21. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tento návrh v princípe sa nedá inak ako podporiť. Dokonca som osobne toho názoru, že by sme mohli ísť s tou daňou z príjmu právnických osôb, s daňovou sadzbou ešte nižšie. A nebudem dlho hovoriť v rozprave, my takýto koncept predstavíme budúci týždeň, možno trošku v detailnejšom a širšom formáte.
Ale využijem túto možnosť, keď už tento bod prerokovávame, a chcel by som sa opýtať predkladateľov, ako majú vykvantifikovaný dopad na príjmovú stránku štátneho rozpočtu? Mám teraz na mysli, samozrejme, že na jednej strane to bude, pokiaľ zoberieme čisto statický prístup, tak zníženie príjmov v tejto položke na strane príjmov štátneho rozpočtu o 21 %, ak pôjdeme z 23 na 21, to je dynamický prístup, no a je mi jasné, že, teda statický, a je mi jasné, že pokiaľ sa pozrieme z pohľadu dynamického prístupu, tak zrejme predkladatelia očakávajú, že na strane druhej nastane opačný pohyb s plusovým znamienkom, a síce spôsobený hneď dvoma celkom relevantnými dôvodmi. Ten prvý je ten, že pravdepodobne, a ukazujú to aj najnovšie čísla, najnovšie prognózy, naposledy teda tá daňová prognóza, že zmeny v daňových sadzbách, v odvodoch a poplatkoch vlastne znamenali, už to dnes môžem povedať aj v minulom čase, znamenali jasný štart šedej ekonomiky. To je proste holý fakt. Môžeme to nazývať inteligentnejšie ako daňovú, daňová optimalizácia, ale je to vlastne naštartovanie šedej ekonomiky.
Čiže vrátim sa k tým dynamickým efektom. Takéto zníženie sadzby, opakujem, podľa môjho názoru môže ísť ešte ďalej, smerom dole. V dynamickom pohľade môže znamenať, že jednak firmy buď prestanú, alebo vo výrazne menšej miere budú vykonávať spomínanú daňovú optimalizáciu. A na strane druhej vnímam aj daňový systém krajiny, a zďaleka nemám na mysli iba daňové sadzby samotné, ale jednoduchosť, transparentnosť, čitateľnosť toho daňového systému, efektívnosť pri výbere daní a podobne, vnímam takýto daňový systém ako jednoznačný nástroj konkurencieschopnosti ekonomiky.
Tá malá ekonomika otvoreného typu, akou slovenská ekonomika je, príliš v tých komparatívnych výhodách na výber nemá. Nedisponujeme nejakou ropou, ani plynom a povedzme si úprimne, ani nejakou závratne vysokou produktivitou práce. Takže o to viac platí, o to viac platí, že daňový systém by sme mali naozaj celkom vážne ponímať ako jeden alebo teda jednu z komparatívnych výhod malej otvorenej ekonomiky.
Takže končím. Zopakujem ešte raz otázku, či majú predkladatelia spočítané aspoň vo forme nejakých kvalifikovaných odhadov spomínané statické a dynamické efekty, v súčte ktorých potom vyjde proste nejaký očakávaný dopad na štátny rozpočet.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja na rozdiel teda od vás si myslím, že tento zákon alebo návrh zákona nemožno podporiť aj vzhľadom na to, že je to v rozpore s konsolidáciou verejných financií tak, ako ju vláda minulý rok predstavila. A tak, ako povedal aj včera pán minister, ukazuje sa, alebo už je jasným faktom, že aj vďaka zvýšenej sadzbe je daňový výber, čo sa týka dane z príjmu právnických osôb, vyšší o 230 mil. eur.
Čo sa týka tej šedej ekonomiky, ja si myslím, že šedú ekonomiku netreba akceptovať ako, alebo zmieriť sa s tým, že tu je. Ako je to síce pravda, ale treba účinne proti nej bojovať tak, ako sa napríklad podarilo schváliť alebo prijať mnohé zmeny zákonov, ktoré majú za cieľ práve bojovať s daňovými únikmi a so šedou ekonomikou. A dovolím si tvrdiť, že ťažko by sa asi aj vôbec odhadlo, že aké percento alebo aký bol podiel tej šedej ekonomiky aj v čase, keď tu bola 19-percentná sadzba dane z príjmov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem aj za poznámky, ktoré odzneli v rozprave.
