21. schôdza

Veľmi pekne ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, som naozaj rád, že po dvoch dňoch emócií, ktoré, si myslím, neboli vždy namieste, sme sa dneska dostali k vecnej diskusii a chcem aj oceniť celú diskusiu, poďakovať kolegom zo SMER-u, ktorí sú profesionáli v oblasti verejnej správy a podieľajú sa svojím spôsobom aj na tejto reforme, ale aj kolegom z opozície, ktorí svojimi príspevkami prispeli do tejto diskusie.
Na úvod, predtým, než sa povenujem všetkým vystupujúcim, by som rád zdôraznil, spomenul to aj pán poslanec Mikuš, aj pán poslanec Chren, že sú v takom očakávaní. Ministerstvo vnútra historicky - a máte možnosť mať so mnou skúsenosť za roky 2006 - 2010 - nerado dáva sľuby, ktoré nesplní, vrátane takých vecí, ako ministerstvo vnútra bolo jedno z mála rezortov, ktoré urobilo 20 % prepúšťanie a dodržalo tieto pravidlá, skresalo mnoho finančných prostriedkov aj v tých rokoch. Čiže vždy sme sa dostali do situácie, kedy máme radi výsledky. A výsledky, či už to bol Schengen, či už to bolo zrušenie víz, cestovanie do Spojených štátov, či už to bola reforma sociálneho systému v ozbrojených zložkách, ktorá bola naozaj najzásadnejšia, to všetko boli veci, ktoré dovtedy, buď keď naznačila vláda, že ide spraviť, nezvládla vlastne búrku nevôle, nediskutovala s tými, ktorých sa to týkalo, alebo ju neurobila vôbec. Preto nadviažem na to, že my sme jasne povedali v úvode, keď sme začínali s reformou ESO, čo sa kedy bude diať. A zatiaľ sa tie veci presne tak dejú, ako sme ich popísali. To znamená, začíname niektoré kroky od 1. januára 2013, to predsa už začalo, niektoré veci máme od 1. októbra 2-tisíc..., teda áno, 2013 a niektoré máme od 1. januára 2014. Niečo máme v priebehu roku 2014, niečo je od 1. januára 2015, a to práve preto, aby sme sa vyhli situácii, aká vznikla na daňovej správe v roku 2010, '12, pardon.
To je práve, kedy sa urobí typická reforma bez širšej, hlbšej diskusie, kedy sa proste povie, toto je skvelý nápad, ktorý pri realizácii zlyhá. Celá reforma ESO je postavená na viacerých skúsenostiach, ktoré sme si osvedčili už v rokoch 2006 - 2010, napr. keď hovoríme o klientskych centrách, klientske centrá nie sú úplný výmysel. Je to vec, ktorú sme zaviedli v dvoch prípadoch. Zaviedli sme to v prípade obvodných úradov, kde osobitne pre živnostníkov sme chceli zjednodušiť podnikanie, to už som dneska hovoril. To znamená, živnostník príde na živnostenský úrad, automaticky mu je získaný register trestov, je nahlásení do jednotlivých poisťovní a je vlastne oslobodený od ďalšej administratívy, ktorú predtým musel vykonávať.
Druhým príkladom je vybavovanie dokladov občanov a celej dokladovej agendy. Určite si spomeniete, že ešte pred piatimi rokmi alebo pred desiatimi rokmi bola strata dokladov jednou z najväčších nočných môr, ktoré mohol občan zažiť, pretože obnovenie všetkých, celej dokladovej agendy: vodičského preukazu, občianskeho preukazu, pasu, rodných listov a všetkých možných ďalších vecí trvalo týždne. Dva-tri dni dovolenky každý potreboval na to, aby sa vedel k týmto dokladom naspäť dostať. Pamätám si tisíc žiadostí občanov, ktorí prišli o svoju peňaženku, zoberte si všetky peniaze, ktoré tam sú, len doklady nám, prosím vás, vráťte.
Situácia sa dramaticky obrátila. Dneska stačí prísť s príslušnou hotovosťou, ktorú treba zaplatiť za poplatok, na mieste ten poplatok zaplatíte, nemusíte to naháňať pri pošte, na mieste ste odfotení, odobraté všetky informácie, ktoré sú potrebné v prípade biometrického pasu napríklad, a zároveň ste v priebehu niekoľkých dní informovaný SMS správou o tom, že vaše doklady sú spracované, môžte si ich prísť vyzdvihnúť, pri niektorých dokonca je možné ich zaslať poštou priamo domov. Takto si predstavujem službu pre občana. A myslím si, že každý, kto dnes porovná vybavovanie dokladov, ktoré sme zaviedli od roku 2008, s dobou predtým, vidí ten zásadný rozdiel. Nepísalo sa o tom veľmi v novinách, lebo veď o úspešných projektoch ministerstva sa píše málokedy, radšej sa skôr vyzdvihujú tie ostatné veci, ktoré bývajú označované ako pochybenia polície. A takýmto spôsobom, to znamená, nie na zelenej lúke, ale už na doterajších skúsenostiach staviame na túto reformu.
Preto sa napríklad pristavím pri poslancovi Zajacovi, ktorý si viackrát vo svojom vystúpení zásadne protirečil. Na jednej strane hovoril, že my tie úrady nerušíme, ale v podstate ich len nejakým spôsobom zlučujeme a na druhej strane mu vlastne prekážalo, že tieto, že teda robíme málo, že mali by sme ich úplne zrušiť, na druhej strane mu prekážalo, že v tých odborných úradoch a špecializovanej samosprávy je dôvod, aby existovali. Veď my redukujeme z celkového počtu 900 na 72, ale iste, vie si niekto predstaviť, mám tu dokonca, 960 ich bolo. Vie si niekto predstaviť situáciu, že jednoducho zamkneme, všetko vypneme a nanovo sa to prejde zo dňa na deň. No veď to má nejakú svoju postupnosť. To znamená, my sme presne ešte pred rokom jasne definovali, akým spôsobom budeme transformovať tú štátnu správu, a že máme dve hlavné línie ESA. A tá hlavná línia je služba občanovi a úspora. O kompetenciách sme nehovorili nikdy. O kompetenciách chceme hovoriť po tom, čo máme jasne stanovenú štruktúru, ako míňame výdavky, a môžme ukázať samospráve, ale aj VÚC-kam, že pozrite sa, pokiaľ váš stav, aby obslúžil tisíc vašich zamestnancov, stojí pri mzdovom účtovníctve 2,5-tisíc eur mesačne, štát robí tú istú službu za 500 eur. Tak vy musíte sami v samospráve uznať, že teda keď to budete robiť štátnym modelom alebo dokonca túto službu bude preoutsourcovať štát, tak ušetríte 2,5-tisíc na tejto jedinej drobnosti, čo je ročne na úrovni 25-tisíc eur. Čiže toto je hlavná úloha a tie kompetencie, teda z auditu, o ktorom sa tu hovorí, ktoré ale tento zákon nerieši úmyselne, môžme potom začať diskutovať, ako ich budeme distribuovať. Možno sa ukáže, že školský úrad na vyššom územnom celku je to najlepšie riešenie, aké existuje, a štát sa vzdá svojich kompetencií na školách a aj jednotlivé obce. Pretože si povedia, je najlepšie to, aby to bolo na jednom mieste, je to najlacnejšie a najefektívnejšie. Čiže z tohto pohľadu, samozrejme, nám ide práve o tú časť, ktorá hovorí o lacnejšej štátnej správe.
