Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa. Chcel by som len poďakovať pánovi ministrovi, lebo fakt si vážim, že je tu a že počúva túto diskusiu, lebo presne to bol náš záujem, že chceme diskutovať o tom, čo ako a akým spôsobom kto vníma túto problematiku, ako je možné pomôcť školstvu, ako je možné túto problematiku riešiť.Ale aj z toho dôvodu vy som chcel apelovať na pána spravodajcu. Je to logické, my sme prišli s návrhom uznesenia. Ja rozumiem tomu, že pravdepodobne predložíte aj vy svoj návrh uznesenia. Chápem to, len by som poprosil, ak je možné, aby sme nepokazili túto atmosféru, teda túto diskusiu o tom, aby ste ako spravodajca nevystúpili posledný, aspoň tí, čo sú prihlásení, ja som to nehovoril predtým, ale v rozprave aby mali možnosť sa vyjadriť k vášmu návrhu uznesenia, tak aby ste, ak máte takýto návrh uznesenia, v rámci korektnosti, diskusie ho predniesli čím skôr, a nie ako posledný, ako to niekedy zvykne bývať, aby sme sa mohli v rozprave vyjadriť k tomuto návrhu uznesenia. Máte 83 hlasov, čiže nehrozí to, že by váš návrh uznesenia neprešiel, ale ide o to, ak chceme diskutovať, my sme ponúkli náš návrh uznesenia, nech sa páči, každý sa môže k nemu vyjadriť. Poznáte ho, každý môže o ňom diskutovať. Preto apelujem na vás, samozrejme, neporušíte tým nič, keď vystúpite ako posledný. Je jasné, môžete využiť svoje právo, ale ak chceme korektne diskutovať, tak by som chcel na vás apelovať, aby ste využili svoje právo, vystúpili prednostne a aby tí, čo sú prihlásení v rozprave, mohli zaujať stanovisko v rozprave k vášmu návrhu uznesenia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, vôbec ste sa ma nedotkli, keď ste sa pýtali, ako som hlasoval o tom ústavnom návrhu zákona, ktorý ste predložili. Tak ja som hlasoval zaň, ja s tým nemám problém. Otázne je, ako ste vy hlasovali za ten návrh Martina Fronca, ktorý dal, ktorý navyšoval finančné prostriedky pre školstvo v čase, keď SMER navrhoval znížiť finančné prostriedky pre školstvo, a akú vy máte spokojnosť s tým, čo sa deje v školstve za posledných 10 rokov, páni poslanci, pričom strana SMER 8 rokov bola vo vláde, mala predsedu vlády, dnes odtiaľ hovoria, že je to málo. Ja viem, sú typy ľudí, ktorí potrebujú aspoň 40 rokov vládnuť v krajine, keď vtedy si myslia, že je to v poriadku. Ale ja si to nemyslím. Ja si myslím, že po štyroch rokoch vládnutia treba tu vydať odpočet, čo by nebolo treba, pokiaľ by boli spokojní občania, pokiaľ by boli spokojní rodičia, pokiaľ by boli spokojní učitelia. Mne sa zdá cynické počítať percentá s tým, že však koľkí takto štrajkujú. Otázne pritom je, či to, čo hovoria, je alebo nie je pravda. A si myslím, že tá pravda je na strane učiteľov, bez ohľadu na to, či štrajkovali alebo neštrajkovali tí z nich, ktorí podporujú požiadavky, ktoré predložili.

Ďakujem pekne. Nečakal som, že práve pán poslanec Záhumenský zareaguje, ale, prosím, ak to chceš, no tak dvakrát si bol vykázaný ako neprítomný, nehnevaj sa, pri obidvoch týchto hlasovaniach. Tak to je fakt, ktorý je tu uvedený vo výpise. Tak asi si nebol v robote, keď si bol neprítomný. Čiže toto ostane pre históriu. A je tam ďalšie, znovu opakujem, podobné, čo nechcem menovať. Ale som čakal, že aspoň ak sa už treba k tomu vyjadrovať, tak teda k tomu rozpočtu by to malo byť. Veď ak je prioritou pre vás školstvo, ak vy máte v programovom vyhlásení, že budete posilňovať finančné zdroje naň, no tak logicky by sa čakalo, že v roku 2016 tam dáte toho viac ako v roku 2015. Ale vy ste to urobili opačne. A nielen to ste urobili, Martin Fronc v rámci pozmeňujúcich návrhov predložil návrhy, kde to navrhoval navýšiť. Vy ste boli proti tomu. Tak tomuto nerozumiem. Proste nemôžu byť slová iné ako skutky pri hlasovaní.
