23. schôdza

Ďakujem. Ja si dovolím nesúhlasiť s tým, že sa nič nezmení, že sa akurát zvýši administratívna záťaž. Možno zabúdame na tých naozaj jednoduchých podnikateľov, ktorí ešte pred podnikaním, 5 000 euro ešte v živote ani pokope nevideli. A neviem si predstaviť, kde ich títo podnikatelia zoberú, teda ak sa nenájde taký podnikateľ, ktorý bude poskytovať službu zakladania eseročiek s tým, že bude poskytovať týchto 5 000. Čiže podľa mňa to nie je zbytočná administratívna záťaž alebo ďalšia, je to naozaj prekážka pre malých a slušných podnikateľov, ktorí nemajú k dispozícii 5 000 euro.
A ešte jednu vec. Máte pravdu, pán Gál, dôvodová správa k tomuto zákonu, ja som z nej nevyčítal, čo je skutočným dôvodom pre prijatie takéhoto ustanovenia, ktoré vlastne tu máme od deväťdesiateho prvého, áno, tretieho, pardon, kedy bol prijatý zákon.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kadúc, trošku vám budem oponovať. Ten, kto nemá 5 000 eur, podľa zákona by nemal čo zakladať spoločnosť s ručením obmedzeným. On musí aj z titulu, že je spoločníkom, musí zodpovedať do výšky svojho nesplateného vkladu. Čiže keď splatí vklad, musí, ako to je základný atribút obchodnej spoločnosti, že tam vložíte nejaký vklad. Problém je v tom, že keď ten vklad tam vložíte, teraz správca vám podpíše, že ste to vložili, no ten vklad tam musí niekde byť, aj keď na administratívne účely, musí tam byť. Aj tak to spravia účtovným úkonom, že proste ten vklad sa minie. To sa minie, to na nájom administratívnej budovy alebo nájom kancelárie, proste na niečo sa minie.
Teraz oproti tomuto dnešnému stavu ten vklad bude musieť niekto vložiť na bankový účet. Až potom to bude musieť nejako účelne vybrať odtiaľ, čiže to len taká maličká prekážka. Ale čo sa týka toho, že niekto nemá 5 000 eur, tak podľa zákona, keď niekto nemá 5 000 eur, nemôže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nemôžem nevystúpiť k novele Obchodného zákonníka a musím povedať, že k úplne zbytočnej novele Obchodného zákonníka, ktorá je druhá v poradí, ktorú musím takto charakterizovať ako úplne zbytočnú novelu Obchodného zákonníka.
Tá prvá bola tá, v ktorej sa riešili prevody obchodných podielov a obmedzenia pri, respektíve čo treba všetko dokladovať, keď chce človek založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. A teraz treba vklady, pokiaľ sú peňažné, vložiť na účet ešte pred vznikom spoločnosti.
Ja si myslím, že pán poslanec Gál povedal absolútnu pravdu. V reáli sa mení to, že bude treba vykonať plus jeden úkon do banky, bude treba zaplatiť poplatky za tento účet a bude treba urobiť o jednu účtovnú operáciu viac. A reálne sa nič nemení. Na to mi samozrejme môžte povedať, no zas, to nie je zas taká tragédia, no tak budú to robiť, aspoň mám pokoj, lebo minister financií bude spokojný, ktorý mi to dal za úlohu. No len to nie je celkom tak, pretože takých blbostí sa nám začína kopiť v právnom poriadku už proste príliš veľa a naozaj otravujeme ľudí, otravujeme podnikateľov. A potom sa naozaj nemôžeme diviť, že si človek prečíta v novinách, že začíname byť najmenej atraktívni pre nový biznis.
