23. schôdza

Za poslanecký klub KDH vystúpi pán poslanec Brocka.
Nech sa páči.

Vážený pán minister, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni. Je prvé čítanie, máme teraz  balík sociálnych zákonov a aj moji predrečníci začali tak zo širšia najprv, kým prišli ku konkrétnostiam, tak aj ja si dovolím najprv zareagovať na to, čo sa v tejto sále dnes už udialo.
Je mi ľúto, že už, myslím si, neprekryjeme ničím to, čo sa stalo okolo dvanástej, ten konflikt dvoch kolegov poslancov. A myslím si, že je v našom záujme, aby verejnosť bola informovaná v prvom rade o podstatných veciach, že nebolo by dobré, aby teraz hlavná správa a najdôležitejšia vec, ktorá sa tu dnes stala, bol konflikt medzi poslancom Hlinom a poslancom Martvoňom.
Pán predseda výboru hovorí, že už sa nám to nepodarí. Aj mne to je ľúto, lebo zanikli iné dôležité veci. Že predseda vlády bol vyhlásený za Človeka roka, ako vláda preplávala cez krízu, nie? Alebo ďalšia dôležitá informácia z ekonomického fóra z Davosu, že Slovensko je na predposlednom mieste z hľadiska konkurencieschopnosti v Európskej únii, že už len Grécko je za nami. A podľa mňa aj ďalšie iné informácie. Čiže je to škoda, že teda konflikt dvoch poslancov z parlamentu, na prvý pohľad celkom nevinný, prekryje iné dôležité veci. Ale ja som už navrhol predsedovi imunitného výboru, aby imunitný výbor zasadol, rokoval o tej veci a aby sme aj plénu navrhli riešenie. Lebo myslím si, že je potrebné, aby sme isté veci dali na pravú mieru, aby sa veci, ktoré by sa tu stávať nemali, neopakovali. Ale k tomu konfliktu ešte mám jedno podozrenie, že naozaj poslanec Martvoň tými provokáciami chcel odpútať pozornosť od niektorých vecí, len doteraz som nezistil a neviem presne, od ktorých chcel odpútať pozornosť.
Teraz bližšie k téme a k tej sérii sociálnych zákonov. Dámy a páni, je tu teraz návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Nasleduje zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o rodičovskom príspevku, o sociálnom poistení. Pamätáte si, keď bol pán minister v nemocnici, jeho štátny tajomník ohlásil túto sériu zákonov ako reformné návrhy, ktoré urobia zásadný poriadok a budú zásadnou zmenou toho, čo u nás je v tejto oblasti, že sa nebude systém zneužívať, systém sociálnych dávok, že sa zavedie poriadok, že chudobní, tí, ktorí naozaj potrebujú pomoc, tak ju budú dostávať vo väčšej miere, že sa dokonca aj ušetria verejné financie. A ja som mu držal palce, mohol byť reformátorom, alebo pán minister, len celé to nakoniec dopadlo inak. A vy už viete, že do hry vstúpil zasa pán premiér a povedal, že nie, nie, verejné financie sa na úkor sociálnej sféry ozdravovať nebudú. Pritom tieto zákony nie sú len o, nie sú primárne o ozdravovní verejných financií. To znamená, ani z Buriana, ani z ministra Richtera reformátor asi nebude a naďalej budú v našom systéme veci, ktoré sú skôr výrazom plytvania ako adresnej sociálnej politiky.
