21. schôdza

Pán poslanec Viskupič.

Keďže tu bola aj nejaká odvolávka na históriu a aby som urobil svojmu historickému vzdelaniu zadosť, tak máme dve skupiny historikov, tak ako to na Slovensku býva, ktoré sa tomuto názvosloviu venujú. Z nich jeden je profesor Sedlák, ktorý hovorí o používaní tohto termínu. Ja sa skôr stotožňujem s tým, čo hovorí docent Žudel, ktorý hovorí, že sme mali zhruba od nástupu Štefana po 13. – 14. storočie tzv. komitáty, od 13. storočia po ten rok, ktorý zaviedol používanie žúp, do roku 1849 sme hovorili o stoliciach a od roku 1849 po rok 1928 a medzi rokmi 1940 a 1945 sme mali župy. Ja by som chcel ale upozorniť na jeden fakt, keďže každý jeden z týchto názvov má nejaký historický nános, myslím, že baviť sa o stoliciach na Slovensku sa nám asi bude zdať možno komické, komitáty nám môžu pripomínať možno iné kraje a má takisto svoj historizujúci nános to slovo a župy úplne podobne. Čiže ja pri tomto návrhu, keďže tá debata je o názvosloví a nemusí mať celkom vyčerpávajúcu ambíciu niečo poriešiť, ale iba hovoriť o názvosloví, by som sa prikláňal k tomu, aby sme sa nad ňou zamysleli vtedy, keď budeme pomenúvať iné rozvrstvenie VÚC-ok alebo vyšších územných celkov a vymýšľať im nejaký skutočný názov, ktorý nebude mať historizujúci nános, pretože s názvom župy môžeme mať problém, aj keď to môže byť pôvodu, ako sa uvádza, myslím, v dôvodovej správe, nášho alebo slovanského, alebo podobne. Čiže tá téma nie je jednoduchá.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Frešo, naozaj ste povedali, že je to zaužívaný názov, ktorý ide aj do úst. A to je jedno, či je to človek z pravej časti spektra alebo z ľavej časti spektra, alebo nezávislý, iný. Naozaj veľa ľudí používa slová župan a župa. Tie vyššie územné celky a samosprávne kraje, je to jednak dlhý názov a ľudia sa s ním nestotožnili. Takže ja naozaj súhlasím s tým, že pokiaľ sa aj jedná teda o menší počet krajov alebo žúp, ak to teda budeme takto nazývať, je ten súčasný stav osem, môžeme ich kľudne premenovať a nebude tam naozaj nič. Mňa by potom, ale v tomto kontexte zaujímalo, keď ste hovorili, kolega Frešo, že využívajú ho naozaj všetci, či teda poslanci strany SMER vôbec vedia, za čo budú hlasovať v rámci tejto novely zákona, pretože, ako sme pred chvíľkou videli, tak tu sa hovorí o nejakom novom usporiadaní, pričom tento návrh zákona vôbec nie je o žiadnom novom usporiadaní, takže aby to aj kolegovia z vládnej strany vedeli, že tu sa bude hlasovať len o zmene názvu, o nič iné nejde v tejto novele, takže len o zmenu názvu. No a, naozaj, ak sa budeme zamýšľať nad tým, či tu budú tri kraje, ako to chcú boľševici alebo niekto iný, tak tí, ktorí tomu rozumejú, budú musieť sa nad tým zamyslieť a podebatovať si hlavne o finančných prínosoch pre našu spoločnosť a pre naše Slovensko. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Frešo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja veľmi postupne a telegraficky budem reagovať.
Pán poslanec Hraško, ja ešte podotknem takú vec, že keď sme sa o tom bavili s ostatnými županmi, v rámci SK 8, teda aj s tými, ktorí boli zvolení s podporou strany SMER, dokonca niektorí sú aj poslanci Národnej rady, tak oni s tým súhlasili. A existujú podporné stanoviská, ktoré ešte za minulej vlády doručili. A myslím si, že stačí krátka debata v poslaneckom klube strany SMER, kde viacerí kandidujú na županov, akú kampaň používajú, ako komunikujú, myslím, že to bude za 30 sekúnd, nemusí to byť za 20 sekúnd, za 30 sekúnd to bude pomerne jasné.
