21. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 581). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30 augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, páni navrhovatelia, dámy a páni, hneď na začiatok poviem, že podporím tento návrh zákona, okrem iného aj preto, že na poslednej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pod týmto návrhom zákona bol podpísaný klub KDH, kolegovia z KDH a ja som bol podpísaný. Navrhovali sme, aby občania vo voľbách do samosprávnych krajov dostávali domov zoznamy kandidátov. Považujem to za potrebné. Deje sa tak pri aj iných voľbách, že občania dostávajú, hlavne pri parlamentných voľbách, zoznamy kandidátov. A môžu si takto, hlavne starší občania, doma kľudne prejsť zoznamy jednotlivých kandidátov. Pri voľbách do samosprávnych krajov to považujem za o to dôležitejšie, že títo kandidáti sú zoradení na jednej kandidátnej listine a sú okresy, kde tento počet kandidátov je niekedy dosť značný. Sú to počty 50, 70, 90 kandidátov. A občan ak nedostane tento zoznam domov, tak musí sa spoliehať na propagáciu pred týmito voľbami, na inzerciu. Niektorí kandidáti na to majú, iní na to nemajú, jedni majú viacej peňazí na väčšiu reklamu, iní nemajú žiadne peniaze na reklamu. A pritom ten občan možno práve tým, ktorí nemajú toľko peňazí na inzerciu, na volebnú kampaň, by možno dal ten hlas. A príde do volebnej miestnosti, zoberie si hlasovací lístok, tam je tých kandidátov 70, 80, za plentou sa má rozhodnúť, nastane taký menší stres a niekedy sa stáva, že ani tých kandidátov, ktorých chcel tento občan krúžkovať, ľudovo povedané, sa mu nepodarí v tom krátkom strese zakrúžkovať. Keby ten zoznam kandidátov mal doma, mohol by sa spokojne rozhodnúť už dopredu, možnože by si napísal aj nejaký volebný ťahák, čísla kandidátov, alebo by si ich zapamätal a takto by sa rozhodol oveľa zodpovednejšie. Mám osobné skúsenosti hlavne so starými ľuďmi, že toto by určite využili.
Všimol som si, že navrhovatelia hovoria, že by to nemalo žiaden vplyv na štátny rozpočet. Drobná poznámka je, asi by to vplyv na štátny rozpočet malo, ale demokracia niečo stojí. A som presvedčený, že keď vieme pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky urobiť tie obrovské zoznamy a dať to každému občanovi, tak nemal by byť problém ani v tom príslušnom okrsku, okrese tým ľuďom vytlačiť tieto zoznamy a doručiť im ich domov. Takže súhlasím s týmto.
Čo sa týka uvedenia za menom a povolaním, aby tam boli aj funkcie, ktoré kandidát zastáva, v zásade som za návrh. Bol by som rád, aby sme si tu možno aj jasnejšie povedali, ktoré funkcie by to mali byť. Napríklad chcem sa spýtať, keď je niekto poslanec obecného zastupiteľstva v nejakej malej dedinke, či sa to tam bude vypisovať, či to tomu kandidátovi pomôže, poškodí.
Ale v zásade som aj za to, aby sa uvádzali tieto funkcie, okrem iného preto, že KDH dlhodobo od roku 1989 zastáva názor a dovnútra strany aj uplatňujeme zásadu, jeden mandát stačí. KDH až na jeden prípad, keď starosta alebo primátor hlavného mesta bol zároveň pol roka poslancom Národnej rady, dovnútra uplatňuje princíp, jeden mandát stačí. To znamená, starostovia, primátori za KDH môžu kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky, ale ak by boli zvolení, musia sa rozhodnúť, či zostanú primátormi alebo či sa stanú poslancami Národnej rady, a ten druhý mandát musia položiť. Takže táto myšlienka, jeden mandát stačí, v KDH uplatňujeme dovnútra. Keby bolo na mne a mojich kolegoch, tak by sme boli aj za to, aby sa to uplatňovalo na všetkých kandidátoch, napríklad ktorí kandidujú do Národnej rady Slovenskej republiky. Viem, že na minulej schôdzi bol tu takýto návrh od kolegov z klubu OĽaNO. My sme to podporili.
Takže záverom. Ja osobne predpokladám, že aj moji kolegovia tento návrh zákona podporia. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že vyzdvihuješ aj naše návrhy, ktoré idú z úst našich poslancov. A tak ako si spomínal, že jeden mandát stačí, tak my budeme, by som povedal, tú našu víziu mať, pokiaľ budú Obyčajní ľudia v parlamente.