Pán poslanec Kollár, keď sa pýtal na efekty, pri tomto návrhu zákona a pri súčasnom vývoji verejných financií nepredpokladáme negatívny dopad na stav verejných financií. Aj na základe skúseností z minulosti, aj na základe toho, čo sa deje dnes, a to je ináč, ako spomínal pán poslanec Duchoň. Tie čísla, ktoré boli včera zverejnené, a tie čísla, ktoré vidíme aj momentálne v štátnom rozpočte, sú nasledovné: výber dane z príjmu právnických osôb v súčasnosti sa pohybuje zhruba na úrovni minulého roka. Pritom zvýšenie o 21 %, ten vývoj doteraz je zhruba na úrovni roka, čiže žiadnych 200 mil., pán poslanec, ako ste spomínali, práve naopak, váš minister financií včera hovoril, že mu bude chýbať 200 mil. eur len na dani z príjmov právnických osôb oproti rozpočtu, oproti tomu, čo bolo predložené v tejto snemovni a schválené poslancami jednej jedinej vládnej strany minulý rok pri štátnom rozpočte. Že bude chýbať 200 mil. eur.
Ja som naozaj presvedčený, že pokiaľ by sme ten vývoj zvrátili, že začneme opravovať tieto chyby a vrátime sa k 19-percentnej dani z príjmu právnických osôb, tak rozhodne to nebude mať negatívny vývoj práve pre ten dynamický efekt vo verejných financiách. A hovorím to aj na základe skúseností z roku 2004, kedy vtedy pán vtedajší minister financií pán Mikloš zaviedol rovnú daň a zaviedol 19-percentnú daň z príjmu právnických osôb, vtedy klesla sadzba z 25 na 19 %. V prvom roku sa vybralo na dani z príjmov právnických osôb v štátnom rozpočte viac, už v prvom roku, aj keď o 6 percentuálnych bodov klesla sadzba, v prvom roku sa vybralo viac v štátnom rozpočte a za 5 rokov sa zdvojnásobila táto suma.
Za päť rokov sa zdvojnásobila, dámy a páni, suma príjmov v štátnej kase pochádzajúca z tejto dane. Daň na 23 % nás výrazne oslabila, výrazne poškodila Slovensko nielen v zamestnanosti, aj v jeho reputácii. A Slovensko naozaj ide v protismere. Veď ja som spomínal, aká je situácia v postkomunistických krajinách. Ale keď sa pozrieme aj na iné krajiny, napríklad také Švédsko znížilo daň z príjmu právnických osôb od začiatku tohto roka a už ju má nižšiu, ako je daň na Slovensku. Veľká Británia tak urobí od roku 2015, že bude mať nižšiu daň, ako je súčasná daň na Slovensku. Švédsko, Fínsko od budúceho roka idú znižovať dane z príjmu právnických osôb. Už teraz je slovenská daň nad priemerom všetkých krajín Únie, nielen najvyššia z postkomunistických krajín, ale aj vyššia, ako je priemer Únie.
Je preto teda naozaj potrebné tieto chyby opravovať, pretože som hlboko presvedčený, že najzákladnejšie dopady na vyššiu nezamestnanosť a celkové zhoršenie prostredia mali tri veci: radikálne zvýšenie daní, odbúranie rovnej dane, skomplikovanie tohto systému a celkové zvýšenie daňového zaťaženia, po druhé, zvýšenie aj odvodového zaťaženia a po tretie, zhoršenie pracovného práva. My na každej schôdzi Národnej rady upozorňujeme na túto alternatívu, ale nielen upozorňujeme, ale aj predkladáme zákony.