Učitelia požadujú zmeniť kreditný systém. Povedzte, za štyri roky čo ste v tomto urobili. Posunuli ste to na riešenie na ďalšiu vládu a znovu budete len sľubovať to, keď vám ľudia dajú znovu, povedzme, ďalšie štyri roky na to. Ale dneska už, žiaľ, je tá situácia pre vás taká, že mnohí tí pedagógovia, mnohí rodičia detí vám v tomto už neveria.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som začal tak postupne od úvodu schôdze, lebo som nemal možnosť a priestor vyjadriť sa aj k tomu úvodu.

Fakt je ten, že návrh na zvolanie tejto schôdze k problematike učiteľov podpísalo 35 poslancov. Musím povedať, že nikde v rokovacom poriadku sa nepíše, že musí byť prítomných viac, alebo že musí byť celá opozícia prítomná na to schválenie. Právo na zvolanie schôdze má 30 poslancov. Úplne by stačilo, keby tu bolo 30 poslancov opozície, pričom majú právo rokovať o svojom návrhu. Podľa môjho názoru, vy ste, pán predseda, pri tom hlasovaní, aspoň vyjadrení stanoviska k tomu hlasovaniu manipulovali, lebo nie je povinnosťou opozície aby tu bola celá, stačí na to 30 poslancov. Podľa mňa právom zase poslancov strany SMER, by som povedal, je neodsúhlasiť program schôdze, jasné, ale pri tej prezentácii.

A k tým vysvetleniam, ktoré tu zazneli, že opozícia nechodí do roboty. Nuž tak, páni kolegovia, tiež by som sa tomu vyhol, ale keď to z vašich radov zaznelo, no tak z výpisu hlasovania je zrejmé, že teda z opozície boli neprítomní štyria poslanci, ale zo strany SMER bolo neprítomných podstatne viac poslancov, možno nejakých 65 poslancov, čo teda nechodia do roboty, zo strany SMER. To je výpis hlasovania. A znovu opakujem, tiež by som to nebol hovoril, keby ste vy tak neargumentovali, že opozícia nechodí do roboty. No tak ak to porovnávame, tak možnože štyria poslanci opozície tu neboli, ale 60 poslancov strany SMER tu nebolo. Ja mám výpis toho hlasovania, ale ak chcete, môžem ho prečítať aj konkrétne. Ale nechcel som to, ale ak trváte na tom, som ochotný to aj čítať.
Ale teraz už k veci.

Som čakal a som rád a musím teda uznať a kvitovať, že pán minister prišiel a vystúpil a povedal svoje videnie problémov školstva, i keď je jasné, je logické, že nemusíme sa v tom zhodnúť. Videnie pána ministra nemusí byť totožné s videním opozície, ale len jedno by som rád pripomenul, páni poslanci strany SMER, že aj vy ste celé štyri roky museli cítiť, že v oblasti školstva nie je všetko v poriadku, aj vy ste to museli cítiť sami aj s vaším vedomím, veď prišlo k zmene ministra školstva pána Čaploviča. Veď prečo iné by k tejto zmene prišlo, ak by ste boli spokojní s tým, ako váš nominant vedie tento rezort? A ak sa pamätáte, vtedy no tak to bola problematika centier voľného času. Veď sa musíte na to pamätať, keď pán minister Čaplovič odchádzal. To bola problematika štrajku učiteľov. Už v tom čase sa učitelia dožadovali svojich požiadaviek alebo naplnenia toho, čo strana SMER sľúbila. Pamätáte sa, vtedy to bol v médiách prezentovaný prenájom luxusnej limuzíny od pána Malchárka. Veď preto ste sa sami rozhodli v strane SMER, že ste pristúpili k zmene na pozícii ministra školstva. Čiže dnes povedať, že je to len opozíciou vyvolávané alebo provokované, že sú provokovaní niektorí učitelia, nuž nie je to pravda. Aj vy sami ste si boli vedomí toho, že tak, ako bol vedený rezort za vašej vlády, sami ste neboli spokojní, a preto ste pristúpili ako strana SMER k tomu, že ste menili ministra školstva. Beriem, že tá druhá zmena bola akoby vynútená okolnosťami, že ste hľadali predsedu Národnej rady a pán predseda Pellegrini bol v tom čase minister, minister školstva a tým pádom že nastúpil sem, no tak preto musel nastúpiť tretí minister, ale tá prvá zmena jednoducho vyplývala nielen z nespokojnosti rodičov, nielen z nespokojnosti učiteľov, pedagogického zboru, ale aj z nespokojnosti vás. Veď ináč by ste tú zmenu nerobili, ináč by ste k takému kroku ako strana SMER nepristúpili. Čiže v tomto podľa mňa je jednoznačné, že tá nespokojnosť bola všeobecná, čo sa týka toho pôsobenia, pôsobenia na rezorte ministerstva školstva.
