21. schôdza

Pán poslanec Daniš.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda Figeľ, na celú spŕšku vašich výhrad a pochybností o dnešnej voľbe chcem zopakovať doslova pár všeobecne známych poznámok. Za prvé, voľbe nového generálneho prokurátora v Národnej rade Slovenskej republiky nestojí v ceste žiadna ústavnoprávna prekážka. Tvrdia to odborníci na ústavné právo. Za druhé, Čentéš už nie je kandidátom. Prezident Slovenskej republiky ho totiž v súlade s Ústavou Slovenskej republiky odmietol vymenovať, na čo mal plné oprávnenie potvrdené Ústavným súdom Slovenskej republiky. Od tohto okamihu už docent Čentéš nie je žiadnym zvoleným kandidátom. Prezident týmto ukončil procedúru voľby docenta Čentéša ústavným postupom. Usudzujem preto, že dnešnej voľbe generálneho prokurátora nič nebráni.
Ďakujem.

Pán podpredseda Figeľ s reakciou, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Je jedno múdre rímske príslovie alebo princíp, ktorý je princípom práv: V pochybnostiach nekonať, respektíve v pochybnostiach má konať ten, ktorý je na to určený. A práveže Ústavný súd, ktorý koná, toto, čo vy hovoríte, nepovedal. Toto vám naklepali na Úrade vlády, ale toto nie je výrok Ústavného súdu. Odborníci tvrdia. Ktorí odborníci? Akých chcete. A právnici? Čo zaplatíte, to vám obhája. Nechcem, nechcem defamovať všeobecne, ale Ústavný súd, Ústavný súd je tým orgánom, ktorý je strážcom ústavnosti. A zároveň, že prezident v súlade s ústavou niečo rozhodol, môže vyjadriť, potvrdiť práve Ústavný súd. Ale vy naňho nečakáte, ale ste sa rozhodli po tom, čo Ústavný súd 5. júna ukázal, že inak zmýšľa než táto osemdesiattrojka, že idete riešiť problém sem, a to je politický, mocenský postup.
Ďakujem pekne.

Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hlina.
Ak dovolíte, pán poslanec, ešte predtým, ako vystúpite v rozprave, by som pozdravila na balkóne účastníkov, mladých účastníkov projektu Spoznávame Vysoké Tatry. Vitajte! (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené poslankyne, vážení poslanci, z pohľadu, z pohľadu taktiky už nie je čo pokaziť, lebo už je to dané. Čo bude, bude, takže si dovolím byť trošku slobodnejší a nebudem taktizovať, mierne to zanalyzujem. A skôr, ako začnem, tam som si prečítal, teraz, desať minút dozadu, status pána Chmela, ktorí ho poznáte, ktorí nie, niekedy sa to dá čítať. A on napísal ale naozaj vystihujúcu vec, že pred Národnou radou sú tri skupiny demonštrantov, ktorí pokrikujú na seba jeden na druhého, že s tými druhými nič nemajú. A je to také surrealistické. A ja som si dal tú prácu, som tam bol a v zásade si to myslím tiež. Ono je to totižto aj našou vizitkou, vážení. Ja som sa tam teda bol pozrieť, ale tu, ak sme chceli vyhrať boj, mali sme bojovať. A bojovať znamená to, že nie dneska tam budú tri bezprizorné skupiny, ktoré budú na seba pokrikovať a bude to celé pôsobiť pitoreskne. Tu mala byť pred týždňom jedna veľká demonštrácia bojovníkov za demokraciu, lebo za tú sa bojuje. My, čo sme ju dostali zadarmo, si to neuvedomujeme, ale za demokraciu sa bojuje. A vy ste mali, KDH malo dať 5-tisíc euro, SDKÚ 5-tisíc euro, MOST - HÍD 5-tisíc na autobus, na bagety, mali ste tým ľuďom pomôcť, mali ste im vytvoriť logistickú podporu, a nie sa spoliehať, že tam tí chudáci, bedáci, v tom teple tam stoja a bojujú za demokraciu a vy tu dáte dve-tri patetické reči a ste za demokratov. A keď voľba prebehne, vám garantujem, že niekto z vás pôjde odniesť bedničku šampanského. A keď nie sám, tak niekoho pošle.