Hovoril pán poslanec Zajac, že ostávajú ľudia, nuž teda vlastne ich nevyhadzujeme a že on by to tak chcel vidieť. No toto je to, kde sa my zásadne líšime, kde sa táto časť samotnej snemovne líši od tejto časti snemovne, kedy ja som proti tomu, aby sme ľudí vyhadzovali len preto, lebo si myslíme, lebo si myslíme, že nie je reforma - to tu viackrát zaznelo pri prvej etape ESA - nemôže to byť reforma bez toho, aby ste vyhadzovali ľudí. Tak to tu povedali viacerí od vás. Kto sa k tomu nehlásite, môžete ich poprieť. A ja tvrdím, že je možné urobiť reformu, ktorá bude lacnejšia, bez toho, aby som ľudí v regiónoch pripravil o prácu, pretože si myslím, že vedia mať tú prácu ešte efektívnejšiu, naopak, dokážu byť omnoho väčším prínosom pre samotných občanov, ale aj samotný štát.
Citovali ste jeden paragraf zákona a to tak naznačuje presne, akú hĺbku dávate štúdiu toho zákona, že si môže vytvárať svoje pobočky. No ale to sú práve tie klientske centrá. To sú tie klientske centrá, to je paragraf o klientskych centrách, to sú ony, nie pobočky samotného úradu. A všimnite si, viacerí ste povedali, veď nám stačilo 50 úradov. Áno, ale viete, koľko v skutočnosti úradovní mali jednotlivé úrady? Áno, oni mali centrálu, ktorá sa volala, ja neviem, Obvodný úrad životného prostredia v Rimavskej Sobote, mal svoje vysunuté pracoviská aj v Revúcej, aj, aj ešte mali Revúcu, Rimavská mala Revúcu a Lučenec mal Poltár. Čiže v tomto prípade sa bavíme, že my nedávame viacej ľudí. A keď ste povedali, pán poslanec Mikuš, že bude viacej ľudí, no nebude viacej ľudí. Nebude viacej ľudí, ja vám hovorím, že nebude. Pozrite si rozpočet, ktorý hovorí jasne, že máme menší počet administratívnych pracovníkov v roku 2013, čiže ich bude menej. To, že dovtedajší vedúci prevádzky toho strediska bude, to už je vec iná, že sa mu zmení, ale viac ich nebude. A to práve hovorím, že neschopnosť vykonávať tú štátnu správu z veľkého okresného mesta, a možno, neviem, pán poslanec, ale z ktorého okresného mesta pochádzate, asi je veľké, tak práve vytvárali tým, že dávali pracoviská do tých úradov. Aj Humenné, to je taký dobrý príklad, Humenné má, Humenné má vlastne Medzilaborce a má Sninu. A v podstate aj v Medzilaborciach, aj v Snine sú pobočky sú tých úradov. A prečo sú tam? No preto, lebo nie všetko o klientskom centre. Klientske centrum vykonáva klasický bankový front office. To znamená, prídu občania, občania podajú žiadosti, vyrieši nejaké sťažnosti, otázky, čo sa dá na počkanie. Postupom času by malo byť vlastne čím ďalej tým viac funkcionalít na vybavenie na počkanie, ale potom sú aj žiadosti, kde nevyhnutné v zmysle či už zákona o správnom konaní, alebo jednotlivých osobitných špecializovaných zákonoch, tzv. miestne zisťovanie. Osobitne úrad práce a sociálnych vecí je ten, ktorý nevyhnutne má miestne zisťovanie. Čiže vlastne sťahovanie úradov iba do veľkých centier slovenských bude znamenať, že jednotliví úradníci budú mať čím ďalej tým menšiu znalosť o problémoch v teréne. Čiže ten samotný úrad, tá výroba rozhodnutí, ten back office, o ktorom hovoríme, nemá len vypracovávanie rozhodnutí, ale aj reálny výkon štátnej správy v regióne, a preto je nevyhnuté, aby bol znalý problémov.
Ja uprednostňujem, napr. aby aj civilná ochrana, o ktorej, pán poslanec Chren, však nehovorili ste o nej škaredo, ale ani nie pekne, má zásadný význam. Keď si zoberiete, môžete sa ísť do Devína, to je tu kúsok, opýtať sa, koľkokrát občania počas práve týchto problémových dní kontaktovali aj civilnú ochranu, ktorá samozrejme mala na starosti zabezpečenie všetkých mimoriadnych výdavkov, ako boli vrecia, piesok, zabezpečiť najbližší piesok, teda ťažisko piesku, priestor pre ťažbu piesku, kameňolom, a poprípade ďalšie organizácie, ktoré poskytujú vlastne tú súčinnosť, preto aby boli občania ochránení. Možno tam nechodí každý deň, ale je rád, že existuje, pretože po dobrom zásahu takéhoto krízového manažmentu nemusí si stavať dom nanovo, čo je teda rozhodujúce v mnohých prípadoch.
Ale v každom prípade sú aj funkcionality, vy ste vymenovali štyri, teraz hovorím o pánovi poslancovi Chrenovi. Áno, úrad práce, sociálnych vecí - predpoklad jeho integrácie budúci rok práve preto, aby tá príprava bola dokonalá, a aj najmä preto, že v prípade úradovní alebo klientskych centier, ako im hovoríme, je to rozdielny druh činností, ktoré poskytujú. Tieto dve sa líšia najviac, úrad práce a klienti úradu, kde je práca a sociálne dávky, dve rozdielne veci, a, samozrejme, alebo teda zamestnanosť a politika zamestnanosti a potom, samozrejme, všetky ostatné typické funkcionality štátu, kedy sa vydávajú povolenia, žiadosti a pod. Čiže tam tá príprava je práve preto dlhšia, že chceme, aby tá kvalita bola ešte, ešte lepšia. Ale Sociálna poisťovňa, polícia a daňový úrad budú súčasťou úradovní, samozrejme. Čiže v tom nemáte pravdu, len na to nepotrebujem meniť zákon.
