23. schôdza

Chcem oceniť, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, a to v tom zmysle, že môžem potvrdiť, že naozaj za jej úradovania, ako bola ministerkou spravodlivosti, tak z pohľadu aplikačnej praxe združenia naozaj sme v praxi priamo pociťovali zvýšený rešpekt súdov pri prešetrovaní rôznych spustených exekučných konaní, kde naozaj bolo podozrenie na to, že exekútor konal v rozpore, či už so zákonom alebo s dobrými mravmi.
Rovnako chcem oceniť jej pripomienku k tomu, že tempo, akým sa pripravuje novela Exekučného poriadku, ešte v takom tom členení, že sa delí na statusovú novelu, potom na procesnú novelu, absolútne nezodpovedá tomu, o čom tu vieme štyri roky a čo stále viac naberá na svojom tempe, a to je enormne sa zvyšujúci počet exekučných konaní, kde ľudia v mnohých prípadoch naozaj sú nadmieru traumatizovaní a vystavovaní nebezpečiu straty vlastného obydlia a zbytočnému napätiu.
No a v neposlednom rade samozrejme, že ak má mať táto novela Exekučného poriadku nejaký praktický prínos a význam, tak je potrebné, a o tom budem asi bližšie rozprávať v rozprave, zabezpečiť tie výkonné zložky, ktoré budú garantovať aplikáciu a vykonateľnosť takto nastavenej novely.
Rovnako chcem oceniť aj ten apel položený práve na význam mimoexekučných konaní, kde máme celý rad štátnych inštitúcií, ktoré by vedeli toto enormné množstvo spustených exekúcií absorbovať a riešiť bez exekučných konaní, mimo exekučných riešení.

Áno? Môžem? Ďakujem za slovo. Ja by som tiež chcela oceniť vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej v tom, že veľmi správne pomenovala poslanie Exekučného poriadku a vlastne, o čom exekúcie sú, a to je vymôcť dlh. A verím aj, že tak ako povedal pán minister, že tie jej pripomienky, ktoré boli vznesené na výbore, budú zapracované potom v procesnej novele.
Ale chcela by som hovoriť predovšetkým o statusovej novele. Konečne, chcem zdôrazniť, že konečne po osemnástich rokoch je tu statusová novela, a oceňujem prácu ministerstva. A osobne ju považujem voči exekútorom za veľmi prísnu, ale je veľmi potrebná. Zbytočne tu budeme počúvať zo všetkých strán, čo ktorý exekútor urobil, mal urobiť, alebo neurobil, alebo ako sa choval k účastníkom konania, pokiaľ im to zákon a súčasná, súčasne platná legislatíva umožňuje, pokiaľ sa takíto exekútori v stave budú nachádzať. A práve nová novela tento problém by mala v krátkej dobe odstrániť. Aj naopak, disciplinárne konania, ktoré veľmi presne a konkrétne novela navrhuje, budú, budú veľkým prínosom. Preto by som práve statusovej novele dala zelenú a mali by sme ju podporiť všetci v sále.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár pripomienkami poukázala na to, čo mňa znepokojuje na predloženej novele Exekučného poriadku. Hneď v úvode chcem povedať, že okrem týchto mojich pripomienok prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka žiadostí o zníženie exekučných poplatkov.