Pán poslanec Viskupič, ja mám jedinú pochybnosť o tom, že keď začneme vymýšľať nový názov, tak aby ho ľudia pochopili, že niekedy je jednoduchšie zobrať názov, ktorý je starý a ktorý v podstate ľudia používajú alebo starší ľudia radi používajú. Čiže nemusíme za každú cenu niečo nové vymýšľať len preto, že sa používali tri názvy. A ešte pripomínam, že sa používal aj výraz kraj vo veľkom za komunizmu.
A tam prechádzam vlastne k tomu, čo hovoril pán poslanec Hlina. Pán poslanec Hlina hovorí, že to fungovalo. No tak ak komunizmus fungoval a osvedčil sa, no to tak potom fungovalo, lebo tri kraje boli len za komunizmu.
A treba povedať, že aj takisto s názvom predseda existuje jeden taký pomerne vážny podľa mňa problém, lebo predseda má predsedať nejakému fóru aspoň trochu rovných ľudí. V tomto prípade župan nepredsedá fóru rovných ľudí, ale predsedá poslancom. Čiže je to trošinku rozdiel. A je to také mätúce. A viacerí kolegovia si aj píšu „prezident samosprávneho kraja“ a tak ďalej pri tých prekladoch do angličtiny.
Preto si myslím, že ak niečo má pomôcť, tak vráťme sa k tomu, čo bolo osvedčené, čo funguje, a teda debatu o tom, či tri kraje naozaj sú funkčné a vyriešili by problémy, to by som nechal normálne na takú separátnu a viacej odbornú debatu. Určite uprednostním to, čo bude ľuďom podstatne bližšie. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, vidím tu niekoľko pozitív.
Tak to prvé pozitívum je predovšetkým to, že táto debata určite pomohla tomu, aby sa raz a navždy už zabudlo na to, že slová župa a župan pochádzajú z maďarčiny. V tomto máme už, dúfam, všetci jasno. A dúfam, že v tom bude mať jasno aj mediálna sféra, že v maďarčine také slovo ani nie je. V nedávnych diskusiách bol toto hlavný protiargument, že my sme teda predsa Slováci a nemôžeme používať maďarské názvy. Tak toto nie je maďarský názov. To je prvé pozitívum tejto debaty.
Vo viacerých vystúpeniach sa tu ozvalo volanie po tom, že územie by bolo treba lepšie zadefinovať a tak ďalej. Určite je to opodstatnená diskusia. Ale je to zložitá diskusia. To všetci vieme. A naozaj tento návrh zákona tú ambíciu ani nemal. Takže naozaj aj pani kolegyni Hufkovej len potvrdzujem, že žiadne náklady nehrozia, pretože tú ambíciu tento návrh zákona si nekládol. A je to naozaj zložitá vec, keď by sa k nej malo pristúpiť. A môže ísť len z vládnej úrovne takýto návrh po naozaj dôkladnom zvážení, možno aj po referendách a ďalšej záležitosti, ktorá sa s tým spája.
Pri tom návrhu ja by som sa ani neopieral o to, čo tu bolo za čias Rakúsko-Uhorska, či to boli komitáty alebo neviem čo. Podľa mňa je dôležité naozaj to, že ak žijeme v Slovenskej republike, tak treba hľadať slová, ktoré najlepšie slovenskej reči a slovenskému vnímaniu a názvosloviu vyhovujú. A z tohto pohľadu bez toho, že by sme my sa na tom dohodli a rozhodli, prax ukázala, že sú to slová župa a župan, pretože to ľudia používajú. A darmo by sme zvolili akékoľvek iné názvy. Pravdepodobne by sa na tom nič nezmenilo. Jednoducho takto je to ľuďom blízke. A to aj hovorím, možno nejakú takú genetickú informáciu si v sebe nesieme, pretože tu ide o tú jazykovú podstatu toho slova, že pochádza z praslovanského jazyka. A praslovanský keď sa myslí, tak to je jazyk, ktorý sa tu formoval dávno predtým, ako sa vyprofilovali moderné slovanské jazyky. A v tejto podobe je to naozaj v chorvátčine zachované najviac. Preto aj v Chorvátsku sú županje, na čom nie je nič zlé. A veď v chorvátčine rozumieme strašne veľa vecí, preto nemáme problém nielen do Chorvátska chodiť, ale ani komunikovať v slovenčine s Chorvátmi, ktorí teda komunikujú v chorvátčine. A sme si navzájom zrozumiteľní. Takže nejako by som v tom nejaký problém nevidel, pretože naozaj ten spoločný koreň tam je. A prečo sa k nemu nevracať? Totiž tá podstata vecí je to, a nie to, čo tu bolo za Štefana alebo za kohokoľvek iného z uhorských panovníkov. A to, že tento názov tu po vzniku Prvej republiky bol a že ho začali v novodobejších dejinách a v rámci národného obrodenia používať štúrovci, svedčí o tom, že naozaj hľadali korene tohto slova a hľadali slovanské korene a našli ich. A preto sa uchýlili k tomuto názvu. A preto je prirodzený tento názov.
