21. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tento návrh v princípe sa nedá inak ako podporiť. Dokonca som osobne toho názoru, že by sme mohli ísť s tou daňou z príjmu právnických osôb, s daňovou sadzbou ešte nižšie. A nebudem dlho hovoriť v rozprave, my takýto koncept predstavíme budúci týždeň, možno trošku v detailnejšom a širšom formáte.
Ale využijem túto možnosť, keď už tento bod prerokovávame, a chcel by som sa opýtať predkladateľov, ako majú vykvantifikovaný dopad na príjmovú stránku štátneho rozpočtu? Mám teraz na mysli, samozrejme, že na jednej strane to bude, pokiaľ zoberieme čisto statický prístup, tak zníženie príjmov v tejto položke na strane príjmov štátneho rozpočtu o 21 %, ak pôjdeme z 23 na 21, to je dynamický prístup, no a je mi jasné, že, teda statický, a je mi jasné, že pokiaľ sa pozrieme z pohľadu dynamického prístupu, tak zrejme predkladatelia očakávajú, že na strane druhej nastane opačný pohyb s plusovým znamienkom, a síce spôsobený hneď dvoma celkom relevantnými dôvodmi. Ten prvý je ten, že pravdepodobne, a ukazujú to aj najnovšie čísla, najnovšie prognózy, naposledy teda tá daňová prognóza, že zmeny v daňových sadzbách, v odvodoch a poplatkoch vlastne znamenali, už to dnes môžem povedať aj v minulom čase, znamenali jasný štart šedej ekonomiky. To je proste holý fakt. Môžeme to nazývať inteligentnejšie ako daňovú, daňová optimalizácia, ale je to vlastne naštartovanie šedej ekonomiky.
Čiže vrátim sa k tým dynamickým efektom. Takéto zníženie sadzby, opakujem, podľa môjho názoru môže ísť ešte ďalej, smerom dole. V dynamickom pohľade môže znamenať, že jednak firmy buď prestanú, alebo vo výrazne menšej miere budú vykonávať spomínanú daňovú optimalizáciu. A na strane druhej vnímam aj daňový systém krajiny, a zďaleka nemám na mysli iba daňové sadzby samotné, ale jednoduchosť, transparentnosť, čitateľnosť toho daňového systému, efektívnosť pri výbere daní a podobne, vnímam takýto daňový systém ako jednoznačný nástroj konkurencieschopnosti ekonomiky.
Tá malá ekonomika otvoreného typu, akou slovenská ekonomika je, príliš v tých komparatívnych výhodách na výber nemá. Nedisponujeme nejakou ropou, ani plynom a povedzme si úprimne, ani nejakou závratne vysokou produktivitou práce. Takže o to viac platí, o to viac platí, že daňový systém by sme mali naozaj celkom vážne ponímať ako jeden alebo teda jednu z komparatívnych výhod malej otvorenej ekonomiky.
Takže končím. Zopakujem ešte raz otázku, či majú predkladatelia spočítané aspoň vo forme nejakých kvalifikovaných odhadov spomínané statické a dynamické efekty, v súčte ktorých potom vyjde proste nejaký očakávaný dopad na štátny rozpočet.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja na rozdiel teda od vás si myslím, že tento zákon alebo návrh zákona nemožno podporiť aj vzhľadom na to, že je to v rozpore s konsolidáciou verejných financií tak, ako ju vláda minulý rok predstavila. A tak, ako povedal aj včera pán minister, ukazuje sa, alebo už je jasným faktom, že aj vďaka zvýšenej sadzbe je daňový výber, čo sa týka dane z príjmu právnických osôb, vyšší o 230 mil. eur.