O čo ide? Základné imanie na Slovensku v slovenskom právnom poriadku, ale nielen v slovenskom právnom poriadku, nikde v Európe a nikde na svete nie je majetkový fixný fond. To znamená, základné imanie nie je rezervný fond. To nie sú odložené peniaze na účte. Ale slúži na to, aby sa mohol rozbehnúť biznis. Od toho sú tie vklady. Zároveň, a na tom princípe stojí možno úprava Európskej únie, sa hovorí, že základné imanie má slúžiť ako nejaká garancia voči veriteľom, ale nie v tom zmysle, že tá eseročka má 5 tisíc na účte alebo, že má nehnuteľnosť v hodnote xy, ale v tom zmysle, že tým, ako účtujeme o základnom imaní, malo by nám to garantovať, že toľko majetku v nejakej forme by v tej eseročke malo byť. Či už vo forme hnuteľných vecí, nehnuteľných vecí, ale aj pohľadávok. Čiže pravda je, že keď vložíme vklady a musíme ich vložiť pri vzniku spoločnosti, a to je jedno, či na účet alebo do rúk správcu, musíme ich aj dnes vložiť, pravda je, že na druhý deň po vzniku spoločnosti, ich môžeme použiť a je to úplne v poriadku. Čiže to je jedno, či ich dáte pred vznikom spoločnosti na účet, alebo nie, na druhý deň po vzniku spoločnosti ich môžete použiť a nikto negarantuje, že ich použijete múdro alebo zle. Možnože kúpite jeden hrnček na kávu za päť tisíc eur. A je to otázka, je to otázka zodpovednosti konateľ, akým spôsobom s týmito peniazmi pracuje.
Celosvetovo je spochybňovaný koncept, že základné imanie dokáže ochrániť veriteľov. Preto celosvetový trend je nebazírovať na princípe reálneho zachovania a udržania základného imania. Aj my to vieme. A pokiaľ viem, aj vy máte v pláne prejsť, alebo umožniť zakladať aj jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným, jednoeurové spoločnosti s ručením obmedzeným. Tak načo sa tu teraz hráme?! To, že teraz budeme pol roka alebo rok, kto si bude zakladať spoločnosť s ručením obmedzeným, musí spraviť ešte aj jednu cestu do banky, okrem toho, že pôjde k notárovi a na obchodný register, na to, aby potom o rok sme vlastne nepotrebovali ani dve eurá, lebo bude stačiť jedno euro na to, aby som si založila spoločnosť s ručením obmedzeným. Aj to jedno euro budem musieť dať do banky, pán minister, potom? Alebo načo sa tu hráme, že niečo riešime, keď neriešime absolútne nič?! Pretože celosvetový trend, pretože nielen u nás sú podvodníci, všade na svete sú podvodníci, ale celosvetový trend je, že áno, posilňuje sa nielen zodpovednosť, ale aj ručenie štatutárnych orgánov za záväzky spoločnosti voči veriteľom pri určitých situáciách, napr. pri vstupe do konkurzu, a celosvetovým trendom je, že sa posilňuje aj zodpovednosť, ale hlavne ručenie spoločníkov, majoritných spoločníkov pri určitých transakciách voči veriteľom, pretože ekonomická logika hovorí, že určité transakcie bez vedomia a súhlasu majoritného spoločníka sa v tej spoločnosti urobiť nemôžu. A preto sa zakomponováva istá forma ručenia, minimálne majoritných spoločníkov voči veriteľom, lebo tých chceme chrániť, predovšetkým tých veriteľov v týchto vzťahoch, aby proste nevyprázdňovali spoločníci a konatelia obchodné spoločnosti, a potom nebolo možné vymôcť pohľadávku voči spoločnosti. A predovšetkým sa to rieši vo vzťahu k právnej úprave konkurzu a reštrukturalizácii. Čiže akonáhle ide eseročka do bankrotu alebo do likvidácie, tak tam musia byť nastavené mechanizmy, aby ten konateľ alebo spoločník vedel, ak urobím niečo nekalé, budem musieť platiť do konkurznej podstaty alebo budem musieť vyplácať veriteľov za určitých okolností.