Druhá vec, a tam by som sa dotkol tých nálad, ktoré sú možno medzi učiteľmi, alebo očakávaní, a tam sa dotknem nielen sľubov, ktoré boli dané učiteľom, a teraz sa oprávnene dožadujú ich splnenia, ale aj programového vyhlásenia vlády, je, že veď vo vami schválenom programovom vyhlásení vlády z mája 2012 je písané, že pre výkon svojho štvorročného mandátu si vláda kladie tieto kľúčové úlohy, a pod bodom 5 je tam úloha systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti. A sami najlepšie viete, a už nechcem tu spomínať tie jednotlivé prípady, ktoré v rezorte školstva sa stali a ktoré sú popísané aj v dôvodovej správe, že ten prístup určite nebol taký, že by likvidoval všetky formy korupcie. Ďalej, v tej časti Vzdelávanie sa píše, že v rámci daných možností bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva. Panie poslankyne, páni poslanci, rozpočet ministerstva školstva na rok 2015 a na rok 2016 skúste si porovnať. Nie je to pravda. Neboli zvyšované finančné prostriedky do rozpočtu ministerstva školstva, naopak, boli znižované. Sami neplníte svoje programové vyhlásenie. Aj z toho dôvodu je táto schôdza, aj z toho dôvodu je nespokojnosť pedagógov a pedagogických zamestnancov, lebo hovoria, že školstvo je podfinancované a že to, čím ste sa pred štyrmi rokmi zaviazali, jednoducho za tie štyri roky nebolo naplnené. Ďalej je tam uvedené, že vláda podmieni existenciu a financovanie škôl predovšetkým uplatnením ich absolventov na trhu práce. Žiadny takýto projekt hodnotenia absolventov jednotlivých škôl či už stredných alebo vysokých na trhu práce neexistuje. Žiadny takýto projekt jednoducho nebol spracovaný. Ďalej z programového vyhlásenia tu vyplýva zjednodušenie a zefektívnenie udeľovania kreditov a odstránenie byrokracie, administratívy, pričom pri kreditoch jediné, čo sa stalo, je, že ste posunuli účinnosť na to alebo túto úlohu na ďalšiu vládu. A je tam uvedený záväzok, že vláda presadí model financovania za kvalitu na triedu, nielen na žiaka. Nuž okrem rečí sa v tomto volebnom období tiež z toho veľa neudialo. Čiže nečudujte sa učiteľom, pedagogickým zamestnancom a rodičom, že po tom, čo im bolo všetko sľúbené nielen pred voľbami 2012, ale aj v programovom vyhlásení vlády, že očakávali, že sa tieto body budú plniť, pričom dali na to priestor. Tri a pol roka táto vláda mala priestor na naplnenie svojich bodov z programového vyhlásenia vlády. A takto nekonala.