Od začiatku to vysvetľujem, že nie všetky veci, ktoré sa udejú v klientskych centrách, je nevyhnutná zmena zákona, a preto vám hovorím, že aj častokrát sa pýtate, no ale vy v tomto zákone máte 11 mil. v rámci úspor. No iste, lebo toto sú priamo úspory, ktoré sa viažu na text toho zákona. Ale všeobecné úpravy a štrukturálne zmeny, ktoré robíme v rámci ESA, nemusia vždy vyžadovať legislatívnu zmenu. Stačia zmenu, ktorú robíme vnútri, v štruktúre, veď nakoniec aj samotné ministerstvo vnútra sa zásadným spôsobom prebudovalo k 1. januáru 2013, málokto si to vonku všimol, ale vnútorná zmena je dramatická, pretože sme vlastne zrušili rozpočtové organizácie krajských riaditeľstiev, hasičov a pod. Bola tu taká zmienka raz v parlamente o tom, že či sa nebojíme, že to prestane byť funkčné, keď to nebude, keď to nebude rozpočtová organizácia. A keď som sa potom opýtal, že prečo si myslíte, pretože Policajný zbor nikdy rozpočtovou organizáciou nebol a funguje, tak potom už vlastne tie argumenty odišli. Čiže my sme urobili obrovské množstvo vnútorných zmien, ktoré vlastne prinášajú tie zásadné úspory, o ktorých sme hovorili na úrovni tohto roka, roku 2013. Namiesto 50 plánovaných mil. je to 127 mil., pretože situácia ekonomická sa nevyvíja tak, ako by sme si všetci predstavovali, najmä u našich západných susedov alebo teda štandardných odberateľov našich produktov.
Pozriem ešte poznámky. Áno, táto druhá etapa, ktorá vlastne, jej najzávažnejšie veci, je zriadenie 72 okresných úradov, častokrát býva položená otázka, prečo ich je 72. Je ich preto, lebo toľko ich máme. Veľmi jednoduchá odpoveď. Toľko je u nás okresov, a preto ich nie je 75, ako je celkový počet, pretože Bratislava a Košice, samozrejme, majú väčší počet okresov ako samotné mesto, ale tam si nemyslíme, že je nevyhnutné mať viacero okresných úradov. Čiže mimo Bratislavy a Košíc každý okres, ktorý máme a ktorý poznáme ako tzv. značkový okres, má svoj okresný úrad. To znamená aj Turčianske Teplice, aj, aj Krupina, aj Detva, aj Poltár, aj Medzilaborce, aj Snina. Práve preto, že sú to okresy, ktoré sme zriadili a nikdy ste ich nezrušili, nikdy a, naopak, tou organizáciou a povedzte mi, pán poslanec jeden alebo druhý, alebo všetci traja, tak sedíte v takom peknom rohu, nie je to chaos, keď občan Šale na jednej časti patrí do Nitry a pre všetky veci si musí chodiť vybavovať do Nových Zámkov alebo do Nitry, právne veci však si musí chodiť vybavovať do Trnavy, pretože je súčasťou trnavského súdneho regiónu, a má teda asi 7 alebo 8 miest, kde má mať vybavovanú svoju agendu? Čiže tá reforma, ktorá bola taká chválená pánom Nižňanským a ostatnými vecami, bola podľa vás dokonalá? To, čo tu vymenovala pani poslankyňa, že občan musí chodiť proste z Partizánskeho raz do Bánoviec, raz do Trenčína, raz do Topoľčian, raz do Nitry, podľa toho, akú vec ide vybavovať, je podľa mňa absurdná. Môžme sa baviť o tom, či je to ideálne, že v každom okrese chceme mať okresný úrad, samozrejme, prispôsobený veľkosťou danému okresu. Určite krupinský okres a krupinský okresný úrad nebude dosahovať kapacity nitrianskeho, o tom nikto nepochybuje, bude prispôsobený svojou veľkosťou aj tomu, akú časť občanov Slovenskej republiky obsluhuje. Ale stále trvám na to, že zásadným princípom reformy ESO je, aby obiehala informácia, nie občan. On má na to jedno svoje miesto, kam proste príde. A prečo existuje aj okresný úrad v danom sídle? Je preto, lebo on sa skladá len z tých úradovní, ktoré tam doteraz boli. Pretože aj v tom čase, keď ich bolo 50 alebo 35, tak aj v tom čase chválenom z vašej strany, čo ma občas prekvapuje, málokedy býva, že pravica pochváli systém pred rokom '89, tak aj v tom čase mali jednotlivé okresné úrady svoje pobočky. Aj teraz to platí. Čiže my len z tých pobočiek tvoríme, pretože aj vtedy bol ten pocit, že nevyhnutné je urobiť ten výkon bližšie k občanom možno nie kvôli tomu, aby menej cestovali, ale kvôli tomu, aby bola dokonalá miestna znalosť alebo znalosť miestnych pomerov, ktoré sú nevyhnutné na správne rozhodnutie, to je najpodstatnejšie. Pán poslanec Zajac tu ešte potom poplietol niečo s kupovaním hlasov, čo teda nesúvisí s reformou ESO. Stačí keď prestanete vo svojom regióne kupovať hlasy pre vašu stranu a bude po probléme. (Potlesk.)
Samozrejme, rozumiem, niekedy nespokojnosť a to je také kritické slovo, ale nemám ich veľa, toto je jedno z tých kritických slov, ktoré..., ja rozumiem tomu, prečo taký niekedy u niektorých ten odpor k tomu je, pretože áno, chápem, koaličná rada bude mať toho menej, čo na rozdeľovanie. Z toho bude veľká nervozita. Ono je to jednoduchšie, preto táto reforma sa ľahšie robí, keď je strán menej vo vláde, ale toto bude komplikované, toto bude komplikované, ale... (Smiech v sále.) V tom ste ale predsa len po tých rokoch skúsení, takže ja si myslím, že z toho nakoniec vykorčuľujete. No poďme ale opätovne k tej práci.
Povedal som pánovi poslancovi Chrenovi, že tie orgány, ktoré chcel, najčastejšie sú navštevované, že budú súčasťou úradovní. Čiže tak ako sú jednotlivé etapy prípravy ESA, samotné ESO v praxi bude mať niekoľko verzií, už som to raz hovoril. Začíname ESO 1.0 a predpokladám, že v periódach 3 až 6 mesiacov bude vznikať nová verzia, ktorá bude prinášať, ktorá bude prinášať nové funkcionality, čiže prejdeme zrazu z papierového podoby výmeny informácií na katastri, na elektronické výmeny informácií, ktoré ďaleko zrýchli niektoré služby katastra, lebo ich projekt má vlastne finalizovať niekedy v polke roku 2014, čiže vlastne môžme za určitý čas už poskytovať tie informácie omnoho rýchlejšie. Čiže myslím si, že ten rozdiel v tých jednotlivých verziách ESA bude predovšetkým v otázke rýchlosti a koľko služieb bude schopná úradovňa urobiť na počkanie. To je najpodstatnejšie. Pretože, samozrejme, sú rozhodnutia ako stavebné a pod., ktoré nie je možné urobiť na počkanie.