Vážení, ak sme chceli vyhrať boj o demokraciu, tak to niečo stojí. Každá demokracia, keď sa má vybojovať, treba priniesť aj obetu. Obetu v tom, že vytiahnem z vrecka 100 euro, 200 euro, z pokladničiek, z kasy vytiahnem 100, 200 euro, pomôžem tým ľuďom. Kto chce ísť do Bratislavy? Kto chce ísť bojovať za to, aby, cítite to, že to bude niečo protidemokratické? Cítite? Chcete? Poďte!
Prečo sa spoliehate, že niekto po tom všetkom, čo sa tu udialo v tejto krajine, niekto po tom všetkom uverí tomu a príde a zaplatí si ícéčko z Popradu? Tam bolo naše miesto, vážení! Tuná plačeme už zbytočne. Tuná už plačeme zbytočne. Tam bolo naše miesto, to sme mali zvládnuť, nezvládli. Nezvládli! Môžme sa z toho poučiť do budúcna. Dneska bude zvolený generálny prokurátor. A ja som to tušil, ja som to týždeň dopredu, preto, viete, čo je umenie možného? Ja viem, že tu sa svätí demokrati budú hnevať. Umenie možného je aspoň niečo. Lebo aspoň niečo je viacej ako nič. Tí, ktorí tomu rozumiete, tak rozumiete, ktorí nie, to nepochopíte nikdy. Aspoň niečo je viacej ako nič. Aspoň niečo je to, čo dokopal včera či predvčerom, včera pán Procházka pána Čižnára, kandidáta k tomu, že tak vajatavo síce, ale nejako potom sa to celé poplietlo, k nejakému prehláseniu, sľubu, o tom, že čo urobí, keď. To môžme potom spätne analyzovať, ako to vlastne povedal, ale je to aspoň niečo, je to zádrapka, je to niečo, lebo bez Procházkovho, že by to vôbec povedal, nemáte nič. Aj ja som sa ho pýtal, že či by bol ochotný a schopný, či je veľký na to, že by urobil gesto pre Čentéša v tom, že by ho vymenoval za prvého námestníka. Tiež sme sa nedopracovali k jednoznačnej odpovedi, čo je možno pre túto chvíľu lepšie ako nič. Ja viem, že vy bojujete za demokraciu, ale za demokraciu sa bojuje dneska pred parlamentom, chudáci v tom teple tam bojujú. Ani vodu ste im neboli zaniesť! Tam sa bojuje za demokraciu, tam ste mali vyhrať ten boj. Mali ste mať tisíc ľudí pred parlamentom, mali ste zaplatiť autobusy, bagety a minerálku a vám garantujem, že Fico by to nepostavil, keby vedel, že sa toto udeje. On vedel o tejto úbohosti. Vedel, že na čo sa zmôžeme. Pár patetických rečí, toto, hento, tamto, demokracia, neviem čo. Za demokraciu sa bojuje, vážení, lenže to tu málokto z vás vie! Tam sme spravili prvú a obrovskú chybu, preto dneska generálny prokurátor bude zvolený. Budeme, bude dneska zvolený a potom čo s tým, vážení, lebo aj o tom to je. Čo s tým?
V zásade nikoho nemožno odvolať. Viete, keď niekde máte nikoho, tak ho ani neviete odvolať. My dneska nemáme generálneho prokurátora, čiže ho nemôžme odvolať. My máme dneska prvého námestníka, ktorého môže odvolať iba generálny prokurátor. To znamená, to je fakt situácia ad absurdná. A zdá sa, že možno niekomu vyhovuje. V konečnom dôsledku možno niekomu vyhovuje, že takto plahočiť sa, takto sa prekotúlavať, možno rok, dva, možno to niekomu naozaj vyhovuje, ja neviem. Takže ak je tam po dnešnej voľbe, tam bude niekto, tak to vytvára predpoklad, lebo niekoho môžte odvolať. Nikoho nemôžte odvolať. Niekoho môžte. Ťažko, ale môžte, aj podľa existujúceho zákona. Ale potom sú tu voľby a voľby treba vyhrať, vážení. A keď vyhráte voľby, môžte, ako pán Lipšic avizoval, môžte skrátiť volebné obdobie. Môžte. To je tiež, to patrí k demokracii, bude krik okolo toho, ale môžte. Akú dostaneš, takú vráť, plus 10 %, vážení. To je, včera som vám to tu aplikoval v praxi pri tuná poslaneckom kolegovi, ktorý tu dnes nie je. O tom to je. To sú naše možnosti, to je výsledok, to je záverečná bilancia tohto akože boja dvojročného. Tento váš akože boj dopadol, tak ako dopadol, vážení. Vonku sa pražia v teple pätnásti ľudia, ani vodu ste im neboli zaniesť.
