21. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, troška sa musím vydýchať, lebo som bol v kancelárii a keďže tu neboli kolegovia, tak som sa dostal na rad skôr. Dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
Stručne by som chcel tento návrh zákona uviesť s tým, že blíži sa nám niekoľko volieb, ktoré začnú už tento rok, a v rámci toho že budeme sa musieť vysporiadať s voľbami, ktoré budú do vyšších územných celkov, či ich budeme volať VÚC alebo župy, ako to tu uvádzali kolegovia z inej politickej strany a chceli zmeniť, následne európske voľby, voľby prezidentské, voľby do miestnych samospráv, ako aj následne parlamentné.
Tým, že sme sa rozhodli my ako Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti reprezentovať jednu agendu, aby prvok nezávislosti bol možný aj v politike nielen lokálnej a regionálnej, kde môžu kandidovať nezávislí kandidáti, ale aby sa tento prvok dostal do volieb národných alebo centrálnych, je jeden moment.
Druhý moment je, že pri regionálnych voľbách alebo voľbách do VÚC, ako aj lokálnych voľbách čiže voľbách do obcí a miest je jeden prvok, ktorý možno ušiel všeobecnej pozornosti. A to je to, že priebeh týchto volieb nemôže kontrolovať niekto, pracovne sa tomu hovorí okrskár, kto nie je politicky organizovaný. To znamená, že do okrskových volebných komisií nie je možné nominovať človeka, ktorého nenominuje strana. Keďže vieme, či už si porovnáme regionálne voľby alebo teda voľby do VÚC, alebo voľby do obcí a miest, že je čím ďalej, viacej kandidátov, ktorí nechcú kandidovať a nekandidujú pod straníckymi značkami, je podľa mňa úvaha o tom, kto potom kontroluje priebeh týchto volieb, legitímna a, myslím si, čím ďalej, tým viacej aktuálna. Keďže tento zákon v celej jeho komplexnosti, alebo teda je to niekoľko zákonov, ktorý sa venuje voľbám, bude musieť prejsť v ideálnej podobe do jedného podľa mňa volebného kódexu, ktorý by pravidlá jednotlivých volieb zjednotil, aby sme konečne mali možno jeden volebný kódex, toto pravdepodobne malo by byť ambíciou vlády. Tento účel predloženia, som sa rozhodol, je to, aby priebeh volieb mohol kontrolovať aj niekto, koho do okrskovej komisie nenominuje politická strana, to znamená, aby aj nezávislý kandidát mohol rozhodovať, kto za neho bude reprezentovať a dohliadať na priebeh volieb spôsobom, aký doteraz uplatňovala len nejaká politická strana. Možno tým, že toto nie je ako keby vytrhnuté z kontextu, a tým, že sa nám blíži v nasledujúcom období veľa volieb, je dobré, že neprichádzam s ambíciou predložiť volebný kódex. Ale tento moment sa mne zdá ako najvypuklejší, ktorý by bolo treba vyriešiť s tým, že nezakladá žiadne náklady na verejný rozpočet. A pre prípad, ak by aj prišiel väčší počet kandidátov, čo by mohla byť asi jedna z možných výhrad, rozhodli sme sa túto voľbu, kto sa stane okrskovým komisárom, prenechať na rovnosti šancí. Čiže ak bude kandidovať niekoľko kandidátov na či už starostu alebo primátora, alebo predsedu VÚC, alebo za poslanecké mandáty, pričom či budú kandidovať tak ako v posledných národných voľbách alebo voľbách do Národnej rady, to bolo tuším 26 subjektov, ktoré mohli byť nominované, a tuná môžu vznikať a vznikajú aj nezávislí kandidáti, ak by bola aj stovka nezávislých kandidátov, medzi straníckymi kandidátmi a nezávislými kandidátmi by bola absolútna rovnosť, medzi nimi, kto by sa stal členom tejto okrskovej komisie, by rozhodol los. Čiže by nám nenarástol počet okrskových komisárov alebo reprezentantov. Jediný moment, ktorý by sme tam dali, je, že možnosť medzi politickým kandidátom alebo kandidátom politickej strany a kandidátom nezávislým pri kontrole volebného procesu by bola vyrovnaná a o tom, kto by v konkrétnej okrskovej sedel pri množstve, ktoré je zákonom stanovené, by rozhodol los.