Čo sa týka tej šedej ekonomiky, ja si myslím, že šedú ekonomiku netreba akceptovať ako, alebo zmieriť sa s tým, že tu je. Ako je to síce pravda, ale treba účinne proti nej bojovať tak, ako sa napríklad podarilo schváliť alebo prijať mnohé zmeny zákonov, ktoré majú za cieľ práve bojovať s daňovými únikmi a so šedou ekonomikou. A dovolím si tvrdiť, že ťažko by sa asi aj vôbec odhadlo, že aké percento alebo aký bol podiel tej šedej ekonomiky aj v čase, keď tu bola 19-percentná sadzba dane z príjmov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
To boli všetci prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem aj za poznámky, ktoré odzneli v rozprave.
Pán poslanec Kollár, keď sa pýtal na efekty, pri tomto návrhu zákona a pri súčasnom vývoji verejných financií nepredpokladáme negatívny dopad na stav verejných financií. Aj na základe skúseností z minulosti, aj na základe toho, čo sa deje dnes, a to je ináč, ako spomínal pán poslanec Duchoň. Tie čísla, ktoré boli včera zverejnené, a tie čísla, ktoré vidíme aj momentálne v štátnom rozpočte, sú nasledovné: výber dane z príjmu právnických osôb v súčasnosti sa pohybuje zhruba na úrovni minulého roka. Pritom zvýšenie o 21 %, ten vývoj doteraz je zhruba na úrovni roka, čiže žiadnych 200 mil., pán poslanec, ako ste spomínali, práve naopak, váš minister financií včera hovoril, že mu bude chýbať 200 mil. eur len na dani z príjmov právnických osôb oproti rozpočtu, oproti tomu, čo bolo predložené v tejto snemovni a schválené poslancami jednej jedinej vládnej strany minulý rok pri štátnom rozpočte. Že bude chýbať 200 mil. eur.
Ja som naozaj presvedčený, že pokiaľ by sme ten vývoj zvrátili, že začneme opravovať tieto chyby a vrátime sa k 19-percentnej dani z príjmu právnických osôb, tak rozhodne to nebude mať negatívny vývoj práve pre ten dynamický efekt vo verejných financiách. A hovorím to aj na základe skúseností z roku 2004, kedy vtedy pán vtedajší minister financií pán Mikloš zaviedol rovnú daň a zaviedol 19-percentnú daň z príjmu právnických osôb, vtedy klesla sadzba z 25 na 19 %. V prvom roku sa vybralo na dani z príjmov právnických osôb v štátnom rozpočte viac, už v prvom roku, aj keď o 6 percentuálnych bodov klesla sadzba, v prvom roku sa vybralo viac v štátnom rozpočte a za 5 rokov sa zdvojnásobila táto suma.
Za päť rokov sa zdvojnásobila, dámy a páni, suma príjmov v štátnej kase pochádzajúca z tejto dane. Daň na 23 % nás výrazne oslabila, výrazne poškodila Slovensko nielen v zamestnanosti, aj v jeho reputácii. A Slovensko naozaj ide v protismere. Veď ja som spomínal, aká je situácia v postkomunistických krajinách. Ale keď sa pozrieme aj na iné krajiny, napríklad také Švédsko znížilo daň z príjmu právnických osôb od začiatku tohto roka a už ju má nižšiu, ako je daň na Slovensku. Veľká Británia tak urobí od roku 2015, že bude mať nižšiu daň, ako je súčasná daň na Slovensku. Švédsko, Fínsko od budúceho roka idú znižovať dane z príjmu právnických osôb. Už teraz je slovenská daň nad priemerom všetkých krajín Únie, nielen najvyššia z postkomunistických krajín, ale aj vyššia, ako je priemer Únie.
Je preto teda naozaj potrebné tieto chyby opravovať, pretože som hlboko presvedčený, že najzákladnejšie dopady na vyššiu nezamestnanosť a celkové zhoršenie prostredia mali tri veci: radikálne zvýšenie daní, odbúranie rovnej dane, skomplikovanie tohto systému a celkové zvýšenie daňového zaťaženia, po druhé, zvýšenie aj odvodového zaťaženia a po tretie, zhoršenie pracovného práva. My na každej schôdzi Národnej rady upozorňujeme na túto alternatívu, ale nielen upozorňujeme, ale aj predkladáme zákony.