Dnes ja som trošku sklamaný z toho prístupu pána ministra, že teda cynicky počíta, koľko je percent štrajkujúcich, namiesto toho, že by sa s tými ľuďmi stretol a hľadal východisko, riešenie na ukončenie štrajku a prípadne riešenie s tým, akým spôsobom aj do budúcna na oprávnené požiadavky, ktoré sú, nájsť proste také riešenia, ktoré by uspokojili na jednej strane pedagógov, na druhej strane ale aj rodičov. A toto sa, žiaľ, nestalo. Predseda vlády dáva odkazy učiteľom z Úradu vlády a pritom to bol predseda vlády, ktorý za posledných desať rokov osem rokov je predsedom vlády a mohol všetky tieto problémy riešiť.

Škoda, že tu nie je pán minister, i keď priznávam, že veľkú časť toho tu počúval, lebo jeho som sa chcel opýtať aj na jeho pôsobenie, lebo fakt je ten, že to jeho vystúpenie mňa trošku sklamalo. Ja som očakával, že zoberie zodpovednosť za celé štyri roky, a nie to, že sa bude vyjadrovať len k svojmu času pôsobenia, lebo SMER bol vo vláde sám celé štyri roky. A dnes hovorí, že je potreba toho priestoru na pokojnú prácu. Nuž tak tri a pol roka ten priestor bol a všetky tieto záväzky z programového vyhlásenia bolo možné realizovať. Ja som rád, že tu bol pán minister, ale teraz, žiaľ, tu nie je, lebo ja si myslím, že on mal byť v čele takejto diskusie. Veď on by mal mať záujem, aby takáto diskusia v pléne Národnej rady bola, z toho dôvodu, aby aj do budúcna mohol argumentovať, aj ministrovi financií, že školstvo potrebuje nielen efektívnejšie využívať finančné prostriedky, ale že ich aj viac potrebuje, aby rozpočet školstva neklesal z roka na rok, ale aby stúpal. Veď toto všetko môžu byť argumenty v prospech ministra školstva a ministerstva školstva. Ale aj počas jeho pôsobenia, a možnože ešte k tomu vystúpi, bol zaujímavý personálny pohyb na ministerstve, ktorý sa týkal napríklad pani Ing. Henriety Crkoňovej, ktorá bola menovaná v septembri 2012 pánom ministrom Čaplovičom za generálnu riaditeľku Metodicko-pedagogického centra. V apríli 2014 pani Crkoňová bola uvoľnená z Metodicko-pedagogického centra na výkon verejnej funkcie vedúcej služobného úradu na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. (Zastupovala ju na menovanom centre vo funkcii generálnej riaditeľky od mája 2014 pani Darina Výbohová, potom od 1. 7. 2014 pán Peter Dubovan.) A 7. januára 2015 ako vedúca služobného úradu ukončila s okamžitou platnosťou štátnozamestnanecký pomer s Mgr. Dankou Kapucianovou pre závažné porušenie služobnej disciplíny. Dňa 15. 1. potom minister školstva, už pán Draxler, zrušil Henriete Crkoňovej štátnozamestnanecký pomer vo funkcii vedúcej služobného úradu na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu a vrátil ju späť do Metodicko-pedagogického centra, kde ju na druhý deň odvolal z funkcie generálnej riaditeľky. Veď to je úplný chaos v personálnej politike. Dňa 17. januára 2015 vymenoval do funkcie generálneho riaditeľa Metodicko-pedagogického centra Ing. Petra Dubovana. To, čo sa deje na ministerstve školstva od 7. 1. 2015 s Dankou Kapucianovou, je dodnes záhada, pretože pán minister Draxler celú tú kauzu zahmlieva a podľa mňa zavádza verejnosť, že jej nikdy nebol zrušený štátnozamestnanecký pomer za závažné porušenie služobnej disciplíny. Bolo by vhodné, keby toto vedel pán minister vysvetliť. Pre upokojenie situácie odvolal 18. 3. 2015 Petra Dubovana z funkcie generálneho riaditeľa Metodicko-pedagogického centra a dosadil tam pani Mgr. Danku Kapucianovú. Dňa 19. 3. potom bol pán Peter Dubovan menovaný do funkcie riaditeľa regionálneho pracoviska v Bratislave a následne 1. 6. pani Kapucianová zase ako generálna riaditeľka odvolala Petra Dubovana aj z tohto miesta.