V tretej etape, ktorá ešte len príde, teda pýtali ste sa aj na budúcnosť, samozrejme, platí, že už nebudú len ďalšie úrady na integráciu, pretože ideme postupne, a vrátim sa k 1. januáru tohto roka, nepočul som ani z jedného z vašich vystúpení a to ma veľmi teší, to ma veľmi teší a za to sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, aj mojím kolegom, aj opozícii, že školské úrady už medzičasom sú súčasťou ministerstva vnútra. A nepočul som počas tejto rozpravy ani jednu sťažnosť po polročnom fungovaní.
Uznávam, že vždy pri nejakom prechode existuje nejaká logistická chybička, tu nie je načas toner, tu nie je načas papier atď., to ale nesúvisí s rozhodovaním. Nikto sa nesťažoval na to, žeby mal menej kompetencií alebo žeby mal k dispozícii menej, možnosť menej kvalitne a nezávisle rozhodovať. To, čo povedal pán poslanec Mikuš, že on, že čo keď ten prednosta usúdi, že tomuto odboru dá menej alebo tomuto dá viacej. No to tak nie je. To je presne to, čo vy si myslíte, že sa veľmi podobá len preto, lebo zriaďuje okresné úrady, sa podobá tej verzii, ktorá fungovala počas rokov '95-'98. Ale to nie je pravda. Ministerstvo naďalej rozhoduje o tom, akým spôsobom bude investovať, a používa na to svoj odbor, ktorý na príslušnom okresnom úrade má. Preto aj financovanie školských olympiád, financovanie dotačných mechanizmov pre školy, to všetko naďalej má v pôsobnosti a rozhoduje príslušné ministerstvo školstva cez toho svojho šéfa odboru, ktorý vlastne rozhoduje, čiže on má nezávislé rozhodnutia. Prednosta okresného úradu nevie nahradiť jeho rozhodnutie. Nevie nahradiť jeho rozhodnutie, to je najpodstatnejšie.
A polročná funkcionalita školských a stavebných úradov pod ministerstvom vnútra a nikto ani nevie, že sa tá situácia zmenila, je pre mňa tá najlepšia správa, ktorú ste mi dnes mohli dať, pretože vidíme, že tento zákon ako nasledovník prvej etapy ide naozaj dobrým smerom, a je všetko, keď nie v najlepšom, ale v dobrom poriadku.
Posledné ešte dve poznámky, áno, je to, bola to otázka smerom k daňovej správe ešte. Daňová správa, samozrejme, je najnavštevovanejšia, ale predovšetkým z pohľadu podnikateľov, bežný zamestnanec z nej má minimálne kontakty, a preto pri počte vyťažených zákazníkov je to ďaleko menej okupovaná, okupovaná inštitúcia ako dajme tomu kataster. Ale takisto platí dohoda, v mnohých prípadoch budeme pôsobiť v priestoroch daňových správ, lebo využívame priestory, ktoré sú v okrese najlepšie. Ale určite chceme, aby kontakt medzi podnikateľom a, samozrejme, občanom bol aktívny, možný aj v úradovniach. Čiže naozaj, aj keď sú to verejnoprávne inštitúcie, môžme ich formálne nazývať úrady, Sociálnu poisťovňu mám na mysli alebo zdravotnú, chceme, aby vlastne tá úradovňa poskytovala celú škálu, celú škálu služieb, a dokonca aj do momentu zlúčenia, napr. úradu práce, sociálnych vecí, ak jednoduché podanie, samozrejme, môže byť vždy náš úrad sprostredkovateľom.
Čo je ešte veľmi dôležité - a vrátim sa k tomu, aby som na to nezabudol - v rámci toho, že obiehať má informácia, nie občan, tak, samozrejme, pán poslanec Mikuš, vy máte určite trvalé bydlisko ešte stále v Banskej Bystrici, nie stále, ale vo Zvolene, prepáčte. Ježiš! Tak to bola veľká chyba, za toto sa verejne ospravedlňujem, už sa to nikdy nebude, nikdy sa to nebude opakovať. (Povedané so smiechom.) Čiže máte svoj trvalý pobyt vo Zvolene, ale to je tým, že mi nenahlásil, čiže... (povedané so smiechom, reakcie z pléna a potlesk), čiže platí, že trvalý pobyt máte vo Zvolene. Ale svoju pracovnú činnosť popritom, keď sa teda v prestávkach parlamentu venujete svojim voličom, tak počas zasadnutia parlamentu ste, samozrejme, v Bratislave a takých prípadoch je mnoho, nielen, samozrejme, v našej oblasti práce, ale v pracovných povinnostiach, kedy ľudia chodia na týždňovky pracovať do úplne iného mesta. No ale domov sa vracia v sobotu, v nedeľu, a preto už nemá čas vybavovať svoju bežnú agendu, čiže buď si zoberie dovolenku, aby sa vrátil o deň skôr a stihol niečo vybaviť, alebo teda potom niektoré veci naozaj mu ujdú a častokrát sa nám potom stane, že sa dostane do predĺženia, teda myslím platenie nejakých poplatkov sociálnych alebo zdravotných, prichádzajú nejaké pokuty a sankcie. A táto reforma práve prináša možnosť, aby - pracujem v Bratislave, bývam vo Zvolene - tak po pracovnej dobe môžem aj na základe niektorých predĺžených hodín, ako tu spomínal poslanec Chren, môžem ísť a vybaviť si veci v Bratislave, napriek tomu, že tu nemám trvalý pobyt. To je najpodstatnejšia zmena. A ja si myslím, že to je ten krok, ktorý hovorí priamo o tom, že áno, v tom úvode do plnej elektronizácie to bude trvať o niečo dlhšie, ale stále platí, že príde na bratislavský úrad, na bratislavskú úradovňu občan s trvalým pobytom ľubovoľne na Slovensku a môže si všetky svoje veci vybaviť bez toho, aby mu hrozili nejaké úroky alebo iné sankcie z omeškania pre vybavenie veci.
Čiže chcem sa poďakovať ešte raz za podporu, ja by som bol veľmi rád, keby ste nabrali a možno aj tej odvahy trošku túto reformu potisnúť. Myslím si, že potom, ako príde tá tretia etapa, v ktorej už bude aj časť zrušovaných úradov bez náhrady, čiže aj na tzv. ústrednej úrovni, už to nebude len o miestnej, to bude dochádzať vlastne k tomu, aby sme mohli niektoré úrady zrušiť buď k 1. januáru alebo v priebehu roku 2014.
A, samozrejme, tú tému, ktorú sme otvorili ohľadne vyšších územných celkov, to je téma, ktorá bude teraz vychádzať aj pri audite kompetencií, ktoré sa potom premietnu sčasti aj do štvrtej etapy ESA. Samotné ESO je živá reforma, ktorá sa bude tvoriť a meniť podľa potrieb občanov, pretože ona plní svoju úlohu do roku 2016 v oblasti konsolidácii verejných financií. To áno. A potom už sa bude čisto zameriavať na skvalitnenie služieb a na svoje efektivity. Možnože niektoré úrady pôjdu do útlmu, možno, si myslím, že niektoré úrady je záhodno naozaj zrušiť a môžu kľudne jeho kompetencie prebrať niektoré iné, pretože nie sú natoľko odborné alebo natoľko rozdielne.
