21. schôdza

Pán predkladateľ, chcel by som vás určite podporiť v návrhu, ktorý predkladáte, a nemusí byť dokonalý, ale presne to, čo ste povedali na koniec, ako ste otvorení. A myslím si, že každému, komu ide o vec, je to prirodzené, že je otvorený akýmkoľvek pozmeňovákom, aby sme návrh vylepšili.
Situácia, do ktorej sme na Slovensku dospeli v platobnej disciplíne, alebo lepšie povedané, v móde, v úvodzovkách, podnikať na neplatení faktúr, sa však nám tak vymkla z rúk, že obávam sa, že, že aj toto riešenie ešte môže byť možno, možno menšie. Mali by sme nabrať odvahu možno aj na taký odvážnejší krok. A ja som to už párkrát navrhoval a neviem, dúfam, že sa SMER toho chytí, keďže nám dnes vládne, ale myslím si, že zaviesť rovnaké pravidlo, ako platí pre firmy, ktoré sú už vlastne v platobnej neschopnosti, kedy ak by uprednostňovali veriteľa jedného pred druhým, tak vlastne mali by, spáchali by trestný čin konatelia, ktorí by tak činili. Že zaviesť takéto pravidlá aj v podstate všeobecne v podnikateľskom prostredí, že plaťme faktúry do poradia, by mohol byť liek, ktorý by takúto situáciu riešil, a možno by sme nemuseli vymýšľať špeciálny zákon na ochranu subdodávateľov.
Ale hovorím, samozrejme podporujem tento návrh a zároveň teda som rád, že sa nám pri novele zákona o verejnom obstarávaní podarilo presvedčiť poslancov strany SMER a podporili náš návrh, kde sme časť z toho svojho, vášho návrhu už vlastne implementovali, kde v podstate tí, ktorí systematicky neplatia, tí, ktorí už majú záväzky, ktoré sú v riešení, sú v konaní, presne sa to tuším nazýva, tak ktoré sú už vymáhané, tak vlastne nemôžu sa zúčastniť verejného obstarávania. Čiže v podstate je to určitá ochrana subdodávateľov, ale samozrejme som za to, aby sme išli ešte ďalej.

Vaša reakcia, pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne. Pokúsim sa krátko reagovať. Ďakujem samozrejme za všetky vaše faktické poznámky. Som veľmi rád, že aj týmto spôsobom jednak ste mi dali nové impulzy, na druhej strane, že bude treba uvažovať, aj ďalšie možné doplnenia do tohto návrhu zákona, samozrejme, pokiaľ sa dostane do druhého čítania.
Čo sa týka vás, pán kolega Sulík, no, samozrejme, že naokolo sú tu reálne problémy, ktoré môžu z toho vystáť, teda, že verejný obstarávateľ zablokuje ďalšie platby, respektíve tak, ako ste hovorili, že čo sa týka uprednostňovania, neuprednostňovania, každý jeden subdodávateľ má možnosť v rámci tohto návrhu zákona oznámiť verejnému obstarávateľovi, že mu nebola splnená jeho pohľadávka, a teda, že nemal vyplatenú faktúru. Čo sa týka poslednej splátky, toto platí do posledného vyplatenia všetkých záväzkov, pretože ešte aj tam hrozí tomuto úspešnému uchádzačovi, tej veľkej firme, že môže byť vyškrtnutý napriek tomu, že už nebude mať čo zaplatiť, teda že už obstarávateľ mu zaplatí, ale hrozí mu, že ak do šiestich mesiacov, lebo hovorím, všetko to počítame od toho, kedy dostane  úspešný uchádzač prostriedky od obstarávateľa na účet, čiže všetky lehoty sa rátajú vlastne od toho dňa, takže môže byť vyškrtnutý v konečnom dôsledku zo zoznamu podnikateľov a nebude môcť vstupovať do ďalších verejných súťaží v budúcnosti.
No, samozrejme, ja vnímam tie problémy, ktoré ste hovorili, ktoré môžu nastať pri zablokovaní platieb, respektíve pri zastavení tejto konkrétnej zákazky, tohto projektu. Ale ak sa tento zákon uplatní...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Môžte teraz ešte, pán navrhovateľ. Chcete využiť po rozprave?