Chcel by som poukázať na jednu vec, a síce uvádzanie tých funkcií, ktoré prislúchajú viac-menej tomu mandátu, ktoré príslušný kandidát má, respektíve zastáva, pretože volič, ktorý tam ide a má sa rozhodnúť, dostane podľa mňa teraz iba poloinformáciu, lebo nie každý môže vedieť, kde môže ten kandidát sa nachádzať na akom poste A myslím si, že je to odstraňovanie tej krivdy, aby tam išiel s čistým štítom, že každý volič o ňom vie, kde je. A tým pádom si môže urobiť obraz, ako bude tú funkciu, do ktorej ho idú voliť, zastávať, pretože keď si uvedomí napríklad, že je primátorom mesta, zároveň ide do VÚC-ky, tak vie si asi predstaviť, že bude asi veľký problém, aby bol aj tam, aj tam. A potom možnože aj to bude jedno veľké jeho vodidlo, či mu dá alebo nedá ten hlas, pretože bojím sa, respektíve nechcem byť nejakým zlým prorokom, ale asi tá primátorská stolička bude prednejšia ako nejaká VÚC-karska stolička. A vtedy prakticky, myslím, tí kandidáti, ako si správne spomenul, by sa mali jedného mandátu, respektíve ostatných mandátov vzdať. Žiaľ, to je zatiaľ asi iba takáto fatamorgána na Slovensku, peniaze lákajú, takže dúfam, že v takejto línii aj KDH, respektíve ostatné strany do budúcna budú s takouto alternatívou rátať, jeden mandát stačí.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Zajac, nuž prinajmenšom chcem zapolemizovať a trochu spochybniť tú argumentáciu, ktorá, mimochodom, je aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu.
Po poriadku.
Správne si podotkol, že nie je to bez nárokov na rozpočet. Predsa dneska, prosím ťa pekne, rozniesť tie zoznamy do jednotlivých domácností, to sú náklady spojené s roznosom. To je jedna vec.
Druhá vec. Osobne si myslím a mám s tým skúsenosti, asi dve obdobia som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja, poznám tú atmosféru, že volič, ktorý chce ísť voliť a ktorý má o to záujem, tak tie informácie má dostatočne o tom kandidátovi. Jednak sa sám ten kandidát vždy tradične prezentuje, jednak na nejakých osobných stretnutiach, mítingoch, jednak v nejakých materiáloch predvolebných, tak myslím si, že v tom nie je problém, aby niekto vedel, kto je kto. A každý z nich rád zdôrazní, čo ešte robí.
Okrem toho odmietam tú tézu, ktorá je v dôvodovej správe, že to by zlepšilo tú volebnú účasť. Ja si myslím, to nie je o tom. To je o tom, že my občania prakticky akosi ešte sme stále nedocenili ten význam, čo všetko tie samosprávne kraje pre občana robia, a stále máme predstavu, že tie, čo je pravda, parlamentné voľby sú tie určujúce a dôležité.
No a taktiež si myslím, že, prosím ťa pekne, ale to je vaša filozofia, jeden mandát stačí. Nuž v KDH ste prijali takú filozofiu, my v strane SMER máme inú filozofiu. Ja si myslím, prosím, že je to vec individuálna, každý musí posúdiť, aké má možnosti, aké má schopnosti, na čo si trúfa, a nikomu by som v tomto smere, aspoň my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne tým, čo na mňa reagovali.
No ja som vo svojom vystúpení ani o volebnej účasti nehovoril, ale som presvedčený, že tieto zoznamy kandidátov by mohli priniesť aj zvýšenie volebnej účasti. Ja nehovorím, že by to zdvojnásobilo počet ľudí, ktorí prídu k voľbám, ale každý volič v demokratickom systéme, každý volič naviac je dobrý, z môjho pohľadu. To znamená, ak by hoci len pár sto ľudí našlo v zozname svojich známych, príbuzných, o ktorých dovtedy ani nevedeli, že kandidujú, a oni by ich presvedčili o tom, že idú voliť vo VÚC-karskych voľbách, tak ja si myslím, že bola by to v konečnom dôsledku aj vyššia volebná účasť.