To je celosvetový trend, ktorý ide po podstate problému. Ale my zvyšujeme balast, zvyšujeme byrokraciu, robíme nezmyselnú novelu Obchodného zákonníka, druhú v poradí, ktorá problém nevyrieši. Znásobujeme legislatívu, na čo si všetci podnikatelia sťažujú, že už nestíhajú čítať tie nové zákony, ktoré sa na nich valia. Vieme, že to nič nevyrieši, ale robíme to dookola.
Na druhej strane dnes tu budeme prejednávať exekučný zákon, kde riešime A, ale neriešime B, rýchlosť exekučného konania, pretože, ako som sa na výbore dozvedela od štátnej tajomníčky, to budeme riešiť až o pol roka v druhej novele exekučného konania.
Čiže akútnu vec, vymožiteľnosť práva, aby sa podnikatelia dostali k svojim peniazom, na to máme čas o pol roka to riešiť, napriek tomu, že ste už rok a pol vo vláde, ale proste hlúposti, ktoré nič neriešia, s tými nám sem chodíte každých pár mesiacov. A priznám sa, že ostrejší tón je tu preto, lebo už ma to hnevá. A hnevá ma to aj preto, že dvadsaťpäť rokov je Obchodný zákonník môj dennodenný chlieb, pretože učím obchodné právo dvadsať rokov na vysokej škole, a toto sú veci, ktoré vysvetľujem študentom, a potom, keď dostanem niečo také na stôl v parlamente, tak nemôže to vo mne nezvýšiť adrenalín.
Ďakujem pekne.

Ja by som sa chcel poďakovať Lucii Žitňanskej, že to veľmi presne vyjadrila a uviesť to do súvisu s takou dnešnou realitou. Keď si otvoríte noviny, SME, Hospodárske noviny, zrejme aj ďalšie, tak top správa dnes je, že Slovensko sa prepadlo o ďalších sedem miest v rámci konkurencieschopnosti celého sveta. Sme poslední spolu s Gréckom, minulý rok sme boli tretí od konca. Veľakrát sme to tu spomínali.
A toto, tieto zmeny, ktoré tu, pán minister, ste priniesli, sú presne toho typu, ktoré znižujú konkurencieschopnosť Slovenska, pretože zvyšujú bariéry pre podnikanie, zvyšujú administratívnu náročnosť, zvyšujú finančnú náročnosť, obmedzujú prístup ľudí k rozbehnutiu podnikania, a nemá to žiadny zmysel. Všetci vieme, že tie deklarácie o nejakých ochranách sú absolútnym nezmyslom, že to takto nefunguje, že to nemá žiadny dopad, že to je len napĺňanie nejakých prázdnych, naozaj prázdnych a dávno vypáchnutých hesiel, ktoré niekedy mohli, na 1. mája pred tridsiatimi rokmi, možno znieť dôveryhodne, ale nie dnes, v dnešnej modernej spoločnosti, že ja sa naozaj veľmi čudujem, že sa s takýmito vecami stále stretávame. Stále sa deklaruje, ako treba podporiť rast, hospodársky rast, ako treba podporiť zamestnanosť. A jeden zákon za druhým zhoršuje všetky podmienky pre hospodársky rast, rast zamestnanosti pre podmienky na podnikanie. Absolútne nepochopiteľné z hľadiska deklarácie, ale pochopiteľné z hľadiska tej duchovnej základne, na ktorej, žiaľbohu, táto strana, ktorá dnes vládne, stojí. Socializmus, ktorý nikdy zamestnanosť a podnikanie nepodporoval a vždy hospodárstvo brzdil a ľudí zaťažoval ďalšími a ďalšími bremenami.