Nech sa páči, môžte dokončiť.
A potom pán spravodajca.

Ďakujem za možnosť ešte takýmto spôsobom reagovať ďalej. No my musíme, ak sa dostane tento návrh do tej legislatívnej praxe, ja vám garantujem, že tí obstarávatelia, respektíve aj veľké podniky, ktoré vyhrávajú verejné zákazky, si budú musieť trikrát rozmyslieť, či zaplatí tomu subdodávateľovi, alebo nezaplatí. Áno, môže sa stať, že tie prvé prípady budú také odstrašujúce, možnože sa zablokuje na niekoľko mesiacov nejaká výstavba diaľnice alebo čo, napriek tomu tu musíme už urobiť poriadok v tej krajine. Napriek tomu musíme zlepšiť platobnú disciplínu. A ja si myslím, že aj takýmto spôsobom, cez verejné zdroje možno sa zlepší situácia aj vôbec v rámci obchodných vzťahov bežných, teda už nie tam, kde sú verejné zdroje. Tam, kde sú samozrejme súkromné zdroje, tečú v rámci toku v hotovosti, pretože viete dobre, však ste podnikali, ste ekonóm,  cash flow, tá životodarná tekutina pri manažovaní firmy, a bez toho firma jednoducho nemôže fungovať.
Takže my musíme urobiť možno aj takéto radikálne zmeny. Ja neviem, samozrejme, ak sa ten návrh zákona dostane do druhého čítania, ak ste schopní povedzme prísť s nejakým návrhom, ktorý možnože ešte vycibrí, vylepší tento návrh, budem len rád.
To isté v podstate hovorím aj k vám, pán Poliačik. Jednoducho,  to je vlastne ten istý problém. My tam dávame jasne termín. To nie je, že zo dňa na deň po oznámení subdodávateľa, že nemá zaplatené, okamžite sa zablokuje platba. Tam sú trojmesačné odstupy, čiže on má ešte dosť času na to. A na to, že by vlastne bol vyškrtnutý zo zoznamu podnikateľov, má šesť mesiacov. Čiže úspešný uchádzač, tá veľká firma, má stále dostatok času na to, aby sa spamätala, aby jednoducho čosi robila, aby si tie svoje záväzky splnila. Čiže to je k tomu.
Pán Hraško už tu nie je, samozrejme, že s ním môžem len súhlasiť. Takisto ako aj s pánom Sólymosom, ktorý tam vidí problém samozrejme dosť často u starostov, u tých menších zákaziek teda, ktoré takisto majú. Možnože to nie sú stovky miliónov eur, sú to možno desiatky tisíc alebo až stovky tisíc eur na tých menších projektoch, ale takisto majú výrazný podiel na tom, že tí živnostníci, ktorí dosť často na tom robia, tak potom dopadnú obyčajne zle.
Pani kolegyňa Mezenská tu už tiež nie je. Tak ako ona má mnoho prípadov,  vlastne tí malí podnikatelia, živnostníci, ktorí ju oslovujú, takisto aj mňa, už len tým, že sme pred viac ako polrokom ten návrh dávali. A problém u našich podnikateľov a tých malých podnikov, živnostníkov, je ten, že sa boja hlásiť tieto veci. Ja som hovoril, veď môžeme urobiť aj nejakú platformu na internete, na sociálnej sieti, atď., oni sa boja, boja sa, že už takúto ďalšiu zákazku v rámci verejného obstarávania ako subdodávku nedostanú. Takže... (Reakcia z pléna.) No samozrejme to súvisí s tou oznamovacou povinnosťou. Takže ale na druhej strane, hovorím, my musíme prekročiť ten svoj tieň. A musíme to posunúť ďalej. Lebo necháme to tak? Ja si nemyslím, že by sme to tak mali nechať.
