23. schôdza

Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mezenská.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár pripomienkami poukázala na to, čo mňa znepokojuje na predloženej novele Exekučného poriadku. Hneď v úvode chcem povedať, že okrem týchto mojich pripomienok prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka žiadostí o zníženie exekučných poplatkov.
Ja rovnako, ako pani Kučerová, pani poslankyňa Kučerová poznamenala, samozrejme vítam tento návrh a túto statusovú novelu k Exekučnému poriadku, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Tomu naozaj nieto čo vytknúť za predpokladu, že by som bola iba poslankyňou, ktorá sníma teóriu a to, čo sa naformuluje v písomnej podobe zákona. My však tieto zákony potrebujeme dostať do praxe. A tú bariéru vytvára práve to, že tu prichádza takýto, pre mňa teraz prvýkrát taký legislatívny úkaz, s ktorým som sa zatiaľ nestretla, že sme tu začali diferencovať predkladanie novely statusovej, ktorá zatiaľ nie je vykonateľná, nemá, neobsahuje v sebe nejaké procesné mechanizmy. A odvolávame sa bez toho, aby sme určili konkrétny termín. A ten ma naozaj bude zaujímať, pán minister, kedy bude pripravená procesná novela, ktorá by mala byť aspoň akousi stopou alebo nejakým náznakom toho, aké budú mechanizmy vykonateľnosti takto správne predloženej statusovej novely a kto túto novelu bude vykonávať, kto ju bude garantovať. Lebo akýkoľvek pripravený dokument, v ktorom sa môže prezentovať teoretická snaha o to, ako zvládnuť alarmujúci stav na finančnom trhu, na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov, bude pre mňa myslená vážne až vtedy a tým jediným a pravdivým dôkazom pre mňa bude iba to, ak táto novela bude vykonateľná. Ak ľudia, ktorí dnes čelia, aj to, sú to tisícky ľudí, ktorí čelia v mnohých prípadoch nezákonným exekúciám, kde sa objavujú rozhodcovské doložky, kde rozhodujú rozhodcovské súdy, nekompetentne rozhodujú, kde ľudia prichádzajú o byty dražbami, ak takéto exekučné konania ohrozujúce existenciu ľudí, ak takéto konania budú zastavené.
Táto novela tak, ako je naformulovaná, mi túto istotu nedáva. A rovnako istotu, že bude vykonateľná a použiteľná, mi nedali ani odpovede pani štátnej tajomníčky v procese prerokovávania tejto novely zákona v hospodárskom výbore, keď som sa priamo dopytovala, kto bude garantom a kto bude vykonávateľom tejto novely tohto Exekučného poriadku. Ja viem, že v podstate, ak som aj priamo položila otázku, odpoviete mi, lebo tých otázok v mojom príspevku bude viac a budem veľmi rada, ak dostanem praktické odpovede.
Ak som sa pýtala, na koho mám usmerniť a komu mám poslať takého občana, lebo aj teraz počas parlamentných prázdnin, keď som sa venovala v praxi obhajobe ochrany práv spotrebiteľov, tak asi 80 % tých ľudí, ktorí do kancelárie prichádzali, boli práve poškodení spotrebitelia exekučnými konaniami. A keď sme len išli do takej hrubej analytiky, získali sme dostatok dôkazov o tom, že toto exekučné konanie nie je zákonné, nie je oprávnené.
A teda tá moja otázka znie, za kým máme poslať takéhoto občana? Ja som sa to pýtala štátnej tajomníčky. Komu mám poslať na vybavenie takéhoto občana, kde evidentne oznámením o vykonaní dražby mu hrozí strata jeho vlastného bývania? Teda bývania, ktoré by malo spadať do ústavného práva, do základného práva ochrany obydlia. Ani pani štátna tajomníčka, ani aplikačná prax a, žiaľ, ani tento predložený zákon mi nedáva odpoveď. A nielen mne, ale samozrejme primárne nedáva odpoveď poškodenému, dotknutému občanovi, kto mu v tejto situácii môže pomôcť. Máme tu plejádu rôznych orgánov, môžem ich vymenovať, či je to samotné ministerstvo spravodlivosti, Centrum právnej pomoci, máme tu komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalého marketingu, máme tu policajné zložky, máme tu prokuratúru, ja nemám za kým tohto človeka poslať. Ak ho aj pošlem, prichádza mi s nežiaducou spätnou väzbou, prichádza mi s odpoveďou, ktorá mu nedáva žiadnu šancu na vymoženie jeho oprávneného nároku, nedáva mu žiadnu ochranu.