Je to téma, ktorá, si myslím, bude čím ďalej, tým viacej aktuálna, keďže počet nezávislých kandidátov vo voľbách narastá. A osobne by som sa nechcel dožiť momentu, keď víťazi volieb, ktorí pravdepodobne, v tomto trende ak sa bude pokračovať, tak to nebudú kandidáti za politické strany, ale nezávislí kandidáti, nebudú môcť mať reprezentanta v okrskových komisiách. Čiže nebudú môcť dohliadať na spravodlivý a efektívny výkon volieb. Preto vás, vážení poslanci, kolegyne, kolegovia čiastočne aj zástupcovia verejnosti, žiadam zvážiť tento návrh. A svoje poslanecké kolegyne a kolegov zároveň žiadam aj o podporu, tu nevidím žiadny politický moment, ktorý by tomuto mohol brániť.
Ekonomické parametre môžeme nechať bokom, keďže nevzniká žiadny nárok na financie zo štátneho rozpočtu.
A spravodlivému a obhájiteľnému priebehu volieb môžeme urobiť zadosť tým, že umožníme zástupcom nezávislých kandidátov byť v okrskových komisiách. Inak to je častý problém nám, keďže chceme nezávislosť v politike čím ďalej, tým viacej podporovať, aby šlo viacej o to, kto dokáže ľuďom odpovedať na ich otázky nie v prísne organizovaných straníckych štruktúrach, ale aj v možnostiach pre nezávislých, aby títo ľudia mohli kontrolovať priebeh volieb. Takže vás týmto prosím o podporu a uvidíme.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 576), v prvom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 576). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Keďže nechcem zhŕňať rozpravu, v ktorej pravdepodobne vystúpim iba ja, dovolil by som si vystúpiť ešte v rozprave, možno upozorniť na širší kontext tohto návrhu, predkladaným návrhom zákona, ako som hovoril pri jeho uvedení, sa podľa mňa primeraným spôsobom a hlavne teraz pred možnými siedmimi voľbami, ktoré nás čakajú, ak budeme rátať to, že niektoré z nich môžu prebiehať v dvoch kolách, a vzhľadom aj na to, že jesenné voľby do VÚC nás čakajú už onedlho, chcem upraviť neprijateľný stav súčasnej platnej právnej úpravy v oblasti celkového volebného zákonodarstva, ktorý, čo som nespomenul, podľa mňa hovorí o porušení zásady rovnosti vo vzťahu k nezávislým kandidátom, ktorí sa čím ďalej, tým viac hlásia či do regionálnych alebo lokálnych volieb, a teda, ako som hovoril, neumožňuje im nominovať vlastného zástupcu do žiadnej z volebných komisií, ktoré máme.
Spomínal som volebné kódexy. Mám za to, že volebné kódexy sú základnými piliermi demokratického právneho štátu, a teda mali by byť vnútorne koherentné, mali by sa nimi striktne dodržiavať základné princípy, na ktorých sú postavené. A to je rovnosť šancí, rovnosť možností dohliadania nad priebehom volieb. Platná právna úprava do orgánov samosprávnych krajov sa preto javí a mala by sa nielen poslancom z nášho klubu, ale aj ďalším, ktorí majú na mysli rovnosť šancí a možnosť dohliadania nad volebným procesom, zdať ako dlhodobejšie neudržateľná, hlavne z toho princípu, že nie je akceptovaná zásada rovnosti kandidujúcich politických strán, politických hnutí, ako aj nezávislých kandidátov. Tým, že sme umožnili kandidatúru nezávislým kandidátom v regionálnych a lokálnych voľbách, zabudlo sa na dôrazné dodržanie princípu rovnosti pri prebiehajúcich voľbách. Myslím si, že by bolo na čas vhodné túto zmenu prijať.
Zmienená zásada rovnosti zdôraznená napríklad v § 27 ods. 2 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, a teda v kontexte tejto novelizácie znamená formálnu rovnosť jednotlivých kandidátov vo všetkých štádiách volebného procesu bez ohľadu na to, či je ich kandidatúra spojená s nezávislou kandidatúrou alebo kandidatúrou na kandidátnej listine nejakej politickej strany. Súčasný právny stav v oblasti personálneho obsadzovania volebných komisií vôbec v žiadnom momente na túto zásadu neprihliada. Hlavným cieľom teda je zmena mechanizmu obsadzovania volebných komisií, ktorá umožní dodržanie uvedenej zásady rovnosti medzi jednotlivými kandidátmi. Ak by som to mal povedať jednoducho, na základe navrhovanej úpravy bude mať rovnocennú príležitosť navrhnúť člena volebnej komisie ktorýkoľvek kandidát a v súlade s procedurálnou spravodlivosťou bude existovať rovnaká pravdepodobnosť reálnej nominácie ktorejkoľvek navrhnutej osoby do volebnej komisie. Preto si myslím, že navrhovaný mechanizmus zabráni súčasnému znevýhodňovaniu nezávislých kandidátov a umožní im aj účasť na kreovaní volebných komisií, obvodných alebo okrskových, podľa toho, kde má nezvislý kandidát ambíciu kandidovať.
