21. schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k rokovaniu o

návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.

Návrh má tlač 526 a spoločná správa výborov má tlač 526a.
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu je pod tlačou 532.
Návrh záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír, ktorého prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Ďakujem veľmi pekne. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 prerokovala vláda 15. mája tohto roku a takisto schválila uznesenie číslo 232 a zároveň ma vláda poverila, aby so uviedol tento závažný dokument pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky.
Dovoľte mi úvodom pripomenúť, že štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje od roku 2011 najmä výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenska v metodike ESA 95 hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe a vzťahy štátneho rozpočtu územnej samospráve. Informácie o majetku a záväzkoch sú predmetom súhrnnej výročnej správy Slovenska za rok 2012, ktorá bude preložená, predložená na rokovanie Národnej rady v novembri tohto roku, ako úplná novinka, ako forma v podstate účtovnej závierky nejakej korporácie, takže, takže preukázateľnosť a overiteľnosť dát, s ktorými pracuje verejnosť a s ktorými budete pracovať vy ako poslanci, bude postupne, v postupných rokoch potvrdená vlastne výrokom audítora. Je to naozaj projekt, na ktorom sa pracovalo 7 rokov naprieč asi troch alebo štyroch dokonca vlád, a v každom prípade ten projekt mal zmysel z pohľadu toho, že údaje, ktoré zberáme, sú čoraz presnejšie a naozaj aj overiteľné treťou stranou.
Výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky metodiky ESO 95.
Podľa metodiky ESO 95 hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2012 so schodkom 4,35 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roka dosiahol úroveň 52,1 % HDP. Tieto údaje treba chápať ako predbežné, nakoľko podľa nariadenia o uplatňovaní protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, predkladajú plánované a skutočné výsledky, sa predkladajú dvakrát ročne, po prvýkrát 1. apríla bežného roku, kedy sa predloží odhad schodku za uplynulý rok, a druhýkrát do 1. októbra bežného roku, kedy sa predkladá aktuálny schodok za uplynulý rok. Hovorím v podstate o prvej a druhej, o jarnej a jesennej notifikácii Eurostatom, notifikácii výsledkov hospodárenia Eurostatom.
Porovnanie s rokom 2011. Schodok verejných financií za rok 2011 po revidovaní údajov Eurostatom v marci 2013 dosiahol až 5,1 % čo znamená, že medziročne sa schodok znížil o 0,8 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy oproti roku 2011 sa zvýšil o 8,8 %. V absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2012 skončilo schodkom vo výške 3 106,900 mil. eur, čo je o 216, skoro 217 mil. eur menej, než sa rozpočtovalo. Na schodok financií verejnej správy malo pozitívny vplyv najmä:
- úspora na transfere pre Sociálnu poisťovňu vo výške 372 mil. eur,
- úspora prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenska a Európskej únie vo výške 221 mil. eur,
- lepšie hospodárenie územnej samosprávy v porovnaní s rozpočtom o 158 mil. eur,
- prebytkové hospodárenie verejného zdravotného poistenia oproti rozpočtovanej úrovni o 149 mil. eur,
- hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré skončilo oproti schválenému rozpočtu lepšie o 45 mil. eur.
Ak chceme hovoriť o faktoroch, ktoré mali negatívny vplyv, tak to boli hlavne:
- nižšie akruálne daňové príjmy štátneho rozpočtu o veľmi nepríjemných až neuveriteľných 658 mil. eur,
- nižšie príjmy z dividend zo spoločností s majetkovou účasťou štátu vo výške 45 mil. eur,
- nižšie nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, napr. výpadok príjmov z predĺženia telekomunikačnej licencie, ktorá bola rozpočtovaná vo výške 24 mil. eur, nenaplnený príjem z digitálnej dividendy vo výške 40 mil. eur a časové rozlíšenie prijatých úrokov spolu s vylúčením alikvotného úrokového výnosu vo výške 117 mil. eur. Faktory pozitívne a negatívne sú, samozrejme, vybrané, nie sú kompletné, nie je to zoznam kompletných zlepšujúcich a zhoršujúcich faktorov.