To je to, ten základný, základný atribút, základný deficit, ktorý táto novela nerieši, a čo vo mne vzbudzuje pochybnosť o tom, že to s riešením alarmujúceho stavu a nárastu exekučných konaní myslí nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj táto vláda vážne. Tu naozaj už nestačí robiť iba zákony a poriadok na papieri. My potrebujeme, aby tu boli konkrétne činy, ktoré výrazným, merateľným spôsobom budú znižovať stále vzrastajúci objem a počet nezákonne spustených exekúcií, ktorých dôsledkom je to, že ľudia majú problém, hlavne ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku a žijú len zo starobných dôchodkov, ktorých sa samozrejme, črtá obava o vlastné prežitie.
Samozrejme pripájam sa aj k tomu, čo tu udeľoval do pozornosti pán poslanec Alojz Hlina. Ďalším takým dôkazom toho, že to s riešením nežiaduceho stavu na finančnom spotrebiteľskom, spotrebiteľsko-úverovom trhu nemyslíme vážne, svedčí aj to množstvo reklám, ktoré stále, či už na rôznych bilbordoch alebo aj v schránkach, nielen ja, ale aj moje okolie nachádza. Máme tu predsa zákon o klamlivej reklame, máme tu Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá, verím, že vie o tomto probléme, ktorá vie o tomto pálčivom probléme, ktorý sa celoplošne dotýka veľkého množstva spotrebiteľov. My veľmi dobre vieme, aká je uvedomelosť a finančná gramotnosť našich občanov. Vieme veľmi dobre. A ministerstvo financií, sám minister financií by vedel potvrdiť, ako je dôležité spúšťať osvetové programy a rôzne školenia pre to, aby sa zvýšila finančná gramotnosť nášho obyvateľstva. Ja si myslím, že tak ako je teraz ochrana a nepromptne nastavený zásah štátu do tohto nežiaduceho stavu zneužívania jednak nevedomosti ľudí a jednak ich sociálno-ekonomického zlého postavenia, že táto situácia a vôbec zásahy a regulácia zo strany kompetentných právnych orgánov vôbec nesvedčia o tom, že s tým chceme niečo vážne urobiť.
Chcem poukázať aj na to, že združenia, ktoré dokážu takýmto ľuďom pomôcť, žijú v poddimenzovanom režime. Vo väčšine prípadov práve spotrebiteľské združenia, ktoré riešia prípady takto poškodených spotrebiteľov bojujúcich o vlastnú záchranu, o vlastné prežitie, o strechu nad hlavou, pracujú a realizujú svoju činnosť v poddimenzovanom finančnom režime. Alebo prostriedky nemajú, alebo túto činnosť robia na humanitárnom princípe, poskytujú svoje služby vlastne na kolene. Takže nejde mi do súvisu tá asymetria. Jednak všetci potvrdzujeme, že je to celospoločenský problém, problém, ktorý má veľmi vážny sociálno-ekonomický rozmer, a na druhej strane o tom, kto sa má s týmto problémom vysporiadať, kto mu má zamedziť, ak hľadáme výkonné zložky, o nich nevieme nič povedať. A ak aj existujú, tak nemajú na to ani technické, ani finančné dostatočné možnosti a dispozície, aby vedeli účinne pomôcť.