No a ešte pán Matovič, už tu nie je, on zobral z tohto môjho prvého návrhu nejaké jedno ustanovenie a dal ho ako pozmeňujúci návrh v rámci novely zákona o verejnom obstarávaní. No len problém je v tom, že on to rieši, vlastne už tú záležitosť vyškrtnutia z registra a pod., až po rozhodnutí súdu. A keď si zoberieme problém vymožiteľnosti práva na Slovensku, koľko je to? Polroka? Rok? Dva roky? Tri roky? Potom bude vyškrtnutý z nejakého zoznamu? No takže tento návrh je predsa len ďaleko radikálnejší, to chápem, ale na druhej strane, ešte raz opakujem, musíme čosi robiť, aby sa tá situácia v oblasti platobnej disciplíny na Slovensku a hlavne tam, kde tečú verejné zdroje, ďaleko viac zlepšila.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi.
Nech sa páči.

Ja by som len chcel skonštatovať, že teda v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bolo tu mnoho faktických poznámok a mne sa zdá, že všetky tie faktické poznámky boli skôr podporné, aj keď teda páni kolegovia zo strany SaS ako skôr ukazovali na nejaké možné technické problémy. Ale som počul pána kolegu Sulíka, že podporia ten zákon, čo ma teší. No rozhodujúca bude samozrejme strana SMER a v prípade, že teda má strana SMER cit pre nejakú elementárnu spravodlivosť, tak verím, že tento návrh zákona naozaj podporí.
Ešte by som sa chcel vyjadriť k pani kolegyni Mezenskej. Ona tu hovorila o tom, a to sme všetci dostali z hospodárskeho výboru, taký e-mail, kde sa živnostníci, ktorých zastupoval jeden pán, sťažovali, že im nejaký subdodávateľ veľkého dodávateľa nevyplatil nejaké peniaze. Ja som volal a naozaj ten problém je v tom, že veľká firma drží tieto peniaze. Ale chcem pani kolegyne Mezenskej, bohužiaľ, tu už nie, povedať, že ona si mýli kompetencie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, jeho kompetencie sú stanovené v zákone 541/2004 Z. z. o atómovom zákone, alebo v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie, a tam tie kompetencie sú hlavne v oblasti dozorovania jadrovej bezpečnosti pri prevádzke jadrových zariadení, pri nakladaní s rádioaktívnymi materiálmi, pri fyzickej ochrane. A teda, vôbec teda nemá také kompetencie, aby on nejak dozoroval a sledoval faktúry. Toľko teda pani Mezenskej na vysvetlenie.
Ja verím, že tento návrh zákona aj strana SMER podporí do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem aj ja. Veríme viacerí.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancovNR SR na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Tento návrh má č. tlače 560 a návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí 537.
Teraz dávam slovo pani podpredsedníčke Erike Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, v zmysle predkladaného návrhu sa navrhuje, aby pravidelnou súčasťou, teda hovoríme o rokovacom poriadku Národnej rady, aby pravidelnou súčasťou programu schôdze Národnej rady bola okrem interpelácií aj tzv. všeobecná rozprava, v rámci ktorej by sa poslancom Národnej rady poskytol priestor diskutovať na aktuálne spoločensko-politické témy.
Ak sa má rozvíjať demokracia v spoločnosti, je nevyhnutné vytvoriť priestor na celospoločenskú diskusiu v rôznych aktuálnych spoločensko-politických témach, čo potvrdzujú aj slová Tomáša Garrigua Masaryka: "Demokracie, toť diskuse." Vytvorenie tohto priestoru je o to viac žiaduce, ak sa jedná o poslancov, politikov, ktorí zastupujú voličov na pôde parlamentu a od ktorých, ako volených zástupcov občanov, sa z titulu ich postavenia očakáva, že práve o problémoch ľudí, svojich voličov, budú diskutovať a hľadať riešenia ich naliehavých problémov.