Výsledok hospodárenia s verejnými financiami významne poznamenali aj problémy finančnej správy s informačným systémom na prelome roku 2011 a '12. Nefunkčnosť tohto systému spôsobila výrazné problémy pri vratkách nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, čo sa prejavilo nielen pri ich výpočte, ale aj pri dodržiavaní zákonných termínov. Dôsledok tejto situácie sa odzrkadlil v nerovnomernom vykazovaní príjmov v rokoch 2011 a 2012 s pozitívnym vplyvom na rok '11 a s negatívnym vplyvom na rok 2012. Toto ešte bude otázka, samozrejme, aj jesennej notifikácie výsledkov hospodárenia za rok 2012 Eurostatom. Negatívne bol schodok ovplyvnený taktiež zhoršením hospodárenia štátnych fondov a zhoršením hospodárenia na mimorozpočtových účtoch.
Ak hovoríme o dlhu, maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol ku koncu nového roku hodnotu 30, vyše 37 mld. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom hrubom domácom produkte, hrubý domáci produkt predbežne odhadujeme na úrovni 71,5 mld. eur, predstavuje úroveň 52,1 %, čiže podiel, podiel dlhu na HDP vo výške 52,1. Konsolidovaný dlh sa oproti roku 2011 zvýšil o 7 333 mil. eur a jeho pomer k HDP je teda vo výške predbežne 8,8 % HDP. Zvýšený pomer u dlhu k HDP bolo spôsobené rastom dlhu o 24,5 % pri raste HDP v bežných cenách o 3,4 %. Rozhodujúcu časť až 97 % dlhu verejnej správy tvorí dlh, ktorého nositeľom sú štátne rozpočtové organizácie a ktorý je v správe rezortu financií. Ten dosiahol ku konca roka 2012 menovitú hodnotu 36, vyše 36 mld. eur a medziročne sa zvýšil o 7 395 mil. eur, teda o 20,7 %.
Hlavnou príčinou zvýšenia dlhu bol schodok štátneho rozpočtu, predzásobenie sa na finančných trhoch z dôvodu doplnenia finančných rezerv slúžiacich pre účely riadenia likvidity a zvýšenia podielu Slovenska na záväzkoch Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tzv. EFSF alebo dočasného eurovalu. Pri porovnaní predbežných výsledkov Slovenska a ostatných krajín Európskej únie a eurozóny možno na základe výsledkov Eurostatu konštatovať nasledovné.
V rámci Európskej únie dosiahlo 8 krajín vyšší deficit a 17 krajín vyšší dlh ako Slovensko, čiže ak by sme hovorili o nejakom rebríčku, tak Slovensko je na 9. mieste s deficitom a na 18. mieste s dlhom. V rámci eurozóny dosiahlo 6 krajín vyšší deficit a 14 krajín vyšší dlh ako Slovensko, čiže 7. miesto v rámci eurozóny s deficitom a 15. miesto z hľadiska dlhu.
Ešte mám povinnosť vás informovať o výsledkoch štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe, kde príjmy štátneho rozpočtu roku 2012 dosiahli úroveň 11 833 mil. eur a výdavky 15 641 mil. eur, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom už spomínaných 3 811 mil. eur.
Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu boli nižšie ako rozpočtovalo v pôvodne schválenom rozpočte, a to o 1 795 mil. eur a dokonca aj v upravenom rozpočte o 741 mil. eur nižšie.
Výdavky štátneho rozpočtu boli tiež nižšie ako v schválenom rozpočte o 1 660 mil. eur a oproti upravenému rozpočtu o 779 mil. eur nižšie.