Dámy a páni, na minulej schôdzi Národnej rady sme tu hovorili o Zákonníku práce, kde sme navrhovali dostať Zákonník práce späť do stavu pred zmenami, ktoré presadila vláda jednej strany. Netreba sa báť priznať si chyby a treba opraviť tieto chyby. A tak je to aj s daňami, tak je to aj s 19-percentnou daňou. Bolo chybou, že sa táto daň zvýšila. A tu súhlasím s tým, aj čo povedal pán poslanec Kollár, že aj v budúcnosti treba ísť a uvažovať o možnosti ďalších znížení, pretože to je cesta ako do budúcna zlepšovať našu konkurencieschopnosť. Súhlasím aj s tým, že je to jeden zo základných faktorov stavu konkurencieschopnosti na Slovensku. Nielen infraštruktúra, nielen stabilita meny a celkového prostredia, ale aj úroveň daní, výška daní, odvodov, celkové systémové prístupy, postupne zjednodušovanie, nie v komplikovaní daní a odvodov. Stav súdnictva, vymáhateľnosti práva, pochopiteľne, stav infraštruktúry, to je všetko, čo ovplyvňuje rozhodovanie, či sa na Slovensku budú vytvárať pracovné miesta, alebo nie. Ale úroveň daní je jedným z kľúčových faktorov, prečo tomu tak je. A preto sme predložili tento návrh. Samozrejme, chápeme, že dane sa môžu meniť len v určitom čase, preto navrhujeme účinnosť tohto zákona a zmenu daňových sadzieb od 1. januára 2014.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Myslím, že na otázku pána poslanca Kollára odpovedal aj Ivan Štefanec. Len doplním, že naozaj očakávame neutrálny dopad, pretože ak by takéto opatrenie bolo spojené s inými pozitívnymi zmenami v podnikateľskom prostredí, v flexibilite trhu práce a tak ďalej, potom by sa dali dokonca očakávať aj pozitívne dynamické efekty, ktoré by mohli možno byť aj vyššie, ako je, ako je nejaký statický výpočet straty z nižšej sadzby. To jednoducho ukazuje skúsenosť.
Viaceré zníženia, Ivan Štefanec spomenul to zníženie z 25 na 19 %, ale ja si pamätám na ešte jedno, ešte väčšie zníženie, my sme niekedy počas prvej Dzurindovej vlády znížili daň zo zisku z 35 na 25 percent, a napriek takémuto zníženiu neklesol výber, ale naopak, výber bol vyšší pri 25-percentnej dani ako pri 35-percentnej dani.
Čo je trochu aj reakcia a odpoveď na pána predsedu Duchoňa, ktorý vo faktickej poznámke povedal, že ťažko odhadnúť, aká bola šedá ekonomika. Áno, pán predseda, šedú ekonomiku je vždy ťažké vypočítať, vždy je to svojím spôsobom len odhad, ale zároveň platí, že pri vyššej sadzbe dane je vyššia miera obchádzania daňových povinností, a nielen pri vyššej sadzbe, ale aj pri zložitejšom daňovom systéme, daňovej legislatíve, ktorá umožňuje takéto úniky. Takže to, že pri znižovaní sadzby a zjednodušovaní daňovej legislatívy dochádza k zmenšovaniu aj priestoru pre šedú ekonomiku a daňové úniky, ale aj k zmenšovaniu motívov pre úniky z daní, čo je logické, to je proste fakt, ktorý je neoddiskutovateľný.
A to, že zrušenie rovnej dane bolo strelením si do vlastného kolena a bolo hlúpym krokom a nezodpovedným krokom, to už začínajú potvrdzovať vaše oficiálne údaje, oficiálne údaje teda vlády, ktoré napríklad zverejnila včera v daňovej prognóze. My sa totižto dostávame nielen za všetky postkomunistické krajiny z hľadiska sadzby dane zo zisku, ale, ako spomínal Ivan, aj za vyspelé krajiny. Dokonca škandinávske krajiny, ktoré boli v minulosti príkladom veľmi vysokého progresívneho zdaňovania a aj vysokého zdaňovania dane zo zisku, už budú mať od roku 2014 nižšiu sadzbu dane zo zisku ako my. Švédsko ju má nižšiu už dnes, Fínsko a Dánsko ju bude mať nižšiu od 1. 1. budúceho roka a od roku 2015 aj Spojené kráľovstvo.
Mimochodom, jediné dve krajiny, aspoň na jediné tieto dve som narazil, ktoré zvyšovali v poslednom roku daň zo zisku, bolo Grécko, ktoré ju zvyšovalo z 20 na 26 %, a Slovensko z 19 na 23 percent. Netreba asi dodávať, že v Grécku to bolo vynútené doslova katastrofálnou situáciou, na Slovensku to nevyhnutné nebolo, vláda k tomu pristúpila úplne dobrovoľne.