Navrhovaná právna úprava, zopakujem, reaguje na problémy odvodené priamo z praxe v Národnej rade, kde možnosť prezentovať a vyjadrovať svoje názory či názory svojich voličov na témy aktuálne rezonujúce v médiách a v spoločnosti častokrát nemajú. Hoci je parlament odvodený od slova rozprávať a poslancom je daný priestor vystúpiť v rozprave, ich prejav je viazaný k téme vopred schválených bodov programu schôdze. Ak sa poslanec odchyľuje od prerokúvanej veci, to vidíme, že sa často stáva v našom parlamente, predsedajúci vyzve poslanca, aby hovoril k veci, dokonca mu môže odobrať slovo. Ak väčšina poslancov Národnej rady neodsúhlasí navrhovaný bod programu schôdze, to sa nám tiež stáva veľmi často, o niektorých témach, hoci spoločensky závažných, sa nemôže na pôde zákonodarného orgánu aktuálne rokovať. Riešením nie je zvyčajne ani možnosť poslanca podať interpeláciu a diskutovať o odpovedi na ňu vzhľadom na 30-dňovú lehotu, ktorú má príslušný výkonný orgán na vypracovanie odpovede na interpeláciu. Rovnako ani za to nemôžeme považovať hodinu otázku, počas ktorej vzhľadom na množstvo otázok sa poslanec často odpovede ani nedočká a je odkázaný na písomnú odpoveď, opätovne v 30-dňovej lehote.
Návrh zákona preto odstraňuje takýto nežiaduci stav, ktorým sa bráni poslancom Národnej rady plnohodnotne a komplexne vykonávať svoj poslanecký mandát, a to tak, že vytvára priestor pre poslancov vyjadrovať sa k spoločensko-politickým témam, hlavne aktuálnym témam, práve vtedy, keď sú tu, keď trápia občanov Slovenskej republiky a keď existuje spoločenská potreba zaujať k nim postoj, a to nezávisle od schválených bodov programu schôdze.
Navrhujeme, aby sa všeobecná rozprava zaradila do programu schôdze Národnej rady vždy po skončení hodiny otázok, okrem prípadu, ak na programe schôdze Národnej rady je zaradený bod určený na interpelácie. Takisto obmedzujeme dĺžku trvania takejto všeobecnej rozpravy na dve hodiny.
Hodina otázok je v zmysle § 24 ods. 6 rokovacieho poriadku zaradená do programu schôdze vždy, ak je rokovacím dňom schôdze štvrtok, a začína o 14.00 hodine. Takže pravdepodobne raz počas diania schôdze by bola, teda dvakrát počas diania schôdze by bola možnosť naozaj vystupovať vo všeobecnej rozprave, ktorá by sa podobným spôsobom, ako aj existuje už dnešná rozprava, alebo teda v ktorej by sa mohli poslanci prihlasovať podobným spôsobom, alebo na základe ustanovení, ktoré už v rokovacom poriadku máme.
Vychádzali sme, keď sme vytvárali alebo uvažovali o tom, že či je vhodná takáto zmena rokovacieho poriadku, vychádzali sme skutočne z praktických skúseností, ktoré tu v Národnej rade všetci máme. Často sa stáva, že je potrebné oddiskutovať tému, naposledy to bolo ohľadom listu, alebo ohľadom dlhovej brzdy, ktorá začína účinkovať, zatiaľ len v podobe listu z ministerstva financií, ale opoziční poslanci túto tému považujú za dostatočne dôležitú a z toho dôvodu využili všetky možnosti, ktoré využiť mohli, a žiadali o zaradenie bodu. Bohužiaľ, ani pri takejto dôležitej téme sa do programu schôdze tento bod nedostal. V prípade ak by bola novela rokovacieho poriadku schválená, bude mať poslanec možnosť diskutovať práve na túto dôležitú tému. Toľko asi na úvod.
Ešte ma jedna vec napadla. Takýto inštitút všeobecnej rozpravy sme tu už v parlamente mali. S jedným poslancom som sa rozprávala, ktorý mi vravel, ale práve preto, že tento inštitút sa zneužíval, sa pristúpilo k bodu interpelácie, ako by, že sa vymenila všeobecná rozprava za interpelácie. Chcem tohto pána poslanca upovedomiť, že nie je tomu tak, nemal správne informácie. Všeobecná rozprava vypadla z rokovacieho poriadku, pretože nemala časové obmedzenie, ale na druhej strane aj vtedy, keď existovala všeobecná rozprava, existoval rovnako bod schôdze interpelácie. Toľko teda k návrhu.
Pripomeniem ešte, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nezakladá žiadne navýšenia štátneho rozpočtu ani iných rozpočtov.
Prosím vás preto kvôli naozajstnej potrebe takéhoto bodu, prosím vás o podporu tohto, tejto novely.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, Erika, teda pani poslankyňa.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Martinovi Poliačikovi.
Nech sa páči.