Ale o tom neskôr, pri tom ďalšom zákone, lebo tento, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pán minister uviedol, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je predsa len trošku z inej kategórie. A tu by som skôr bol menej kritický. Teda menej kritický? By som povedal, že to nie je reformný návrh zákona, ale je to taký zákon o upratovaní, že sa veci, ktoré sa v našom systéme napríklad zneužívali cez tento zákon, že sa budú už asi menej zneužívať. Alebo, no, síce kolega Kaník povedal o iných nových veciach, kde sú možnosti ako, ako to zneužiť, ale zatiaľ to, čo sa zneužívalo cez pomoc v hmotnej núdzi, tak tento návrh reaguje na to. A to vítam, že sú tam také opatrenia v rámci toho upratovania, vyčistenia systému, že za osoby v hmotnej núdzi sa nebudú považovať tí, ktorí sú vo väzení, vo väzbe. Alebo členovia reholí a náboženských spoločností, tak to je predsa pochopiteľné, keď sú títo ľudia zabezpečení, alebo ich základné životné podmienky inak a iným spôsobom, tak nie je potrebné, aby bola taká možnosť cez zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Ďalej, ak sa zvyšuje adresnosť poskytovania sociálnej pomoci, napr. vo vzťahu k starším ľuďom, hendikepovaným, teraz, že sa oceňuje zásluhovosť, že keď niekto sa sám vlastným pričinením usiluje o zlepšenie svojej situácie, že to budeme oceňovať, to je ten osobitný príspevok. Ja to vítam. Ja som v tom videl istú, istý posun, že SMER číta návrhy iných politických strán, že, teda myslím teraz opozičných politických strán, alebo aspoň počúva opozičných politikov, lebo to je, veď to je to, medzitrhom práce, že keď niekto príjme nízko platenú prácu, zároveň bude mať nárok aj na časť dávky v hmotnej núdzi, ktorú pred tým dostával ako nezamestnaný. To je obsahom toho príspevku, toho osobitného príspevku, ktorý sa v zákone navrhuje. Tak isto napríklad aktivačná činnosť formou dobrovoľníckej práce. Ak si dobre pamätáte, pol roka dozadu, veď minister tu navrhoval novelu zákona o službách v zamestnanosti, kde tento príspevok vyhadzovali zo zákona, a na tlak, na naše argumenty, aj teda mimo vládneho sektora, nakoniec to zostalo, zostalo v zákone. A dnes dobrovoľnícka činnosť je vlastne ťažisková forma aktivácie. Ak vylúčim z toho mimoriadne udalosti, lebo teda v zákone sú vymenované, účasť na menších obecných službách, dobrovoľnícka činnosť alebo práce na predchádzaní mimoriadnych situácií. No, čiže mimoriadne situácie sa stávajú, ale je to skôr zriedkavosť, ale tie hlavné oblasti, kde sa môžu ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, aktivovať sa, to znamená, usilovať o zvýšenie svojho príjmu, ťažisko je v účasti na menších obecných službách a na dobrovoľníckej činnosti.
Tiež vítam to, že návrh je jednoznačný, konečne, oproti dnes platnej legislatíve, že vyslovene hovorí o zabezpečení základných životných podmienkach ako o jednom teplom jedle denne, nevyhnutnom ošatení a prístrešku. To, to je tiež istý posun. To, že sa sprísňujú podmienky napríklad na aktivačný príspevok, to, že majú poslanci rozdielny názor na to, že kolega Kaník chce, aby ľudia robili viacej teda, bon napríklad žiada toľko, že už potom medzi aktiváciou a riadnym pracovným pomerom z hľadiska počtu hodín nie je takmer žiaden rozdiel. A vláda navrhuje, aby sa tá minimálna podmienka odpracovaných, alebo hodín zúčastnených na aktivácii, keď navrhuje najmenej 64 hodín mesačne, to je, ak štyri týždne, to je šestnásť hodín týždenne, oproti dnešným desiatim hodinám je to nárast vlastne skoro o raz toľko, no. Čiže tiež sa mi to zdá, že to je lepšie ako teraz. Je to síce menej, ako chce Kaník, ale keď bude Kaník minister, tak môže presadzovať svoje kvóty. Áno. A nakoniec o jeho návrhu budeme rokovať, to je myslím bod 99, čiže ešte je možnosť, že to do našej legislatívy presadí.
Takže ja to vítam, že ste sa inšpirovali návrhmi aj KDH. To je príklad toho, tej aktivácie formou dobrovoľníckej činnosti, lebo to ja považujem za veľmi dôležitú oblasť angažovania sa ľudí, ktorí sú napríklad bez práce, alebo tí, ktorí robia verejnoprospešné činnosti, a toľko priestoru je na Slovensku pre angažovanie sa v tejto oblasti, že nedá sa všetko zaplatiť. A je tu istá skupina ľudí, ktorí sú altruisti, ktorí vedia niektoré veci robiť, že sa obetujú pre iných, že to urobia bez nároku na odmenu. Ale tí, ktorí ich organizujú, predsa len tam je to potrebné istým spôsobom aj oceniť, aj zaplatiť.
Sú tam aj také drobné veci, ktoré súvisia s prijatím tohto zákona, že sa tak trošku aj zvyšuje dávka v hmotnej núdzi. Síce len o jedno euro pri jednotlivcovi a u dvojice skoro o dve eurá, ale prosím. Pri tomto návrhu by som pána ministra tak neodsudzoval. Ja by som skôr sa prihováral za to, že nech pokračuje v rozbehnutej práci, ktorá, ak to nebude škodiť tomu prostrediu pre vytváranie pracovných miest, keď to nebude škodiť tak živnostníkom, ako spomínal kolega Mihál, ak to nebude škodiť rodinám s deťmi, my vás nebudeme brzdiť v takej práci ani v budúcnosti.
