21. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, prvá veta alebo prvý článok a prvá veta prvého článku Ústavy Slovenskej republiky znie: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." Je dosť krátka na zapamätanie, ale veľmi dôležitá ako výzva, lebo je Slovenská republika takýmto štátom naozaj? V tejto debate totiž ani nejde na prvom mieste tak o generálneho prokurátora, ale o charakter štátu. O kultúru nielen politiky, ale národa. To nie sú témy len pre politikov, ale pre všetkých občanov.
18. jún 2013 je dnešný dátum. Obávam sa, že bude pamätaný ako čierny deň pre slovenskú ústavnosť. Nebude prvý, lebo takých dní sme tu mali. Tu dokonca, v tejto sále. Hlavnými aktérmi tých čiernych dní slovenskej ústavnosti boli niektorí, pripomeniem, dominantne, pravidelne Ivan Gašparovič, Vladimír Mečiar, strana HZDS vtedy vládnuca, dominantná, valcujúca. Takto rozhodli v záujme moci, v záujme strany, ale nie v záujme Slovenska o mandáte Františka Gauliedera. Takto rozhodli v záujme moci, v záujme strany, ale nie v záujme Slovenska o mandáte Emila Spišáka.
Teraz sme v podobnej situácii. Je tu mandát Jozefa Čentéša, o ktorom Ivan Gašparovič, Robert Fico a vládnuca strana SMER chcú rozhodnúť voľbou ďalšieho kandidáta na vymenovanie v záujme moci, v záujme strany, ale nie v záujme Slovenska. Tomu valcu predtým sa hovorilo valec zo Zlatej Idky. Aké typové označenie si dáte vy, kolegovia? Valec zo Súmračnej?
Článok 1, prvá veta: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." Zvrchovanosť je vyjadrovaná pôsobením tohoto parlamentu, ktorý volia občania v priamych voľbách. Ja som presvedčený, že to znamená zodpovednosť, nielen moc, lebo sloboda, aj sloboda mandátu sa viaže na zodpovednosť za výkon mandátu. To nie je právo na svojvôľu. Demokracia nemôže byť vládou väčšiny, ale rešpektovaním všetkých dôležitých predpokladov pre ústavnosť, pre práva, pre vládu zákona, nie totalitu väčšiny.
A to tretie, právny štát. Áno, je to o tom, ako sa majú správať, konať, rozhodovať ústavné orgány, nie vo svojom, ale vo verejnom záujme. Po druhé je o tom, aby bolo možné obhájiť záujmy jednotlivcov, občanov pred svojvôľou ústavných, štátnych orgánov, orgánov moci. A pri sporoch, pri týchto právach arbitrom najvyšším, posledným, finálnym je Ústavný súd ako rozhodca na ihrisku.
Ústavný súd vo veci Jozefa Čentéša, jeho nevymenovania, respektíve sťažnosti na nevymenovanie, koná. Ústavný súd koná, kandidát teda existuje. Nie preto, že to ja hovorím alebo KDH, alebo opozícia, alebo médiá, ale preto, lebo to potvrdzuje najvyšší orgán ochrany ústavnosti. Je nemysliteľné nečakať na výsledok konania v právnom štáte! Je to nemysliteľné, u niektorých však mysliteľné. To je čosi podobné, ako keď niektorí vybehnú na ihrisko počas zápasu, ktorý prebieha, a začnú hrať ďalší. Ak to chcete v športovej terminológii.
Som rád, že Lucia Žitňanská prečítala zoznam, ktorý nie je telefónnym, ale veľmi dôležitým pre demokraciu na Slovensku. Zoznam tých, ktorí rozhodnú, lebo názor tých ostatných je evidentný aj z tejto diskusie. Pretože všetci sme skladali tu sľub na ústavu, ktorého posledná veta znie: "Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Ten sľub nie je prázdny. To je záväzok. Ten sa nielen skladá, ale má napĺňať. Načo sú také sľuby, ktoré sa len skladajú? Pre koho sú dobré? V ktorom spoločenstve? Ani v rodine, ani vo firme, ani v parlamente a v štáte.