Poviem vám príklad. Ministerstvo pôdohospodárstva, to je to, čo ste hovorili, že rezortné ministerstvá mali vždycky jeden taký vystrčený, vystrčené chápadielko v tom okrese, aby predĺžená ruka ich práce má 7 alebo 8 rôznych, rôznych líniovo riadených organizácií v regiónoch: pozemkový úrad, lesný úrad, Slovenský pozemkový fond, ktorý v podstate patrí do jeho kompetencie, kataster, Poľnohospodárska platobná agentúra, Agentúra pre rozvoj vidieka, je tam ešte krízový manažment ministerstva pôdohospodárstva vo väčších okresoch a ešte som na jednu inštitúciu zabudol určite (reakcia z pléna), áno, veterina, samozrejme, veterinárna správa, veterinárna inšpekcia. Čiže toto sú veci, kde jedno ministerstvo má 8 vlastných líniových štruktúr, ktoré majú vlastné financovanie, vlastné rozpočty, vlastné všetky veci, aby zabezpečili výkon svojich funkcií v regiónoch. No tak to je podľa môjho názoru akože naozaj zbytočné. (Reakcia z pléna.) To je ona, to je ona. (Reakcia z pléna.) To nie je pravda, lebo tá inštitúcia bude jedna a postupne všetky ostatné svoje jednotlivé úlohy, ktoré plní v regióne, vlastne prejdú na jedno miesto a za jedno financovanie, za jednu logistiku. To je najpodstatnejšie. To sú vlastne tie peniaze, ktoré sa snažíme šetriť. Nechcem vás dlhšie zdržiavať od ďalších bodov.
Veľmi pekne sa vám ešte raz poďakujem za vecnú diskusiu a teším sa na ďalšie etapy a na to, že čoskoro začneme všetci vybavovať v nových, v nových úradovniach. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 565 zo 7. júna 2013 pridelil zákon zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky doručený 7. júna 2013 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň určil k predmetnému zákonu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský.
Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva prezident Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní prijala zákon s týmito pripomienkami, ktoré sú odôvodnené v časti II a uvedené v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 7. júna 2013 nasledovne:
V čl. I sa vypúšťa sedemnásty bod.
Doterajší osemnásty bod až tridsiaty deviaty bod sa označujú ako sedemnásty bod až tridsiaty ôsmy bod.
Čl. IV znie:
„Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2013, okrem čl. 1 bodov 19, 32 až 34, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014.“
Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon uznesením č. 255 z 11. júna 2013, odporučil zákon schváliť s touto pripomienkou prezidenta republiky Slovenskej republiky.
Čl. IV znie:
"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2013, okrem čl. 1 bodov 19, 32 až 34, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014."
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval zákon s uznesením č. 101 z 18. júna 2013, odporučil zákon schváliť s týmito pripomienkami prezidenta republiky Slovenskej republiky:
Čl. 1 - sa vypúšťa sedemnásty bod.
Doterajší 18. bod až 39. bod sa označuje ako 19. bod až 38. bod.
Čl. IV znie:
"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2013, okrem čl. 1 bodov 19, 32 až 34, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014."
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému zákonu.
Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol zákon zo 16. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pridelený na 21. schôdzu výboru 19. júna 2013, súhlasil s návrhom prezidenta Slovenskej republiky a odporučil zákon schváliť s pripomienkami. Zároveň poveril spoločného spravodajcu výborov Stanislava Kubáneka predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 104 zo dňa 19. júna 2013.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, keď sme, keď som rozmýšľal nad touto témou, ktorá rozhodne bude, je troška podľa mňa absurdná, ako, ako ona vznikla a čo, čo sa vlastne stalo. Mám pocit, že na Slovensku nebol karikaturista alebo človek, ktorý sa venuje vtipom, dokonca som zaznamenal v jednej speváckej reality show, moderátor tejto speváckej reality show sa rozhodol, že teda ohlási svoj pobyt ministrovi vnútra, že sa nachádza viac ako 13 hodín mimo územia Slovenska a pod., čiže stalo sa tým, že možno aj chybou hlasovania vládnych poslancov a následne aj samotnú tému, ktorá upozornila na to, že budeme alebo chceme alebo ministerstvo chce, alebo tí, ktorí mali legislatívnu iniciatívu v tomto bode chcú od občanov, aby bolo presné a jasné, že majú povinnosť hlásiť svoj pobyt, ak sa nachádzajú mimo územia Slovenska viac ako 90 dní, keďže dovtedajšie znenie zákona nebolo celkom jasné, a tá povinnosť menená, ktorá hovorila slovkom ohlásiť, sa jasne definovala.
Pán prezident nadobudol dojem, že to ide nad rámec, tak ako spomína on v dôvodovej správe zmenu, kedy hovorí, že, že navrhovaná zmena ukladá priamo povinnosť občana, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, ohlásiť túto skutočnosť príslušnej ohlasovni pobytu. S týmto odôvodnením však nemožno súhlasiť. Ak by platilo toto odôvodnenie, bolo by treba v § 9 v časti vety za bodkočiarkou tiež slovo "uvedie" nahradiť slovami "je povinný uviesť". Konštatovanie v poslednej vete osobitnej časti správy v § 9 vo vládnom bodu neobstojí ani vo vzťahu napríklad v § 2, kde občan hlási miesto začiatok a skončenie svojho pobytu ohlasovni, čiže by sa muselo zmeniť na má povinnosť ohlásiť a pod. Mne sa ale zdá aj napriek týmto pozmeňujúcim alebo tejto, tejto iniciatíve pána prezidenta, ktorý v podstate robí to, že povinnosť nahlasovať svoj pobyt dáva do predchádzajúceho stavu.
Tak ako to tí, ktorí v tejto snemovni sa hlásime k liberalizmu, cítime, myslím si, že je omnoho lepšie postaviť túto, túto podmienku do, do miery dobrovoľnosti. Myslím si, že existujú prípady, kedy občan môže vyhodnotiť to, že je dobré, aby dal kompetentným orgánom alebo ohlasovni vedieť, do akej miery chce, aby štátne orgány vedeli, a podľa mňa sme sa mohli vydať cestou, keď nie ohlási, tak mohlo, mohlo sa aj ministerstvo predtým dostať do polohy, že môže ohlásiť. Táto téma sa mi zdá v dobe facebookov, fordsquareov a všetkých možných sociálnych sietí, ktoré majú v sebe funkcionalitu tú, že tak ako ja a možno mnohí iní, ktorí disponujú technickými zariadeniami, ktoré automaticky ohlasujú polohu pri zadaní statusu na Facebook, kde alebo existuje iná utilita, ktorá mne a stovkám mojich priateľov, ktorí sú v tejto utilite združení, umožňuje to, kde sa presne nachádzame, môžme obohacovať toto fotkami, tak v tejto dobe sa mi zdá trošička absurdné, že, alebo až teda smiešne, tak ako vzniklo obrovské množstvo vtipov na túto vládnu, vládnu iniciatívu, že niekto má problém teda hlásiť pobyt. Rozdiel však medzi tým, že ja používam tieto aplikácie - a keď chcem, tak môžem -, je presne v tomto jednom bode. Je v bode, že štát si odrazu vymyslel povinnosť a nadelil občanom pod možnou pokutou, ktorá bola síce vo fakultatívnej polohe, ale pod pokutou 33 eur, že ak si nesplní štátom nakázanú povinnosť ohlásenia svojho pobytu, ktorý trvá viac ako 90 dní, tak sa vystavuje tomuto riziku.