Taktiež neviem pochopiť, prečo nemáme v Trestnom poriadku zakotvenú a zadefinovanú úžeru. Ja som presvedčená, že ak by sa v Trestnom poriadku zadefinovala úžera a stanovil by sa horný limit, bavme sa o tom, či to má byť 25 % alebo 30 %, na to, odkedy môžme poskytovanie prostriedkov a určenie odplaty považovať za úžeru, ak by sme takto nastavili túto hornú hranicu, vedeli by sme zamestnať a efektívne zamestnať políciu a zároveň by sme vedeli takto zamedziť vytváraniu stále viac živnej pôdy pre rôznorodé špekulatívne nebankové subjekty, ktoré v sociálno-ekonomickej situácii, v ktorej sa ocitajú mnohí občania, a v stave právnej neuvedomelosti takto našich občanov zaťažujú.
Rovnako by som si, pán minister, chcela vyjasniť jednu zásadnú otázku. A tá už vyplýva vlastne z medzirezortného pripomienkového konania, lebo ako som sa dozvedela, tak gestorom tohto zákona bolo nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj ministerstvo práce a sociálnych vecí, a to podľa toho, ako som si mala možnosť načítať oficiálne informácie, ak by ste teda pochybovali, že sú to len pripomienky, to, čo prednášam, alebo samotný pozmeňujúci návrh, ak by ste mali pochybnosť o tom, že je to len pripomienka opozičných poslancov, tak vás chcem upozorniť a dať vám do pozornosti vlastné pripomienky rezortných orgánov, vašich vlastných rezortných orgánov ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré poukázalo na to, že je potrebné znížiť a teda upraviť vyhlášku o poskytovaní odmien pre exekútorov, a z ich vlastného pripomienkového konania vyplynula požiadavka zníženia týchto poplatkov pre exekútorov. Avšak táto požiadavka ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré je gestorom pripravovanej vyhlášky, síce bola zohľadnená, ale bez toho, aby bolo povedané, kedy bude v tej procesnej forme pripravovanej novely zohľadnená a zadefinovaná. Ja by som naozaj veľmi rada vedela, kedy bude pripravený Exekučný poriadok tak, aby bol nastavený nie v statusovej nejakej omáčkovej, teoretickej forme, lebo toto naozaj nie je odpoveď na to, po čom volá spoločnosť. Ale kedy bude pripravená tak, že bude vykonateľná, že tento zákon bude žiť v praxi a bude pomáhať ľuďom v ochrane ich základných existenčných potrieb, lebo tie sú ohrozené.
Vy, pán minister, dobre viete, a nielen vy, ale aj tá predošlá vláda, že za posledné štyri roky sa zvýšil počet exekučných konaní o 140 %, k 1. januáru 2013 Sociálna poisťovňa vykonávala až 41 478 zrážok z dôchodku, pričom počet exekvovaných poberateľov dôchodku bol 39 tisíc. Sú to naozaj alarmujúce čísla, ktoré by vám mali dať jasný dôkaz o tom, že to tempo predkladania takýchto noviel má byť omnoho rýchlejšie.
V závere teda prečítam náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spoločne s poslancom Igorom Matovičom, teda pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa za 51. bod vkladá nový 52. bod, ktorý znie:
"§ 199"
Prepáčte, ale ruší ma to, nehnevajte sa. (Reakcia vystupujúcej na ruch v sále.)
"(1) Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsoby určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora podľa § 196 a § 197 ods. 2 ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
V druhom bode, výška, odmena, pardon, odsek 2.
"(2) Výška odmeny exekútora stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom podľa ods. 1 pri exekúcii na peňažné plnenie nesmie byť vyššia ako 10 % z vymoženej pohľadávky a pri exekúcii vykonávanej zrážkami z dôchodku nesmie byť vyššia ako 5 % z vymoženej pohľadávky, najmenej však 10 eur a najviac 33 193, 92 eura."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pod bodom 2 navrhujeme v čl. I v bode 75 v § 243b sa za odsek 17 vkladá nový odsek 18, ktorý znie:
"(18) V exekučných konaniach začatých do 31. decembra 2013 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov."
3. V čl. IV sa za slová "okrem článku I bodov" vkladá číslovka "52,".
Samozrejme tento pozmeňujúci návrh predkladáme aj s podrobným zdôvodnením, ktoré som obsahom predniesla už v mojom príspevku.