No ak niekto tvrdí, napríklad pán predseda výboru, že tento návrh je v rozpore s fiškálnou konsolidáciou, tak ja musím povedať, že v rozpore s fiškálnou konsolidáciou nie je, pretože, ako som povedal, očakávame neutrálny dopad, fiškálny dopad, ale očakávame pozitívny dopad z hľadiska signálu, že sme sa spamätali a že sme uznali, že sme spravili hlúposť a že aspoň pri dani zo zisku, ak už nie pri dani z príjmov, sme schopní urobiť krok späť. Ak niečo ohrozuje fiškálnu konsolidáciu, tak je to nekompetentná, nezodpovedná politika vlády, napríklad zhoršovanie pružnosti trhu práce, napríklad zhoršovanie podnikateľského prostredia, ale aj zásahy do daňového systému, ktorý fungoval a ktorý bol určite efektívny. A ďalej ohrozuje fiškálnu konsolidáciu to, že vláda nie je schopná šetriť na svojich výdavkoch, je schopná len zvyšovať dane a ešte aj pri zvyšovaní daní zvyšuje tie dane, ktoré by zvyšovať nemala, ako o tom svedčia aj odporúčania všetkých medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré sa zhodujú na tom, že ak dvíhať dane, tak dane nepriame a nie dane priame.
Takže z tohto pohľadu by som povedal, že toto je len veľmi čiastkový, a s tým aj súhlasím, súhlasím s pánom poslancom Kollárom, že naozaj to je len veľmi čiastkový prvý krok, nie je to návrat k rovnej dani, je to len čiastočné zníženie, alebo vrátenie sadzby na pôvodnú úroveň pri dani zo zisku, kde to škodí najviac, kde to škodí najviac aj z hľadiska medzinárodnej konkurencie a podnikateľského prostredia.
A tento návrh je teda aj návrhom na to, aby tie škody boli menšie, aby ekonomika rástla rýchlejšie, aby bolo viac práce, viac zamestnanosti. Takže aj preto odporúčam všetkým poslancom, aby tento návrh zákona podporili.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia poslanci, piatok poobede nie je možno vhodný termín a čas na nejaké mediálne prezentovanie návrhov, ale ja tento návrh, ktorý predkladám s kolegom Alojzom Přidalom, považujem za návrh, ktorý mohol byť istou inšpiráciou pre tých, ktorí budú rozhodovať o tom, ako bude naša daňová legislatíva vyzerať v nasledujúcich mesiacoch.
Nerobím si veľké ilúzie, že tento návrh tu v pléne prejde. Neprejde.
Ale zasa už mám skúsenosť, aj nedávnu, že v SMER-e, keďže zase nemáte až toľko nápadov, a keď je zle, tak sa nakoniec uchýlite aj k návrhom z opozičných lavíc. A to nielen pri nejakých dielčich pozmeňovákoch, keď rokujeme o zákonoch, ale napríklad pamätám si ako kolega Alojz Hlina, myslím, že to bol Alojz Hlina, ktorý ministrovi spravodlivosti vyčítal, že nedostatočne chránia dôchodcov alebo poberateľov starobných dôchodkov pred exekútormi, a neprešlo veľa času, on to niekoľko raz opakoval, a dnes je to už známa vec a dokonca to riešite úplne tým spôsobom, ktorý vám Alojz Hlina navrhoval. Nie je to komplikované riešenie a bude z toho mať osoh veľká skupina dnes nespravodlivo postihnutých, možno nerozvážnych alebo nevedomých, starobných dôchodcov.
Tento náš návrh nie je rozsiahly, ale je to zásadná zmena v daňovom systéme v prospech rodín s deťmi, v prospech zodpovedných rodičov. To znamená rodičov, ktorí majú nielen deti, ale aj sa snažia ich uživiť vlastnou prácou. Keď som rozmýšľal pred uvedením tohto návrhu, že keby som to mal jednou vetou uviesť, tak asi by sa to dalo zhrnúť do tejto vety: že to je zníženie, tento návrh, jeho obsahom je zníženie daňového zaťaženia rodín s deťmi. Keď štát nemá zdroje na zvýšenie podpory rodín s deťmi v dnešnej ťaživej situácii, tak prijatím tohoto princípu by im aspoň menej bral.
Tento návrh zákona reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi a tiež na zatiaľ teda nerozhýbané alebo nerozbehnuté snahy vlády poskytovať efektívnejšiu podporu rodinám s deťmi s prihliadnutím na nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku.
V čase obmedzených verejných zdrojov aj z dôvodu finančnej krízy, vysokej nezamestnanosti a vysokých nákladov sociálnej politiky štátu sa nepriama podpora rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení ukazuje ako efektívnejšia forma pomoci, napríklad v porovnaní s priamou podporou prostredníctvom rôznych príspevkov a dávok. Nepriama podpora prostredníctvom daňovej legislatívy motivuje aj jednotlivcov k zodpovednejšiemu správaniu, pomáha vymaniť sa z pasce chudoby a tento prístup sa nedá zneužívať v porovnaní s jestvujúcim systémom štátnej sociálnej podpory a pomoci.