Čo to spôsobilo spoločnosti okrem teda vtipov? Bola to obrovská zmluva, vzbura proti tomuto a spoločnosť možno nie celkom oprávnene, pretože v danom zákone sa nachádza mnoho aj dobrých vecí, napr. nahlasovať túto polohu svoju mailom, zavádzajú sa aj iné veci, ktoré môžu uľahčiť život, takisto spomínaná iniciatíva ESO. Čiže keďže toto celé garantoval minister vnútra, odrazu spoločnosť nadobudla pocit, že niekto im ide po krku viac, ako dokážu akceptovať, a zavádzať povinnosť tam, kde, si myslím, že stačí možnosť, sa celkom slušne ministerstvu vypomstila. Ja by som sa chcel, keďže na túto schôdzu som sa pripravoval komplexne a zbadal som dva návrhy z opozičných, teda škoda, lebo možno je ohrozené tým pádom ich prijatie, ale prihováral by som sa, či už prezidentské veto bude alebo prezidentská poznámka, prezidentský návrh bude prijatý alebo neprijatý, lebo v tejto miere podľa mňa ideme z dažďa pod odkvap alebo z blata do kaluže, aby si zvážili ctení poslanci, myslím, že kolega, ktorý je prihlásený za mnou, bude o tom hovoriť viacej, keďže je to z ich dielne, aby si zvážili túto legislatívnu iniciatívu z liberálneho klubu SaS, ktorá teda pravdepodobne viacej vychádza v ústrety občanovi v miere možnosti nahlasovania, ak on vyhodnotí, že, že je dôležité pre neho, aby sa vyhol možným exekučným konaniam bez jeho prítomnosti alebo iným, iným konaniam, ktoré vyžadujú jeho prítomnosť, resp. ktoré vyžadujú to, aby bolo možné ho dohľadať, tak aby mohol či už mailom, alebo priamo nahlásiť svoju, svoju, zamýšľané miesto pobytu a tým pádom ho štátne orgány budú môcť nájsť.
Ja sa, keďže sú tu dve, prihováram za to, že skutočne sa mi zdá teraz, keďže iniciatíva pána prezidenta uvádza stav, ktorý aj samotný minister vnútra pri ohlasovaní zavádzania povinností hovoril, že nie je dobrý a nie je terminologicky vyčistený zákon a slovko ohlási nestačí a chcel zaviesť povinnosť ohlásiť, tak na základe obrovského ohlasu z verejnosti by mohol byť využitý štatút toho, že či už bude platné hocičo, prijať v prvom čítaní tuná do pléna predložený návrh z dielne teda SaS, keďže sa to stalo, a urobiť z povinnosti možnosť.
Druhý návrh hovorí o tom, aby sa táto situácia, aby, aby vôbec neprichádzalo k takejto ani možnosti, ani povinnosti. Tu si myslím, že skôr zodpovedné, rešpektujúcu mieru slobody občanov je návrh zaviesť možnosť. Zdá sa mi, že vôbec ten celkový prístup k povinnostiam občanov by mal byť aj na základe tohoto príkladu omnoho citlivejší. A aby nebola vystavovaná či už agenda parlamentu, alebo vládna možným posmeškom, aby sa ministerstvo do budúcna vyvarovalo vecí, kedy zavádzajú povinnosti nad akceptovateľnú mieru a zároveň vzbudzujú možno na úkor aj zákonov, ktoré sú, kde majú obrovské ambície v zmysle svojich záväzkov, či už programového vyhlásenia vlády a pod., pretože potom aj samotná reforma ESO sa stáva predmetom mnohých vtipov a nie je dobré sa vydávať cestou toho, že občania dostávajú viacej povinnosti ako sú ochotní akceptovať.
Takže by som sa prihováral, z hľadiska prezidentskej námietky sa mi zdá, že veľmi túto situáciu nevyriešime, skôr by som sa prihováral za to, aby sme skutočne občanom dali možnosť sa rozhodnúť, či svoj pobyt, ktorý bude trvať viac ako 90 dní, ohlásia alebo nie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, keď som v prvom čítaní návrhu zákona, o ktorom hovoríme, ponúkol pánu ministrovi, aby sa mnou uvažovaných pozmeňovacích návrhov ujali jeho spolustraníci a zabezpečili tak ich priechodnosť, tak ma ubezpečil, že to môžem urobiť aj ja s rovnako pozitívnym výsledkom. Ukázalo sa, že ten výsledok nebol pozitívny. Priznám sa, že keď som ako jediný v tejto snemovni vystúpil s pozmeňovacími návrhmi i so zmieneným pozmeňovacím návrhom § 9, netušil som, že sa z tohto podľa mňa celkom štandardného, mne sa zdalo rozumného, ale nijak nie dramatického pozmeňovacieho návrhu stane načas mediálna záležitosť. Nerobil som to preto, tak ako iné veci nerobím z takých dôvodov.
Pán prezident zdanlivo splnil výzvu viac než 3 000 občanov, ktorí sa naňho obrátili prostredníctvom petície na Changenete, aby zákon, ako bol schválený, nepodpísal. Pravda ale je, že v zákone, ktorý vrátil, si praje, aby bol v paragrafe zachovaný, v § 9 zachovaný status quo. Teda status quo - a to namietali niektorí oponenti - tu platí roky a nikomu nevadil. Áno, pretože zaň nebola sankcia a bolo to mŕtvonarodenie, narodené poriadkumilovnosti, dieťa poriadkumilovnosti, ale, samozrejme, že nariaďovať niečo a nevymáhať to, je málo zmysluplné. Vtedy som si dovolil § 9 ako taký navrhnúť úplne vynechať.