Ja rovnako, ako pani Kučerová, pani poslankyňa Kučerová poznamenala, samozrejme vítam tento návrh a túto statusovú novelu k Exekučnému poriadku, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Tomu naozaj nieto čo vytknúť za predpokladu, že by som bola iba poslankyňou, ktorá sníma teóriu a to, čo sa naformuluje v písomnej podobe zákona. My však tieto zákony potrebujeme dostať do praxe. A tú bariéru vytvára práve to, že tu prichádza takýto, pre mňa teraz prvýkrát taký legislatívny úkaz, s ktorým som sa zatiaľ nestretla, že sme tu začali diferencovať predkladanie novely statusovej, ktorá zatiaľ nie je vykonateľná, nemá, neobsahuje v sebe nejaké procesné mechanizmy. A odvolávame sa bez toho, aby sme určili konkrétny termín. A ten ma naozaj bude zaujímať, pán minister, kedy bude pripravená procesná novela, ktorá by mala byť aspoň akousi stopou alebo nejakým náznakom toho, aké budú mechanizmy vykonateľnosti takto správne predloženej statusovej novely a kto túto novelu bude vykonávať, kto ju bude garantovať. Lebo akýkoľvek pripravený dokument, v ktorom sa môže prezentovať teoretická snaha o to, ako zvládnuť alarmujúci stav na finančnom trhu, na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov, bude pre mňa myslená vážne až vtedy a tým jediným a pravdivým dôkazom pre mňa bude iba to, ak táto novela bude vykonateľná. Ak ľudia, ktorí dnes čelia, aj to, sú to tisícky ľudí, ktorí čelia v mnohých prípadoch nezákonným exekúciám, kde sa objavujú rozhodcovské doložky, kde rozhodujú rozhodcovské súdy, nekompetentne rozhodujú, kde ľudia prichádzajú o byty dražbami, ak takéto exekučné konania ohrozujúce existenciu ľudí, ak takéto konania budú zastavené.
Táto novela tak, ako je naformulovaná, mi túto istotu nedáva. A rovnako istotu, že bude vykonateľná a použiteľná, mi nedali ani odpovede pani štátnej tajomníčky v procese prerokovávania tejto novely zákona v hospodárskom výbore, keď som sa priamo dopytovala, kto bude garantom a kto bude vykonávateľom tejto novely tohto Exekučného poriadku. Ja viem, že v podstate, ak som aj priamo položila otázku, odpoviete mi, lebo tých otázok v mojom príspevku bude viac a budem veľmi rada, ak dostanem praktické odpovede.
Ak som sa pýtala, na koho mám usmerniť a komu mám poslať takého občana, lebo aj teraz počas parlamentných prázdnin, keď som sa venovala v praxi obhajobe ochrany práv spotrebiteľov, tak asi 80 % tých ľudí, ktorí do kancelárie prichádzali, boli práve poškodení spotrebitelia exekučnými konaniami. A keď sme len išli do takej hrubej analytiky, získali sme dostatok dôkazov o tom, že toto exekučné konanie nie je zákonné, nie je oprávnené.
A teda tá moja otázka znie, za kým máme poslať takéhoto občana? Ja som sa to pýtala štátnej tajomníčky. Komu mám poslať na vybavenie takéhoto občana, kde evidentne oznámením o vykonaní dražby mu hrozí strata jeho vlastného bývania? Teda bývania, ktoré by malo spadať do ústavného práva, do základného práva ochrany obydlia. Ani pani štátna tajomníčka, ani aplikačná prax a, žiaľ, ani tento predložený zákon mi nedáva odpoveď. A nielen mne, ale samozrejme primárne nedáva odpoveď poškodenému, dotknutému občanovi, kto mu v tejto situácii môže pomôcť. Máme tu plejádu rôznych orgánov, môžem ich vymenovať, či je to samotné ministerstvo spravodlivosti, Centrum právnej pomoci, máme tu komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalého marketingu, máme tu policajné zložky, máme tu prokuratúru, ja nemám za kým tohto človeka poslať. Ak ho aj pošlem, prichádza mi s nežiaducou spätnou väzbou, prichádza mi s odpoveďou, ktorá mu nedáva žiadnu šancu na vymoženie jeho oprávneného nároku, nedáva mu žiadnu ochranu.
To je to, ten základný, základný atribút, základný deficit, ktorý táto novela nerieši, a čo vo mne vzbudzuje pochybnosť o tom, že to s riešením alarmujúceho stavu a nárastu exekučných konaní myslí nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj táto vláda vážne. Tu naozaj už nestačí robiť iba zákony a poriadok na papieri. My potrebujeme, aby tu boli konkrétne činy, ktoré výrazným, merateľným spôsobom budú znižovať stále vzrastajúci objem a počet nezákonne spustených exekúcií, ktorých dôsledkom je to, že ľudia majú problém, hlavne ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku a žijú len zo starobných dôchodkov, ktorých sa samozrejme, črtá obava o vlastné prežitie.