Ďakujem za vašu pozornosť.

S faktickými poznámkami, nie sú žiadne faktické poznámky. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec...
Pán minister, do rozpravy?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva obvyklé, že predkladateľ vystupuje ešte priamo v diskusii, keď vystupujú písomne prihlásení poslanci, ale ak dovolíte, je to aj istá úcta k tým ľuďom, k tým trom opozičným politikom, ktorí vystúpili, pretože zhodou okolností sú to všetko bývalí ministri práce, sociálnych vecí. Ja aj napriek tomu, že politicky sa celkom iste nezhodneme na mnohých veciach, si vážim ľudí, ktorí robili na tomto rezorte, pretože je to veľmi náročná práca. Ale teraz trošku konkrétnejšie k niektorým tým veciam, ku ktorým vystúpili.
Priznám sa, že čakal som trošku väčšiu podporu tohto návrhu zákona od môjho predchodcu pána poslanca Mihála, pretože on mal takúto nejakú snahu v čase, keď pôsobil na tomto rezorte, a neuspel. Dokážem zacitovať jeho slová z toho obdobia, ako reagoval na pani premiérku, ktorá mu nepodporila predložiť takýto návrh zákona, na svojich kolegov poslancov, ktorí ho tiež nepodporili z jednotlivých vtedy koaličných strán. "Podobný zbabelý scenár už predviedli pri zákone o hmotnej núdzi, v ktorom bolo naším zámerom podmieniť poberanie dávok aktivitou. Aj túto novelu stopli pravicoví populisti. O to smutnejšie je zistenie, že na dávkach v hmotnej núdzi si niektoré bývalé koaličné politické strany stavajú svoju volebnú kampaň," podčiarkol Mihál. Nechcem to komentovať. Tento výrok hovorí za všetko. Práve preto hovorím, že som očakával aj isté pochopenie a podporu pre tento návrh.
Pred týmto návrhom a aj možnými rizikami a problémami ja mám, ja ako, ako veľkú úctu. Veľkú úctu. A vôbec si nemyslím, že to bude absolútne bezproblémová realizácia, ale mal som tú, alebo mali sme tú odvahu do toho procesu ísť, pretože si myslím, že ten proces už musí začať a je potrebné ho riešiť aj napriek nejakým nedostatkom, ktoré aplikácia tohto zákona môže priniesť. To si v plnej miere uvedomujem. A práve preto tu bude aj istá postupná nábehovosť.
Smerom k pánovi poslancovi Kaníkovi. Je tu jeden veľký rozdiel. Pán poslanec, ty si použil číslo 400 000. Nie, 400 000 máme - a už dneska ani to nie - nezamestnaných. Poberateľov dávok v hmotnej núdzi je 185 000. Keď z toho odrátame ľudí, ktorých sa zákon nebude týkať, lebo medzi poberateľmi dávok v hmotnej núdzi sú napríklad aj dôchodcovia, sú matky, ktoré vychovávajú deti do troch rokov, dávame výnimku pre samostatné matky až do šiestich rokov, lebo tam by to asi bolo nezodpovedné žiadať tú aktiváciu. Tých povinnosť je niečo iné, pripraviť novú generáciu na to, aby bola pripravená na život. To znamená, že to bude vychádzať denne, keď to rozrátame na päť pracovných dní, cca dvadsať tisíc ľudí, ktorí budú takýmto spôsobom pracovať za predpokladu, že sa táto, to znamená, 20 000 skoro na 3 000 obcí sú úplne iné čísla, a z toho vyplývajú aj úplne iné možnosti, ktoré tento zákon ponúka. Uvedomujem si, tie riziká sú, áno, v obciach alebo v priestoroch, kde je tých poberateľov možno v tisícoch. Len treba povedať, že máme presnú analýzu týchto obcí a možno pripravené aj isté riešenia.