Priatelia, z každej krízy alebo patovej situácie, to je ten termín, ktorý rozšíril váš predseda a chytili sa toho aj mnohí v médiách. Patová situácia na Ústavnom súde. Neuveriteľné! Dvaja sudcovia vylúčení z trinástich, a to je pat? Toto je pat? Z každej krízy, z každej situácie, z každej križovatky vedie cesta, rozumná cesta, perspektívna, cez zdravý rozum a svedomie. Na to netreba ani veľa papierov, ani veľa rečí, len zdravý rozum a svedomie. A čo to zároveň znamená? Nestavať moc nad právo. Naopak, oprieť sa o právo, ktoré vychádza z pravdy alebo spravodlivosti. Vám však ide o moc, vám nejde o právo. Pretože zámer bol jasný od začiatku, možno niektorí nadbiehali tým slovám, slová sa menili, ale zámer bol od začiatku jasný: Mať svojho generálneho prokurátora. Motto dvoch rokov, keďže dnes už začína tretí rok od 17. júna 2011, bolo: Čentéš generálnym prokurátorom? Nikdy. Generálny prokurátor Čentéš? Nikdy.
Tak sa chová moc. A tie slovíčka, dôvodenia, súvislosti tomu len prispôsobuje. Ľudia si zaslúžia pravdu a pravda vás dostihne. To som tu odkazoval pri téme obžaloby prezidenta republiky, ktorý podľa mňa a podľa mnohých svojvoľne nevymenoval platne zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora. Tento výrok, že "generálny prokurátor Čentéš? Nikdy!" možno úspešne pripísať prezidentovi republiky Ivanovi Gašparovičovi, ale líniu takéhoto konania možno pripísať aj ďalším osobám. Dve pomenujem: Robert Fico a Ivetta Macejková. Od júna 2011 Ivan Gašparovič hľadal dôvody na vyriešenie podľa neho terciálnej otázky. Neviem, či primárna bol hokej, nejaké preteky, niečo iné, ale tú terciálnu otázku riešil tak, aby nevymenovanie bolo odpoveďou. Nevymenovanie generálneho prokurátora. Vtedy na úvod týchto dvoch rokov tu v parlamente Robert Fico vyhlásil, že ak SMER bude po voľbách vo vláde, nebude rešpektovať zvoleného generálneho prokurátora a že si zvolí svojho prokurátora, svojho kandidáta na tento post, a od toho momentu robil všetko pre naplnenie tohto zámeru.
Po dehonestujúcom, tom predsilvestrovskom vyhlásení a rozhodnutí prezidenta, že nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, Robert Fico povedal, že s novou voľbou počkajú na rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnosti Jozefa Čentéša. Potom došlo k sérii námietok pred Ústavným súdom o zaujatosti sudcov aj zo strany kandidáta Jozefa Čentéša, ale, čuduj sa svete, aj zo strany Ivana Gašparoviča. Toho Ivana Gašparoviča, ktorý si vyberal z dvojice vždy konkrétnu osobu, ktorú vymenoval, tento prezident namietol takto väčšinu z trinástich sudcov. To je nehodné, nedôstojné prezidenta republiky, ale charakteristické pre mocenský zápas. Charakteristické pre politickú dráhu Ivana Gašparoviča. Keď už plénum Ústavného súdu mienilo vec legitímne a vo svojej kompetencii bez zasahovania vyriešiť, bolo to 30. apríla, predsedníčka Ústavného súdu neumožnila toto konanie, rokovanie s odôvodnením, že v ten deň rokuje aj vláda a na jej programe je konkrétny návrh, riešenie, a to novela zákona o organizácii Ústavného súdu. Toto konanie je proti nezávislosti, proti autorite a, samozrejme, aj očakávanej statočnosti inštitúcie, o ktorej je reč. Táto novela totiž mala zabezpečiť, aby o ústavnej sťažnosti doktora Čentéša rozhodol senát s tými dvoma sudcami, ktorí už boli právoplatne a definitívne vylúčení z ďalšieho konania a rozhodovania v tejto veci. Vtedy Robert Fico vyhlásil, že o tomto návrhu sa bude rokovať v riadnom konaní, v riadnom legislatívnom procese. Jeho slovo však, ako už veľakrát predtým, domyslite si budúcnosť, už o pár dní neplatilo. Už o pár dní neplatilo a novelu, tú ste, kolegovia zo SMER-u, schválili bleskovo v priebehu jedného-jediného dňa.