Samozrejme pripájam sa aj k tomu, čo tu udeľoval do pozornosti pán poslanec Alojz Hlina. Ďalším takým dôkazom toho, že to s riešením nežiaduceho stavu na finančnom spotrebiteľskom, spotrebiteľsko-úverovom trhu nemyslíme vážne, svedčí aj to množstvo reklám, ktoré stále, či už na rôznych bilbordoch alebo aj v schránkach, nielen ja, ale aj moje okolie nachádza. Máme tu predsa zákon o klamlivej reklame, máme tu Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá, verím, že vie o tomto probléme, ktorá vie o tomto pálčivom probléme, ktorý sa celoplošne dotýka veľkého množstva spotrebiteľov. My veľmi dobre vieme, aká je uvedomelosť a finančná gramotnosť našich občanov. Vieme veľmi dobre. A ministerstvo financií, sám minister financií by vedel potvrdiť, ako je dôležité spúšťať osvetové programy a rôzne školenia pre to, aby sa zvýšila finančná gramotnosť nášho obyvateľstva. Ja si myslím, že tak ako je teraz ochrana a nepromptne nastavený zásah štátu do tohto nežiaduceho stavu zneužívania jednak nevedomosti ľudí a jednak ich sociálno-ekonomického zlého postavenia, že táto situácia a vôbec zásahy a regulácia zo strany kompetentných právnych orgánov vôbec nesvedčia o tom, že s tým chceme niečo vážne urobiť.
Chcem poukázať aj na to, že združenia, ktoré dokážu takýmto ľuďom pomôcť, žijú v poddimenzovanom režime. Vo väčšine prípadov práve spotrebiteľské združenia, ktoré riešia prípady takto poškodených spotrebiteľov bojujúcich o vlastnú záchranu, o vlastné prežitie, o strechu nad hlavou, pracujú a realizujú svoju činnosť v poddimenzovanom finančnom režime. Alebo prostriedky nemajú, alebo túto činnosť robia na humanitárnom princípe, poskytujú svoje služby vlastne na kolene. Takže nejde mi do súvisu tá asymetria. Jednak všetci potvrdzujeme, že je to celospoločenský problém, problém, ktorý má veľmi vážny sociálno-ekonomický rozmer, a na druhej strane o tom, kto sa má s týmto problémom vysporiadať, kto mu má zamedziť, ak hľadáme výkonné zložky, o nich nevieme nič povedať. A ak aj existujú, tak nemajú na to ani technické, ani finančné dostatočné možnosti a dispozície, aby vedeli účinne pomôcť.
Taktiež neviem pochopiť, prečo nemáme v Trestnom poriadku zakotvenú a zadefinovanú úžeru. Ja som presvedčená, že ak by sa v Trestnom poriadku zadefinovala úžera a stanovil by sa horný limit, bavme sa o tom, či to má byť 25 % alebo 30 %, na to, odkedy môžme poskytovanie prostriedkov a určenie odplaty považovať za úžeru, ak by sme takto nastavili túto hornú hranicu, vedeli by sme zamestnať a efektívne zamestnať políciu a zároveň by sme vedeli takto zamedziť vytváraniu stále viac živnej pôdy pre rôznorodé špekulatívne nebankové subjekty, ktoré v sociálno-ekonomickej situácii, v ktorej sa ocitajú mnohí občania, a v stave právnej neuvedomelosti takto našich občanov zaťažujú.