Čo sa týka nákladov, hovorili ste, pán kolega Daniš, o rozvoze, tak tam ani nejaké veľké náklady nevidím. Máme na to obvodné úrady, ktoré takéto zoznamy pripravujú aj pri iných voľbách. Pokiaľ ide o obecné úrady, ktoré distribuujú tieto zoznamy, tam takisto náklady nevidím, ako človek, ktorý pôsobí v komunálnej politike. Obce majú na to pracovníkov, nechcem povedať, aj aktivačných pracovníkov, ktorí vedia rozniesť tieto zoznamy. Jediný náklad vidím vo vytlačení tých zoznamov, a preto som povedal, že demokracia niečo stojí. Tak vytlačiť zoznamy kandidátov pre voličov v príslušnom okrese nemôžu byť náklady, ktoré by nejako zásadne ovplyvnili to, či občanom zoznamy kandidátov dáme alebo nedáme. Som presvedčený o tom, že je to dobrá vec. Prečo pri iných voľbách, áno, to má byť a pri voľbách do VÚC-ky, nie, to nemá byť? Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som len doplnil, že v dôvodovej správe sa hovorí, predpokladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet. Takže je to tam napísané. Akurát som to možno zašmodrchal s tým ďalším hneď, že návrh nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie a tak ďalej. Takže je tu predpoklad na rozpočet verejnej správy. Takže to nikto nespochybňuje, pretože minimálne náklady na tú tlač tých zoznamov sú. Ale myslím si, že takisto sú tie náklady aj pri iných voľbách, takže toto sa môže stratiť, akurát tieto zoznamy sú pripravené a musia byť minimálne raz vytlačené na tú vývesnú tabuľu, tak si myslím, že nie je problém už, keď je zadaná tlač do tlačiarne, aby sa vytlačilo ešte niekoľkokrát desiatok, stoviek, tisíckrát navyše.
Či sa zlepší alebo nezlepší volebná účasť, no o tom môžeme len polemizovať, takisto ako tým, že niekto sľúbil istoty a či sa dostavia alebo sa nedostavia. Takže to je presne tá istá polemika. V každom prípade, ak má občan ako volič možnosť dopredu si preštudovať isté materiály, tak pokiaľ tam nájde nejaké konkrétne meno, a možno predtým to ani nechcel alebo nemal o to záujem, ktoré ho vyslovene osloví, že toto by bol dobrý človek ako ich zástupca v tých vyšších územných celkoch či už ako kandidát na predsedu alebo kandidát na poslanca, tak možnože to ho primä k tomu, aby išiel do týchto volieb. Takže, naopak, je tu možnosť, že by sa to mohlo teoreticky zlepšiť. To, samozrejme, vždycky už necháme aj na občanov, pretože len od nich to závisí.
No a čo sa tak týka toho jedného mandátu, tak všetci vieme, že poslanec Národnej rady ako taký za súčasného stavu môže byť vo viacerých funkciách. A niektorí sa tým hrdia, že sú aj primátori, aj zároveň poslancami vyšších územných celkov a, samozrejme, ešte aj v správnych radách, kopci mestských firiem, štátnych firiem, štátnych podnikov, vysokých škôl a podobne, v dozorných radách, ale tu pán kolega Daniš povedal, že nech si každý zváži, na čo si trúfa. No tak ak si niekto trúfa na to, poberať platy za viaceré funkcie, a pritom nebyť plnohodnotne tak ako bežní občania osem hodín v práci, stráviť tam čas, ktorý treba venovať nejakej zmysluplnej činnosti, aby sa vyprodukovala nejaká hodnota, tak, naozaj, človek si môže trúfnuť na všetko alebo na všeličo. Ja som si mohol trúfnuť na to ako učiteľ v základnej umeleckej škole ešte byť vedúcim záujmových útvarov v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti, ale len dovtedy, kým mi to môj čas dovolil, pretože som tam fyzicky musel byť prítomný, pretože, tak ako tu aj pán minister Čaplovič zdôraznil, chodili kontroly, keby náhodou sa na niečo prišlo, boli by to čierne duše, čierne krúžky a tak ďalej. Takže ja som musel byť tam fyzicky prítomný, nemohol som si dovoliť jednoducho byť niekde navyše. Žiaľ, v systéme funkcionárov to možné je, pretože funkcionár nemusí zrejme byť na svojom mieste osem hodín, pretože niekedy môže chodiť aj napríklad taký starosta po obci, zisťovať problémy od občanov a tak ďalej. No a niektorí starostovia sú, povedzme, len na čiastočný úväzok zamestnaní, pokiaľ sú malé obce. A viem, že vtedy majú aj iné zamestnanie, ale to starostovanie je naozaj len na čiastočný úväzok. Tu skôr ide o to, či za ten ďalší iný mandát plnohodnotný, pretože tu sa píše o plnom úväzku, a vykonáva teda funkciu, skutočne na plný úväzok je ešte človek schopný ten druhý mandát vykonávať. Pokiaľ sa niekomu máli plat poslanca, tak nech sa páči, môže si ešte prilepšiť v inom zamestnaní v mimo pracovnom čase, mimo zasadania schôdze Národnej rady, ale o tom pochybujem, že by sa niekto sťažoval na poslanecký plat. A okrem toho poslanec Národnej rady ako taký sa môže zúčastniť rokovaní či už obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, zastupiteľstiev vyšších územných celkov a tam získavať priame informácie. A dokonca má právo vystúpiť pri ktoromkoľvek bode. Sú tí, ktorí hovoria, že no ale poslanec Národnej rady má tým pádom bližší dosah na ten vyšší územný celok alebo prípadne na tú obec. No ten má za každých okolností. Takže takýto argument, by som povedal, je irelevantný. No a, po druhé, ako občan Slovenskej republiky má každý právo zúčastniť sa rokovaní obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, zastupiteľstiev vyšších územných celkov a dokonca aj rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, pretože ten balkón tu hore je k dispozícii verejnosti. To znamená, že ktorýkoľvek občan, to je jedno, či to je poslanec alebo to nie je poslanec, alebo je to poslanec vyššieho územného celku, alebo je to poslanec obecného, mestského zastupiteľstva, má právo zúčastňovať sa na týchto rokovaniach. Samozrejme, tam je už otázne, či mu dajú slovo, pokiaľ by sa chcel k niečomu vyjadriť konkrétne, ale má právo na získavanie informácií a na získavanie aktuálnych informácií. Takže v tomto prípade tu je takisto irelevantná výhoda toho, že ja som skôr pri informáciách a skôr ich tam prenesiem. Na toto má každý občan Slovenska právo. Ale ľudia ho zatiaľ nevyužívajú v takej miere, ako by ho využívať mohli. Takže je naozaj namieste otázka toho, či človek zastávať viacero funkcií pri vykonávaní jedného mandátu schopný je alebo nie je. Ale, ako hovoríme, nechajme to na rozhodnutí občana, ale aby občan dostal kompletné informácie. Viete, ja keď som sa pozeral na voľby tie ešte predchádzajúce a robil som živnostníka, robil som zároveň v jednej firme, ešte som niekde mohol čosi iné robiť, som vyštudovaný stavebný inžinier, predtým som si písal stavebný inžinier. Teraz som ale robil, keďže som si urobil tanečnú pedagogiku, tanečného pedagóga. Tak som si písal, že som učiteľ. A teraz čo si tí ľudia majú vybrať? Samozrejme, nemal som viaceré iné funkcie. Čo si teraz tí ľudia majú písať? Ako ten človek zistí, kto som, čo som alebo čo robím, čo dokážem? Takže pokiaľ človek dostane kompletné informácie, má lepšiu možnosť posúdiť, či ten dotyčný človek toho mandátu, ktorý chce zastávať, hodný je alebo nie je. Ale, ako hovorím, nechajme to na rozhodnutí občana, ale dajme mu komplexnejšie informácie. Nič iné tento zákon nerieši, len to, aby občan dostal tú informáciu a aby ju dostal k sebe domov.
A tu by som sa dostal ešte k jednej veci, už len v krátkosti. Pokiaľ máme štatút mobilných urien, teda mobilných hlasovacích zariadení, máme na Slovensku občanov, ktorí sa nemôžu za žiadnych okolností dostať do volebnej miestnosti, to znamená, že sa takým istým spôsobom nemôžu dostať ani k tej vývesnej tabuli toho obecného alebo mestského zastupiteľstva, to znamená, že určite minimálne takýmto občanom by mali byť tieto zoznamy distribuované. No a pokiaľ budú distribuované takýmto občanom, tak prečo si nepovieme, že už budú distribuované úplne všetkým? Takže toto je veľmi jednoduchý princíp a z tohto dôvodu vás ešte raz prosím o podporenie tohto nášho poslaneckého návrhu. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi opakovane cca po pol roku znova predniesť novelu zákona o energetike, ktorou reagujem na pretrvávajúci nepriaznivý stav v ochrane práv spotrebiteľov na liberalizovanom energetickom trhu.
Napriek tomu, že od neschválenia pôvodne zamýšľanej mojej novely, ktorej zásadným cieľom a primárnym cieľom bolo rozšíriť skupinu zraniteľných spotrebiteľov, napriek tomu, že táto novela, ktorá mala poistiť a garantovať zvýšenú ochranu týchto zraniteľných spotrebiteľov, napriek tomu, že nebola prijatá, prax a reálny život ukazuje, že aj táto opäť predkladaná novela je výsostne aktuálnou a výsostne potrebnou, potrebným prostriedkom, právnym prostriedkom, aby sa zvýšila nielen inštitucionálna, ale aj právna ochrana spotrebiteľov na nie dostatočne zvládanom liberalizovanom trhu.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je spresniť a doplniť vybrané ustanovenia zákona o energetike, ktorý bol prijímaný na jeseň minulého roka z pohľadu poskytnutia, respektíve zvýšenia ochrany tých odberateľov, ktorí sa z dôvodu veku alebo hmotnej núdze ako zraniteľní spotrebitelia ocitajú vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom. Platná a nateraz existujúca právna úprava, tak ako som už spomenula, považuje za zraniteľného spotrebiteľa len odberateľa, ktorého životné funkcie, fyziologické funkcie, sú závislé od odberu elektriny. Alebo je to taký spotrebiteľ, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý.