Prezident Ivan Gašparovič novelu podpísal, aj keď zrejme váhal, urobil tak posledný deň a, hľa, predsedníčka Ústavného súdu ešte pred účinnosťou zákona pridelila vec práve tomu senátu, o ktorom zamýšľala, zamýšľali ste, aby vec znovu riešil. Opozícia následne napadla tento mechanizmus, túto novelu na Ústavnom súde a požiadala o pozastavenie jej účinnosti. Vtedy sa prezident uchýlil k neobvyklému vyhláseniu. To arogantné vyhlásenie, že Čentéša nikdy nevymenuje, nikdy nevymenuje. Tým akoby Ústavnému súdu rovno napľul do tváre. Pretože to znamená, že nebude čakať, respektíve nebude ani rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu. Vyhlásenie prezidenta si v momente osvojil Robert Fico. Veď ide o vyjadrenie Ivana Gašparoviča, akoby člena SMER-u. Na jeho základe vyhlásil, že Čentéš už nie je kandidátom, kandidát neexistuje a voľba sa musí uskutočniť najneskôr na jeseň.
O stave na Generálnej prokuratúre má totiž závažné informácie, ale nechce o nich hovoriť, dokonca ani na parlamentnej pôde. Jednoducho, bolo už toho dosť, treba vedenie rýchlo vymeniť. To vedenie, ktorého kľúčovou postavou je Dobroslav Trnka. Ten Trnka, ktorého ste tu opakovane navrhovali, podporovali, obhajovali, presadzovali ako kandidáta na generálneho prokurátora, teda na hlavu, naspäť hlavu Generálnej prokuratúry.
Prišiel 5. jún. V tom sa plénum Ústavného súdu vďaka postoju väčšiny, aj tam rozhoduje väčšina, našla sa väčšina statočných, prijalo novelu zákona o konaní pred Ústavným súdom na ďalšie konanie a pozastavilo jej účinnosť. Ak si snáď niekto myslel, že právnická elita SMER-u povie, prepáčte, alebo sorry, alebo sa ospravedlní, veľmi sa mýli. Lebo podľa Roberta Fica ide totiž len o odborné rozhodnutie a jeho výsledkom je, že Národná rada, rozumej SMER, bude voliť kandidáta na generálneho prokurátora ihneď. Ihneď na júnovej schôdzi, ešte v ten deň boli vyhlásené voľby. Nasledujúce zasadnutie pléna Ústavného súdu, ktoré bolo ohlásené na minulú stredu, na 12. jún, bolo pre istotu - dopĺňam istotu SMER-u - zrušené. A kým? Ivettou Macejkovou. Veď čo keby sa väčšina sudcov opäť našla a prijala nejaké predbežné opatrenie o zákaze novej voľby. Ivetta Macejková, Robert Fico a Ivan Gašparovič konajú koordinovane, ba v zhode.
Prezident Ivan Gašparovič práve týmto konaním a premiér Robert Fico dali jasný signál: Ústavný súd je zbytočný, ak nekoná v súlade s ich záujmom. Ústavný súd je zbytočný, ak nekoná v súlade s ich záujmom. Tam v Košiciach to SMER v rukách plne nemá. Tu v parlamente áno. Tu je poslušná a pohodlná väčšina jednej strany. Už veľmi dávno, priatelia, generálny prokurátor u nás nebol určovaný jednou jedinou stranou. Blížite sa k tomu. Legálnosť voľby ešte neznamená jej legitímnosť. Základy právneho štátu, ak v ňom v prípade Slovenska, o ňom ešte možno hovoriť pod vládou SMER-u na čele s prezidentom Gašparovičom, sa otriasajú čoraz silnejšie.
Naozaj, bývalý predseda Ústavného súdu má pravdu v tom, čo vyjadril vo vete: "Novej voľbe už nič nebráni okrem úcty k právu, k právnemu štátu a k zodpovednej budúcnosti." Ale komu a koľkým na tom ešte záleží? Naozaj záleží?
Dámy a páni, chcem vám povedať, že Kresťanskodemokratickému hnutiu na tom záleží. Na právnom štáte a na zodpovednej budúcnosti. A záleží nám na tom od novembra 1989. Keby to tak nebolo, už tu nie sme, ako mnohé iné strany. Ak vám, kolegovia zo SMER-u, nebude na tom záležať, nebudete tu, lebo moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. To je citát od múdreho človeka, ale je veľmi charakteristický pre demokraciu, ktorá sa môže otočiť na vládu väčšiny bez ohľadu na súvislosti, lebo moc vie aj ničiť. Nielen ideály, ale aj vzťahy.
Nás KDH Ivan Gašparovič s Vladimírom Mečiarom posielali do minulosti. Ivan Gašparovič ako súčasný prezident mohol odísť so cťou. Odíde aj tak, ale odíde s hanbou. Robert Fico a SMER ako veľká, mohutná strana, ako taký Goliáš, si môže vybrať cestu práva alebo cestu moci. Mám obavu, že už ste si vybrali, aj dnes si vyberáte a že je to, žiaľ, cesta moci, nie cesta práva.