Schodok štátneho rozpočtu vo výške 3 811 mil. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu vyšší o 135 mil. eur. Podmienky, kedy je možné schodok štátneho rozpočtu určený zákonom prekročiť, ustanovuje zákon o rozpočtových pravidlách, vo vzťahu k upravenému rozpočtu je však vykázaný schodok nižší o 38 mil. eur.
Schodok štátneho rozpočtu za rok 2012 vykázaný na hotovostnom princípe bol krytý, ako, tak ako je to uvedené v zákone finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1 316 mil. eur, z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 286 mil. eur, finančnými zdrojmi zo Štátnej pokladnice v hodnote 909 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania tranže vládneho úveru v hodnote 300 mil. eur.
Odporúčam, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a ktorým berie na vedomie spôsob krytia schodku štátneho rozpočtu na rok 2012. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády a minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v zmysle príslušných paragrafov predkladá vypracované stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov, vybraných rozpočtových kapitol, kontroly správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012, ako aj analýzy vyžiadaných informácií, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa v roku 2012 dosiahli čísla tak, ako uviedol pán minister financií.
Rast slovenskej ekonomiky sa v roku 2012 medziročne spomalil o 1,2 percentuálneho bodu na úroveň 2,0 %, avšak v porovnaní s priemerom Európskej únie bol o 2,3 percentuálneho bodu rýchlejší. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky dosiahnutá úroveň výkonnosti ekonomiky Slovenska v roku 2012 je odrazom úrovne zosúladenia makroekonomických nástrojov hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky.
Hospodárenie subjektov verejnej správy sa podľa predbežných údajov skončilo deficitom vo výške 3,1 mld. eur, čo predstavuje schodok vo výške 4,3 % hrubého domáceho produktu. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že hlavný rozpočtový cieľ vlády Slovenskej republiky za rok 2012 bol splnený.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe posúdenia charakteristík a parametrov dlhu konštatuje, že je zabezpečené priebežné plnenie zámerov a cieľov definovaných stratégiou riadenia štátneho dlhu. Konsolidovaný dlh verejnej správy dosiahol k 31. 12. 2012 hodnotu 37,2 mld. eur. Jeho podiel na hrubom domácom produkte predstavoval teda číslo 52,1 %. Zároveň Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že úroveň dlhu zakladá sankčnú povinnosť podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a to zaslať Národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.
V oblasti príjmov štátneho rozpočtu došlo v roku 2012 k výpadku 682 mil. eur na strane daňových a odvodových príjmov. Dôvody boli spomenuté vo vystúpení pána ministra. Na tomto výpadku sa, samozrejme, v najväčšej miere podieľala daň z pridanej hodnoty, daň z príjmov právnických osôb a spotrebné dane. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poukazuje na nutnosť eliminácie výpadku príjmov, najmä dane z pridanej hodnoty, ktorý má Slovenská republika jeden z najvyšších v Európskej únii.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že stanovovanie zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov, ako aj samotné vyhodnotenie programového rozpočtovania vykazovalo v roku 2012 prvky formálneho charakteru. V tejto súvislosti bude potrebné stanoviť pri programovom rozpočtovaní jednoznačné ukazovatele, ktoré umožnia merať a hodnotiť výsledky činnosti rozpočtových kapitol a cieľov vlády v súlade so strategickým programom vlády Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad na základe analýzy základných ukazovateľov ekonomiky Slovenska v roku 2012 pozitívne hodnotí snahu vlády Slovenskej republiky prijímať opatrenia zamerané na konsolidáciu verejných financií a znižovanie miery nezamestnanosti.
Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov za rok 2012 vo vybraných rozpočtových kapitolách. Kontrolami bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy neobsahujú významné nesprávnosti a poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovných jednotiek.