Právna úprava obsiahnutá v nateraz existujúcom zákone o energetike aj vo väzbe na smernicu Európskeho parlamentu z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou síce zavádza novú definíciu pojmu „zraniteľný spotrebiteľ“ elektriny a plynu v domácnosti, čím sa snaží posilniť postavenie odberateľov na trhu s elektrinou, avšak upravuje to veľmi úzkoprsým a nepostačujúcim spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že citovaná smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zraniteľných spotrebiteľov, zákonodarca navrhol, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na spotrebiteľov odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia.
V dôvodovej správe k pôvodnému zákonu o energetike sa uvádza, že postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti vrátane vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé od odberu elektriny, sa podrobnejšie vymedzí v pravidlách trhu. Platí to pre odberateľov nielen elektriny, ale aj plynu. Napriek tomu, že sa to ustanovilo v dôvodovej správe pôvodného zákona, súčasne existujúceho zákona, zdá sa mi nesystematickým opatrením, ak príprava takejto štúdie alebo vymedzenia pojmu, zadefinovania pojmu zraniteľného spotrebiteľa a z toho vyplývajúcich právnych konzekvencií nasleduje po tom, ako sa spustí samotná liberalizácia trhu. To isté platí aj pre vymedzenie alebo aj pre určenie, zadefinovanie, vypracovanie štúdie energetickej chudoby. Najskôr energetický trh zliberalizujeme, potom, samozrejme, sa prejavia s tým spojené negatívne a nežiaduce dopady, nepriaznivý stav, ktorý nedokážeme ani právne, ani legislatívne ošetriť, až následne potom ideme vytvárať štúdiu energetickej chudoby a ideme zadefinovať zraniteľného spotrebiteľa na energetickom trhu. Tento proces je nesystémový a je otočený hore nohami. Nesprávnosť takéhoto nastavenia potvrdzuje aj samotná prax, pretože očakávané ciele, ktoré mala priniesť liberalizácia energetického trhu, a tým mali byť znížené ceny, vyššia sloboda výberu odberateľov spotrebiteľov na energetickom trhu vo výbere jednotlivých dodávateľov, tieto základné premisy, tieto základné ciele sa v praxi nenaplnili, čoho svedkom v tom reálnom živote, v aplikačnej praxi som. A stále pretrváva ten stav spotrebiteľov, v prevažnej miere zraniteľných spotrebiteľov, dôchodcov, ľudí v dôchodkovom veku. Z takýchto sporne uzavretých zmlúv a z problematických dodávateľských subjektov, ktoré sem prišli pod rúškom liberalizácie, je veľmi ťažké týchto ľudí dnes vymaniť. Napriek tomu, že máme určité právne rámce, napriek tomu, že máme celý rad inštitúcií, ktoré sa kontroly a ochrany spotrebiteľa na energetickom trhu zúčastňujú, tak na liberalizovanom trhu nemôžeme a nedokážeme ani za pomoci mimosúdnych inštitútov, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví týchto ľudí z takýchto neslobodných zmlúv vymaniť.
Uvedená smernica, ktorú som spomínala a ktorou by sme sa mali riadiť aj v našom právnom poriadku, zavedením pojmu zraniteľného spotrebiteľa reaguje na vážny sociálny problém, ktorým, ako som už spomínala, je energetická chudoba, často definovaná aj ako vynakladanie viac než 10 % príjmu na udržanie teplého domova. Členské štáty, ktorých sa to týka a ktoré tak ešte neurobili, by mali vypracovať, ako som už povedala, pred spustením liberalizačného programu národné akčné plány a iné primerané rámce na riešenie problému energetickej chudoby zamerané na znižovanie počtu ľudí, ktorí sú takouto situáciou postihnutí. Členské štáty by mali v každom prípade zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie pre zraniteľných spotrebiteľov. Zo smernice citujem: „Okrem toho členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na ochranu zraniteľných odberateľov na vnútornom trhu s elektrinou. Takéto opatrenia sa môžu líšiť podľa konkrétnych okolností v jednotlivých členských štátoch a môžu zahŕňať špecifické opatrenia týkajúce sa platenia účtov za elektrinu alebo všeobecnejšie opatrenia prijaté v systéme sociálneho zabezpečenia."