Priatelia, dnes tu ide naozaj o charakter štátu a ústavnosť Slovenskej republiky. KDH bude oponovať zneužívaniu moci a bude pevne obhajovať ústavnosť, preto sa poslanecký klub KDH, podobne ako ostatní opoziční poslanci, nezúčastní na voľbe ďalšieho kandidáta na post generálneho prokurátora, vášho smeráckeho kandidáta.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Pán podpredseda Národnej rady, urobil si vo svojom vystúpení istý analytický exkurz do vývoja celého tohto príbehu ohľadne voľby a nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora. Aj ja som si vnútorne urobil istú analýzu hľadania zodpovednosti, kto za to môže, že dnes sme sa ocitli v tejto situácii, ktorá, tak ako povedala Lucia Žitňanská, je istým zlomovým okamihom v ďalšom fungovaní zastupiteľskej demokracie na Slovensku.
Dámy a páni, možno prekvapím, ale ja nevidím hlavného vinníka v strane SMER. Ja nevidím hlavného vinníka v Ústavnom súde. Ja vidím hlavného vinníka v prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý flagrantným spôsobom odmietol rešpektovať naše rozhodnutie. Ten zlomový okamih dnešného rozhodnutia, dnešného dňa je, viete v čom? V tom, že budú prijaté dve právoplatné uznesenia Národnej rady o voľbe dvoch kandidátov na generálneho prokurátora a z nich si prezident republiky môže vybrať. Vieme, a ako si bude vyberať a ako sa bude rozhodovať? A viete prečo? Pretože to prvé prijala politická garnitúra, s ktorou on nesympatizuje, a že si vyberie podľa rozhodnutia tej druhej politickej garnitúry, ktorej síce nie je členom, ale je viacej ako sympatizantom. A v tomto vidím ten zlomový okamih a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Aj ja chcem zdôrazniť to, čo považujem za dôležité z vystúpenia kolegu Jána Figeľa, že SMER otočil. Napriek neskončenému podaniu na Ústavnom súde ide voliť generálneho prokurátora, hoci Robert Fico ešte nedávno hovoril, že tak neurobí. Čo sa stalo? Zmenilo sa niečo v SMER-e? Nie. Ja si myslím, že sa zmenilo niečo na Ústavnom súde. Robert Fico nemá istotu, že Ústavný súd rozhodne, ako chce Robert Fico. Preto sa Robert Fico rozhodol zvoliť svojho generálneho prokurátora za každú cenu. Ale Robert Fico to neurobí sám. On na to použije poslancov, 83 poslancov SMER-u a v tomto prípade naozaj je zodpovednosť na vás, páni poslanci. Ak pre históriu chcete zostať ako handry na každé použitie, tak neuveriteľným spôsobom dehonestujete Národnú radu. A to je neuveriteľná bieda!

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda Figeľ, chcel by som poďakovať za vaše vystúpenie, aj že ste zhrnuli stanovisko nášho poslaneckého klubu. Žiaľ, ako je vidieť v sále, poslanci SMER-u nemajú záujem diskutovať, nezapájajú sa do rozpravy. Oni dostali úlohu a majú záujem len prísť a odhlasovať to, čo politické grémium strany SMER, o čom rozhodlo. Musím povedať, že pri predstavení kandidáta Čižnára pri jeho prvom stanovisku, keď povedal, že som ochotný a budem kandidovať až po tom, čo Ústavný súd rozhodne o sťažnosti pána Čentéša, som tohto človeka obdivoval v tom, že som cítil, že má nielen úctu k právu, ale aj odvahu. Odvahu to povedať a dať si podmienku, kým sa nevyjasnia právne podmienky, tak kandidovať nebudem. Tá otázka je ale dnes pre vás, páni poslanci SMER-u: Čo viedlo pána Čižnára k zmene stanoviska? Ak to bol osobný prospech, že získa novú funkciu, neobávate sa, že ako generálny prokurátor v mene osobného prospechu bude meniť svoje stanoviská? Ste ochotní sa pod takúto zmenu stanoviska podpísať aj hocikedy v budúcnosti?