Ak dneska zvolia, teda zvolia generálneho prokurátora, naše možnosti, rekapitulujem, sú také, ak im niektorý z vás nepôjdete zaniesť bedničku šampanského, alebo nepošlete niekoho, kto pôjde pre istotu zaniesť bedničku šampanského, lebo jeden nikdy nevie, potom môžme čo urobiť? Môžme toho generálneho prokurátora tak skutočne, ale tak skutočne kontrolovať. Skutočne zistiť, či napĺňa to, čo na tom ústavnoprávnom výbore hovoril. Tak skutočne a budeme mať aj podporu verejnosti, lebo celé toto, viete, v čom je, ja vidím význam? Vo všetkom zlom je niečo dobré. Viete, v čom je význam tohto dnešného, že vlastne sa takto udialo, ako udialo? Že ľudia vôbec vnímajú, že generálny prokurátor existuje, vážení. Však keby nie Trnku, tak ani nevieme, kto vie, že bol nejaký Vaľo alebo Hanzel, viete, že to proste ľudia ani nevnímali, že takáto funkcia existuje a že má takú obrovskú moc. Tak tešme sa z toho úspechu, že sa to už, začínajú si to uvedomovať. Ľudia si začínajú uvedomovať, že existuje niekde nejaká inštitúcia, nejaká persóna, ktorá má obrovskú moc v tomto štáte, ktorá sa k tej moci dostala voľbou z tohto parlamentu a rozhoduje o veľa veciach. S tým sa dá pracovať, vážení! Pokiaľ nezanesieme bedničku šampanského, s tým sa dá pracovať. Už po dvoch týždňoch sa dá pracovať od voľby. Keď zistíme, že niečo niekto neurobil, mal a neviem čo a budeme tvrdí, budeme nemilosrdní, nekompromisní a budeme tu trieskať a búchať, možno obrazne hovorím, nie reálne, a budú sa báť. Pokiaľ nezanesiete bedničku šampanského. To chcem na to upozorniť, vážení! Stav je taký, aký je, treba si priznať chybu, treba vyhrať voľby. Pre túto chvíľu sa treba tešiť z toho, že pán Procházka vôbec niečo zadefinoval, i keď by ste ho utopili ako mača vo vedre vody. Treba sa tešiť, keby možno naozaj Čentéša, pána Čentéša, i úplne ideálne by bolo, keby ho nominoval do funkcie prvého námestníka, lebo to by bolo také zaujímavé, lebo potom keby náhodou musel odstúpiť kvôli tomu, čo zadeklaroval, síce tak vajatavo, však, pani Žitňanská, ale keby niekto moc tlačil, možno, ale možno by morálne to nezniesol a ustúpil, tak v konečnom dôsledku by tým generálnym prokurátorom v zásade bol ako prvý námestník. Čiže konečne by bol pán Čentéš, ale to sme mali možnosť zatlačiť, zapučiť, viete, v konečnom dôsledku on by sa ním takto stal a potom by mohla prebehnúť ďalšia voľba pred voľbami, tých scenárov je niekoľko, ako by to celé mohlo alebo, mohlo, ale nemuselo prebehnúť.
Teraz sa tešme, ak pána Čentéša bude funkcia vyššia, ako je teraz, úplne ideálne by bolo, keby bol prvý námestník, vytvorí sa tandem v určitej tenzii, v takom napätí. A my sa budeme tešiť, že sa tu darí, že je tu lepšie, dozvieme sa, zistíme ten progres, zistíme, že sa vetrá, možno, keď nám na tom bude záležať. To ešte ďalší nevyhnutný predpoklad na to, že nielen teraz a dneska sme tu všetci bojovníci za spravodlivosť. Od zajtra budeme zisťovať, že či chutilo šampanské. To je to proste, byť konzistentný a plnohodnotný v tom. Takto sú karty rozdané, vážení, to je demokracia. Je aj toto demokracia, čo nám tu predvádzajú dneska, aj to je určitým spôsobom demokracia. Môžme tu nad tým analyzovať dva dni, tri dni, vážení. Dva dni, tri dni. Mali sme x možností, ako to zmeniť. Oni urobili v zásade to, nič v zlom, no pri tomto si hryznem do jazyka.