Otázka zainteresovania štátnych podnikov. Viete, štátna pomoc je jedna vec, ktorú treba v súvislosti s týmto zvažovať. Dneska štátny podnik má zo zákona tie isté práva a povinnosti ako ktorákoľvek súkromná firma. Ale nie je to úplne zabitá myšlienka, z hľadiska istej perspektívy rozmýšľame aj týmto smerom. Druhá vec, ktorá súvisí s týmto, veľmi úzko a intenzívne komunikujeme s obcami. My si uvedomujeme, že tento zákon nie je možné naplniť, pokiaľ nebude pochopený a prijatá tá podaná ruka zo strany štátu u obcí. Ale znova, odbremeňujeme starostov, osemstošesťdesiat ľudí ideme prijať na úrady práce, ktorí budú organizovať a kontrolovať, ktorí na seba zoberú značnú časť zodpovednosti. Úlohou starostu bude relatívne veľká úloha pripraviť prácu, ale veci s tým súvisiace, tie negatívne, ktoré doteraz možno ovplyvňovali aj samotnú aktivitu starostu, pretože v konečnej miere v jednom období aj títo ľudia sú jeho voliči a na to možno v podvedomí vždy pamätal, bude odbremenený. To znamená, tu vytvárame úplne iný základ a predpoklady. Preto tento návrh zákona skutočne nie je zákonom, ktorý konsoliduje verejné financie. On bude mať dopady na štátny rozpočet. A napríklad ja celkom objektívne predpokladám, teším sa na vystúpenie pána Polláka, že z tých osemstošesťdesiat ľudí bude značné množstvo pracovníkov aj rómskej národnosti, ktorí budú v tom prostredí, myslím si, ďaleko účinnejším nástrojom ako väčšinová populácia. To znamená, že sú tu isté veci, myslím si, že domyslené. Samozrejmá vec, že mám úplne jasno, že chceme nabehnúť v istej časovej fáze, aby sme mali záujem aj viaceré riziká pred tým, použijem výraz, vychytať, a prípadne nevylučujem, že v závere budúceho roku dospejeme k tomu, že budeme tento zákon novelizovať, lebo aplikačná prax prinesie niektoré veci, ktoré bude treba napraviť. Ale na to sme pripravení a, samozrejmá vec, aj máme záujem tieto veci ako zrealizovať.
No a ešte k pánovi poslancovi Mihálovi v súvislosti s tými živnostníkmi, pretože to bolo také, myslím, že gro vystúpenia. Som trošku prekvapený, lebo my sme tieto veci presadili do zákona ešte v minulom roku, ktoré sa týkajú tých živnostníkov. Je to konkrétne novela 599 a tak ďalej. My len preberáme tie veci teraz do tohto zákona, lebo ony už platia, a, no, vy ste, pán poslanec, v minulom roku za novelu tohto zákona hlasovali, čo si ja veľmi vážim a ďakujem, že ste ju podporili. Zato som trošku prekvapený z tej kritiky, lebo, lebo myslel som si, že istým spôsobom riešime niečo, na čom sme sa zhodli už pred rokom a čo od 1. januára je len účinné.
No a presne to, čo povedala kolegyňa Vaľová smerom k tým živnostníkom, od 1. 1. 2013, čo sa týka toho pogromu. No pokiaľ preruší živnosť, má nárok na hmotnú núdzu. Prerušenie živnosti je dneska jednoduchý administratívy akt, aby mohol byť poberateľom, pokiaľ nemá prácu. Dnes je to veľmi flexibilná možnosť. A v tomto prípade a v žiadnom prípade nechcem okrátiť človeka, ktorý sa dostal do nejakých problémov, aby nemohol poberať hmotnú núdzu. A to sa týka aj rodičovského príspevku, platí to isté. Preruší a má opätovne nárok ako tieto veci poberať.
To znamená, že možno také skôr veľmi konkrétne veci, i keď sme v prvom čítaní a ja nebudem mať záujem ani v ďalšej časti, pokiaľ vstúpim do diskusií, hovoriť úplne ku konkrétnym veciam, pretože toto je základná filozofia. Ja som pripravený komunikovať, stretnúť sa, keď treba, a samozrejme na jednotlivých výboroch pred druhým čítaním, ak prídu dobré, zdravé názory. Toto nie je pravicovo-ľavicové zmýšľanie. Keby to malo byť ultraľavicové, použijem, tak s týmto návrhom nejdeme. To je pragmatické. Život, potreba priniesli a jednoducho je potrebné už túto otázku riešiť, lebo ak by sa odložila ešte ďalej, myslím si, že by mohol byť ten problém výrazne, výrazne väčší.