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Domnievam sa, že vo vystúpení pána podpredsedu Figeľa zaznelo viacero podstatných myšlienok, ale k jednej by som sa vrátil. Slovensko je demokratická krajina, demokratický štát. Tak hovorí ústava, ale demokracia nie je o zvrchovanosti a mašinérii väčšiny, nie je o hlasovaní. Skutočná demokracia je o zmýšľaní a bytí. Problém generálneho prokurátora, ktorý tu už toľko mesiacov existuje, ma šokuje, že ste sa nepokúsili, aspoň pokúsili hľadať isté riešenie aj s druhou časťou politického spektra, ktorá dnes sedí v opozičných laviciach. Ma to len presviedča o tom, že sa snažíte absolutizovať moc a obsadiť všetky dôležité funkcie v štáte. Ale absolútna moc ničí a nechcem byť zlý prorok, ale absolútna moc zničí potom aj vás stranu SMER a, žiaľbohu, pri tom bude ničiť aj krajinu.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda Figeľ, na celú spŕšku vašich výhrad a pochybností o dnešnej voľbe chcem zopakovať doslova pár všeobecne známych poznámok. Za prvé, voľbe nového generálneho prokurátora v Národnej rade Slovenskej republiky nestojí v ceste žiadna ústavnoprávna prekážka. Tvrdia to odborníci na ústavné právo. Za druhé, Čentéš už nie je kandidátom. Prezident Slovenskej republiky ho totiž v súlade s Ústavou Slovenskej republiky odmietol vymenovať, na čo mal plné oprávnenie potvrdené Ústavným súdom Slovenskej republiky. Od tohto okamihu už docent Čentéš nie je žiadnym zvoleným kandidátom. Prezident týmto ukončil procedúru voľby docenta Čentéša ústavným postupom. Usudzujem preto, že dnešnej voľbe generálneho prokurátora nič nebráni.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Je jedno múdre rímske príslovie alebo princíp, ktorý je princípom práv: V pochybnostiach nekonať, respektíve v pochybnostiach má konať ten, ktorý je na to určený. A práveže Ústavný súd, ktorý koná, toto, čo vy hovoríte, nepovedal. Toto vám naklepali na Úrade vlády, ale toto nie je výrok Ústavného súdu. Odborníci tvrdia. Ktorí odborníci? Akých chcete. A právnici? Čo zaplatíte, to vám obhája. Nechcem, nechcem defamovať všeobecne, ale Ústavný súd, Ústavný súd je tým orgánom, ktorý je strážcom ústavnosti. A zároveň, že prezident v súlade s ústavou niečo rozhodol, môže vyjadriť, potvrdiť práve Ústavný súd. Ale vy naňho nečakáte, ale ste sa rozhodli po tom, čo Ústavný súd 5. júna ukázal, že inak zmýšľa než táto osemdesiattrojka, že idete riešiť problém sem, a to je politický, mocenský postup.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené poslankyne, vážení poslanci, z pohľadu, z pohľadu taktiky už nie je čo pokaziť, lebo už je to dané. Čo bude, bude, takže si dovolím byť trošku slobodnejší a nebudem taktizovať, mierne to zanalyzujem. A skôr, ako začnem, tam som si prečítal, teraz, desať minút dozadu, status pána Chmela, ktorí ho poznáte, ktorí nie, niekedy sa to dá čítať. A on napísal ale naozaj vystihujúcu vec, že pred Národnou radou sú tri skupiny demonštrantov, ktorí pokrikujú na seba jeden na druhého, že s tými druhými nič nemajú. A je to také surrealistické. A ja som si dal tú prácu, som tam bol a v zásade si to myslím tiež. Ono je to totižto aj našou vizitkou, vážení. Ja som sa tam teda bol pozrieť, ale tu, ak sme chceli vyhrať boj, mali sme bojovať. A bojovať znamená to, že nie dneska tam budú tri bezprizorné skupiny, ktoré budú na seba pokrikovať a bude to celé pôsobiť pitoreskne. Tu mala byť pred týždňom jedna veľká demonštrácia bojovníkov za demokraciu, lebo za tú sa bojuje. My, čo sme ju dostali zadarmo, si to neuvedomujeme, ale za demokraciu sa bojuje. A vy ste mali, KDH malo dať 5-tisíc euro, SDKÚ 5-tisíc euro, MOST - HÍD 5-tisíc na autobus, na bagety, mali ste tým ľuďom pomôcť, mali ste im vytvoriť logistickú podporu, a nie sa spoliehať, že tam tí chudáci, bedáci, v tom teple tam stoja a bojujú za demokraciu a vy tu dáte dve-tri patetické reči a ste za demokratov. A keď voľba prebehne, vám garantujem, že niekto z vás pôjde odniesť bedničku šampanského. A keď nie sám, tak niekoho pošle.