Posledné, na čo by som sa chcel ešte opýtať a pán minister to už spomenul, to sú tie finančné prostriedky, ktoré odišli alebo neodišli, t. j. tých 459 555 eur, aby nám to teda vysvetlil, lebo je to pre mňa aspoň na základe informácií záhada, či teda už sú späť na účte Metodicko-pedagogického centra alebo či nikde neodišli, kde sú vlastne tie peniaze, lebo sa rôznia tieto informácie. A preto by som rád vedel, či tieto finančné prostriedky sú späť na účte Metodicko-pedagogického centra.
Záverom chcem povedať, a na to som teda vo svojom vystúpení sa snažil poukázať, že podľa môjho názoru ani vy sami ste v priebehu štyroch rokov neboli spokojní s tým, ako sa napĺňala funkcia ministra školstva počas týchto štyroch rokov. Preto ste pristúpili ku zmenám. Chcem povedať, že počas celých štyroch rokov neboli a nie sú spokojní aj učitelia, ktorí sa k tomu stále a permanentne vyjadrovali. A preto nechápem, prečo dnes považujete za len politikárčenie toto, a nie to, že učitelia aj rodičia dnes chcú len jedno, aby sa zaviedol poriadok, aby bolo transparentné nakladanie s finančnými prostriedkami a aby sa vážne diskutovalo o problematikách, o riešeniach v školstve a aby Národná rada prijala také odporúčanie pre vládu, lebo poslanci nemajú exekutívu, nemajú exekutívnu moc, ale túto moc by mala využívať a robiť v prospech vzdelávania, v prospech učiteľov vláda Slovenskej republiky a zvlášť minister školstva, lebo od učiteľov ozaj závisí aj naša budúcnosť. Ďakujem pekne.A, ešte, pardon, ešte pardon, prosím vás, len pre istotu, aby nedošlo zase k nejakému počítaniu hlasov alebo niečoho podobného, doplním, dostali sme k tomu na úvod informáciu, pričom ale nebol prečítaný návrh uznesenia v rozprave. (Reakcia z pléna.) Je súčasťou tlače, čiže budeme hlasovať o tomto návrhu. Ďakujem pekne, to je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Najskôr jednu poznámku pod čiarkou poviem. Pán minister, aby ste neboli zavádzaný, tak pán poslanec Fronc navrhol navýšenie rozpočtu školstva na platy učiteľov a poslanci strany SMER vám to odmietli, čiže aj preto máte asi tieto problémy, ktoré teraz máte.
Druhá vec. Musím povedať, že po tom, čo som počul vaše vystúpenie, ako poslanec by som mohol byť spokojný, veď v tom školstve by to malo byť všetko v poriadku a všetko v pohode, keby neboli nespokojní učitelia, keby neboli nespokojní rodičia žiakov a študentov, keby sa nedialo to, čo sa reálne v školstve deje.

Musím povedať, že som bol sklamaný vašou poznámkou o tom, že nie je priestor na pokojnú prácu. Pán minister, tri a pol roka strana SMER mala priestor na pokojnú prácu, mala väčšinu v Národnej rade, ste boli úplne sami vo vláde, ste mohli realizovať všetky projekty, ktoré vás len napadli. Ale v tomto zmysle v regionálnom školstve ste neurobili vôbec nič.Dnes vy hovoríte, že školstvo potrebuje zásadné systémové zmeny. Tak čo ste robili osem rokov, keď SMER bol vo vláde, keď po ôsmich rokoch vlády strany SMER hovoríte, že školstvo potrebuje zásadné systémové zmeny, pričom znovu prichádzate s tým, čo bolo pred štyrmi rokmi? Sľubujete, že keď tu budete, tak urobíte toto a predložíte takýto a takýto návrh. Nuž ten problém je v tom, že po štyroch rokoch, keď ste boli sami vo vláde, už vám ani učitelia, ani rodičia neveria.