Dnes štát takto kompenzuje rodinám s deťmi zvýšené výdavky prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nezdaniteľnej časti základu dane na manželku a daňovým bonusom na dieťa. Z dôvodu zvýšenia sociálnej súdržnosti a posilnenia zásluhovosti aktívnych rodičov, myslím tých, ktorí majú deti a zároveň sa snažia živiť ich svojou prácou, sa javí ako nevyhnutné prepojiť nezdaniteľné minimum s počtom nezaopatrených detí v rodine. Z uvedených dôvodov navrhujeme zvýšiť sumu nezdaniteľnej časti základu dane u daňovníka v závislosti od počtu nezaopatrených detí v rodine, a to konkrétne o 1 200 eur na každé dieťa, čo predstavuje zníženie daňovej povinnosti asi o 20 eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa.
Návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie aktívnych rodičov viacdetných rodín pri súčasnom nastavení priebežného dôchodkového piliera, keď sa ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako vlastnými rodičmi.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie, pretože sa ním v štartovacej fáze znižuje daňové zaťaženie niektorých rodín s deťmi a tým i príjmy štátneho rozpočtu. Jeho presnú výšku však nie je možné teraz špecifikovať z dôvodu vysokého stupňa neurčitosti. Tento dôvod sa udáva aj dokonca pri niektorých vládnych návrhoch zákonov, takže sme si to dovolili takto sformulovať. Výsledný efekt z tejto motivačnej legislatívnej zmeny v spojení s vládou pripravovanými zmenami v systéme štátnej sociálnej podpory a pomoci bude ale pozitívny a rovnako bude mať pozitívny vplyv i na zamestnanosť.
Ďakujem za vašu podporu tohoto návrhu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 566, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet.
Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, tým boli splnené podmienky určené § 72 v ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej má byť jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa rokovacieho poriadku i podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v súvisiacich paragrafoch rokovacieho poriadku, takisto náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku a jeho účel je zrejmý.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa rokovacieho poriadku bol uvedený návrh zákona posunutý, alebo parlament prerokoval v druhom čítaní a zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu podľa rokovacieho poriadku bol tento návrh prerokovaný vo výboroch: pre financie a rozpočet, v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre hospodárske záležitosti. Za gestorský spomedzi nich navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Takisto odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta a gestorský do 30. augusta 2013.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Áno, stručne, možno aj pre čas, ktorý už teraz je v tejto chvíli. Možno si pamätáte, začiatkom mája SMER otvoril diskusiu o tom, že či nie je potrebné prehodnotiť existujúci systém štátnej sociálnej podpory a pomoci. To znamená, že či máme na to, alebo či si to môžeme dovoliť, aby bohatí ľudia dostávali zároveň od štátu pomoc vo forme rôznych príspevkov, ktoré sú určené rodinám s deťmi. A samozrejme v prvom rade aj pôvodný zámer, keď sa tieto dávky zavádzali, tak boli určené tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí to nepotrebujú. Dokonca aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vypracoval analýzu, čo by sme získali do štátneho rozpočtu. Súviselo to samozrejme aj s ozdravovaním verejných financií a s nedostatkom zdrojov. Čiže ten tlak na úspory aj v sociálnej sfére je, bol a určite bude aj v budúcnosti stále narastať, pretože tie príjmy štátneho rozpočtu sa nenapĺňajú tak, ako boli pôvodné očakávania ministerstva financií.
A ten Inštitút finančnej politiky aj prišiel s číslami, že ak by napríklad prídavky na deti sa nedostávali všetkým, ale by sa napríklad  vyčlenila 10-percentná množina najlepšie zarábajúcich, tak hneď štát má k dispozícii 17,5 mil. eur. Keby obmedzil výplatu tejto dávky tak, že by ju nedostalo 20 %, 30, 40 až 70, 90 %, tak vyrátali, že dokonca keby sa táto dávka zrušila, tak štát ušetrí na prídavkoch na deti 320 mil. eur.
Pri daňovom bonuse, to je ďalší nástroj pomoci rodinám s deťmi, to je tá nepriama podpora, to je pomoc, ktorú poznajú a využívajú tí, ktorí alebo sú zamestnaní aspoň šesť mesiacov v roku a dosahujú istú výšku príjmu, ktorá je rádovo asi šesťnásobok minimálnej mzdy, tak si môžu uplatniť daňový bonus. To znamená, platia menej štátu na daniach, na jedno dieťa mesačne to vychádza dnes 21 eura 3 centy. Tí, ktorí majú veľmi nízky príjem a napr. teda pracujú aspoň tých šesť mesiacov v roku, aj keď si nemajú z čoho odpočítať túto úľavu, pretože ak využíva nástroj nezdaniteľné minimum na daňovníka, tak v takom prípade štát túto sumu tomu zamestnanému rodičovi mesačne vyplatí a samozrejme, koľko detí, tak krát počet detí táto suma.