Vážení, ak sme chceli vyhrať boj o demokraciu, tak to niečo stojí. Každá demokracia, keď sa má vybojovať, treba priniesť aj obetu. Obetu v tom, že vytiahnem z vrecka 100 euro, 200 euro, z pokladničiek, z kasy vytiahnem 100, 200 euro, pomôžem tým ľuďom. Kto chce ísť do Bratislavy? Kto chce ísť bojovať za to, aby, cítite to, že to bude niečo protidemokratické? Cítite? Chcete? Poďte!
Prečo sa spoliehate, že niekto po tom všetkom, čo sa tu udialo v tejto krajine, niekto po tom všetkom uverí tomu a príde a zaplatí si ícéčko z Popradu? Tam bolo naše miesto, vážení! Tuná plačeme už zbytočne. Tuná už plačeme zbytočne. Tam bolo naše miesto, to sme mali zvládnuť, nezvládli. Nezvládli! Môžme sa z toho poučiť do budúcna. Dneska bude zvolený generálny prokurátor. A ja som to tušil, ja som to týždeň dopredu, preto, viete, čo je umenie možného? Ja viem, že tu sa svätí demokrati budú hnevať. Umenie možného je aspoň niečo. Lebo aspoň niečo je viacej ako nič. Tí, ktorí tomu rozumiete, tak rozumiete, ktorí nie, to nepochopíte nikdy. Aspoň niečo je viacej ako nič. Aspoň niečo je to, čo dokopal včera či predvčerom, včera pán Procházka pána Čižnára, kandidáta k tomu, že tak vajatavo síce, ale nejako potom sa to celé poplietlo, k nejakému prehláseniu, sľubu, o tom, že čo urobí, keď. To môžme potom spätne analyzovať, ako to vlastne povedal, ale je to aspoň niečo, je to zádrapka, je to niečo, lebo bez Procházkovho, že by to vôbec povedal, nemáte nič. Aj ja som sa ho pýtal, že či by bol ochotný a schopný, či je veľký na to, že by urobil gesto pre Čentéša v tom, že by ho vymenoval za prvého námestníka. Tiež sme sa nedopracovali k jednoznačnej odpovedi, čo je možno pre túto chvíľu lepšie ako nič. Ja viem, že vy bojujete za demokraciu, ale za demokraciu sa bojuje dneska pred parlamentom, chudáci v tom teple tam bojujú. Ani vodu ste im neboli zaniesť! Tam sa bojuje za demokraciu, tam ste mali vyhrať ten boj. Mali ste mať tisíc ľudí pred parlamentom, mali ste zaplatiť autobusy, bagety a minerálku a vám garantujem, že Fico by to nepostavil, keby vedel, že sa toto udeje. On vedel o tejto úbohosti. Vedel, že na čo sa zmôžeme. Pár patetických rečí, toto, hento, tamto, demokracia, neviem čo. Za demokraciu sa bojuje, vážení, lenže to tu málokto z vás vie! Tam sme spravili prvú a obrovskú chybu, preto dneska generálny prokurátor bude zvolený. Budeme, bude dneska zvolený a potom čo s tým, vážení, lebo aj o tom to je. Čo s tým?
V zásade nikoho nemožno odvolať. Viete, keď niekde máte nikoho, tak ho ani neviete odvolať. My dneska nemáme generálneho prokurátora, čiže ho nemôžme odvolať. My máme dneska prvého námestníka, ktorého môže odvolať iba generálny prokurátor. To znamená, to je fakt situácia ad absurdná. A zdá sa, že možno niekomu vyhovuje. V konečnom dôsledku možno niekomu vyhovuje, že takto plahočiť sa, takto sa prekotúlavať, možno rok, dva, možno to niekomu naozaj vyhovuje, ja neviem. Takže ak je tam po dnešnej voľbe, tam bude niekto, tak to vytvára predpoklad, lebo niekoho môžte odvolať. Nikoho nemôžte odvolať. Niekoho môžte. Ťažko, ale môžte, aj podľa existujúceho zákona. Ale potom sú tu voľby a voľby treba vyhrať, vážení. A keď vyhráte voľby, môžte, ako pán Lipšic avizoval, môžte skrátiť volebné obdobie. Môžte. To je tiež, to patrí k demokracii, bude krik okolo toho, ale môžte. Akú dostaneš, takú vráť, plus 10 %, vážení. To je, včera som vám to tu aplikoval v praxi pri tuná poslaneckom kolegovi, ktorý tu dnes nie je. O tom to je. To sú naše možnosti, to je výsledok, to je záverečná bilancia tohto akože boja dvojročného. Tento váš akože boj dopadol, tak ako dopadol, vážení. Vonku sa pražia v teple pätnásti ľudia, ani vodu ste im neboli zaniesť.