Teraz nech je to možno chápané kolegami z vládnucej strany možno ako gesto v ústrety ministrovi vnútra, že to, čo si vám budem, čo si vám dovolím predložiť ako bod 57 a tlač 569 v priebehu tejto schôdze, je ošetrenie § 9 v zmysle, ktorý sa mi zdá pre občana najprijateľnejší. Nebude mať pán minister vnútra pocit, že musí spraviť to, čo je zdanlivo tiež akceptované a čo predkladajú iní autori, že sa § 9, tak ako som to pôvodne navrhoval, vynechá. Ja som sa rozhodol po istej úvahe, že existujú občania, existujú situácie, do ktorých tí občania aj vedome idú, keď je dobré, aby ich vlasť, Slovenská republika a jej zodpovedné orgány, ich ako držiteľov pasu, ktorý je predsa garanciou občanovi, že ten štát, kdekoľvek na zemeguli občan je, nad ním drží ochrannú ruku, aby tento občan mal možnosť právo oznámiť cestou štandardného postupu ohlasovne - alebo ak raz po rokoch to bude reálne možné i elektronickým podpisom - to, že napríklad, a vieme z ostatných mesiacov, že odchádza ako odborník v oblasti rafinérie ropy do južného Sahelu, kde mieni venovať svoju kvalifikáciu a pracovnú schopnosť napríklad práci v tamojšej rafinérii na úväzok pol roka, čo je viac ako 90 dní. Ako sa ukázalo, boli tam mnohí robotníci, technici, inžinieri z rôznych kútov sveta, ktorí v čase, keď sa tam vyberali, možno netušili, že ich tam budú čakať boje s islamistickými vzbúrencami. A oni sa stali ako Pontský Pilát odrazu v strede diania, ktoré si nepochybne neželali. Samozrejme, existujú zóny, kde je riziko ísť. Ale i niekedy tam povinnosť volá a niekto tam ide. Inokedy - ako v prípade južného alebo severného Mali - to bola zase zóna, ktorá roky nebola zónou nepokojov, a skutočne tam tí ľudia mohli byť zaskočení.
Všetci sa pamätáme na dramatické osudy našich expertov z fabriky, ktorých zachytili prudká občianska vojna v Angole pred mnohými desaťročiami, a ich púť pralesmi a horami Angoly v paľbe a medzi proti sebe bojujúcimi skupinami občianskej vojny. Ale rovnako si viem predstaviť odborníka na kultúru Olmékov, Toltékov či Mayov, ktorý pôjde do, by som povedal, historického centra týchto kultúr, do oblasti Hondurasu písať alebo hľadať podklady pre svoju doktorskú dizertačnú prácu, ktorá je naplnením jeho celoživotného štúdia, a, samozrejme, ako sa dozvedáme v ostatných dňoch, po pomerne výraznej vládnej a iste aj odôvodnenej represii proti drogovým gangom, ktorá prebiehala v Mexiku v ostatných rokoch, sa význačná časť zlého diania presunula do vtedy nie veľmi do tejto veci involvovaného Hondurasu. A ozaj ak by ten človek chcel ísť do krajiny, kde možno v danej zóne je teraz kľud, ale vieme, ako je to s kľudom. I tí turisti, ktorí boli postrieľaní pred rokmi v chráme bohyne Hatšepsovet v Egypte, netušili, že kráčajú v ústrety smrti, lebo dovtedy v tej oblasti neboli žiadne dramatické teroristické akty. Tak i tento vedec, historik či archeológ môže mať oprávnene pocit, že bude dobré, keď jeho vlasť a jej orgány budú vedieť, že sa nachádza v Hondurase. Uviedol som tie dve krajiny ako príklad technika či vedca.
Ale ešte raz. Nech je slobodným rozhodnutím občana ako naloží so svojou cestou vo vzťahu k svojej vlasti. A tá vlasť mu má byť na pomoci, ak si to želá. Preto, nech už vládna koalícia rozhodne o návrhu prezidenta akokoľvek uzná za vhodné, dovolím si opäť ponúknuť to, čo som ponúkol ministrovi Kaliňákovi i predtým. Toto riešenie, ktoré iste každý uzná, nemá nijaký stranícky nádych. Neznamená výhodu pre nijakú z prítomných politických strán, ale znamená podľa mňa slušnú a férovú opciu pre občana, ktorý chce mať oporu vo svojom štáte pri svojom pobyte v zahraničí.
Keď kolega Poliačik navrhol pri tvorbe a poriadaní programu tejto schôdze, aby sa bod 7 spojil s bodom 57 a 58, lebo meritum je podobné, bolo to odmietnuté. Nuž tak to ešte pár dní potrvá, kým prídeme k bodu 57 znova, ale prosím už preventívne kolegov v snemovni, aby zvážili, že tento návrh nie je ničím ako prostým vyhovením hádam celkom štandardnému nároku a potrebe občanov našej republiky. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia. Trošku ma rozptýlil pán predseda Sulík, musím sa skoordinovať, aby som niečo nepovedal zle. (Povedané so smiechom.)
K tomuto vážnemu zákonu naozaj je nevyhnutné niečo povedať, ale aj vo svetle aktuálnych udalostí, ktoré tu sú, poviem. Ak, a ja som nikdy nebol priateľom konšpiračných teórií, častokrát naozaj vyznie smiešne, ale kopu ľudí a veľa ľudí aj ja poznám, sú. Nuž dávam námet, či prípadne by sa, keď stretnú nejakého člena, funkcionára SMER-u, či by sa ich prípadne nespýtali, že či náhodou to nie je nejaká konšpirácia? Ak niekedy dávnejšie sa vytvárali zmluvné dokumenty na, princípom loydovskej poisťovne, ktorá poistí všetko, tak to bol zmluvný dokument, ktorý zazmluvnil všetko. Ja som to aj včera hovoril v tej faktickej. Už mi len chýbalo, že zazmluvní - a tento kandidát si bude myslieť toto - hej, čiže to bude taký RoboCop, čiže on už bude aj vedieť, čo si má myslieť. To už tam zatiaľ ešte definované v tej, v tom zmluvnom dokumente nebolo, ale bolo tam v tej preambule zacitujem, že: "pre úspešné zvládnutie parlamentných volieb a nastolenie nového poriadku na Slovensku". A to je to vo svetle aj zákona tohto, o ktorom sme tu, priatelia konšpiračných teórií vedia, o čom hovorím. To znamená, že štát má tendenciu a chuť kontrolovať a nastoľovať nové poriadky. No tak keď by sme ju rozvinuli tú teóriu new order, toho nového poriadku a svetového poriadku, čiže pred, keď pred niekoľkými rokmi niekto v mene strany SMER podpisoval zmluvné dokumenty, ktorého účelom bolo vyhrať voľby a nastoliť nový poriadok na Slovensku, tak vo svetle tohto je toto je len logickým dôsledkom pokračovania, hej. To znamená, tých zväzovaní občanov a ľudí krajiny za účelom ich podrobenia. Tie spiklenecké teórie, na internete je ich toľko, že nestihnete to ani zaregistrovať, koľko ich je, ale v zásade sa v tomto zjednocujú. To znamená, sú za tendenciu plne kontrolovať toho občana. Takže na to som chcel upozorniť a ale chcel by som dať aj taký návrh na konci, že ja som teda nie priateľ. To možno bola niekoho prehnaná iniciatíva a možno čítal viac, ako, ako musel. Ale možno aj nie. Ja neviem. Viete, v tejto krajine naozaj neviem už čomu mám veriť. Avšak uzatvoriť zmluvný dokument, kde nastoľujete nový poriadok, je, buď je to na úrovni mimoriadnej odvahy s vedomím si, že to je hlboko skryté, skonšpirované, alebo na úrovni takého bláznovstva. No neviem v tejto chvíli to vyhodnotiť, ale niečo z toho to určite bude. Takže ak takýto dokument existuje, je pre spoločnosť nevyhnutné poznať, že nakoľko je relevantný, aj nakoľko teda tá snaha prepašovať sem tých 90 dní bola len nevinnou, nevinnou, doplnením vymáhateľnosti niečoho, čo, ako pán kolega hovoril, že sa len narodilo a už bolo mŕtve, hej. Čiže aj sa mi to ťažko hovorí. Ja viem, že tu sú ľudia, ktorí by o konšpiráciách vedeli vypovedať, ale pre túto chvíľu by som rozvinul tú teóriu a schválne by som chcel, že by vás, ľudí zo SMER-u, sa na to pýtali. Lebo naozaj potom, keď to nevysvetlíte alebo nedovysvetľujete, tak to môže byť pre vašich voličov mimoriadne možno aj skľučujúce poznanie, že vy vlastne nastoľujete vládu nového poriadku, ktorá je vládou za účelom ovládnutia svetových špičiek a neviem čoho, za kontrolou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Už to dopoviem. To súvisí s tým, tak potom to tým ľuďom treba ísť do Hriňovej a neviem kde všade prípadne dovysvetľovať, hej, že čo je zmyslom vašej politiky, či ste politickou stranou, alebo ste sektou? Lebo toto robia sekty, sekty... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Dobre. Pán prezident, čo som si zbežne pozrel to odôvodnenie, hovoril, že sa mu to zdá nenáležité, vyžadovať tú povinnosť hlásiť sa, obťažujúcu. A ja dopĺňam v zmysle konšpiračných teórií ako vedomé chcenie, poznanie a plnej kontroly. Čo to s tým súvisí? To všetko zo všetkým súvisí, pani kolegyňa, určite.