Ako opatrenia na riešenie daného problému smernice ustanovujú, že členské štáty majú prijať náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov a zabezpečiť najmä, aby existovali dostatočné záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov odberateľov. V tejto súvislosti sa ukladá ako povinnosť každému členskému štátu vymedziť koncept zraniteľných odberateľov, ktorý môže odkazovať na energetickú chudobu a môže okrem iného ustanoviť až zákaz odpojenia takýchto odberateľov v krízových časoch.
Týmto odkazom z európskej legislatívy a z príslušných smerníc, na ktoré som sa odvolala, my v tomto predloženom návrhu zákona za materiálne chudobného občana alebo spotrebiteľa považujeme občana, ktorý nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb, no hranica, pod ktorou občan nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb, sa môže líšiť od životných nákladov miesta, v ktorom žije, alebo od jeho subjektívneho vnímania toho, čo všetko spadá do jeho základných potrieb. Objektívne meranie chudoby sa preto obmedzuje na jednoduchý výpočet na báze objektívnych štatistických údajov, rastu čistých peňažných príjmov na osobu, ako aj životných nákladov nízkopríjmových domácností.
V nami predkladanom návrhu navrhujeme teda, aby za splnenia ďalších zákonných predpokladov bola rozšírená skupina zraniteľných odberateľov jednak o osoby v dôchodkovom veku, jednak o osoby sociálne znevýhodnené, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze, tzv. nízkopríjmové domácnosti, ktoré vieme aj na základe platných legislatívnych noriem identifikovať. Odberatelia elektriny v domácnosti a odberatelia plynu v prípade, že takíto odberatelia elektriny v domácnosti alebo odberatelia plynu sú v dôchodkovom veku alebo sú občanmi v hmotnej núdzi, a navyše ich dokážeme identifikovať ako zraniteľných spotrebiteľov na energetickom trhu, ktorí navyše namietajú nesprávnosť vyúčtovania fakturovanej sumy za dodávku elektriny alebo plynu alebo namietajú použitie nekalých obchodných praktík súvisiacich s činnosťami uvedenými v konkrétnom § 4 zákona o energetike a z toho dôvodu sú účastníkmi súdneho konania, reklamačného konania alebo mimosúdneho konania, takíto zraniteľní spotrebitelia sa stávajú subjektmi zvýšenej ochrany. Takže ďaleko širšie rozširujeme rámec zraniteľných spotrebiteľov oproti súčasnému zneniu zákona. V § 3 sa dopĺňajú ustanovenia, ktoré aj takýchto odberateľov definujú ako zraniteľných odberateľov v domácnosti, čo by po prijatí návrhu zákona v spojení s ďalšími doplneniami súvisiacich ustanovení znemožňovalo prerušiť takýmto spotrebiteľom dodávku elektriny alebo plynu až do riadneho ukončenia uvedených konaní.
Záverom pri predložení tohto zákona opätovne chcem zdôrazniť, že účelom navrhovaných zmien je opäť snaha kompenzovať nerovnosť postavenia zmluvných strán v právnych vzťahoch uzatváraných medzi odberateľom a dodávateľom energií a poskytnúť tak odberateľom vyššiu ochranu ich práv a aspoň čiastočne vyrovnať ich postavenie slabších účastníkov spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým vzťah odberateľa energií a dodávateľa energií bezpochyby je.
Okrem zrovnoprávnenia týchto zmluvných pozícií práv a povinností oboch zúčastnených strán tento zákon sleduje aj ďalší cieľ, ktorý som už opakovane predniesla. Je to eliminácia nežiaducich prejavov a nepriaznivého stavu spojeného práve s nie dôsledne pripravovaným liberalizačným procesom na energetickom trhu.
Ďakujem vám za pozornosť. Ja verím, že práve nastavením vlády, ktorá má všetky nástroje na to, aby takýto zákon schválila, uviedla do života, sa konečne spotrebitelia dožijú a dočkajú toho, na čo majú nárok, čo im bolo aj vo voľbách prisľúbené, dožijú sa a dočkajú sa ekonomických a právnych istôt aj v tak problematickom a dominantnom odvetví, akým energetické odvetvie nesporne je. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. Je to tlač 584. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov, doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 561 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Vážené kolegyne a kolegovia, podľa predloženého poslaneckého návrhu pani kolegyne Mezenskej tým hlavným cieľom navrhovaných zmien je širšie vymedzenie pojmu „zraniteľný odberateľ“, a to tak, aby aspoň čiastočne zohľadňoval problematiku energetickej chudoby. Bohužiaľ, musím konštatovať, že uvedený návrh je v rozpore s účelom terajšieho ustanovenia zraniteľného odberateľa v zákone o energetike, aj v rozpore s príslušnou smernicou Európskej únie, ktoré nerieši priamo energetickú chudobu, ale má zabrániť škodám na živote alebo zdraví zraniteľného odberateľa, a to z dôvodu neočakávaného prerušenia distribúcie elektriny a plynu. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 a stanoviska odbornej sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť Rady EÚ nazvaného Energetická chudoba v kontexte liberalizácie hospodárskej krízy energetickou chudobou je stav, keď priemerné mesačné výdavky domácností na spotrebu elektriny a plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácností.