Rovnako by som si, pán minister, chcela vyjasniť jednu zásadnú otázku. A tá už vyplýva vlastne z medzirezortného pripomienkového konania, lebo ako som sa dozvedela, tak gestorom tohto zákona bolo nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj ministerstvo práce a sociálnych vecí, a to podľa toho, ako som si mala možnosť načítať oficiálne informácie, ak by ste teda pochybovali, že sú to len pripomienky, to, čo prednášam, alebo samotný pozmeňujúci návrh, ak by ste mali pochybnosť o tom, že je to len pripomienka opozičných poslancov, tak vás chcem upozorniť a dať vám do pozornosti vlastné pripomienky rezortných orgánov, vašich vlastných rezortných orgánov ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré poukázalo na to, že je potrebné znížiť a teda upraviť vyhlášku o poskytovaní odmien pre exekútorov, a z ich vlastného pripomienkového konania vyplynula požiadavka zníženia týchto poplatkov pre exekútorov. Avšak táto požiadavka ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré je gestorom pripravovanej vyhlášky, síce bola zohľadnená, ale bez toho, aby bolo povedané, kedy bude v tej procesnej forme pripravovanej novely zohľadnená a zadefinovaná. Ja by som naozaj veľmi rada vedela, kedy bude pripravený Exekučný poriadok tak, aby bol nastavený nie v statusovej nejakej omáčkovej, teoretickej forme, lebo toto naozaj nie je odpoveď na to, po čom volá spoločnosť. Ale kedy bude pripravená tak, že bude vykonateľná, že tento zákon bude žiť v praxi a bude pomáhať ľuďom v ochrane ich základných existenčných potrieb, lebo tie sú ohrozené.
Vy, pán minister, dobre viete, a nielen vy, ale aj tá predošlá vláda, že za posledné štyri roky sa zvýšil počet exekučných konaní o 140 %, k 1. januáru 2013 Sociálna poisťovňa vykonávala až 41 478 zrážok z dôchodku, pričom počet exekvovaných poberateľov dôchodku bol 39 tisíc. Sú to naozaj alarmujúce čísla, ktoré by vám mali dať jasný dôkaz o tom, že to tempo predkladania takýchto noviel má byť omnoho rýchlejšie.
V závere teda prečítam náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spoločne s poslancom Igorom Matovičom, teda pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa za 51. bod vkladá nový 52. bod, ktorý znie:
"§ 199"
Prepáčte, ale ruší ma to, nehnevajte sa. (Reakcia vystupujúcej na ruch v sále.)
"(1) Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsoby určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora podľa § 196 a § 197 ods. 2 ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
V druhom bode, výška, odmena, pardon, odsek 2.
"(2) Výška odmeny exekútora stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom podľa ods. 1 pri exekúcii na peňažné plnenie nesmie byť vyššia ako 10 % z vymoženej pohľadávky a pri exekúcii vykonávanej zrážkami z dôchodku nesmie byť vyššia ako 5 % z vymoženej pohľadávky, najmenej však 10 eur a najviac 33 193, 92 eura."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pod bodom 2 navrhujeme v čl. I v bode 75 v § 243b sa za odsek 17 vkladá nový odsek 18, ktorý znie:
"(18) V exekučných konaniach začatých do 31. decembra 2013 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov."
3. V čl. IV sa za slová "okrem článku I bodov" vkladá číslovka "52,".
Samozrejme tento pozmeňujúci návrh predkladáme aj s podrobným zdôvodnením, ktoré som obsahom predniesla už v mojom príspevku.
Takže budem veľmi rada, ak mi teda, pán minister, zodpovedáte tie otázky, na ktoré mi na hospodárskom výbore štátna tajomníčka nevedela zodpovedať, a uistíte ma aj o konkrétnom termíne prípravy procesnej novely a stanovení garančných a vykonávajúcich subjektov, ktoré merateľne budú znižovať počet spustených nezákonných exekúcií, exekúcií, kde podľa mnohých dôkazov postupujú exekútori v rozpore s dobrými mravmi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa rád vyjadril k pár veciam v rámci novely a najmä k tomu, že sa navrhuje znovu zaviesť numerus clausus. Koniec koncov v minulosti sa častokrát sprísňovali aj kompetencie ministerstva, podľa mňa správne, voči exekútorom, lebo sú nositeľmi verejnej moci. Nie vždy realizácia týchto oprávnení ministerstva bola akceptovaná aj súdmi. Koniec koncov práve pán minister ministrovi financií o jednej kauze hovoril, čo mala byť jeho obhajoba voči mne, aj keď ja som v tej veci nerozhodoval, bol to môj predchodca, ale prosím, už každý volí spôsoby a možnosti, aké vie a považuje za slušné.
