21. schôdza

Pán poslanec Daniš.

Pán Matovič, nuž, veľmi som nemilo prekvapený, čo ste tu predvádzal, to je skutočne púha demagógia, táraniny, prepáčte, a ešte ste to dokola točil, jak to povedal kolega Hlina pred chvíľou. Na vrchole je všetkého to, že ste sa venoval tej udičke a zdôrazňoval ste, aká tá udička, nepozerajte sa na to, pozerajte sa na toto, a pritom to je už pred mesiacom. Však čítajte tie zákony! Prosím vás pekne, to je v čl. II, § 117b znie.
A pokiaľ sa týka územného konania, tak chcem vám len povedať, že už za čias prvej Ficovej vlády, za čias ministrovania Ľuba Vážneho zobrala vláda prakticky tú možnosť samospráve a dala to štátu a územné konanie už v tom čase vykonával krajský stavebný úrad, pretože obce, pokiaľ sa ony vyjadrovali k týmto záležitostiam, tak namontovali do toho všetko možné: ihriská, WC verejné, predražovalo sa to, spomaľovalo sa to a bolo treba k tomuto pristúpiť.
Vy to asi nepoznáte, aj to vaše celé vyjadrenie, je jasné, že v týchto otázkach ste laik. Prosím vás pekne, tvrdiť niečo také, však to nejaký úradníček, ktorého tam niekto dosadil; vy nemáte predstavu, vy nepoznáte, prosím vás pekne, legislatívu, tak stavebnú určite nie, nehnevajte sa. Ja by som si nikdy nedovolil v takýchto otázkach ako vy takto suverénne vystupovať.
Chcem vám povedať len jedno, prosím vás pekne, tento zákon, tak ako povedal kolega Kondrót, nedá sa spochybňovať, nedá sa spochybňovať, vláda sa nejako vyspí a postaví tam niečo také alebo onaké. Jak to vôbec môžte niečo vypustiť také aj z úst?! Ja sa vám strašne čudujem.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi komunistom z 50. rokov a touto novelou pravidiel pre vyvlastňovanie, ktorú máme na stole. Komunista prišiel s kosou, usekol človeku nohu, vôbec sa za to nehanbil, zobral si ju a zjedol. Ale toto, to je skalpel. Sofistikovaný presný rez, ktorý pustí konkrétne tou žilou, ktorá nezabije toho človeka, ale pustí dostatočne na to, aby sa z toho dalo vyžiť. Toto je ono.
Už tu nemáme znárodňovanie silou a armádou, už tu máme iba maličké odchýlky v pravidlách, aby niečo išlo ľahšie. Je to sofistikované, lebo dnes už si SMER nemôže zďaleka toľko, chvalabohu, dovoliť, ako si mohli tí komunisti v 50. rokoch.
Ale tie výčitky, ktoré sme dali voči tomuto zákonu, voči tejto novele ešte v prvom čítaní, stále platia. Koľko času mala verejnosť, jednak laická, jednak odborná, na to, aby sa vyjadrila k zmene týchto pravidiel? Prečo zásadne veľké veci, keď ste to mali tak dobre pripravené, páni predkladatelia, prichádzajú vo výbore a dokonca niektoré sa idú upravovať ešte teraz pozmeňovákom pani spravodajkyne? Akým spôsobom máme my ako opozícia pracovať s niečím, čo sa nám tu ešte bude meniť na poslednú chvíľu? A každá jedna čiarka, každý jeden nový odsek a odstavec môže znamenať zmenu v nejakej zmluve nejakého investora, ktorý, ako som už povedal minule, možno práve teraz pláva pod hladinou a v momente, keď to prejde, tak vystrčí zuby. Ako to máme vedieť?