Vo vzťahu k prostriedkom Európskej únie, aj napriek viacerým pozitívnym zmenám, je súčasný systém implementácie prostriedkov stále značne zložitý a najmä administratívne náročný. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že čerpanie finančných prostriedkov na štrukturálne opatrenia II. programovacieho obdobia je k 31. 5. len 42 %. Aj z tohto dôvodu je potrebné mobilizovať všetky zložky systému finančného riadenia a kontroly k snahe o maximalizáciu využitia disponibilných zdrojov.
Na základe kontroly účtovných závierok obcí Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že kontrolou zistené nedostatky neboli významné, a teda neovplyvnili výsledky vykázané v účtovných a finančných výkazoch ako celku.
Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky však boli zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj územnej samosprávy a zákona o obecnom zriadení.
Na základe kontrolou zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhol kontrolovaným subjektom v zmysle § 13 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda, za stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.
A teraz prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Duchoňa, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán predseda výboru.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 508 z 21. mája 2013 výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Gestorskému výboru výbory predložili výsledky jeho prerokovaní štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a jeho kapitol. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Gestorský výbor splnomocnil predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady pre sociálne veci dodatočne.
Výsledky rokovania výborov:
K návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokovali určené výbory:
- výbor pre financie a rozpočet uznesením 174 zo dňa 13. júna 2013,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením 100 zo dňa 4. júna 2013.
Uvedené výbory odporučili Národnej rade:
1. schváliť
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 22. apríla 2013 dosiahol 4,3; 4,35 %;
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 22. apríla 2013 dosiahol k 31. decembru 2012 sumu 37 244,5 mil. eur, čo predstavuje 52,1% hrubého domáceho produktu;
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 11 830 mil. eur, výdavky 15 640,7 mil. eur a schodok 3 810,7 mil. eur;
2. zobrať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2012 vo výške 3 810,7 mil. eur bol k 31. decembru 2012 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1 316,0 mil. eur a z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 285,8 mil. eur, finančnými zdrojmi Štátnej pokladnice v hodnote 908,9 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania tranže vládneho úveru v hodnote 300 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok:
- výbor pre financie a rozpočet,
- ústavnoprávny výbor,
- výbor pre hospodárske záležitosti,
- výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj,
- výbor pre zdravotníctvo,
- výbor pre obranu a bezpečnosť,
- zahraničný výbor,
- výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport,
- výbor pre kultúru a médiá,
- výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny,
- osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS,
- osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ.
Výbor pre sociálne veci výsledok prerokovania predloží dodatočne.
Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport neprijal platné uznesenie, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor uznesením č. 189 zo dňa 17. júna 2013:
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady,
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012,
3. určil poslanca Daniela Duchoňa za spoločného spravodajcu výborov, splnomocnil ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výboru pre sociálne veci dodatočne, poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy, tejto spoločnej správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Páni poslanci Sulík a Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Sulík, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Máme teda návrh záverečného účtu na stole a treba povedať, že keďže sa to týka roku 2012, bol to ten rok, kedy sa menila vláda, a, samozrejme, nie je možné za hospodárenie dať zodpovednosť iba jednej vláde, keďže boli dve. Navyše prvé tri mesiace to bola vláda už bez mandátu od voliča. Napriek tomu by som rád upozornil na niekoľko rizík a na možný vývoj do budúcna preto, lebo takto o rok tu budeme stáť opäť a potom to už bude len zodpovednosť vládnej strany.
Po prvé dozvedeli sme sa, že príjmy štátneho rozpočtu boli 11,8 mld. eur, výdavky 15,6. Pri príjmoch 11,8 boli výdavky 15,6. Takto keby hospodárila firma, a to roky po sebe, tak dávno skrachovala. Len vlády Európskej únie - alebo teda aj celosvetovo je to obvyklé - si zvykli tento deficit, v našom prípade 3,8 mld. eur, dávať do porovnania s hrubým domácim produktom, a nie s príjmami alebo s výdavkami. A tam to číslo už vôbec neznie nebezpečne, tam je to 4,3 %. Keby sme ale to dali do porovnania s príjmami, tak by sme zistili, že výdavky sú o 33 % vyššie ako príjmy, toto je stav, ktorý okrem štátov nedokáže nikto udržať.