Prosím vás pekne, takže ak nie ste sektou, potom by bolo naozaj dôležité to dovysvetľovať, že ten zákon sem prišiel náhodou, proste sa to stalo tak, jak veľa vecí sa stane, hej. To, čo podpísal Flašík, ste o tom nevedeli, a preto ste ho poslali do vyhnanstva a ste to akože vyriešili. Len mi zodpovedzte potom na jednu otázku, že prečo sa vrátil? Pán Flašík je späť a dokonca v plnej sile nominoval svoju ženu za županku a ide to tu všetko asi nastoliť, ten nový poriadok. Možno existujú iné zmluvné dokumenty aj vo svetle tohto zákona, ktorý tu kolega Kaliňák predložil, ktoré začnú nastoľovať ten nový poriadok na Slovensku, už keď nie na celom, že vtedy sa to prerušila, tá šnúra, tak teraz v Bratislavskom kraji, no. Čiže ja si myslím, že občan by si zaslúžil poznať, že prehlásenie pána ministra, myslím, niečo v tom zmysle povedal, že to bolo nie celkom úmyselné. Možno by som bol aj tomu chcel aj veriť. Ale myslím, že by to malo byť zodpovednejšie prehlásenie, že to nebolo v zmysle new order, že chcete nový svetový poriadok, ale bol by dobré, ja by som na to zabudol alebo neotváral, keby Flašík nenominoval svoju ženu teraz, viete, že to nechajme ako zabudnutú vec. Keď však ožil a je späť, tak potom je dôležité naozaj aj, ale aj pre vás kľúčovo, aj pre občanov, aj ľudí, aj pre mňa je dôležité poznať, že či chcete alebo nechcete nastoliť nový poriadok na Slovensku? Dá sa to veľmi jednoducho, že pán Flašík prehlási, že nie, že nie sú, lebo on to síce prehlásil, ale tým to preňho skončilo. A to nestačí. Takže tá výzva by mala byť logickejšia, pokiaľ nechcete byť sektou. Lebo ja sa, poviem otvorene rozhodujem, že ako komunikačne spracovávať ďalšie výstupy, že či SMER je alebo není sekta, či môže, lebo včera ste si zvolili generálneho prokurátora, generálny prokurátor podľa zákona, § 2, môže dať návrh Najvyššiemu súdu na rozpustenie, ak strana svojou činnosťou porušuje princípy ústavy. Nuž dovčera to bolo ťažké, dneska sa to už dá alebo teda vymenovaním pána Čižnára, čiže on by mohol dať, niekto by ho mohol vyzvať, možno by sme si to na tom testli. Viete, keď Slovenskú pospolitosť rozpustili, ja som si pozeral v dôvodovej správe, že prečo. Tak nič v zlom, ten zmluvný dokument, pokiaľ sa teda jasne nepreukáže, že je paškvil, jak to tu včera bolo, tak je minimálne na tej istej úrovni, ak nie vyššie, hej. Nastoľovanie nového svetového poriadku je určite proti demokratickým zriadeniam a vôbec systému demokratických štátov. Čiže toto je kľúčová odpoveď minimálne pre mňa,
neviem, koho to bude ešte trápiť, že či ste alebo nie ste sekta, či by vás mal generálny prokurátor rozpustiť, alebo nie? Tak pán Flašík by si mal dať tú robotu, keď chce už nominovať svoju manželku za županku a vy ste mu ho s pompou schválili a preberáte za ňu zodpovednosť, že či tie podpisy na tej zmluve - a ony nie je jeden, tam ich je niekoľko, dokonca sú rukou. Čiže tam môžme byť celkom verifikovateľní v tom, že či to podpísal alebo nepodpísal. Nuž ale potom, keby podpísal, vážení, potom by som očakával od vás jednoznačné, jednoznačný prístup, že kandidatúra pani Flašíkovej sa okamžite stiahne. To myslím, že si slovenská verejnosť alebo vôbec aj ľudia tejto krajiny zaslúžia, aby tu nám nekandidoval niekto, kto je v príbuzenskom vzťahu s niekým, kto tu nastoľuje nový svetový poriadok (povedané so smiechom), s tým, ktorí vedia možno niektorí viac, niektorí menej, nechcem to rozvádzať. Až, fakt je to až smiešne, ale smiešne je v prvom rade to, podpísať taký zmluvný vzťah. Ja som ochotný veriť, že to bol paškvil, že to nie je pravda, že SMER nie je sekta, že vás netreba rozpustiť. Ale na to, aby sme týmto pochybnostiam predišli, tak tých možností nie je veľa. Pán Flašík by sa mal zahrať konečne na chlapa, nie jak vtedy, keď sa bál brániť svoju ženu pred Slotom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pre ľudí tejto krajiny je dôležité vedieť, či SMER je sekta, alebo nie je sekta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Z dostupných dokumentov sa vytvára dôvodné podozrenie, že SMER môže byť sekta. Tak vám dávam návod, ako to vyvrátiť, vážení, veľmi jednoduché... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Už ste ma raz vypli. Skúste ešte raz.