Dámy a páni, na minulej schôdzi Národnej rady sme tu hovorili o Zákonníku práce, kde sme navrhovali dostať Zákonník práce späť do stavu pred zmenami, ktoré presadila vláda jednej strany. Netreba sa báť priznať si chyby a treba opraviť tieto chyby. A tak je to aj s daňami, tak je to aj s 19-percentnou daňou. Bolo chybou, že sa táto daň zvýšila. A tu súhlasím s tým, aj čo povedal pán poslanec Kollár, že aj v budúcnosti treba ísť a uvažovať o možnosti ďalších znížení, pretože to je cesta ako do budúcna zlepšovať našu konkurencieschopnosť. Súhlasím aj s tým, že je to jeden zo základných faktorov stavu konkurencieschopnosti na Slovensku. Nielen infraštruktúra, nielen stabilita meny a celkového prostredia, ale aj úroveň daní, výška daní, odvodov, celkové systémové prístupy, postupne zjednodušovanie, nie v komplikovaní daní a odvodov. Stav súdnictva, vymáhateľnosti práva, pochopiteľne, stav infraštruktúry, to je všetko, čo ovplyvňuje rozhodovanie, či sa na Slovensku budú vytvárať pracovné miesta, alebo nie. Ale úroveň daní je jedným z kľúčových faktorov, prečo tomu tak je. A preto sme predložili tento návrh. Samozrejme, chápeme, že dane sa môžu meniť len v určitom čase, preto navrhujeme účinnosť tohto zákona a zmenu daňových sadzieb od 1. januára 2014.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.
Pán spravodajca sa tiež chce vyjadriť.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Myslím, že na otázku pána poslanca Kollára odpovedal aj Ivan Štefanec. Len doplním, že naozaj očakávame neutrálny dopad, pretože ak by takéto opatrenie bolo spojené s inými pozitívnymi zmenami v podnikateľskom prostredí, v flexibilite trhu práce a tak ďalej, potom by sa dali dokonca očakávať aj pozitívne dynamické efekty, ktoré by mohli možno byť aj vyššie, ako je, ako je nejaký statický výpočet straty z nižšej sadzby. To jednoducho ukazuje skúsenosť.
Viaceré zníženia, Ivan Štefanec spomenul to zníženie z 25 na 19 %, ale ja si pamätám na ešte jedno, ešte väčšie zníženie, my sme niekedy počas prvej Dzurindovej vlády znížili daň zo zisku z 35 na 25 percent, a napriek takémuto zníženiu neklesol výber, ale naopak, výber bol vyšší pri 25-percentnej dani ako pri 35-percentnej dani.
Čo je trochu aj reakcia a odpoveď na pána predsedu Duchoňa, ktorý vo faktickej poznámke povedal, že ťažko odhadnúť, aká bola šedá ekonomika. Áno, pán predseda, šedú ekonomiku je vždy ťažké vypočítať, vždy je to svojím spôsobom len odhad, ale zároveň platí, že pri vyššej sadzbe dane je vyššia miera obchádzania daňových povinností, a nielen pri vyššej sadzbe, ale aj pri zložitejšom daňovom systéme, daňovej legislatíve, ktorá umožňuje takéto úniky. Takže to, že pri znižovaní sadzby a zjednodušovaní daňovej legislatívy dochádza k zmenšovaniu aj priestoru pre šedú ekonomiku a daňové úniky, ale aj k zmenšovaniu motívov pre úniky z daní, čo je logické, to je proste fakt, ktorý je neoddiskutovateľný.
A to, že zrušenie rovnej dane bolo strelením si do vlastného kolena a bolo hlúpym krokom a nezodpovedným krokom, to už začínajú potvrdzovať vaše oficiálne údaje, oficiálne údaje teda vlády, ktoré napríklad zverejnila včera v daňovej prognóze. My sa totižto dostávame nielen za všetky postkomunistické krajiny z hľadiska sadzby dane zo zisku, ale, ako spomínal Ivan, aj za vyspelé krajiny. Dokonca škandinávske krajiny, ktoré boli v minulosti príkladom veľmi vysokého progresívneho zdaňovania a aj vysokého zdaňovania dane zo zisku, už budú mať od roku 2014 nižšiu sadzbu dane zo zisku ako my. Švédsko ju má nižšiu už dnes, Fínsko a Dánsko ju bude mať nižšiu od 1. 1. budúceho roka a od roku 2015 aj Spojené kráľovstvo.