A posledná poznámka. Povedali ste, že diskusiami o školstve len znásobujeme chaos. Od ministra by som čakal, že bude rád, že v pléne Národnej rady sa diskutuje o problematike školstva., a nie to, že bude takýmto spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že k tomuto vrátenému návrhu zákona z pohľadu straty osobných slobôd zo strany opozície už bolo povedané dosť a boli tu naznačené aj formulované obavy poslancov opozície. Žiaľ, nikto z vládnych poslancov zatiaľ sa do tejto diskusie nezapojil.
Ja by som zo stanoviska pána prezidenta chcel vyzdvihnúť dve veci, o ktorých sa tu zatiaľ buď nehovorilo alebo hovorilo menej.
Tá prvá veta znie: "Považujem za zásadnú chybu predkladateľa návrhu zákona, že schválený zákon nebol predmetom štandardného pripomienkového konania, v ktorom by sa mali možnosť vyjadriť všetky relevantné subjekty."
Čiže jednou z výhrad pána prezidenta bolo aj to, že tieto návrhy zákonov ste schválili a prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní v reakcii na to, čo sa dialo v Paríži, vo Francúzsku. Preto sa pýtam, a už som sa to toľkokrát pýtal, že prečo Francúzi neprijímajú v skrátenom legislatívnom konaní takýto protiteroristický balíček? Alebo ináč. Povedzte mi jednu krajinu v Európskej únii, ktorá na tieto teroristické útoky reaguje skráteným legislatívnym konaním, páni poslanci. Sa prihláste a dajte odpoveď na túto otázku. Ak ich je viac, ak reagujú na reálnu hrozbu, prosím, zoberieme tento argument a vyvrátite aj tvrdenie pána prezidenta. Jednu jedinú krajinu.
Aspoň prihlásiť by ste sa mohli a zodpovedať na túto otázku. Jednu jedinú krajinu, v ktorej je v skrátenom legislatívnom konaní prijímaný protiteroristický balíček. Prečo to nerobia vo Francúzsku, keď sa to stalo v Paríži? Ale robíme to my na Slovensku, bezdôvodne. Nemáte odpoveď. Nemáte odpoveď. Prišli ste len zahlasovať. Neviete pomenovať jednu jedinú krajinu, kde takýmto spôsobom k tomu pristupujú. Preto vás upodozrievam, že to robíte, až strašíte občanov, aby ste vytĺkali pred voľbami politický kapitál, že len vy ste ochotní a schopní chrániť občanov Slovenskej republiky. Povedzte jednu krajinu, kde to robia. Ani jednu neviete povedať.
A druhá pripomienka je v odseku 2, a to pán prezident tvrdí, že neboli preukázané výnimočné a mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodnili prijatie takýchto návrhov zákonov. Panie poslankyne a páni poslanci zo SMER-u, spravodajské služby predkladajú všetky informácie ústavným činiteľom, to znamená prezidentovi Slovenskej republiky a aj predsedovi vlády. Tu v tomto stanovisku - a ja už keď sme prijímali, tak som žiadal a volal po tom, aby sa pán prezident vyjadril na základe informácií, ktoré dostáva od Slovenskej informačnej služby, ako on vníma ohrozenie, či je nutné prijímať takéto návrhy zákonov -, pán prezident sa v tomto stanovisku jasne vyjadril, že nepovažuje za potrebné, aby boli prijímané takéto návrhy zákonov.
Pán predseda vlády vyhodnotil informácie, tie isté, lebo neverím, že by si Slovenská informačná služba trúfla urobiť taký krok, že by iné informácie dávala predsedovi vlády a niektoré informácie zamlčiavala prezidentovi Slovenskej republiky. Tak ak obidvaja dostávajú rovnaké informácie, jeden ich vyhodnotil ako také, kde netreba reagovať a stačí súčasný právny stav a druhý, predseda vlády vyhodnotil tie isté informácie, že treba prijať v skrátenom legislatívnom konaní ako jediná krajina Európskej únie protiteroristický balíček.