My, teda samozrejme SMER po dvoch, troch týždňoch atmosféry, ktorá mala byť akoby diskusiou o týchto návrhoch, tak nakoniec vycúval z toho, že žiadne zmeny ani v prídavkoch na deti, ani v daňovom bonuse sa robiť nebudú. Ja si myslím, že táto diskusia sa opäť otvorí. A keď nastane taká situácia, že bude snaha zo strany SMER-u siahnuť na tieto dávky napríklad tým lepšie zarábajúcim alebo bohatým ľuďom, tak tento návrh, s ktorým prichádza KDH, tak mohol by byť istou satisfakciou alebo kompenzáciou tým, ktorí nie sú tak bohatí, možno sú bohatí na deti, majú taký príjem, že nedostávajú iné dávky sociálne od štátu, ale relatívne veľa im štát berie a rôznym spôsobom a dlhú dobu. A dokonca aj vtedy, keď už tí rodičia už sú možno na dôchodku a ich zamestnané deti svojimi odvodmi napríklad prispievajú do rozpočtu Sociálnej poisťovne a solidarizujú sa s inými rodičmi ako vlastnými.
Tento návrh znamená, že nezdaniteľné minimum daňovníka, ktoré je dnes rádovo asi 3 600 eur, sa upraví alebo podľa nášho návrhu zvýši na každé nezaopatrené dieťa o 1 200 eur. Samozrejme, myslí sa zdaňovacie obdobie rok. To znamená, úľava na dani pre takého zamestnaného rodiča na jedno dieťa sa zvýši o 20 eur. Výhoda úpravy nezdaniteľného minima daňovníka oproti daňovému bonusu na dieťa je v tom, že kým nezdaniteľné minimum daňovníka si môže uplatniť daňovník iba zo svojho reálneho príjmu, a keď si nemá z čoho túto úľavu, a keď si nemá ako túto úľavu uplatniť, napríklad že výška jeho príjmu nedosahuje tú úľavu, tak nie je na druhej strane povinnosť štátu mu to kompenzovať vo forme dane.
Tak ako teda pri daňovom bonuse na dieťa dnes, keď rodič si nemá z čoho znížiť daň, tak štát mu tú dávku alebo tú úľavu na dieťa vyplatí.
Náš návrh sa nedá zneužiť. Bude motivovať ľudí, ktorí dnes majú príjem, tak nebudú mať obavu, že zvýšením príjmu prekročia istú hranicu a postihne ich to tak, že stratia existujúcu úľavu, ale naopak, čím ich príjem bude vyšší a budú mať viac detí, tak tým ich daňová úľava bude vyššia. Je to náš návrh do diskusie, ktorá nás čaká v nasledujúcich mesiacoch. Predpokladám, že objaví sa to pri rokovaní o štátnom rozpočte, kedy SMER príde s návrhmi, kde bude zasa chcieť šklbať, samozrejme zodpovedných, tých, ktorí ak také dane platia, a toto by mohla byť istá satisfakcia zodpovedným, aktívnym rodičom a samozrejme pomoc strednej vrstve.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Áno, teraz nabehlo. Ja som sa hlásil s faktickou, ale nefungoval systém. Ale medzitým som videl, že už nabehol, neskôr, nevadí. Chcel som dodať len jeden... (Výkrik z pléna.) Prosím? Hej, ja sa teraz už vidím, ale nechytilo to hneď, keď sa pýtala pani predsedníčka.
Chcel som jednu vec vyjadriť, či vo faktickej alebo teraz na záver. A to je dôležitý princíp pre sociálnu politiku, ktorý ak je napĺňaný, tak sa štátu, spoločnosti, myslím, že všetkým ľahšie, lepšie, lacnejšie žije. Ak to nie znie príliš ekonomiky alebo ekonomizujúco, tak sa ospravedlňujem, ale veľmi často sa tu riešia práve, práve mnohé ekonomické súvislosti, termíny a témy reformy, napríklad konsolidácie verejných financií. A ja by som rád prispel, už teda vo forme toho záveru, k tomu, že ak sa hľadajú riešenia, ktoré idú cez rodinu, ktoré promujú, podporujú, vitalizujú základnú bunku, tak potom aj organizmus to cíti. Ak základné bunky sú ubíjané, delené, oslabované, podvyživené, no tak akéže bude svalstvo alebo výkon celku?!