Mimochodom, jediné dve krajiny, aspoň na jediné tieto dve som narazil, ktoré zvyšovali v poslednom roku daň zo zisku, bolo Grécko, ktoré ju zvyšovalo z 20 na 26 %, a Slovensko z 19 na 23 percent. Netreba asi dodávať, že v Grécku to bolo vynútené doslova katastrofálnou situáciou, na Slovensku to nevyhnutné nebolo, vláda k tomu pristúpila úplne dobrovoľne.
No ak niekto tvrdí, napríklad pán predseda výboru, že tento návrh je v rozpore s fiškálnou konsolidáciou, tak ja musím povedať, že v rozpore s fiškálnou konsolidáciou nie je, pretože, ako som povedal, očakávame neutrálny dopad, fiškálny dopad, ale očakávame pozitívny dopad z hľadiska signálu, že sme sa spamätali a že sme uznali, že sme spravili hlúposť a že aspoň pri dani zo zisku, ak už nie pri dani z príjmov, sme schopní urobiť krok späť. Ak niečo ohrozuje fiškálnu konsolidáciu, tak je to nekompetentná, nezodpovedná politika vlády, napríklad zhoršovanie pružnosti trhu práce, napríklad zhoršovanie podnikateľského prostredia, ale aj zásahy do daňového systému, ktorý fungoval a ktorý bol určite efektívny. A ďalej ohrozuje fiškálnu konsolidáciu to, že vláda nie je schopná šetriť na svojich výdavkoch, je schopná len zvyšovať dane a ešte aj pri zvyšovaní daní zvyšuje tie dane, ktoré by zvyšovať nemala, ako o tom svedčia aj odporúčania všetkých medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré sa zhodujú na tom, že ak dvíhať dane, tak dane nepriame a nie dane priame.
Takže z tohto pohľadu by som povedal, že toto je len veľmi čiastkový, a s tým aj súhlasím, súhlasím s pánom poslancom Kollárom, že naozaj to je len veľmi čiastkový prvý krok, nie je to návrat k rovnej dani, je to len čiastočné zníženie, alebo vrátenie sadzby na pôvodnú úroveň pri dani zo zisku, kde to škodí najviac, kde to škodí najviac aj z hľadiska medzinárodnej konkurencie a podnikateľského prostredia.
A tento návrh je teda aj návrhom na to, aby tie škody boli menšie, aby ekonomika rástla rýchlejšie, aby bolo viac práce, viac zamestnanosti. Takže aj preto odporúčam všetkým poslancom, aby tento návrh zákona podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A v rokovaní 21. schôdze pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 566. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 543.
Dávam slovo pánovi navrhovateľovi, poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh uviedol.

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia poslanci, piatok poobede nie je možno vhodný termín a čas na nejaké mediálne prezentovanie návrhov, ale ja tento návrh, ktorý predkladám s kolegom Alojzom Přidalom, považujem za návrh, ktorý mohol byť istou inšpiráciou pre tých, ktorí budú rozhodovať o tom, ako bude naša daňová legislatíva vyzerať v nasledujúcich mesiacoch.
Nerobím si veľké ilúzie, že tento návrh tu v pléne prejde. Neprejde.