Ďakujem za slovo. No ja s väčšinou vystúpenia samozrejme musím súhlasiť a som veľmi rád, lebo proste malo to hlavu a pätu a boli zohľadnené tie trendy, ktoré sú momentálne aktuálne. Len aj to, čo hovoril pán poslanec, to, čo ste hovorili vy, že reálne sa nič nezmení, zmení sa. To, čo vy hovoríte, možno platí v ideálnom svete, že je pravda, že zákon je taký, že tie peniaze naozaj musíte mať k dispozícii, ale v reálnom svete väčšina tých malých a stredných podnikateľov, žiaľ, tie peniaze fakticky nemá. Ona ich vykáže účtovne a nemá ich, nedisponuje nimi. Ako toto je ten pálčivý problém, že ten malý podnikateľ bude si tie peniaze musieť niekde zohnať. A áno, je to garancia toho, že tá spoločnosť disponuje nejakým majetkom, len opäť, dobre viete, že tá vymožiteľnosť práva je aktuálna, až keď dôjde k nejakému rozhodnutiu, súdnemu napríklad, kedy tie peniaze sú z tej spoločnosti už dávno preč.
Preto ak nám vadí tých päť tisíc, tak to znížme, zrušme. Ja sa teším tendenciám, že budeme to znižovať na jedno euro, to je výborné. A prenesme to bremeno zodpovednosti na štatutárov, tých, ktorí konajú teda za určitých podmienok, a spoločníkov alebo tých shareholderov, ktorí naozaj disponujú rozhodovaním v tej spoločnosti.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Žitňanská, ja by som sa vám chcel poďakovať, takisto aj ako kolegom pred vami, že ste poukázali na nedostatky, ktoré sa práve týmto zákonom neriešia a mohli by sa riešiť. Tak ako aj vaši predrečníci spomínali, že živnostníci zrušili živnosti kvôli zvýšeným odvodom a začali si robiť eseročky. Väčšina tých živnostníkov boli poctiví ľudia, ktorí sa snažili uživiť sami, a teraz majú založiť eseročku a tie podmienky sa im majú omnoho sťažiť. Oni boli takí, že žili naozaj preto, aby neboli závislí od systému a aby si mohli zarobiť pre seba a pre svoju rodinu. Ale tým, že sa zase zhoršia tieto podmienky, tak potom ich vyhodíme aj z eseročiek, a tým pádom im neostáva nič iné, len byť závislí od systému. To znamená, že pôjdu na úrady práce. A opäť tu nastáva ten trend, že sa zhoršuje prostredie pre prácu, to znamená, že tí, ktorí by chceli pracovať, tak nebudú môcť pracovať, ktorí by chceli dať aj prácu iným, nebudú môcť dať prácu iným, pretože tie podmienky sa sťažujú.
Ako to už bolo dneska viackrát povedané, Svetové ekonomické fórum nám opäť vydalo tabuľku, kde sme klesli o sedem priečok a stále sa prepadáme. Takže namiesto toho, aby sa skutočne zlepšovalo prostredie a zlepšovali podmienky na podnikanie, tak tieto podmienky sa zhoršujú. Tie argumenty, ktoré sa používajú, žiaľ, nie vždy korešpondujú s realitou a nie vždy korešpondujú aj s tým, ako tí ľudia v reáli fungujú a budú fungovať do budúcnosti. K tomu sa možno vyjadrím niekedy inokedy, v inej časti rozpravy, ale v každom prípade to, čo ste hovorili, je opäť zhoršovanie prostredia namiesto toho, aby sa zlepšovala vymožiteľnosť práva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, poslanci, vypočul som si tuná naozaj rôzne názory, aj mnohokrát protichodné. Trošku ma prekvapil a, musím povedať, aj sklamal pán poslanec Kadúc, pretože aj za súčasnej právnej úpravy, a to tvrdí, že je srdcovka jeho obchodné právo, aj za súčasnej právnej úpravy, a potvrdila to nakoniec aj pani poslankyňa Žitňanská, sa spoločnosť s ručením obmedzeným radí medzi kapitálové spoločnosti. Ak niekto nevie, čo to je kapitálová spoločnosť, tak odporúčam literatúru. Ale fakt je ten, že každý, kto chce podnikať, či to je poctivý živnostník alebo ktokoľvek iný a chce si založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, musí vkladať do spoločnosti aj podľa súčasnej právnej úpravy päťtisíc euro. Kto nemá, môže si založiť verejnú obchodnú spoločnosť, kde zodpovednosť je síce stopercentná, ale nemusí vkladať nič. Čiže odporúčam Obchodný zákonník.