V medzinárodnej praxi alebo aj v medzinárodnom práve je to vyjadrené vo formule, čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť. A teda opatrenia štátu, samosprávy, regionálnej či miestnej, by mali byť cielené a zároveň kriteriálne posudzované podľa toho, ako dopadajú na rodinu. Ak pomáhajú, fajn, poďme, robme, prijímajme. Ak škodia, tak naopak, treba to prehodnotiť, eliminovať, odstrániť, pretože dopady sú potom rozsiahle, aj vyčísliteľné, aj nevyčísliteľné.
Ja by som bol rád, a hovorím to aj osobne a hovorím to aj za politickú stranu, ktorú mám na istej či starosti alebo zodpovednosti, že čím viac by sme dokázali takého kritérium a zároveň mentalitu, lepšie povedané, aby to nebolo posudzované nejak úradnícky, ale skôr s rozumom a s vedomím, nastavovali v našich verejnosprávnych alebo štátosprávnych opatreniach hovorím preto, lebo veľa z toho sa týka samosprávy a na druhej strane hlavne štátnej správy, nastavovať prorodinnú líniu, o to ľahšie by sme konsolidovali, o to bezpečnejšie, pokojnejšie, usporiadanejšie by sa nám žilo.
Nie je to ilúzia, nie je to teória, nie je to utópia, je to prax. Ak fungujú rodiny, ak sú vitalizované, tak sa aj tým, ktorí či nemajú rodinu alebo pripravujú alebo už nemajú, lepšie, ľahšie žije.
A ja som rád, že kolegovia toto zmýšľanie pretavujú aj do návrhu novely daňového zákona. Budem rád, ak to získa podporu aspoň na hodnotenie do druhého čítania. Teraz sa obraciam na jediného predstaviteľa najväčšej vládnej strany, aby ste to brali do úvahy. (Hlasy z pléna.) Ste teraz jediný v zajatí väčšiny opozície, pán kolega Bublavý. Lebo, lebo aj tohto týždňa odkaz od financmajstra je: chýbajú nám peniaze. A chýba viac, než sa ukazovalo. A ja mám obavu, že tie správy budú podobné ešte prichádzať, že ešte viac chýba, lebo ekonomika ide ešte pomalšie a dane sa neodvádzajú, alebo slabšie, než očakávali.
Už konkurujete svojmu druhému najhoršiemu, alebo toto má byť druhý najhorší rok. No človeka to vedie k jednoduchej úvahe, že keď vládne SMER, sú tu krízy, sú to zlé, ťažké, rekordne negatívne roky. A nejako to súvisí. Ale aby som nebol tak politický, tak vecne chcem povedať, že prorodinné opatrenia v sociálnej sfére sa prenášajú aj do ekonomickej, aj do finančnej a samozrejme aj kultúrnej a spoločenskej, lebo to spolu súvisí.
Sú aj iné návrhy zákonov. A už končím práve preto, lebo ak by sa nám darilo túto ani nie tak filozofiu, ale skôr líniu presadzovať v legislatíve v tomto dome alebo parlamente, kde sa rozhoduje o pravidlách, často až o osudoch, o dopadoch, tak sa na Slovensku polepší aj demograficky, aj ekonomicky, aj spoločensky.
Podporujem tento návrh, som rád, že je predložený, a opakujem, budem rád ak to, čo hovorí o distribúcii do výborov a o rokovaní v druhom čítaní, sa stane aj šancou a realitou po hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predložil som návrh zmeny zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto môjho návrhu je odstrániť nesúlad v zákone, ktorý bol prijatý a pánom prezidentom opätovne vrátený do parlamentu, a to prvoradým cieľom tohto návrhu zákona je zavedenie rovnakých pravidiel prenajímania poľovných revírov oproti súčasnému stavu, kde štátny podnik alebo štátne organizácie musia uskutočniť verejnú súťaž len v prípadoch, keď majú podiel v poľovnom revíri viac ako dve tretiny, 66,6 %, s tým, že dnes na tvorbu poľovných revírov stačí 51 %.