Ale numerus clausus je problém preto, že znovu podľa mojej mienky to bude vytvárať systém výberových konaní, ktoré budú podliehať podľa mňa ovplyvňovaniu a potenciálne aj korupcii. Numerus clausus zaviedla Mečiarova vláda pri vzniku súkromných exekútorov v roku 1995 alebo 1996, v roku 1999 bol zrušený. To znamená na jednej strane, ísť ďalej cestou sprísňovania povinností exekútorov, je správne, ale zavádzať, že štát bude kontrolovať počet exekútorov, bude v princípe tým pádom komora a štát mať možnosť ich výberu priamo, že nebude určovať trh, to považujem za nesprávne. Kto je zlý, nech z toho stavu vypadne. Ale tak ako pri notároch sa to nepodarilo prelomiť, vracať sa späť pri exekútoroch znamená podľa mojej mienky výrazný krok späť a výraznú možnosť ovplyvňovať, a sme na Slovensku, aj na základe známostí, aj na základe kontaktov, nielen transparentne, to, kto bude a nebude exekútor. A potom budú exekučné úrady, ako boli kedysi do roku 1999, s monopolom pre nejaké územie, so sto zamestnancami, pomaly malá justičná inštitúcia, ktorú mali vplyvní ľudia v regióne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja si myslím, že je to celkom fajn, že sa zamýšľame nad tým, aký status má mať exekútor a v zásade mi pripadá ako právnickému laikovi, že je to krok správnym smerom, celá táto novela. Ja si myslím, že exekútor by nemal byť symbolom akéhosi kradmého zla, ale ozaj predstaviteľom právnickej elity. Takže určite takéto špecifikovanie a precizovanie podmienok, za ktorých môže vykonávať svoju činnosť, je celkom fajn. Len chcem upozorniť, že, a to mi tak trocha zaznievalo práve z prejavu pani poslankyne Mezenskej, že ozaj musí to byť vyvážené a mali by sme mať na mysli aj status toho exekvovaného.
Ja viem, že exekúcia nemá byť symbolom len nejakej neprávosti, ktorá teda by mala byť charakterizovaná ako rozprávkové zlo, ale je to proste výkon práva. Len sa mi zdá, že mali by sme ozaj zvážiť, aby sa nám nestávalo to, čo sa nám stáva, že ľudia, možnože aj vďaka svojej istej naivite, sa nám dostávajú zo statusu občana do statusu bezdomovca. Tá pasáž o tých bytoch sa mi zdá dosť výstražná. A možno teda ako človek, ktorý má rád históriu, pán minister, chcem len pripomenúť z histórie, keď museli kedysi naši predchodcovia vo vláde tiež cúvnuť a neboli to takí sociáli, a pripomínam, možnože Polomku v roku 1932, alebo Haburu 1935, keď ľudia zistili, že hranica je pretitrovaná a že to takto ďalej nepôjde, takže možno tiež vtedy niekto nepostrehol status občana.
A mne sa vidí, že mali by sme spolu s týmto poriadkom, ktorý prichádza sem do siene zákonnosti, mať na mysli práve aj túto vec, aby sme sa náhodou nestali zbytočnými nasledovníkmi toho, čo sa stalo v Habure alebo v Polomke.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, samozrejme, že určite s dobrým úmyslom vnímam, že možno chcete nejakým spôsobom vsunúť do zákona aj názory, ktoré sú okolo vás na exekútorov, pretože si myslím, že naozaj tento návrh zákona sprísni podmienky exekútorom. Je dobrý, je vyvážený a niekedy naozaj musíme sa vracať aj späť. Tu by som nesúhlasila s niektorými kolegami, pretože mnohokrát boli riešenia, ktoré sa zrušili, a boli správne aj v minulosti.