A ešte raz, čo sa týka vkladania, vy ste priamo potvrdili, že dnes sa obchádza zákon. To je podľa vás prípustný stav? No vidíte! Takže potom, o čom hovoríme? My len chceme, aby to, čo zákon predpisuje, bolo aj reálne naplnené. To je obsahom súčasnej novely.
Súhlasím s tým, že ide o zvýšenie administratívnej záťaže, ale čo sa týka vkladania päťtisíc euro, to platí predsa aj dnes, či to vložím do pokladne, alebo to vložím na bankový účet, je to stále tých istých päťtisíc euro, pán poslanec. Takže neviem, o čom to vlastne rozprávate.
A ak hovoríte o sťažení podnikateľského prostredia? No tak my ho ideme sťažiť tým, áno, že budeme vyžadovať to, čo v zákone je napísané, nič viac. Ak to niekomu pripadá, akože plniť si svoju zákonnú povinnosť, za príťaž, no prosím, tak potom to nechám už na úvahu iným, aby si to posúdili, že ako to vlastne vnímame celé.
Ale iné som chcel povedať. Je fakt to, čo povedala aj pani poslankyňa Žitňanská, že trend je znižovať kapitálovú zaťaženosť pri vstupe do podnikania. Samozrejme, keď niekto chce podnikať, tak musí dať nejaký vklad, alebo musí nejakým spôsobom začať. Predsa nedá sa začať s nulou, áno, to by musel mať nejaký geniálny obchodný plán. Väčšinou treba nejaké prostriedky na rozbehnutie firmy, to je samozrejmé. Ale tak ako povedala, aj ja hovorím, máme v legislatívnom pláne úloh na budúci rok zavedenie nového typu spoločnosti s ručením obmedzeným, popri tomto, ktorý existuje, kde bude aj možnosť vkladať len jedno euro s tým, samozrejme, že sa zvýši zodpovednosť štatutárov a spoločníkov primerane, aby sa vyvážilo to, že tam bude nízky vklad.
Ja netvrdím, že tých 5 000 euro, pokiaľ si vloží, že na druhý deň si ich nemôže vybrať za účelom, ktorý je v súlade so zákonom, to je samozrejmé, ale čo sa týka bariér, ktoré tuná chceme nastaviť, aj vo vzťahu k daňovým podvodom, tak musíte pochopiť, že karuselové podvody, ktoré tu boli spomínané, sú robené prostredníctvom desiatok až stoviek eseročiek. Dnes máme takýchto schránkových eseročiek, kde nebolo vložené nič, pretože to je bez problémov, len papierom môžme založiť, áno, tak treba sa pozrieť na túto okolnosť. A na toto sa treba pozrieť, že prečo to robíme. To znamená, že dnes si niekto založí za päť až desať dní sto, dvesto, tisíc eseročiek a začne robiť karuselové daňové podvody. No minimálne tým, že dáme povinnosť, že musí vložiť na účet vstupných päťtisíc euro, ktoré si potom môže samozrejme vybrať, tak zabránime mnohým, aby si takéto množstvá eseročiek naraz zakladalo za nekalým účelom. To je ten zmysel a toto musíte vnímať.
Takže toľko som chcel povedať v reakcii na to, čo tu bolo spomínané. A naozaj som prekvapený teda, že niektorí nie celkom chápu, čo to kapitálová, teda spoločnosť s ručením obmedzeným, znamená. Takže len toľko a predpokladám, že v ďalšej debate potom budeme mať samozrejme aj vecnejšie pripomienky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, kolegovia, predkladaný materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok. Pričom účelom návrhu zákona je smerovať k eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe a k harmonizácii niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009.