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Ono v Anglicku svojho času platilo, že, ľudia, traste sa, zasadá parlament. Momentálne sa mi zdá, tak ako si na mnohých miestach hovoril v rozprave, že je na stole taký zákon, ktorý hovorí, ľudia, traste sa, zasadá parlament, traste sa o svoje pozemky.
Čokoľvek poviete na obhajobu tohoto zámeru, nikdy nezmažete to, že bol obídený štandardný legislatívny proces, že nie je príprava, že chcete cez pozmeňovacie návrhy alebo cez poslanecký návrh urobiť niečo, čo je neakceptovateľné. Ak sa tu bavíme o 100-miliónových investíciách, prečo, preboha, ste toto neurobili štandardnou cestou?
Takisto tie otázky, môžte sa hnevať, koľko chcete, sú proste absolútne legitímne, tak ako ich hovoril Igor Matovič. Sú legitímne, pretože ľudia sa môžu pýtať alebo mohli by byť zahrnutí do legislatívneho procesu a ich názory sú v tomto relevantné. Preboha, veď ide o ich pozemky a niekto bude rozhodovať o ich pozemkoch na úrovni vlády a podobne. Čiže platí, ľudia, traste sa o vlastné pozemky.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Myslím si, že aj tým, že sa vyhodilo tých 300 pracovných miest, znovu sa tu nejakým spôsobom zjemňuje. Lebo tam bola podmienka "a", to znamená nie "alebo", ale "a". A akonáhle sme to vyhodili, teda ako pozerám, zo spoločnej správy, tak viac-menej ešte tam máme priechodnosť jednoduchším možnostiam prísť k takýmto pozemkom.
Ako viete, ja stále kritizujem, že tie naše pozemkové práva na Slovensku ako keby sa vracali späť do toho socializmu. A nemôžem si pomôcť, ale aj tento zákon ma v tom znovu utvrdzuje. Pretože keď nemáme na to, tak neskáčme na výšku, na ktorú nemáme. Keď raz je tá príprava pozemku aj s výkupom, tak musí ten občan cítiť, že ten štát mu dal to, s čím on je spokojný. A to je hlavná chiméra, ktorú momentálne tých 20 rokov ja tu zažívam, že stále je to vlastnícke právo tých obyčajných ľudí na samom chvoste. Prečo sa tá investícia nerobí tak, že keď nemám pozemok, nemôžem ísť bez tej investície. Nemôžem! Veď to sú tie čierne stavby. A ryba smrdí od hlavy!
To znamená, že keď my to ukážeme, ako sa dá robiť šmahom ruky cez nejaké rozhodnutie vlády, že to bude národohospodárska výstavba, bude záujem, tak predsa aj ten drobný si povie, no tak ja si tam staviam. Prečo máme tých čiernych stavieb toľko? Pretože u nás sa môže stavať hocikde bez papierov, bez povolení, bez všetkého a toto tu ešte to, by som povedal, znásobuje.
Vážení, keď nenájdeme peniaze na vysporiadanie majetkoprávnych vzťahov a vlastníckych listov vlastníctva, zloženie, nemôžme žiadne investičné celky tu plánovať. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce.
Takže, vážení, dajme šancu tým obyčajným vlastníkom, ktorí to neberú z tým špekulantských dôvodov, ale ktorí sú tam vlastníci, ako to povedal pán Matovič, ktorí to už majú 200, 300, 500 rokov ten pozemok. A konečne k nemu prišli, aby zaň dostali to, čo je ten pozemok hoden, a aby si oni boli vedomí, že ten štát ich neokradol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Matovič, nech sa páči.

Pán poslanec Kondrót, začínali ste tým, že teda hľadal som vo svojom vystúpení, ako, kde oklamať, ošmeknúť. Hovoril som, aké diery má vaša novela zákona, ktorú predkladáte. Podľa mňa je to mojou opozičnou povinnosť, vás upozorňovať na to, že to, čo predkladáte, a sankcie, ktoré predkladáte, sú veľmi ľahko oklamateľné a obíditeľné. Takže ja si myslím, že by ste mali byť skôr rád, ako to kritizovať.
Potom iba tak som vás chcel upozorniť, že ste viacejkrát hovorili, že doteraz platilo 30-tisíc eur, jedna miliarda, doteraz platilo 30 mil. eur, jedna miliarda korún. Tak dobre, ale to ako technická vec.
Čo sa týka kolegu Hlinu a Daniša. Pri kolegovi Danišovi by som to bral, že teda možno to je stranícka úloha, že nepočúva to, čo som povedal.
Pri kolegovi Hlinovi som zase na to zvyknutý, že tam sa dá povedať aj tridsaťkrát pravda a stále on bude mať svoju a vyhlási za hlupáka toho, kto ten jeho názor práve nemá. Ale naozaj z toho vystúpenia bolo zrejmé, že to, že som to opakoval päť razy, že je tu problém, že cez spoločnú správu sa zavádza alebo berie kompetencia obci a miest pri stavebnom konaní, pri diaľniciach, rýchlostných cestách a významných investíciách, Martin Poliačik tiež mi tu teraz hovorí, že nie je pravda. Tak mu odporučím, aby si prečítal spoločnú správu bod 8: v čl. II bod 1 v § 117b sa v prvej vete a druhej vete za slová "územného konania" vkladajú slová "a stavebného konania".
Na toto som vás upozorňoval, ľudia Boží! Hlina, prečítaj si to aspoň, keď niečo kritizuješ! Snaž sa to pochopiť. Trikrát si to prečítaj. To, čo sa kritizovalo pred mesiacom, bolo územné konanie. Cez spoločnú správu sa obciam berie možnosť aj robiť stavebné konanie. A nielen pri diaľniciach, ale aj pri významných investíciách.