsim sa takýto návrh zákona pripraviť.
Podľa štatistík spoločnosti Cebia, ktorá sa zaoberá preverovaním vozidiel, je na Slovensku približne 40 % vozidiel so zmeneným stavom najazdených kilometrov. Je to skutočne alarmujúca štatistika, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou ale, táto štatistika, môže byť ešte aj vyššia. Manipulovanie s tachometrom dnes pritom nie je žiaden problém. Na stočenie stačí notebook, software stiahnutý z internetu a pripojený na elektronický systém auta. Podvodníci si želanú hodnotu môžu nastaviť za pár sekúnd. Ak zas nie sú celkom technicky zdatní, pomôžu im dokonca aj niektoré servisy. Tie ponúkajú túto služba za 35 až 50 eur. Oficiálne však uvádzajú, že ide o nevyhnutý úkon. Údaje o najazdených kilometroch sa totiž pri niektorých typoch motorov ukladajú aj do nezávislého počítadla v riadiacej jednotke. Pri výmene palubnej jednotky je vraj preto nutné údaje zladiť. Na Slovensku pritom nie je stáčanie kilometrov zákonom nijak ošetrené.
Náš návrh je inšpirovaný nemeckou právnou úpravou. Nemecká úprava zakazujúca manipuláciu by najviac vyhovovala prostrediu Slovenskej republiky. Spolok na ochranu vlastníkov automobilov, SOVA, s ktorými sme konzultovali prípravu tohto návrhu zákona, spracoval vlastnú analýzu postihov za pretáčanie tachometra vo svete, z ktorej vyplýva, že tento u nás bežný podvod je v súčasnosti trestný v Nemecku, vo Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku a Spojených štátoch. Napríklad v Nemecku je pod trestom jedného roku odňatia slobody alebo peňažným trestnom zakázané falšovať meranie počítadla najazdených kilometrov, ktorým je vybavené motorové vozidlo. Rovnako môže byť potrestaný aj ten, kto pripravuje trestný čin podľa bodu 1, pri ktorom vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takéhoto skutku. Predseda združenia SOVA Július Petrus sa domnieva, že takáto právna úprava by bola najvhodnejšia pre Slovenskú republiku. S tým sa stotožňujeme aj predkladatelia.
Nebolo by nutné dokazovať úmysel zvýšiť pretočením tachometra cenu vozidla. Pre trestný postih by stačilo iba dokázať, že dotyčný so stavom najazdených kilometrov manipuloval. V tomto prípade by dnes už tak drzo inzerovaný biznis okolo úpravy stavu tachometrov veľmi rýchlo skončil.
Najďalej je ochrana spotrebiteľov proti podvodníkom predávajúcim stočené vozidlá v Spojených štátoch. Ich zákony sa totiž veľmi podrobne zaoberajú zákazom manipulácie so stavom kilometrov a tiež trestaním tých, ktorí si ju objednajú alebo pri predaji voza uvedú stav kilometrov nepravdivo. Takéto vozidlo totiž nie je možné prihlásiť do registra a je tak nepredajné. To by mohol byť dobrý strašiak aj pre slovenské prostredie. Podľa analýz spoločnosti Cebia, ktorá sa zaoberá preverovaním ojazdených vozidiel, je ročne predaných približne 130 000 vozidiel, ktoré majú uvedený nepravdivý počet najazdených kilometrov na tachometri, a týmto činom je nový majiteľ, novým majiteľom spôsobená škoda za viac ako 65 mil. eur. Pretáčanie tachometrov však nespôsobí majiteľom iba finančné škody, ale môže byť aj príčinou havárií kvôli neznalosti skutočného opotrebovania dôležitých súčastí vozidiel.
Dámy a páni, aj včera, keď bol za mnou ďalší redaktor Slovenskej televízie, mi rozprával o tom, ako volal na niektoré inzeráty, kde ponúkajú službu stočenia kilometrov. A bez problémov za nejaký drobný poplatok mu to ponúkali. Je to problém, ktorý začína mať obrovské rozmery na Slovensku. Odhad 130 000 predaných áut, ojazdených, so stočenými kilometrami, obrovská ujma pre tých nových majiteľov, nielen finančná, ale aj možné závažné dopravné nehody, to všetko by sme mohli v tomto Trestnom zákone nieže vyriešiť komplet, ale mohlo by to byť, takéto uvedenie do Trestného zákona, postrašenie pre všetkých tých, ktorí takúto činnosť dneska robia alebo pripravujú alebo inzerujú.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som vám, poprosiť o stiahnutie tohto bodu, aj nasledujúceho bodu č. 48 (tlač 582). Obidve sú vlastne novely Trestného zákona. Predkladali sme tieto novely, dá sa povedať, z preventívnych dôvodov. Nevedeli sme, akým spôsobom sa prezident postaví k novele Trestného zákona, či ju vráti, alebo nevráti. Nakoniec ju vrátil a v podstate riešil tieto konkrétne dva body. A myslím si, že vzhľadom na to, že poslanci SMER-u ukázali jednotu v odmietnutí pripomienok, takže rovnaký osud by stihol aj tieto novely, tak chcel by som využiť leto na to, aby sme ich presvedčili, a podáme tieto obe novely na septembrovú schôdzu.
Ďakujem veľmi pekne.