Keď si teraz pozrieme na verejný dlh, tak ten bol za minulý rok 52,1 % ku teda, ku 31.12.2012 bol 52,1 % a deficit, ako už bolo povedané, 4,3. V normálnom prípade by súčet všetkých deficitov mal tvoriť verejný dlh. To znamená, keď sme mali deficit, čo je dlh za bežný rok, za rok 2012, 4,3 %, a na konci roku verejný dlh 52, tak logicky by mal byť na začiatku toho roku alebo na konci predošlého verejný dlh 52 mínus 4,3. To je 47,8 %. Čiže v normálnom prípade, keby celá Európska únia a eurozóna sa neklamali, tak bol by koncom roka 2011 verejný dlh 47,8 %. K tomu dôjde deficit za rok 2012 4,3 a to dá spolu 52,1. Lenže to tak nie je.
Pani predsedajúca, mohla by pani Vaľová niečo, pán predsedajúci, keby pani Vaľová mohla netelefonovať, lebo počuť ju až sem a ruší ma to. Ďakujem pekne.
Čiže v roku 2011 nebol dlh, koncom roka 2011 nebol 47,8 ale 43. To znamená, náš verejný dlh stúpol o 8 %, o vyše 8 %, o vyše 8 percentuálnych bodov, aby som bol presný, ale deficit je len 4,3. No jednak je tam aj už spomínané predzásobenie, ktoré, keď naozaj sú nízke úroky, tak dá sa odôvodniť a môže to byť aj rozumný krok, ale nie je to len ono. Sú tam napríklad aj záruky vystavené v rámci dočasného eurovalu na Grécko a na španielske banky a to je to, čo vyhnalo náš verejný dlh vyše na čiastku, teda na číslo vyše 50 %. Koncom roku 2010 bol verejný dlh 41 %. Koncom roku 2011 bol verejný dlh už 43 %. Teraz, koncom roku 2012, je verejný dlh už 52 %, nehovoriac o tom ešte, že, že ešte 6 rokov dozadu bol verejný dlh pri 27 percentách. My sa doslova rútime k hranici 60 %, kedy nastúpia rôzne, rôzne opatrenia, ktoré, samozrejme, platia pre malé krajiny. Veľké krajiny ako Francúzsko si vyžiadajú odklad a dostanú odklad a vec je vybavená, ale tie mechanizmy nás postihnú v plnom rozsahu.
No treba sa teraz aj pozrieť, aký bude rok 2013, čo sa bude diať s naším verejným dlhom a s naším deficitom, podľa toho k čomu sme sa zaviazali by sme mali mať deficit pod 3 %. Táto suma je dosť vážne ohrozená, resp. bude dosiahnutá len vďaka jednorazovým opatreniam. Jednorazové opatrenia sú také, že v tomto roku budú predané licencie, bude sprivatizovaná ropa, teda ropné zásoby, možno nejaké mimoriadne dividendy. Tieto tri čiastky sú tie, ktoré zachránia ministerstvo financií pred blamážou a ktoré mu umožnia dosiahnuť 3 %.
No daňové príjmy, daňové príjmy sa vyvíjajú veľmi zle. A tam sú dva dôvody, jednak áno, treba povedať, daňová správa nebola odovzdaná v lepšom stave ako prevzatá, to som povedal, myslím si, že celkom kulantne voči našej bývalej koalícii, áno, ale to je len časť. By som sa nesmial príliš rýchlo, pán minister, lebo to je len časť dôvodov, prečo tie daňové príjmy sú výrazne nižšie, ako by mali byť.