Vo väzbe na túto skutočnosť bola v § 2 písm. o) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, teda v regulačnom zákone, nie v energetickom, zavedená definícia energetickej chudoby a zároveň podľa tohto zákona, presne je to podľa § 9 ods. 3 písm. f), regulačný úrad má povinnosť vypracovať do 31. 12. 2013 prvýkrát a následne potom na každé regulačné obdobie, nielen sám, ale aj v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, ministerstvom financií, Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. A túto teda koncepciu prvýkrát predloží vláde do 31. 12. 2013.
Navrhované úpravy pani kolegyne Mezenskej rozširujú okruh zraniteľných odberateľom, pričom títo odberatelia, tak ako sú navrhnutí, majú byť v podstate neodpojiteľní v situácii, keď reklamujú faktúru alebo nekalé praktiky dodávateľov. Obecne s ideou ochrany odberateľov ako takou sa, samozrejme, stotožňujem, ale uvedené je potrebné riešiť postihovaním nepoctivých dodávateľov odňatím povolenia vysokými pokutami, a nie takýmto inštitútom, ktorý deformuje trh. A to, čo navrhujete, je vágne a veľmi ľahko zneužiteľné.
Takýto návrh je podľa môjho názoru kontraproduktívny. Ak sa napríklad po celkovom vyriešení reklamácie ukáže, že táto bola neoprávnená, celkový dlh, ktorý bude medzitým narastať, lebo dodávka bude nepretržitá, bude pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva nezvládnuteľný.
Takisto tento návrh bude ľahko zneužiteľný. Jednoducho automatickým podávaním reklamácie zákazník má šancu takto si minimálne predĺžiť splatnosť faktúry.
Takisto to môže mať negatívny dopad na hospodárenie poctivých dodávateľov a etablovaných dodávateľov elektriny a plynu, ktorí si nebudú môcť efektívne riešiť portfólio svojich pohľadávok a zároveň budú generovať stratu, lebo od zákazníka výnos nedostanú, prípadne ho dostanú s dlhším časovým oneskorením, ale musia platiť prevádzkovateľom distribučných sústav za distribúciu aj výrobcom za obstaranie komodity.
To je teda prvá časť, ku ktorej som považoval za potrebné sa vyjadriť.
Ďalej, pani kolegyňa, navrhujete v § 7 vypustiť odsek 8, keď § 6 zákona o energetike hovorí o oprávnení na podnikanie, a to je možno len v súlade s povolením alebo potvrdením, a § 7 hovorí o podmienkach na vydanie povolenia. A práve v tomto paragrafe teda navrhujete vypustiť ustanovenie (odsek) 8 zákona o energetike, na základe ktorého na osoby, ktoré teda teraz môžu vykonávať, teraz vykonávajú len činnosť dodávky elektriny alebo dodávky plynu, sa podľa súčasnej dikcie zákona teda nevzťahuje povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť a povinnosť určiť zástupcu. V zákone o energetike je predmetné ustanovenie z dôvodu zníženia neopodstatnenej administratívnej záťaže držiteľov povolenia a vylúčenia možnosti prípadnej diskriminácie slovenských dodávateľov elektriny, respektíve plynu voči dodávateľom, ktorí na vymedzenom území dodávajú elektrinu, respektíve plyn na základe osvedčenia vydávaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a vzhľadom na to nemusia ustanovovať zodpovedného zástupcu. V prípade, ak sa uvedené ustanovenie zruší, takíto držitelia povolení budú musieť preukázať odbornú spôsobilosť, budú mať povinnosť určiť zodpovedného zástupcu, avšak voči prípadným porušeniam zákona to nebude mať dopad, nakoľko osoba spĺňajúca podmienky odbornej spôsobilosti nie je osobou, ktorá je v priamom obchodnom styku s odberateľom alebo s odberateľmi, v prípade porušenia zákona teda nie je uvedené rozhodujúce a vždy je v zmysle legislatívy zodpovedný vedúci organizácie.