No ale samozrejmá vec, že, a to platí všeobecne aj k tým ďalším zákonom, ktoré budem predkladať. Viete, sociálna politika je značne limitovaná výkonnosťou ekonomiky. To sú spojité nádoby. Tie limity a možnosti sú vždy v tomto prípade určené. Áno, Slovensko je krajina, ktorá dáva finančné prostriedky na sociálnu politiku niekde na chvoste Európy z hľadiska objemov. To sme. Na druhej strane sú veci, u ktorých hovoríme, že tie sociálne dávky sú veľké. No, nie. Náš problém, viete čo je? Nízke mzdy. Nízke mzdy. Aj nízka minimálna mzda, lebo, a to je aj náš problém z hľadiska prípravy napríklad zákona ohľadom minimálneho dôchodku. My potrebujeme nastaviť minimálny dôchodok tak, aby ľuďom sa oplatilo robiť. A toto je ten veľký problém, ktorý s tým súvisí. Samozrejmá vec, že aj minimálna mzda, aj napriek tomu, že by som rád išiel ďaleko, ďaleko vyššie, má svoje limity vzhľadom na ekonomiku a možnosti viacerých firiem, ktoré s tým súvisia. To znamená, že všetko so všetkým súvisí, a pri tejto problematike je potrebné tie veci veľmi rozumne vážiť a mať na zreteli aj tieto veci, ktoré s tým súvisia.
Takže ja chcem poďakovať za tieto tri vystúpenia. Reagoval som zatiaľ len na tie. Bol by som rád, keby tá vecná diskusia pokračovala aj v tej ďalšej časti. Opakujem ešte raz, uvedomujem si aj možné riziká. So ZMOS-ákmi sme sa dohodli, že pracovníci úradov práce vrátane vedenia ministerstva, mňa a štátnych tajomníkov, prejdeme po regionálnych ZMOS-och, kde budeme mať záujem doslova nalievať veľmi konkrétne veci starostom, ako narábať s týmto zákonom, ako sa ho uchytiť. Ja som osobne presvedčený, že obce a mestá na Slovensku potrebujú tú prácu, ktorú títo ľudia môžu odviesť, pretože všade sú skládky, smetiská a veci, ktoré sa dajú realizovať. Ja som presvedčený, že tej práce je v tých obciach a mestách.
Ďakujem. (Potlesk.)

S reakciou na vystúpenie pána ministra štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Mihál.

Ďakujem pekne. Pán minister, oceňujem, že ste šli do rozpravy, že môžeme reagovať aj faktickými poznámkami.
No na vašu kritiku na moju osobu, že prečo som trošku nepochválil zákon, ja vám poviem takto. Mám tu bývalú štátnu tajomníčku Luciu Nicholsonovú, ktorá sa tejto téme primárne venovala, a ja som tu dnes za škaredého. Ona je tu za peknú, čiže ona vás potom určite pochváli vo svojom vystúpení, nebojte sa.
A teraz k tej veci, o ktorej som ja teda hovoril. Vy ste teda na ňu teda veľmi krátko reagovali, že živnostník môže prerušiť živnosť. No my sa stále, pán minister, nejako neviem pochopiť. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, čo je to prerušenie živnosti, a beriem, že v prípade, že ten kvázi živnostník v skutočnosti má len niekde živnostenský list v šuplíku a fakt nič nerobí, ani nemieni robiť, nemá žiadny problém, aby ten živnostenský list buď prerušil alebo rovno vrátil a čerpal si dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou.
Lenže, prosím vás, berte do úvahy dve veci. Je mnoho živnostníkov, ktorí majú živnosť tak, aby aspoň nejakým spôsobom si zarobili, keď nevedia získať trvalé zamestnanie a pod. Je to lepšie ako nič. Robia na živnosť. Zarobia si 100, 200, 300 eur mesačne. Mali nárok na dávky v hmotnej núdzi, na dorovnanie príjmu do tej úrovne dávok a vy im toto zoberiete. Uvedomte si jednu vec, aj z hľadiska štátneho rozpočtu a vášho rozpočtu, keď takýto živnostník sa rozhodne fakt tú živnosť zrušiť, tak tých 100 alebo 200 eur, o ktoré sa mu len, na ktoré sa mu dorovnávala dávka, tá dávka sa mu nebude dorovnávať, ale tých 250 alebo koľko eur s rodinou bude dostávať kompletne od vás, z vášho vrecka. To znamená, že nie 50 eur na vylepšenie, dorovnanie, ale celých 250 eur povedzme dostane. To znamená, že ak takíto živnostníci to zrušia, tak o to viacej im budete musieť platiť. Doplatíte na to aj vy.