Druhá časť to sú tie, to je ten smrteľný koktail, ktorý na jeseň minulého roku namiešala socialistická vláda, kedy zvýšila dane podnikateľom, zvýšila dane akože tým hnusným milionárom s nehoráznym príjmom 2 750 eur mesačne, kedy zaviedla socialistický daňový Zákonník práce a ďalšie škodlivé, doslova škodlivé opatrenia. Už v minulom roku bol výber daní nižší o 700 miliónov eur, ako bol plán. Tento rok bude opäť nižší ako už ten revidovaný plán a to súvisí s tým preto, lebo tieto škodlivé opatrenia, tento smrteľný koktail sa, samozrejme, premieta do rastu hrubého domáceho produktu. Päťkrát musela, štyrikrát, prepáčte, musela táto vláda korigovať rast hrubého domáceho produktu. Začalo to pri 2,2 % a klesalo, klesalo, pred pár dňami to bolo 0,5 %. To je nič! To je štatistická chyba!
Ekonomika Slovenskej republiky nerastie. Nerastie vďaka škodlivým socialistickým opatreniam, ktoré zabíjajú podnikanie, ktoré sťažujú podnikateľom život, ktoré zvyšujú dane. Zvyšujú dane, ale nezvyšujú výnos z daní. Napríklad pri fyzických osobách bola do konca minulého roku daň z príjmu 19 %, tento rok je to 19 %, ale pre tých hnusných milionárov s neskutočným príjmom 2 750 eur mesačne je to 25 % nad tú sumu. Človek by si mohol myslieť, že dobre, no tak keď už sú to také ideologické socialistické opatrenia, dobre, tak aspoň by mal byť ten výnos vyšší. No ale nebude, aspoň táto vláda s ním neplánuje. Minulý rok bol výnos z dane z príjmu fyzických osôb na úrovni 2,7 % HDP, tento rok plánuje ministerstvo financií 2,6; prepáčte, a tento rok plánuje rovnakých 2,6 %. Tu je len ideológia a ukazuje sa, že škodí preto, lebo pri vyšších sadzbách ani len ministerstvo financií neráta s vyšším výnosom. Tu išlo len o to, aby bola ukojená závisť voličského elektorátu strany SMER.
Pozrime sa na ďalšie veľké riziko, ktoré sa skrýva v slovenskom štátnom rozpočte. To je samotný deficit, ktorý je na úrovni 4,3 %. Tento rok to teda bude, vďaka tým jednorazovým príjmom licencie, privatizácia ropných rezerv a mimoriadnych dividend, povedzme, že sa ho podarí dostať do oblasti 3 %.
Existuje ale pojem, ktorý sa volá primárny deficit. Celkový deficit je vrátane úrokov, ktoré platí krajina za to, že si požičiava peniaze. Ako sme počuli, Slovensko má požičaných 37 mld. eur za veľmi nízky úrok.
Pán Duchoň, vy viete, aký je aktuálny úrok alebo teda priemerný, náhodou? Tri percentá, štyri? Povedzme. Možnože pán minister bude vedieť. Aký je priemerný úrok na dlh čo platí Slovenská republika z tých 37? Povedzme tri.
Čiže keď si teraz predstavíme, že verejný dlh je 37 mld. eur a úroky, ktoré platí slovenský štát za tento dlh, sú v priemere 3 %, tak vychádza to asi približne na 1 mld. eur. Treba povedať: iba jednu miliardu eur. Celkový dlh totiž, celkový deficit bol 3,8; ako sme sa dozvedeli. Odrátajme z toho tú jednu miliardu, ktorú platíme na úroky a ostane 2,8 mld. eur, tzv. primárny deficit. Tých 2,8; keď prerátame spätne na HDP, tak sa dostaneme k čiastke, ktorá je výrazne cez 3 %, a týmto je Slovensko rekordér alebo teda patrí medzi krajiny, ktoré produkujú najvyšší deficit. My sme možno druhí alebo tretí v Európskej únii, čo sa týka primárneho deficitu. Môžme síce povedať, že no veď je to v pohode preto, lebo boli sme, 8 krajín v Európskej únii má vyšší deficit ako Slovensko a 17 krajín má vyšší dlh. Áno, ale keď sa pozrieme na primárny deficit, tak možno jedna krajina alebo dve krajiny majú vyšší deficit. Slovensko je možno 3. v poradí, možno druhé. Toto je veľmi nebezpečné, lebo znížiť primárny deficit je mimoriadne ťažké preto, lebo väčšina výdavkov, ktoré štátny rozpočet má, možno 70 %, sú tzv. mandatórne výdavky, to znamená, výdavky robené na základe veľakrát nezmyselných zákonov.