Pánovi poslancovi Hlinovi poviem toľko, no, samozrejme, tých názorov, aké veľké majú byť tie samosprávne celky, môže byť viac. Ja si kľudne viem predstaviť aj legitímnu debatu o tom, že tu bude východoslovenská, stredoslovenská a západoslovenská župa. Totiž kraje sme tu mali, to je pravda, ale je tu predseda. Pozrite sa, aj na to je legitímne každý môže mať svoj názor. Ale predsedov máme strašne veľa, máme predsedu futbalového mužstva, zväzu, predsedu rybárskeho zväzu. Ale predseda, keby sme sa bavili o pozícii župana, tak v akejkoľvek komunikácii by musel používať slová predseda kraja, keby sme aj prešli na kraj. Tak by dnes mal používať slová predseda vyššieho územného celku. Je to komplikované viacslovné vyjadrenie. Ale keď sa povie župan, každému je to jasné, je to nezameniteľné, každý rozumie, o čom hovoríme. A preto si myslím, či tak z pravej, z ľavej strany, zo stredu, z vrchu, tak či tak sa k tomu nakoniec dostaneme.
Podľa mojich informácií veľká novela zákona, ktorú pripravuje vláda, ktorá sa má dotýkať zmien, ale kompetencií a ja neviem čoho všetkého ešte v oblasti žúp a teda vyšších územných celkov, už počíta s týmto názvom. Či budú tri alebo ich bude osem, to je debata. A nechcem do tejto debaty zachádzať, lebo to je naozaj veľká, zložitá debata, ktorú absolvujete aj vy určite vo svojom vnútri, aj bude to širšia debata, ale každopádne do týchto volieb, ktoré sa blížia a ktoré budú v novembri, ideme tak, ako sme. A prečo naozaj nezosúladiť to, čo ľudia považujú za prirodzené, čomu rozumejú, čo neznamená žiadnu zmenu kompetencií? Ale je to krok k ľudom, je to v ústrety ľuďom, pretože takto to oni chápu, takto sa o tom komunikuje, takto tomu rozumejú. A naozaj nestojí to nič. A potom už je to vec väčšiny v tejto Národnej rade, či sa zmenia ako rozloženie, tak počty, tak kompetencie žúp, podľa môjho názoru, pretože tomu naozaj každý bude rozumieť.
Takže ja vás chcem len na záver poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona. Bude to naozaj krok k ľuďom a dáme tak taký signál ľuďom, že sa tu nezatvárame do nejakých sklenených gúľ, nevymýšľame si krkolomné názvy, ktoré nikto nepoužíva, ktorým nikto nerozumie, ale naozaj vnímame to, čo ľudia vnímajú, a nastavujeme tie veci a upravujeme ich tak, ako život sa vyvíja, a ideme v súlade s týmto životom. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi.
Pán spravodajca nechce zaujať stanovisko.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 567, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 544.

Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť vám návrh novely, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh spolu so mnou predkladajú do Národnej rady páni poslanci Kaník, Brocka a Švejna a pani podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová.
Hlavným cieľom, hlavným účelom predloženej novely zákona je zvýšenie ochranných vkladov všetkých sporiteľov, ktorí si sporia na dôchodok prostredníctvom druhého dôchodkového piliera, a súčasne je cieľom aj zvýšiť okruh informácií, ktoré budú musieť dôchodkové správcovské spoločnosti povinne zverejňovať.
V prvom rade, pokiaľ ide o zvýšenie ochranných vkladov sporiteľov, sa rozširuje definícia pojmu „konflikt záujmov“, kde sa pridáva nová skutočnosť, podľa ktorej už nebude môcť dôchodková správcovská spoločnosť nadobudnúť do svojho majetku, respektíve majetku svojich sporiteľov cenné papiere, keď bude zjavné, že pochádzajú od osôb prepojených na konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, respektíve dokonca ovládajúcich konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Táto zmena má za cieľ zamedziť špekulatívnym obchodom medzi jednotlivými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a takzvane spriaznenými spoločnosťami. Poviem potom príklad z praxe.