Ale zasa už mám skúsenosť, aj nedávnu, že v SMER-e, keďže zase nemáte až toľko nápadov, a keď je zle, tak sa nakoniec uchýlite aj k návrhom z opozičných lavíc. A to nielen pri nejakých dielčich pozmeňovákoch, keď rokujeme o zákonoch, ale napríklad pamätám si ako kolega Alojz Hlina, myslím, že to bol Alojz Hlina, ktorý ministrovi spravodlivosti vyčítal, že nedostatočne chránia dôchodcov alebo poberateľov starobných dôchodkov pred exekútormi, a neprešlo veľa času, on to niekoľko raz opakoval, a dnes je to už známa vec a dokonca to riešite úplne tým spôsobom, ktorý vám Alojz Hlina navrhoval. Nie je to komplikované riešenie a bude z toho mať osoh veľká skupina dnes nespravodlivo postihnutých, možno nerozvážnych alebo nevedomých, starobných dôchodcov.
Tento náš návrh nie je rozsiahly, ale je to zásadná zmena v daňovom systéme v prospech rodín s deťmi, v prospech zodpovedných rodičov. To znamená rodičov, ktorí majú nielen deti, ale aj sa snažia ich uživiť vlastnou prácou. Keď som rozmýšľal pred uvedením tohto návrhu, že keby som to mal jednou vetou uviesť, tak asi by sa to dalo zhrnúť do tejto vety: že to je zníženie, tento návrh, jeho obsahom je zníženie daňového zaťaženia rodín s deťmi. Keď štát nemá zdroje na zvýšenie podpory rodín s deťmi v dnešnej ťaživej situácii, tak prijatím tohoto princípu by im aspoň menej bral.
Tento návrh zákona reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi a tiež na zatiaľ teda nerozhýbané alebo nerozbehnuté snahy vlády poskytovať efektívnejšiu podporu rodinám s deťmi s prihliadnutím na nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku.
V čase obmedzených verejných zdrojov aj z dôvodu finančnej krízy, vysokej nezamestnanosti a vysokých nákladov sociálnej politiky štátu sa nepriama podpora rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení ukazuje ako efektívnejšia forma pomoci, napríklad v porovnaní s priamou podporou prostredníctvom rôznych príspevkov a dávok. Nepriama podpora prostredníctvom daňovej legislatívy motivuje aj jednotlivcov k zodpovednejšiemu správaniu, pomáha vymaniť sa z pasce chudoby a tento prístup sa nedá zneužívať v porovnaní s jestvujúcim systémom štátnej sociálnej podpory a pomoci.
Dnes štát takto kompenzuje rodinám s deťmi zvýšené výdavky prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nezdaniteľnej časti základu dane na manželku a daňovým bonusom na dieťa. Z dôvodu zvýšenia sociálnej súdržnosti a posilnenia zásluhovosti aktívnych rodičov, myslím tých, ktorí majú deti a zároveň sa snažia živiť ich svojou prácou, sa javí ako nevyhnutné prepojiť nezdaniteľné minimum s počtom nezaopatrených detí v rodine. Z uvedených dôvodov navrhujeme zvýšiť sumu nezdaniteľnej časti základu dane u daňovníka v závislosti od počtu nezaopatrených detí v rodine, a to konkrétne o 1 200 eur na každé dieťa, čo predstavuje zníženie daňovej povinnosti asi o 20 eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa.
Návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie aktívnych rodičov viacdetných rodín pri súčasnom nastavení priebežného dôchodkového piliera, keď sa ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako vlastnými rodičmi.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie, pretože sa ním v štartovacej fáze znižuje daňové zaťaženie niektorých rodín s deťmi a tým i príjmy štátneho rozpočtu. Jeho presnú výšku však nie je možné teraz špecifikovať z dôvodu vysokého stupňa neurčitosti. Tento dôvod sa udáva aj dokonca pri niektorých vládnych návrhoch zákonov, takže sme si to dovolili takto sformulovať. Výsledný efekt z tejto motivačnej legislatívnej zmeny v spojení s vládou pripravovanými zmenami v systéme štátnej sociálnej podpory a pomoci bude ale pozitívny a rovnako bude mať pozitívny vplyv i na zamestnanosť.
Ďakujem za vašu podporu tohoto návrhu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi podpredsedovi Národnej rady Jánovi Figeľovi.
Nech sa páči, máte slovo.