Kočíkovné. Aby sa skrátka vládna strana SMER na čele s pani Tomanovou ako vtedajšou ministerkou sociálnych vecí zapáčila voličom, vymysleli kočíkovné, 25-tisíc na prvé tri deti. Vtedy korún. 25-tisíc korún. To, samozrejme, ide do výdavkov rozpočtu. A takýchto výdavkov, takýchto mandatórnych je tam viac ako dve tretiny. A tu je veľké riziko, ktoré tkvie v slovenskom rozpočte preto, lebo máme pomerne nízky dlh ešte stále, a to vďaka pravicovým vládam, ktoré Slovensko malo. A aj deficit, a aj úroky úroky, ktoré platíme sú veľmi nízke, preto sú celkové úroky, ktoré platíme, nízke, a preto je tá časť primárneho deficitu nebezpečne vysoká. A keď dôjde k zvýšeniu úrokov alebo sa bude pokračovať zvyšovaniu dlhu, tak Slovensko bude presne na gréckej ceste. Toto riziko tu jednoducho je.
Na záver mi dovoľte povedať môj odhad na tento rok. Ako som už vravel, HDP sa nachádza pri, momentálne aktuálny odhad ministerstva financií je plus 0,5 %. Predpokladám, že ani toľko to nebude. A keď áno, tak s odretými ušami. Čoskoro sa dozvieme nové daňové prognózy. Tie budú zrejme opäť raz na nižšej úrovni preto, lebo tie výpadky daní budú pokračovať. V akom stave je daňová správa momentálne ja neviem posúdiť, ale každopádne už vyše roka je za ňu zodpovedná strana SMER, čiže už sa nebudú môcť na nikoho vyhovárať. Ale tá druhá časť, ktorá spôsobuje výpadky na daniach, tá bude čoraz silnejšia a silnejšia a to sú tie nebezpečné opatrenia, to je ten smrteľný kokteil, počnúc Zákonníkom práce, cez vyššie dane pre podnikateľov, cez zdravotné odvody z dividend, úplne nezmyselne stanovené. Toto bude ubíjať naše hospodárstvo, čo bude vidieť nielen na tom, že rast ekonomiky nebude, ale aj na tom, že výnosy z daní budú čoraz nižšie a zachránia ich akurát nejaké jednorazové príjmy. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Sulíka je jedna faktická poznámka.
Daniel Duchoň, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Čo sa týka spomalenia rastu HDP, naozaj treba si uvedomiť, myslím, že všetci to vnímajú veľmi jasne, že otvorenosť našej ekonomiky je do takej miery veľká, že dnes celosvetový alebo európsky pokles produkcie a spotreby v dôsledku krízy je absolútne zjavný. Jediný príklad - európska spotreba alebo európska... ukazovateľ, čo sa týka nákupu nových áut, je rekordne nízky tento nákup nových áut. To znamená, vyspelé krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko a tak ďalej majú rekordný nízky ukazovateľ nákupu nových áut, čo sa, samozrejme, odráža aj z hľadiska vývozu a produkcie našich automobilových fabrík. To znamená, stále treba zdôrazňovať, že toto je podstatný faktor, ktorý vplýva aj na to, že sa koriguje HDP, samozrejme, teraz smerom dole. Ďakujem.