Myslím si, že zvýšená miera objektivity pri obsadzovaní jednotlivých členov volebných komisií žrebovaním alebo losom má významný pozitívny dopad aj na samotný priebeh volieb. Rovnomerne zložená volebná komisia predstavuje väčšiu garanciu transparentnosti v priebehu volieb a kvalitatívne vyšší stupeň kontroly.
Predkladaný návrh zákona, ešte raz, nemá žiadny vplyv na verejné financie.
Z procedurálneho hľadiska sa dostávame k vyššej miere rovnosti šancí pri možnej kontrole volebného procesu, preto aj na základe tohto môjho príspevku v rozprave si vás dovolím zvážiť túto možnosť a to, či naozaj je dobré, aby sme na Slovensku nielen mali ambíciu zjednocovať volebné zákony, ale mali aj ambíciu umožniť tým, ktorí dohliadajú na volebný proces, aby mohli takto urobiť do bodky. Ďakujem vám za pozornosť a ešte raz vás prosím o podporu.

Ďakujem pekne, pán kolega. Myslím si, že si zhrnul našu filozofiu, s ktorou sme do toho parlamentu nášho slovenského išli. Na začiatku volali nás, tých štyroch, že sme politickí zblúdilci. Potom nás volali, že sme čudný politický experiment. A musím povedať, že som rád, že komunálne voľby, ktoré prebehli posledné, dokázali, že nezávislí majú svoje zastúpenie. A necelá tisícka nezávislých primátorov a starostov v plnom rozsahu to potvrdzuje. Ja viem, že sa mnohým kolegom, ktorí sú cez politické strany nominované, zle počúva, o nejakej nezávislosti a rovnosti šancí, ale myslím si, že demokracia musí byť o tom. V súčasnosti tejto myšlienke u nás na Slovensku demokracia ešte nedozrela. Tak preto myslím, že takéto pozmeňujúce návrhy, ktoré túto rovnosť šancí dávajú, by mali byť predkladané častejšie. A týmto by sme povedali, že sme alebo snažíme sa byť v nejakom demokratickom zaradení v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám skôr na teba, pán poslanec Viskupič, faktickú otázku. Osobne nemám vonkoncom problém s nezávislými kandidátmi i v našom zastupiteľstve. Máme nezávislých kandidátov. Považujem to za veľmi dobrú metódu, ako aktivizovať i ľudí, ktorí nechcú ísť cestou politických strán. Pýtam sa ale na teoretickú, matematickú otázku. Povedzme, že v zastupiteľstve v nejakej obci či mestskej časti alebo inde kandiduje, povedzme, nejaká zostava kandidátov za politické strany, povedzme, za štyri politické strany, ktoré by z tohto titulu mali zástupcov vo volebnej komisii, a povedzme, že by kandidovali desiati nezávislí kandidáti, myslíš to v tom svojom zákone tak, že sa dajú do osudia štyri politické strany, ktoré nominujú väčší počet kandidátov, a každý z desiatich úplne od seba nezávislých kandidátov by dodal jedného svojho člena do volebnej komisie a z nich by sa losovala tá množina alebo že by nezávislí kandidáti sa dohodli na svojom zástupcovi vo volebnej komisii, ktorý by sa staral o to, aby ich nepoškodzovali? V tom prípade bude trošku problém, ak väčší počet poslancov za štandardné politické strany bude zastúpený pri koalícii možno len jedným-dvoma pozorovateľmi a každý z tých kandidátov by mal svojho pozorovateľa, to znamená, v tom prípade by teoreticky sa mohlo stať, že štandardné politické strany pri istej náhode losovacej by vôbec nemali zástupcu a celá komisia by bola obsadená jednotlivými pozorovateľmi nezávislých kandidátov. Budem rád, ak mi na toto predsa odpovieš, lebo to sa mi zase zdá trošku „príliš“. Ale v zásade s nezávislými kandidátmi nemám nijaký problém.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán Viskupič, pán Osuský mi prakticky zobral tú otázku z úst. Keď som si to prečítal, tak tiež som si položil ja sám pre seba otázku. V tom § 12 ods. 1 aj v § 13 sa hovorí, že každý nezávislý kandidát môže navrhnúť jednak do obvodnej, jednak aj do okrskovej komisie jedného zástupcu a jedného náhradníka. A ďalej navrhujete, že predseda určí žrebom prakticky počet týchto. No tak pýtam sa prakticky, prepáčte, na to isté viac-menej, na čo sa pýtal pán Osuský, koho vlastne môžu vytiahnuť, keďže je to žreb a môže nastať pozícia, že práve navrhnutí členovia tej volebnej komisie práve tým nezávislým kandidátom budú v tej komisii a, naopak, zástupcovia jednotlivých politických strán sa tam neocitnú. Čisto teoreticky to môže vzniknúť. Preto by som veľmi rád od vás počul to technické vysvetliť, aká je o tom vaša predstava, pretože takto, ako ste to postavili, sa podľa mňa nedá dôsledne zrealizovať. Ďakujem.