Zavádza sa, ďalej, nové obmedzenie v prípade nakupovania cenných papierov, kde bude v zákone stanovené, že cenné papiere s poplatkami nad 2 % už nebude možné nakupovať. Tam ide vlastne o to, že poplatky, ktoré sa inkasujú emitentmi, ktoré sa platia, vlastne idú na vrub sporiteľov, už to nie je ako v minulosti, keď tieto poplatky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Ja by som chcela upozorniť kolegov, je nás tu málo, takže každý hlas je veľmi počuť. Prosím vás, ak vás to nezaujíma, choďte sa baviť von. Ďakujem.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže na rozdiel od minulosti, tieto poplatky zaťažujú priamo sporiteľov. A preto nie je jedno, či poplatok je, povedzme, 0,5 %, alebo 2 %. A preto tento limit týka sa predovšetkým podielových fondov, ktorých nákup do portfólia dôchodkových fondov sa umožnil poslednou novelou.
Ďalej, rozširuje sa okruh povinne zverejňovaných údajov, čo má za cieľ zvýšiť informovanosť jednotlivých sporiteľov, kde vlastne investuje správcovská spoločnosť ich prostriedky, a zároveň sa tak zvýši aj verejná kontrola voči správcovským spoločnostiam.
Treba pripomenúť, že tento návrh zákona nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a tak ďalej, čo potvrdilo aj ministerstvo financií svojím stanoviskom.
Ak dovolíte, trošku bližšie ešte sa vyjadrím k jednotlivým návrhom.
V bode 1 sa rozširuje definícia, čo nesmie dôchodková správcovská spoločnosť nadobúdať do svojho majetku. A nebude teda môcť nadobúdať cenné papiere s prepojením na osoby ovládajúce dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Aké sú to osoby ovládajúce túto definíciu, nájdeme v § 66a Obchodného zákonníka a zároveň v § 49b zákona o bankách. Napríklad zákon o bankách definuje ovládajúci vzťah ako vzťah osoby, kde jedna osoba kontroluje inú osobu, jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti, alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.
Ďalej, v bode 2 sa upravuje, aké obchody nebude môcť dôchodková správcovská spoločnosť uzatvárať. Súvisí to s tým obmedzením, pokiaľ ide o spriaznené alebo respektíve prepojené osoby.
V bode 3 sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť aj vzhľadom na tieto prísnejšie pravidlá mala možnosť požiadať vopred Národnú banku Slovenska, aby sa vyjadrila, či takáto nejaká investícia, ktorú plánuje vykonať dôchodková správcovská spoločnosť, je alebo nie je v konflikte záujmov.
Ďalej, v bode 4 sa stanovuje maximálne percento priebežných poplatkov pri nakupovaní cenných papierov na výšku 2 %. Čiže ak cenné papiere budú mať priebežné poplatky vyššie ako 2 % a pokiaľ to zaťažuje samotný príjem alebo zhodnotenie samotných sporiteľov, nebude možné takéto cenné papiere nakupovať. Čiže tým sa zamedzí nehospodárnym nákupom cenných papierov.
A body 5 a 6 sú tak isto veľmi dôležité a súvisia so zvýšením informovanosti sporiteľov, pretože dôchodková správcovská spoločnosť na rozdiel od súčasného stavu bude povinná zverejňovať okrem najväčších investícií aj všetky emisie podielových fondov v portfóliu. A to je veľmi dôležité, aby sme ako sporitelia vedeli, ako presne je zložené portfólio správcovskej spoločnosti, pokiaľ ide o podielové fondy.