Ak dneska zvolia, teda zvolia generálneho prokurátora, naše možnosti, rekapitulujem, sú také, ak im niektorý z vás nepôjdete zaniesť bedničku šampanského, alebo nepošlete niekoho, kto pôjde pre istotu zaniesť bedničku šampanského, lebo jeden nikdy nevie, potom môžme čo urobiť? Môžme toho generálneho prokurátora tak skutočne, ale tak skutočne kontrolovať. Skutočne zistiť, či napĺňa to, čo na tom ústavnoprávnom výbore hovoril. Tak skutočne a budeme mať aj podporu verejnosti, lebo celé toto, viete, v čom je, ja vidím význam? Vo všetkom zlom je niečo dobré. Viete, v čom je význam tohto dnešného, že vlastne sa takto udialo, ako udialo? Že ľudia vôbec vnímajú, že generálny prokurátor existuje, vážení. Však keby nie Trnku, tak ani nevieme, kto vie, že bol nejaký Vaľo alebo Hanzel, viete, že to proste ľudia ani nevnímali, že takáto funkcia existuje a že má takú obrovskú moc. Tak tešme sa z toho úspechu, že sa to už, začínajú si to uvedomovať. Ľudia si začínajú uvedomovať, že existuje niekde nejaká inštitúcia, nejaká persóna, ktorá má obrovskú moc v tomto štáte, ktorá sa k tej moci dostala voľbou z tohto parlamentu a rozhoduje o veľa veciach. S tým sa dá pracovať, vážení! Pokiaľ nezanesieme bedničku šampanského, s tým sa dá pracovať. Už po dvoch týždňoch sa dá pracovať od voľby. Keď zistíme, že niečo niekto neurobil, mal a neviem čo a budeme tvrdí, budeme nemilosrdní, nekompromisní a budeme tu trieskať a búchať, možno obrazne hovorím, nie reálne, a budú sa báť. Pokiaľ nezanesiete bedničku šampanského. To chcem na to upozorniť, vážení! Stav je taký, aký je, treba si priznať chybu, treba vyhrať voľby. Pre túto chvíľu sa treba tešiť z toho, že pán Procházka vôbec niečo zadefinoval, i keď by ste ho utopili ako mača vo vedre vody. Treba sa tešiť, keby možno naozaj Čentéša, pána Čentéša, i úplne ideálne by bolo, keby ho nominoval do funkcie prvého námestníka, lebo to by bolo také zaujímavé, lebo potom keby náhodou musel odstúpiť kvôli tomu, čo zadeklaroval, síce tak vajatavo, však, pani Žitňanská, ale keby niekto moc tlačil, možno, ale možno by morálne to nezniesol a ustúpil, tak v konečnom dôsledku by tým generálnym prokurátorom v zásade bol ako prvý námestník. Čiže konečne by bol pán Čentéš, ale to sme mali možnosť zatlačiť, zapučiť, viete, v konečnom dôsledku on by sa ním takto stal a potom by mohla prebehnúť ďalšia voľba pred voľbami, tých scenárov je niekoľko, ako by to celé mohlo alebo, mohlo, ale nemuselo prebehnúť.
Teraz sa tešme, ak pána Čentéša bude funkcia vyššia, ako je teraz, úplne ideálne by bolo, keby bol prvý námestník, vytvorí sa tandem v určitej tenzii, v takom napätí. A my sa budeme tešiť, že sa tu darí, že je tu lepšie, dozvieme sa, zistíme ten progres, zistíme, že sa vetrá, možno, keď nám na tom bude záležať. To ešte ďalší nevyhnutný predpoklad na to, že nielen teraz a dneska sme tu všetci bojovníci za spravodlivosť. Od zajtra budeme zisťovať, že či chutilo šampanské. To je to proste, byť konzistentný a plnohodnotný v tom. Takto sú karty rozdané, vážení, to je demokracia. Je aj toto demokracia, čo nám tu predvádzajú dneska, aj to je určitým spôsobom demokracia. Môžme tu nad tým analyzovať dva dni, tri dni, vážení. Dva dni, tri dni. Mali sme x možností, ako to zmeniť. Oni urobili v zásade to, nič v zlom, no pri tomto si hryznem do jazyka.