Bude to potrebovať asi dlhší čas ako na faktickú poznámku. Áno, k bodom 5, 7 keďže nemala byť táto úvaha a tento moment, umožnenie kontroly výkonu volieb, postavený do roviny odtrhnutia od reality, tak tie mechanizmy sme zvažovali tri. Jeden z nich bol ten, ktorý si spomínal ty, či je možnosť teda, že by sa nezávislí kandidáti dohodli na nejakom svojom zástupcovi, ktorý by ich reprezentoval pri volebnej komisii. I to je cesta. Mne bola sympatická. Na druhej strane prišiel protiargument s tým, že pri aj uzatváraní volebných koalícií je stále možnosť posielať zástupcov do okrskovej komisie za každú politickú stranu. To znamená, že ten moment, keď vznikne štvorkoalícia a bol by tam zastúpený jeden, na to ti viem odpovedať, že môžu tam byť za každú politickú stranu štyria. Ale bazálna dohoda medzi niekoľkými nezávislými kandidátmi, ktorí môžu zastupovať iné názorové portfólio, je, že nemusí prísť k tomu, že budú chcieť reprezentovať to, že na volebný proces bude dohliadať niekto z nich. Pri politických stranách to môže byť inak, ak chcú v rámci tej volebnej koalície povedať, že nad volebným procesom bude dohliadať jeden. Preto sme sa rozhodli asi najtransparentnejším a vekmi overeným, a ja to asi dokončím v záverečnom slove, spôsobom pristúpiť k losovaniu alebo k žrebovaniu. A myslím si, že ak sa na to pozrieme v druhom čítaní, ak budú výhrady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcel som sa vyhnúť záverečnému slovu, aby som vás príliš nezdržoval, kolegyne, kolegovia.
Predsa len k tým sporným bodom 5, 7. Keďže zákon predpokladá minimálny počet päť členov a viac-menej tento moment nechávame a závisí to aj od veľkosti volebného obvodu, áno, je to presne tak, do osudia budú vhodení kandidáti politických strán a kandidáti za nezávislých kandidátov úplne rovnako. A mám pocit, že táto navrhovaná zmena vychádza aj z môjho presvedčenia, že žrebovanie je jedným z možných najtransparentnejších a najviac férovým spôsobom zloženia volebnej komisie za paralelnej akceptácie zásady rovnosti kandidátov politických strán a nezávislých kandidátov.
O čom teda hovorím. Momentálne neexistuje žiadna možnosť, ako dostať nezávislého kandidáta do volebnej komisie. Ak by pre potreby možno druhého čítania vzišlo to, že predsa len by bolo plénum naklonené, ako tam dostať nezávislých kandidátov, a vyžadovali by sme od nich to, aby nominovali za seba jedného zástupcu do okrskovej komisie, a toto by reprezentovalo to, že by stačilo toto pre politické strany, tak viem si predstaviť tú mieru kompromisu. Netrvať na tom, že iba politické strany môžu dohliadať nad volebným procesom, je posun k lepšiemu. Preto možno aj v logike, dá sa vypýtať a dosiahnuť nejaký kompromis, je táto téma otvorená.
A to, čo sledujeme za náš poslanecký klub, je hlavne priebeh volieb a spravodlivosť. A možno odpoveď na mnohé otázky, či už ide o regionálne alebo lokálne voľby, kde sa táto novela teraz upriamuje, môže byť aj pri poznámke, ktorú tu predložil pán poslanec zo SaS aj pán poslanec zo SMER-u. Sú to otázky na debatu. A posunuli by sme to tak z príliš veľkej tej straníckej kontroly, ktorá je jedine možná, na mieru, že bez ohľadu na to, či bude kandidovať 50 alebo 100 nezávislých kandidátov, ak sa budú schopní dohodnúť na jednom možnom kandidátovi, ktorý ich bude reprezentovať vo volebnej komisii, a jeho zástupcovi, je to posun k lepšiemu. A tým pádom by sme si vedeli predstaviť aj túto mieru úpravy pre druhé čítanie, čo, samozrejme, predpokladá, že by sa týmto posunom pre umožnenie kontroly volebného procesu zástupcami nezávislých kandidátov asi urobil výrazný krok dopredu. Ďakujem za pozornosť.