Pán poslanec Kaník.

Ja ďakujem pánovi ministrovi aj za to upresnenie toho čísla. Akceptujem. Ale tak ako vy sám ste povedali, áno, problém je to nerovnomerné rozloženie tých ľudí. A tam tie problémy budú nastávať a treba na to myslieť. Ja ten zámer oceňujem, pretože naozaj som rád, že tak ako voda, keď je vytrvalá, tak vyhĺbi dieru aj do skaly, tak aj ja to tak vnímam, že konečne sa prelomilo to, čo ste roky odmietali, a že vidíte, že to treba riešiť a ideme tou istou cestou, len ako inými spôsobmi. A kým je čas, tak si sadnime a poďme to riešiť. Ja veľmi rád sa do tej diskusie zapojím, odbornej, a môžme vylepšovať tie veci, aby to naozaj fungovalo.
Jedna z tých vecí, ktorá je napríklad problém, je formalizmus, ktorý hrozí a ktorý je napríklad daný aj tým, že máme nízky limit na výkon tej práce a už získanie objemu alebo toho príspevku. Pretože za tú krátku dobu sa naozaj nedá nič urobiť, tí ľudia tam chodia len pro forma potom, a to je jedna z ďalších, jeden z ďalších problémov. Keď ste spomínali, že osemsto ľudí príde na úrady práce, tu len upozorňujem, treba dať pozor, aby to naozaj sa neutopilo v papieroch, aby sa to nesústredilo na výkazníctvo, dotazníkovanie, predkladanie kópií všetkého možného a iné blbosti, čo sa rado zvykne, zvykne stať, ale naozaj, aby to bolo jednoduché, transparentné, rýchle. A potom, potom to má šancu na to, aby to prinieslo nejaké pozitívne posuny.
Takže zopakujem na záver len to, že poďme sa na to dívať naozaj vecne. Ja ponúkam, debatujme o tom, či už na výboroch, alebo aj na nejakých špeciálnych stretnutiach, a myslím, potom si viem predstaviť, že za ten zákon aj budeme v konečnom dôsledku hlasovať. Len vychytajme tie riziká, ktoré v ňom dneska vidíme, a prípadne vylepšime nástroje, ktoré v ňom sú obs... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne, ja som sa aj trochu zľakol, keď ste začali hovoriť, pán minister, o tom, že niektoré extrémistické pravicové názory tu používajú ako svoju agendu zákon o hmotnej núdzi, ale potom ste zmiernili tón, a myslím, že tak jak ste skončili, tak budem ja pokračovať.
Zákon o hmotnej núdzi nie je ani pravicový, ani ľavicový, to máte pravdu, pán minister. To, že aj SDKÚ - DS opakovane prináša riešenia na schôdze Národnej rady, na každú schôdzu Národnej rady prichádzame s nejakými riešeniami, ktoré riešia práve problém marginalizovaných skupín, práve ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nízko kvalifikovaných, v chudobnejších regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti, svedčí len o tom, že nás ten problém trápi tak, ako trápi vás. A my teraz musíme nájsť dobré a fungujúce riešenia.
A ja znovu zopakujem, že to, že si to vláda uvedomuje, to, že vy ste dnes prišli s týmto zákonom do parlamentu a ponúkate nejaké riešenia, budem o nich viacej hovoriť vo svojom vystúpení, je chvályhodné. My len hovoríme, že tieto riešenia majú množstvo úskalí, ktoré si aj vy sám uvedomujete. Viete, hneď len jedno, nechcem dlho hovoriť, ale vylúpnem, keď ste povedali, že no vlastne sa to bude týkať zhruba dvadsať tisíc ľudí a na tých tri tisíc obcí to už nie je také zlé číslo. Sedelo by to, keby na každú obec naozaj pripadlo, ja neviem, šesť alebo sedem takýchto ľudí. No len, viete, v Kecerovaciach sa len pousmejú, keď tam máme situáciu, že na tie obecné práce by mali nastúpiť stovky dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie. Starosta to tam nedokáže zmanažovať. Áno, podávate mu pomocnú ruku cez úrad práce. Vnímam to znovu ako nejaký posun, obávam sa, že ale ani úrad práce nebude vedieť v spolupráci so starostom vymyslieť toľko práce. A to je náš problém, že ešte týchto dlhodobo nezamestnaných máme nerovnomerne rozdelených skôr v tých chudobných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)