Ale chcela by som sa vás spýtať, pretože nepovažujem namieste, že ste tu kládli na srdce pánu ministrovi, ako občianske združenia majú dostávať finančné prostriedky, ako ich nedostávajú. A to z toho dôvodu, že si myslím, že ste v konflikte záujmov, pretože ak, opravte ma, ak to nie je pravda, ste doteraz predsedníčkou združenia, pretože sa tu píše, že predkladáte do parlamentu zákony, ak sa tu píše, že máte vrátiť ministerstvu hospodárstva peniaze ako združenie, nechcem byť nejakým rozhodcom. Teraz ste prešli pod ministerstvo spravodlivosti a rozprávate o tom, ako treba dať občianskym združeniam finančné prostriedky. Ja si myslím, že treba, ale to je tretí sektor. Tretí sektor si môže hocikto založiť bez akéhokoľvek odborného vzdelania, bez akýchkoľvek odborných znalostí, a jednoducho bude žiadať peniaze, lebo povie, že on je ten správny, kto sa zastáva týchto ľudí. Ja si myslím, že by to mali byť nejaké združenia, ktoré sú a majú aj nejakú odbornosť alebo majú aj nejakých ľudí, ktorí sa odborne týmito vecami zaoberajú. Nehovorím, že vy ich nemáte alebo, že vám neradia, ale zrejme nie najlepšie, ak musíte vracať peniaze. A teraz ešte idete vyčítať, že tie peniaze nedostávate od ministerstva spravodlivosti.
No asi nedostávate, pokiaľ ste niečo porušili na ministerstve hospodárstva, neznamená, že prejdete pod iné ministerstvo a tam ich dostanete.

Tak, samozrejme, na tento štipľavý útok budem reagovať a možno to skrátim len na jednu takú formuláciu toho, že dva roky naše združenie nemá prostriedky finančné, a pokým budem poslankyňa, ani ich nebudem chcieť. Nebudem ich chcieť, pretože ak sme ich aj dostali a sme ich riadne vyplatili za služby, ktoré sme vykonávali, a tie služby a hlavne výsledky našej práce prinášali priamu pomoc ľuďom, výhry na súdoch, úspešné mimosúdne konania, tak zrazu sme sa dostali do režimu vydierania samým ministerstvom hospodárstva za jeden vyhratý spor, za vedenie jednej veľkej energetickej kauzy.
Takže ak to zhrniem, platí úmera, čím viac ľuďom občianske združenie pomáha, čím viac rozbúra tento skalopevný systém, politický systém alebo ministerský systém, ktorý je ovládaný obchodnou loby a špekulatívnou loby, tým viac je takáto organizácia, a to nielen moja, ubezpečujem vás, pani poslankyňa, ale každá jedna organizácia je určená na odstrel. A to tak, že ani nepotrebuje ministerstvo žiadne dôkazy o tom, či tam bola porušená nejaká disciplína, alebo v ktorých konkrétnych bodoch došlo k súladu so zmluvou. Budete to využívať ako diskreditačný materiál, ale veľmi vám to nepomôže, lebo až by bolo ministerstvo hospodárstva presvedčené o tom, že sme použili prostriedky nesúladne, určite by na nás podalo žalobu a cestou žaloby by si ich pýtalo späť. Lenže ak by ministerstvo takú žalobu dalo, súd by prehralo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja som si netradične dovolil vystúpiť v rozprave, aby som možno ešte na záver dal možnosť prípadných reakcií, aby to bolo v rámci argumentácie s kolegami vyvážené.
V prvom rade chcem uviesť, že chápem túto novelu Exekučného poriadku ako jeden z prvých krokov, ktorý vo veľmi krátkom čase očakávam, a dúfam, že po tejto statusovej novele príde aj procesná novela, ktorá bude upravovať aj mnohé ďalšie zmeny, ktorých by som sa dotkol neskôr.
To, čo ste, dámy a páni, v rámci diskusie hovorili, ja by som zhrnul ako všeobecný konflikt medzi ochranou spotrebiteľa na jednej strane a vymožiteľnosťou práva. Prečo to hovorím? Chápem a určite je sociálne chrániť spotrebiteľa na jednej strane a ochraňovať ho pred zneužitím práva pred úžerou a pred mnohými ďalšími vecami, ktoré neúmerne záväzky spotrebiteľa zvyšujú, respektíve ho môžu doslova šikanovať. V tejto problematike už máme veľmi intenzívnu a širokú európsku legislatívu, ktorú Slovenská republika do svojho právneho poriadku transponuje, a myslím si, že v mnohých prípadoch sme išli s ochranou spotrebiteľa dokonca nad rámec našich povinností vyplývajúcich z európskeho práva.