Skončím s tým, že očakávam, teda ja za seba poviem, vážení, ani nepošlem nikoho, ani esemesku nepošlem, ani šampanské nepošlem, nič nepošlem, prosím vás, prípadne aj vy keby ste, to nás bude oprávňovať v tom druhom kole byť ostrí, nemilosrdne, bez zľutovania. To bude tá naša kostra, na ktorej budeme stáť. A to bude aj to, čo v konečnom dôsledku aj dodá silu tým ľuďom, ktorí teraz vonku tam chudáci v tom teple stoja a nikto si ich nevšíma, ani vodu ste im neboli zaniesť. To už nehovorím o tom, že ste im mali pomôcť, aby sem vôbec prišli. Lebo aj to je demokracia.
Pardon, ospravedlňujem sa, že som to možno poňal z iného rohu, ako sa čakalo. Ale takto to vnímam, lebo to je reálny stav.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, priznám sa, že niekedy sa vás dá počúvať a tentokrát to bolo naozaj veľmi dobré vystúpenie, pretože ste presne popísali to neskutočné farizejstvo tých vašich kolegov, ku ktorým sa raz hlásite a raz sa nehlásite, ako vlastne postupovali pri voľbe generálneho prokurátora. Ja vám len pripomeniem zopár takých zaujímavých citácií.
Pani Radičová 5. 2. 2011 sa vyjadrila, priama reč: "V mnohých momentoch to bola fraška. Spôsob voľby generálneho prokurátora ma neteší, voľba je nedôstojná a skutočne ju možno nazvať aj fraškou."
Pán Matovič, donedávna váš kolega, ktorému ste grupovali: Štyria poslanci boli kúpení a dvaja sú vydieraní. Či to je pravda, to ja neviem, ale jednoducho sa tomu hovorilo pomaly, už aj sa o tom hovorilo, pomaly už aj stĺpy to tu rozprávali. A môžme pokračovať ďalej, keď pán Sulík v rozhovore s pánom Kočnerom na jednom videozázname hovoril o tom, že prečo poslanci zradili pri voľbe, hovoril: No hovorí sa, že za peniaze, 300-tisíc eur, taká suma hodila, chodila po parlamente večer. No a môžem pokračovať ďalej. Pán Figeľ hovoril na motívy spôsobu voľby, koaličnej voľby generálneho prokurátora k obštrukciám, zjavnej kontrole lístkov, ohýbaniu a lámaniu demokratických pravidiel: "Zvolenie Trnku by znamenalo pád premiérky a aj vlády", tým vlastne potvrdil, že to bola vaša stranícka úloha, aby ste podržali tú koalíciu pani Radičovej, keby ste zvolili niekoho iného. A teraz vôbec neobhajujem pána Trnku. No a, čiže môžem pokračovať ďalej, teraz ste dostali jasne vysvedčenie od pána Hlinu, páni kolegovia. A ja len na adresu pána Hlinu sa chcem spýtať, dúfam, že ste im vy tú vodu podali, keď títo kolegovia nie, ale asi predpokladám, že oni sú zodpovední, oni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. V čom osobne vidím hlavné riziko súčasnej situácie na Slovensku, to je návrat tendencií z päťdesiatych, sedemdesiatych a polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia a zároveň aj nedostatok odhodlania týmto tendenciám čeliť. A nemyslím tým rovinu rýdzo politickú či ústavnoprávnu, ale možno ešte viac rovinu hodnotovú a paradigmatickú. A nech nás nemýli skutočnosť, že formy a prejavy tohto pokusu o dejinný návrat sú neraz veľmi sofistikované a zaobalené do krásnych slov. V nadväznosti na predrečníka musím konštatovať, že často sa v podobných situáciách, ako je tá dnešná, dovolávame občana a obávame sa o jeho rezignáciu, vyzývame ho, aby nemlčal. Ale ak očakávame, že bude protestovať občan, od nás príslušníkov politickej opozície sa zaujatie jednoznačného postoja nielenže očakáva, ale je to jednoducho naša povinnosť.
A na záver, nechcem sa opakovať, ale musím zdôrazniť, že ak by sme dôrazne nereagovali, alebo len vlažne reagovali na túto zjavnú svojvôľu, ktorá sa tu chystá, nabudúce by prišla ešte väčšia. A to, že by nás v budúcnosti už nikto slušný nevolil, by bol ten najmiernejší trest, oveľa väčším trestom by bolo oprávnené pohŕdanie zo strany ľudí, na ktorých nám záleží. A toho sa asi nikto z nás nechce dožiť, a preto vám želám nielen pekný deň, ale aj zodpovedné rozhodnutie.
Ďakujem.