Potom navrhujete v § 17, ktorý rieši ochranu odberateľa elektriny, ods. 1 písm. a) v úvodnej vete za slovo „obsahovať“ vložiť slová „presné, jasné, určité a zrozumiteľné informácie“. Teda špecifikujete, aká by mala byť informácia. A ešte v 4. bode § 17 ods. 1 písm. a) hovoríte o tom, že by mala byť aj aktuálna. Cieľom týchto navrhovaných zmien vo vašom návrhu, sú to body 5 a 6, je snaha, teda podľa vás, vyrovnať nerovnosť zmluvných strán tým, že dodávateľ alebo navrhovateľ zmluvy nebude vopred v návrhu zmluvy povinný stanoviť len obsah zmluvy a podmienky jej realizácie, ale všetky informácie v nej obsiahnuté budú musieť byť presné, jasné, určité a zrozumiteľné. Navrhovaná zmena má teda podľa predkladateľky, napomôcť odberateľom riadne a komplexne sa oboznámiť s podmienkami zmluvy ešte pred jej uzatvorením a zakotviť možnosť ich obrany či voľby v prípadoch, keď sa domnievajú, že niektoré zmluvné podmienky sú nevyvážené či neprijateľné. Bohužiaľ, mne sa zdá, že navrhované doplnenie má príliš vágnu podobu a nie je možné zistiť alebo zaistiť, že poskytované informácie sú jasné, určité a zrozumiteľné a presné.
Ďalej, v platnom znení zákona o energetike sú už ustanovené povinné náležitosti zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávky plynu vrátane informácií, ktoré zabezpečujú ciele vášho návrhu. Nakoľko najvýznamnejším takýmto parametrom je cena, v § 17 ods. 7 je ustanovené právo odberateľa elektriny v domácnosti a odberateľa plynu v domácnosti na dodávku elektriny a dodávku plynu v rámci univerzálnej služby v ustanovenej kvalite za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny.
Navyše, v ustanoveniach o povinnostiach dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu poskytujúcich univerzálnu službu, a je to § 34 ods. 2 písm. f) 3. bod a § 69 ods. 2 písm. a) 3. bod, sa ustanovuje, teda už teraz je ustanovené, že obchodné podmienky poskytnutia univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, musia obsahovať spôsob predaja elektriny alebo plynu a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľné a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny a plynu v domácnosti. Cieľom navrhovanej zmeny je umožniť odberateľovi získať aktuálne informácie o cene poskytovanej služby, ktoré sú pre neho dôležité. Už platné znenie ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) 4. bodu zákona o energetike ale neustanovuje povinnosť dodávateľa elektriny alebo plynu poskytovať odberateľovi informácie o cene. Povinnosť dodávateľa informovať odberateľa elektriny v domácnosti a odberateľa plynu v domácnosti o každej zmene ceny vyplýva z § 17 ods. 1 písm. b) zákona o energetike. A z povahy tohto ustanovenia je zrejmé, že má ísť o informácie o zdroji, spôsobe a možnosti získavania aktuálnych informácií o cene elektriny, resp. plynu, vrátane štruktúry ceny. A dostupnosť takýchto aktuálnych informácií je zabezpečená na stránke regulačného úradu prostredníctvom nástroja, ktorý sa volá „cenová kalkulačka“. A tam je možné na základe nej získať prepočet výhodnosti dodávky elektriny a plynu pre domácnosti. A tento nástroj je pravidelne aktualizovaný.
Už len posledná poznámka. Pani kolegyňa Mezenská, v § 17 ods. 1 písm. b) chcete slová „tridsať dní“ nahradiť slovami „šesťdesiat dní“. Jednoducho ide o poskytnutie informácie o každej zmene ceny, teda dodávateľa odberateľovi. Teraz je to 30 dní pred nadobudnutím platnosti a vy chcete, aby to bolo 60 dní pred nadobudnutím platnosti. Nakoľko úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle platnej energetickej legislatívy schvaľuje cenníky dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu 30 dní pred nadobudnutím ich platnosti, dodávatelia by nevedeli splniť túto povinnosť v navrhovanej lehote, nakoľko by ešte nepoznali cenu. Ustanovenie je teda nevykonateľné a ja mám za to, že tá lehota tridsaťdňová v účinnom zákone o energetike je dostatočná na to, aby odberateľ dokázal uskutočniť kroky, ktoré mu z poskytnutia uvedenej informácie teda môžu vyplynúť.
Vzhľadom na to, čo som uviedol, bohužiaľ, predmetný návrh zákona nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.

S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Mezenská.