A v bode 6 ide o povinnosť informovať verejnosť, samozrejme, sporiteľov alebo kohokoľvek verejne o tom vždy raz za pol roka, spätne za posledných 6 mesiacov, zdôrazňujem, spätne, akým spôsobom vyzeralo celkové portfólio do najmenšieho detailu. Ak sa trošičku aspoň vyznáte v tom, čo teda je dnes v zákone o druhom dôchodkovom pilieri, tak viete, že každý mesiac je povinná správcovská spoločnosť zverejňovať stav svojho portfólia. Kedykoľvek si to viete nájsť napríklad na internete, na webových stránkach jednotlivých správcovských spoločností. A tam sa dozviete tie základné informácie o tom, z čoho sa skladá portfólio jednotlivých fondov spravovaných týmito spoločnosťami, ale tie informácie jednoducho nie sú úplné, niektoré sú za kamuflované. A aj teraz som si trošku prechádzal tieto posledné správy niektorých fondov a jednoducho nedozviete sa z nich všetko to, čo by ste ako sporiteľ, ktorý máte majetok v danom fonde, čo by ste potrebovali vedieť. Áno, je tu istá otázka obchodného tajomstva, pretože investičná stratégia je dôležitou súčasťou know-how jednotlivých správcovských spoločností. To je absolútne jasné. Ale tu ide o informovanie s istým časovým odstupom. Čiže ten prvok zverejnenia prezradenia know-how tu, samozrejme, môžeme vystopovať. A je to, samozrejme, na diskusiu, ktorá by mohla byť veľmi široká, bohatá. Ale v tomto prípade si myslím, že mal by prevážiť záujem sporiteľa. Tak či tak je správcovská spoločnosť povinná v mesačných správach zverejňovať svoje portfólio v tých hrubých rysoch. Tam vidíte tie konkrétne najväčšie investície, ktoré tvoria gro investícií. Takže nevidím problém v tom, aby aj tých 0,5 % investícií do rôznych možno čudesných akcií, respektíve podielových fondov malo byť kompletne zverejnených, keď sú zverejnené tie najväčšie. A v tom nevidím osobne žiadny problém.
A poviem ešte na záver aj motiváciu, prečo je táto novela. Táto motivácia je daná trošku nie celkom štandardným správaním jednej správcovskej spoločnosti, ktorá pôsobí na tomto trhu správcovských spoločností, ktorá na rozdiel od iných správcovských spoločností investuje majetok sporiteľov skutočne do akcií takých tých spriaznených spoločností, v ktorých hodnota, cena a kvalita týchto akcií je pomerne spochybniteľná. Tá výška tých investícií nie je zásadná. Konkrétne sa jedná o 1,66 % majetku alebo portfólia dôchodkového fondu, ktorý je investovaný takýmto spôsobom. Súčasný zákon hovorí, že je tu obmedzenie vo výške 3 %, pokiaľ ide o nákup emisií jedného emitenta, čo svojím spôsobom tiež blokuje v nejakých premrštených špekulatívnych nákupoch, ale napriek tomu si myslím spolu s ostatnými predkladateľmi tohto návrhu novely, že zavedenie takéhoto obmedzenia pre nakupovanie cenných papierov, a v tomto prípade to tak aj je, ktoré vydala spriaznená, nazvem to zjednodušene, dcérska spoločnosť, resp. spoločnosť majetkovo prepojená so správcovskou spoločnosťou, nie je celkom kóšer, najmä keď si to porovnáme s inými správcovskými spoločnosťami, kde takéto investície nevidíte ani v náznaku. Takisto pokiaľ ide o informovanosť sporiteľov o tom, čo je v tých podielových fondoch, aké sú to podielové fondy, takisto tieto drobné investície nie sú zverejňované. A vyvoláva to potom podozrenia, či sa majetok sporiteľov nezneužíva na investície, ktoré neslúžia sporiteľom, ale slúžia tým, ktorí takéto podielové fondu spravujú a takýmto spôsobom získavajú prostriedky.
Poviem ešte na záver, že o tejto novele sme diskutovali aj s predstaviteľmi Národnej banky. Národná banka vykonáva dohľad nad dôchodkovým sporením. Vyjasňovali sme si tieto pozície. Národná banka, poviem otvorene, nás v tejto snahe nepodporila. Ale na druhej strane nebola ani zásadne proti tomu. Národná banka, samozrejme, vykonáva svoj dohľad veľmi zodpovedne, čo nikto nespochybňuje. A všetko to, čo má robiť podľa zákona, aj riadne vykonáva. Opakujem ešte raz, v žiadnom prípade to nechcem spochybniť, napriek tomu si myslím, že dôchodková správcovská spoločnosť by nemala mať vo svojom portfóliu ani 0,01 % takých akcií, kde je možné predpokladať, že ide o špekulatívny nákup, pretože to sú akcie vydané dcérskou, resp. sesterskou spoločnosťou. To by sa v dôchodkovom sporení jednoducho vyskytovať nemalo. A pokiaľ ide o informovanosť sporiteľov, tak to, čo navrhujeme je len a len na prospech sporiteľov. Nikomu to nepoškodí a zvýši to dôveru sporiteľov v druhý dôchodkový pilier. Ďakujem za vašu pozornosť a verím vo vašu podporu.