Takže budem veľmi rada, ak mi teda, pán minister, zodpovedáte tie otázky, na ktoré mi na hospodárskom výbore štátna tajomníčka nevedela zodpovedať, a uistíte ma aj o konkrétnom termíne prípravy procesnej novely a stanovení garančných a vykonávajúcich subjektov, ktoré merateľne budú znižovať počet spustených nezákonných exekúcií, exekúcií, kde podľa mnohých dôkazov postupujú exekútori v rozpore s dobrými mravmi.
Ďakujem.

S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Lipšic.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa rád vyjadril k pár veciam v rámci novely a najmä k tomu, že sa navrhuje znovu zaviesť numerus clausus. Koniec koncov v minulosti sa častokrát sprísňovali aj kompetencie ministerstva, podľa mňa správne, voči exekútorom, lebo sú nositeľmi verejnej moci. Nie vždy realizácia týchto oprávnení ministerstva bola akceptovaná aj súdmi. Koniec koncov práve pán minister ministrovi financií o jednej kauze hovoril, čo mala byť jeho obhajoba voči mne, aj keď ja som v tej veci nerozhodoval, bol to môj predchodca, ale prosím, už každý volí spôsoby a možnosti, aké vie a považuje za slušné.
Ale numerus clausus je problém preto, že znovu podľa mojej mienky to bude vytvárať systém výberových konaní, ktoré budú podliehať podľa mňa ovplyvňovaniu a potenciálne aj korupcii. Numerus clausus zaviedla Mečiarova vláda pri vzniku súkromných exekútorov v roku 1995 alebo 1996, v roku 1999 bol zrušený. To znamená na jednej strane, ísť ďalej cestou sprísňovania povinností exekútorov, je správne, ale zavádzať, že štát bude kontrolovať počet exekútorov, bude v princípe tým pádom komora a štát mať možnosť ich výberu priamo, že nebude určovať trh, to považujem za nesprávne. Kto je zlý, nech z toho stavu vypadne. Ale tak ako pri notároch sa to nepodarilo prelomiť, vracať sa späť pri exekútoroch znamená podľa mojej mienky výrazný krok späť a výraznú možnosť ovplyvňovať, a sme na Slovensku, aj na základe známostí, aj na základe kontaktov, nielen transparentne, to, kto bude a nebude exekútor. A potom budú exekučné úrady, ako boli kedysi do roku 1999, s monopolom pre nejaké územie, so sto zamestnancami, pomaly malá justičná inštitúcia, ktorú mali vplyvní ľudia v regióne.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja si myslím, že je to celkom fajn, že sa zamýšľame nad tým, aký status má mať exekútor a v zásade mi pripadá ako právnickému laikovi, že je to krok správnym smerom, celá táto novela. Ja si myslím, že exekútor by nemal byť symbolom akéhosi kradmého zla, ale ozaj predstaviteľom právnickej elity. Takže určite takéto špecifikovanie a precizovanie podmienok, za ktorých môže vykonávať svoju činnosť, je celkom fajn. Len chcem upozorniť, že, a to mi tak trocha zaznievalo práve z prejavu pani poslankyne Mezenskej, že ozaj musí to byť vyvážené a mali by sme mať na mysli aj status toho exekvovaného.
Ja viem, že exekúcia nemá byť symbolom len nejakej neprávosti, ktorá teda by mala byť charakterizovaná ako rozprávkové zlo, ale je to proste výkon práva. Len sa mi zdá, že mali by sme ozaj zvážiť, aby sa nám nestávalo to, čo sa nám stáva, že ľudia, možnože aj vďaka svojej istej naivite, sa nám dostávajú zo statusu občana do statusu bezdomovca. Tá pasáž o tých bytoch sa mi zdá dosť výstražná. A možno teda ako človek, ktorý má rád históriu, pán minister, chcem len pripomenúť z histórie, keď museli kedysi naši predchodcovia vo vláde tiež cúvnuť a neboli to takí sociáli, a pripomínam, možnože Polomku v roku 1932, alebo Haburu 1935, keď ľudia zistili, že hranica je pretitrovaná a že to takto ďalej nepôjde, takže možno tiež vtedy niekto nepostrehol status občana.