Vzhľadom na to, že pôvodne v zákone z roku 2009 zákonodarca stanovil podiel na tvorbu poľovného revíru 66 %, teda dve tretiny, tak aj na poskytnutie takýchto revírov iným subjektom zo strany štátnych organizácií bolo povinné mať verejnú obchodnú súťaž. Touto novelou, ktorá bola prijatá, tak sa nám vytvoril priestor medzi dvomi tretinami a 50 %, teda nadpolovičným percentom celkovej výmery, teda 50 % plus jeden hlas a dvomi tretinami.
Vzhľadom na to, že sa tu vytvára priestor na svojvoľné rozhodovanie štátnych organizácií a nad dvomi tretinami už štátna organizácia musí zo zákona povinne postupovať verejnou súťažou, i keď poslanci vládnej strany SMER teda poukázali na to, že určite pán minister bude zastávať názor, že chce toto riešiť, tak verejnou súťažou som sa rozhodol podať tento návrh aj na základe toho, že pán minister pri prerokovaní tohto návrhu dal na to súhlas a požiadal aj pána prezidenta Slovenskej republiky, aby vrátil návrh zákona na prerokovanie do parlamentu, čo sa aj stalo, ale nie s podmienkou, aby sa tento nesúlad alebo táto možná svojvôľa zo strany štátnych organizácií odstránila. Takže jediným mojím zámerom je postupovať takýmto spôsobom.
Dámy a páni, dovoľte, aby som na pripomenutie spustil krátku prehrávku, ktorá poukáže na to, že tento môj návrh vychádza zo súhlasu aj s pánom ministrom Ľubomírom Jahnátkom, poprosím kolegov, keby to bolo možné na tej tabuli vysvietiť. (Premietnutie krátkej prehrávky z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále: „Zobral som si slovo, lebo reagujem na vystúpenie pána poslanca Simona. Nechcem vôbec zdržiavať, nechcem vôbec brať niekomu právo, aby vystúpil čo najskôr, len pán poslanec Simon povedal jednu dôležitú vec, s ktorou súhlasím. A to je nesúlad medzi povinnosťou verejného obstarávania tam, kde sú dve tretiny, a je tam medzera medzi 50 % a dvomi tretinami. Máte pravdu, nejako nám to ušlo. Čiže za to som teraz vystúpil, pán poslanec Simon, aby som dal časový priestor vám alebo hocikomu, lebo zrejme bude ešte ústna rozprava, aby ste pripravili tú zmenu, alebo pán spravodajca, alebo hocikto, aby sa toto zosúladilo. Čiže otváram to, súhlasím s tým, čo hovoríte, len ja už to neviem teraz podať, ja nemám tie právomoci. Čiže keď sa nájde niektorý poslanec, ktorý urobí túto malú technickú zmenu napríklad v návrhu, ktorý dal pán poslanec Lebocký, tak môžeme sa dostať do ažurity. A myslím si, že to bola správna pripomienka. Ďakujem.“)
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovolil som si prehrať z archívu Národnej rady tento záber, pretože naozaj ide len o technický nedostatok, s čím aj samotný pán minister súhlasí. Takže nepredpokladám, že by mal byť problém s prijatím tejto malej technickej zmeny tak, aby povinnosť verejného obstarávania v prípade štátnych organizácií bola naozaj nielen nad dvomi tretinami, ale od 50 % viac, teda od 51 % vyššie. Keďže táto zmena nebola prijatá alebo sa neodzrkadlila v novele zákona, v jeho prijímaní, pretože vtedy už nebol čas na to, aby sa takýto pozmeňujúci návrh predložil v pléne Národnej rady, a keďže úlohou opozície je v prvom rade poukázať na chyby a nedostatky, čo som pri prerokovaní zákona aj urobil, a keďže pán minister požiadal aj pána prezidenta oficiálne, aby pri vrátení zákona bola snaha tento nedostatok alebo tento nesúlad odstrániť, čo sa nestalo, tak som si dovolil vypracovať návrh novely zákona, ktorý fakticky nerieši nič viac a nič menej, len tento jeden jediný technický detail, že nad 51 % bude musieť byť postup na základe verejnej obchodnej súťaže a nebude tam ten priestor medzi 51 až 66 %, teda dvomi tretinami, ten priestor na korupciu alebo možné zneužitie zo strany štátnych organizácií zanikne. Nepredpokladám, že by s týmto návrhom ktokoľvek mohol mať problém v parlamente, hlavne po tom, keď, ako sme si obnovili pamäť z archívu Národnej rady, vyjadril s tým aj súhlas pán minister Jahnátek. Ďakujem pekne.