Skončím s tým, že očakávam, teda ja za seba poviem, vážení, ani nepošlem nikoho, ani esemesku nepošlem, ani šampanské nepošlem, nič nepošlem, prosím vás, prípadne aj vy keby ste, to nás bude oprávňovať v tom druhom kole byť ostrí, nemilosrdne, bez zľutovania. To bude tá naša kostra, na ktorej budeme stáť. A to bude aj to, čo v konečnom dôsledku aj dodá silu tým ľuďom, ktorí teraz vonku tam chudáci v tom teple stoja a nikto si ich nevšíma, ani vodu ste im neboli zaniesť. To už nehovorím o tom, že ste im mali pomôcť, aby sem vôbec prišli. Lebo aj to je demokracia.
Pardon, ospravedlňujem sa, že som to možno poňal z iného rohu, ako sa čakalo. Ale takto to vnímam, lebo to je reálny stav.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Pán poslanec, priznám sa, že niekedy sa vás dá počúvať a tentokrát to bolo naozaj veľmi dobré vystúpenie, pretože ste presne popísali to neskutočné farizejstvo tých vašich kolegov, ku ktorým sa raz hlásite a raz sa nehlásite, ako vlastne postupovali pri voľbe generálneho prokurátora. Ja vám len pripomeniem zopár takých zaujímavých citácií.
Pani Radičová 5. 2. 2011 sa vyjadrila, priama reč: "V mnohých momentoch to bola fraška. Spôsob voľby generálneho prokurátora ma neteší, voľba je nedôstojná a skutočne ju možno nazvať aj fraškou."
Pán Matovič, donedávna váš kolega, ktorému ste grupovali: Štyria poslanci boli kúpení a dvaja sú vydieraní. Či to je pravda, to ja neviem, ale jednoducho sa tomu hovorilo pomaly, už aj sa o tom hovorilo, pomaly už aj stĺpy to tu rozprávali. A môžme pokračovať ďalej, keď pán Sulík v rozhovore s pánom Kočnerom na jednom videozázname hovoril o tom, že prečo poslanci zradili pri voľbe, hovoril: No hovorí sa, že za peniaze, 300-tisíc eur, taká suma hodila, chodila po parlamente večer. No a môžem pokračovať ďalej. Pán Figeľ hovoril na motívy spôsobu voľby, koaličnej voľby generálneho prokurátora k obštrukciám, zjavnej kontrole lístkov, ohýbaniu a lámaniu demokratických pravidiel: "Zvolenie Trnku by znamenalo pád premiérky a aj vlády", tým vlastne potvrdil, že to bola vaša stranícka úloha, aby ste podržali tú koalíciu pani Radičovej, keby ste zvolili niekoho iného. A teraz vôbec neobhajujem pána Trnku. No a, čiže môžem pokračovať ďalej, teraz ste dostali jasne vysvedčenie od pána Hlinu, páni kolegovia. A ja len na adresu pána Hlinu sa chcem spýtať, dúfam, že ste im vy tú vodu podali, keď títo kolegovia nie, ale asi predpokladám, že oni sú zodpovední, oni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Huba, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. V čom osobne vidím hlavné riziko súčasnej situácie na Slovensku, to je návrat tendencií z päťdesiatych, sedemdesiatych a polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia a zároveň aj nedostatok odhodlania týmto tendenciám čeliť. A nemyslím tým rovinu rýdzo politickú či ústavnoprávnu, ale možno ešte viac rovinu hodnotovú a paradigmatickú. A nech nás nemýli skutočnosť, že formy a prejavy tohto pokusu o dejinný návrat sú neraz veľmi sofistikované a zaobalené do krásnych slov. V nadväznosti na predrečníka musím konštatovať, že často sa v podobných situáciách, ako je tá dnešná, dovolávame občana a obávame sa o jeho rezignáciu, vyzývame ho, aby nemlčal. Ale ak očakávame, že bude protestovať občan, od nás príslušníkov politickej opozície sa zaujatie jednoznačného postoja nielenže očakáva, ale je to jednoducho naša povinnosť.
A na záver, nechcem sa opakovať, ale musím zdôrazniť, že ak by sme dôrazne nereagovali, alebo len vlažne reagovali na túto zjavnú svojvôľu, ktorá sa tu chystá, nabudúce by prišla ešte väčšia. A to, že by nás v budúcnosti už nikto slušný nevolil, by bol ten najmiernejší trest, oveľa väčším trestom by bolo oprávnené pohŕdanie zo strany ľudí, na ktorých nám záleží. A toho sa asi nikto z nás nechce dožiť, a preto vám želám nielen pekný deň, ale aj zodpovedné rozhodnutie.
Ďakujem.