A mne sa vidí, že mali by sme spolu s týmto poriadkom, ktorý prichádza sem do siene zákonnosti, mať na mysli práve aj túto vec, aby sme sa náhodou nestali zbytočnými nasledovníkmi toho, čo sa stalo v Habure alebo v Polomke.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, samozrejme, že určite s dobrým úmyslom vnímam, že možno chcete nejakým spôsobom vsunúť do zákona aj názory, ktoré sú okolo vás na exekútorov, pretože si myslím, že naozaj tento návrh zákona sprísni podmienky exekútorom. Je dobrý, je vyvážený a niekedy naozaj musíme sa vracať aj späť. Tu by som nesúhlasila s niektorými kolegami, pretože mnohokrát boli riešenia, ktoré sa zrušili, a boli správne aj v minulosti.
Ale chcela by som sa vás spýtať, pretože nepovažujem namieste, že ste tu kládli na srdce pánu ministrovi, ako občianske združenia majú dostávať finančné prostriedky, ako ich nedostávajú. A to z toho dôvodu, že si myslím, že ste v konflikte záujmov, pretože ak, opravte ma, ak to nie je pravda, ste doteraz predsedníčkou združenia, pretože sa tu píše, že predkladáte do parlamentu zákony, ak sa tu píše, že máte vrátiť ministerstvu hospodárstva peniaze ako združenie, nechcem byť nejakým rozhodcom. Teraz ste prešli pod ministerstvo spravodlivosti a rozprávate o tom, ako treba dať občianskym združeniam finančné prostriedky. Ja si myslím, že treba, ale to je tretí sektor. Tretí sektor si môže hocikto založiť bez akéhokoľvek odborného vzdelania, bez akýchkoľvek odborných znalostí, a jednoducho bude žiadať peniaze, lebo povie, že on je ten správny, kto sa zastáva týchto ľudí. Ja si myslím, že by to mali byť nejaké združenia, ktoré sú a majú aj nejakú odbornosť alebo majú aj nejakých ľudí, ktorí sa odborne týmito vecami zaoberajú. Nehovorím, že vy ich nemáte alebo, že vám neradia, ale zrejme nie najlepšie, ak musíte vracať peniaze. A teraz ešte idete vyčítať, že tie peniaze nedostávate od ministerstva spravodlivosti.
No asi nedostávate, pokiaľ ste niečo porušili na ministerstve hospodárstva, neznamená, že prejdete pod iné ministerstvo a tam ich dostanete.

Pani poslankyňa Mezenská s reakciou.

Tak, samozrejme, na tento štipľavý útok budem reagovať a možno to skrátim len na jednu takú formuláciu toho, že dva roky naše združenie nemá prostriedky finančné, a pokým budem poslankyňa, ani ich nebudem chcieť. Nebudem ich chcieť, pretože ak sme ich aj dostali a sme ich riadne vyplatili za služby, ktoré sme vykonávali, a tie služby a hlavne výsledky našej práce prinášali priamu pomoc ľuďom, výhry na súdoch, úspešné mimosúdne konania, tak zrazu sme sa dostali do režimu vydierania samým ministerstvom hospodárstva za jeden vyhratý spor, za vedenie jednej veľkej energetickej kauzy.
Takže ak to zhrniem, platí úmera, čím viac ľuďom občianske združenie pomáha, čím viac rozbúra tento skalopevný systém, politický systém alebo ministerský systém, ktorý je ovládaný obchodnou loby a špekulatívnou loby, tým viac je takáto organizácia, a to nielen moja, ubezpečujem vás, pani poslankyňa, ale každá jedna organizácia je určená na odstrel. A to tak, že ani nepotrebuje ministerstvo žiadne dôkazy o tom, či tam bola porušená nejaká disciplína, alebo v ktorých konkrétnych bodoch došlo k súladu so zmluvou. Budete to využívať ako diskreditačný materiál, ale veľmi vám to nepomôže, lebo až by bolo ministerstvo hospodárstva presvedčené o tom, že sme použili prostriedky nesúladne, určite by na nás podalo žalobu a cestou žaloby by si ich pýtalo späť. Lenže ak by ministerstvo takú žalobu dalo, súd by prehralo.
Ďakujem.