Z aplikačnej praxe vyvstáva predovšetkým potreba čiastočne revidovať, precíznejšie a podrobnejšie upraviť pôsobnosť zboru, oprávnenia príslušníka zboru, donucovacie prostriedky a zákonné podmienky ich použitia, a zároveň nanovo vyriešiť otázku oprávneného vstupu do objektov chránených zborom, ktorými podľa návrhu zákona nie sú len objekty generálneho riaditeľstva zboru a ústavov ako takých, ale aj objekty detenčného ústavu.
Z čoraz častejšie sa vyskytujúcich problémov v spojitosti s plnením úloh zboru, ktoré však nespôsobujú výlučne obvinení alebo odsúdení, ale aj takzvané „civilné“, teda tretie osoby, vyvstáva nevyhnutnosť do zákona zakomponovať ako určitý prostriedok generálnej prevencie aj skutkové podstaty priestupkov zodpovedajúcich takémuto nežiaducemu konaniu, nakoľko práve spomínaný zákon o priestupkoch ukladá orgánom štátnej správy a obciam povinnosť viesť občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov, a povinnosť dbať najmä na to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie.
Výpočet donucovacích prostriedkov upravených v platnom znení zákona sa rozširuje o obranný štít, použitie špeciálneho streliva a o prostriedok k zamedzeniu priestorovej orientácie alebo k utajeniu fyzickej identity obvineného alebo odsúdeného, a to s cieľom zvýšiť možnosť použitia účinnejších a humánnejších donucovacích prostriedkov. Čo do podmienok a rozsahu použitia týchto prostriedkov, ide o obdobnú úpravu ako v prípade použitia porovnateľných donucovacích prostriedkov Policajným zborom, avšak s tým rozdielom, že návrh zákona sa presne, v návrhu zákona sa presne konkretizujú prostriedky, ktoré možno použiť aj preventívne ako prostriedky obmedzenia pohybu na predchádzanie protiprávneho konania.
Dôslednou definíciou kľúčových pojmov, ako sú ochrana, stráženie, obrana, eskorta, dozor, dohľad, objekt zboru a tak ďalej, sa zamedzí prípadným výkladovým problémom, keďže tieto pojmy používa aj platné znenie zákona o výkone väzby č. 221/2006 Z. z. a platné znenie zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže ide o určité zosúladenie.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predložený návrh zákona nielen odstráni nedostatky platného znenia zákona, ale precíznejšou úpravou vytvorí predpoklady nevyhnutné pre činnosť zboru pri plnení jeho úloh. Tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti. Toľko.
Ešte by som chcel jednu vec, ktorú som zabudol k predchádzajúcemu bodu. Pán poslanec Kadúc, vy ste tvrdili, že takéto ustanovenie nikdy nebolo v právnom poriadku. Odporúčam vás na predchádzajúce znenie Obchodného zákonníka, teraz vám nepoviem z ktorého roku, ale presne táto povinnosť zložiť základné imanie na bankový účet pred vznikom spoločnosti už tu bola. Takže len toľko.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k, ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený Národnej rade a poslancom v zákonom ustanovenej lehote pred schôdzou NR SR, na ktorej sa uskutočňuje jeho teda prvé čítanie, a po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj, samozrejme, určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda NR SR tento návrh zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku na program tejto schôdze. Zároveň predseda vo svojom rozhodnutí č. 628 z 19. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je najmä odstránenie nedostatkov aplikačnej praxe a harmonizácia niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dovolím si poukázať na to, že práve táto novela vychádza z medzinárodných štandardov upravujúcich činnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže ako takého a po určitom období je to ďalšia z mála komplexných noviel tohto zákona, ktorá vychádza z európskych štandardov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tomto, na tom, že uvedený zákon prerokuje v druhom čítaní
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu NR SR č. 628.
Vážená pani predsedajúca, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.