A teraz by som sa vás chcel opýtať, na základe čoho vy sa rozhodnete, ako budete hlasovať? Len na základe toho, že to povedal predseda vlády? Ak by ste chceli korektne pristúpiť k tomuto riešeniu tohto problému, aby ste sa správne vedeli rozhodnúť, nestál tento moment za to, aby ste si sem, aby sme sem do Národnej rady pozvali riaditeľa Slovenskej informačnej služby a v neverejnom rokovaní, aby vás mohol informovať, aké informácie podal jednému aj druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi? Ale vám je to jedno? Vás to nezaujíma. Budete hlasovať tak, ako vám to povedal predseda vlády, ale nie preto, že chcete chrániť občana, ale preto, že sme pred voľbami, že ho potrebujete strašiť a nie chrániť.
Z toho dôvodu podporíme prezidentom predložené pripomienky a nebudeme hlasovať, nezúčastníme sa divadla, ktoré s občanmi Slovenskej republiky sa snažíte hrať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie vám ako našim kolegom, zamestnancom Národnej rady aj všetkým občanom Slovenskej republiky zaželal požehnané, pokojamilovné sviatky a do nového roku vyprosil veľa milosti a darov Ducha Svätého. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, hovorili ste o starostoch, ktorí privítali túto kompu. Ani sa im nečudujem, veď každý normálny človek takéto niečo by mohol len privítať. Ale nie je problém v tom a nie je diskusia o tom, či tá kompa mala byť, alebo nemala byť. Problém je o tom, za akých podmienok, za akých podmienok chcete prevádzkovať túto kompu.
Hovorili ste o tom, že štát neprišiel ani o jedno euro. Som neveril, že dokážete byť takýto cynik. Cynicky nastaviť zmluvu tak, aby ste zarábali 15 rokov na nej, a tvrdiť, že doteraz štát ešte neprišiel ani o jedno euro. Žiaľ, k čl. 6 ods. 1 tejto zmluvy, kde sa hovorí v prípade nárastu ceny pohonných hmôt, ste sa vôbec nevyjadrili. Ste sa tomu vyhli. A už vôbec ste nehovorili o tom, že prečo tá zmluva nerieši, aj keď budú klesať, tak ako tu pán poslanec Lebocký spomenul, cena ropy, že prečo by nemali klesať aj tieto služby?
Vy ste hovorili a podľa vás skutočným dôvodom tejto schôdze je kampaň. Ja vás chcem ubezpečiť, že nie je kampaň. Skutočným dôvodom je to, čo pán Lazár robí v tomto štátnom podniku. A že vy sa ho zastávate. Sú kšefty pána Lazára, ktoré vy kryjete.
Záverom chcem len povedať, že hovorili ste dlho, dlhšie možno hovoril už len Fidel Castro. Podarilo sa mu presvedčiť Kubáncov, ale celý svet vedel, že pravda je niekde inde.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda vlády, musím povedať, že tak slabú obhajobu svojho ministra som ešte v tomto pléne Národnej rady nepočul. Ani jeden jediný argument, ani jedno jediné slovo k obvineniu. Dva argumenty zazneli, a síce, že je kampaň.
Pán premiér, ale ak sme pred voľbami, ak beží kampaň, to znamená, že sa môže kradnúť?! Že všetko je v poriadku, lebo beží kampaň?
Druhý argument sa týkal investície v Nitre. Ja sa úprimne teším, že sa podarila investícia. Nech sa podarí kdekoľvek na Slovensku, každému novému pracovnému miestu sa teším. A blahoželám každému, kto sa o to pričiní, nech je to z vašej vlády alebo aj z inej. Ale popri týchto úspechoch vy nemôžte, tieto úspechy, zakrývať rozkrádanie Slovenska. Tridsať miliónov eur. Pán premiér, to sa vám nemôže páčiť. Tridsať miliónov eur. Tu sedel pán minister Draxler. Či by sa nezišli učiteľom? Sedel tu pán minister Čislák. Či by sa nezišli zdravotným sestrám? A tridsať miliónov eur takto ste pustili.
Pán minister Žiga, ešte môžte ukončiť túto schôdzu, ak odvoláte pána Lazára. Lazár je politicky mŕtvy muž. Neoživujte ho. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2015 (pozn. red.: správne má byť – "2016") a gestorský výbor do 22. januára 2015 (pozn. red.: správne má byť – "2016").
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.