Na jednej strane je to teda ochrana spotrebiteľa, ochrana pred nejakými záväzkami, ktoré vznikajú, či už zo zmlúv, z právnych úkonov, zo záväzkov, zo zákona, aby neboli tieto záväzky spotrebiteľa neúmerné. Na druhej strane je tu konflikt s vymožiteľnosťou práva, kde sme skutočne v situácii, že v právnom štáte si záväzky treba plniť. To znamená zmluvy, už od rímskeho práva sa hovorí, zmluvy, respektíve záväzky treba plniť. To znamená, že nemôže sa stať, a ja súhlasím, že musíme chrániť spotrebiteľa, ale na druhej strane nemôže sa stať, že fyzická osoba, či už je to podnikateľ, nepodnikateľ, nerozlišujem, teda nediskriminujem, príde do obchodu a nezaplatí si za tie dva rožky v obchode. Nemôže sa stať, že niekto si zoberie úver a nezaplatí splátky úveru.
Iné je, samozrejme, keď sa na to nabaľujú neúmerne vysoké sankčné poplatky, a tak ďalej. Problém je, že v súčasnej právnej praxi sa stáva, že kvôli ochrane spotrebiteľa, neuznávaniu rozhodcovských doložiek, atď., už nemôžme vymáhať voči spotrebiteľom, alebo nie je možné vymáhať ani istinu, ani to, čo si požičia. A teraz ide o to, že naozaj potrebujeme chrániť spotrebiteľa, ale na druhej strane musíme dbať, a veľmi dobre to bolo povedané aj v diskusii, nabádať ľudí k zodpovednosti: keď si zoberieš úver, musíš ho aj splácať.
Samozrejme, ochrana spotrebiteľa znamená, nekalé poplatky, nekalé úroky, atď., tieto musia vedieť súdy odfiltrovať. To znamená, je to konflikt dvoch princípov. Ja si osobne myslím, že tieto dva princípy musia byť vyvážené. Nemôžme zvýrazňovať jeden voči druhému. A vo vzťahu aj k tomu, vo vzťahu aj k tomu očakávam, že do budúcnosti ministerstvo vyrieši také zásadné problémy, ako rozhodcovské konanie pri ochrane spotrebiteľa. V súčasnosti je možné, na druhej strane exekučné súdy nevydávajú poverenia na rozhodnutia, na judikované pohľadávky, to znamená, exekúcia nemôže fungovať. Nemôžete vykonať právo, čo je na jednej strane dobré pre ochranu spotrebiteľa, pretože neplatí, možno podľa vášho názoru alebo niekoho názoru, subjektívneho, vysoké sankčné poplatky. Na druhej strane zlé pre vymožiteľnosť práva, lebo nevydaním poverenia nemožno vykonať ani istinu dlhu, ani to, čo si požičal.
To znamená, že sú dve možnosti: vylúčiť rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach alebo upraviť osobitným spôsobom rozhodcovské konanie v týchto veciach tak, aby bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa. Aby boli tie negatívne, v rozpore s dobrými mravmi, navyše, záväzky spotrebiteľa odfiltrované a aby plnil len to, čo je v súlade s dobrými mravmi. V tomto očakávam, že napríklad budúca procesná novela, komplexne sa k týmto veciam postaví. Bolo to aj predmetom diskusie na ústavnoprávnom výbore.
Pokiaľ ide o statusovú novelu, dámy a páni, ja oceňujem dve veci. Pokiaľ trváme na tom, že pokiaľ niekto ide do obchodu, musí zaplatiť za tie rožky, pokiaľ ide niekto si zobrať úver, musí zaplatiť istinu a úroky v súlade s dobrými mravmi, tak táto novela robí dve pozitívne veci. V prvom rade môžme sa pýtať, ako to je možné, v histórii Slovenskej republiky exekútor nemal lehotu na vyplatenie peňazí oprávnenému? Exekútor dostal titul, dostal rozhodnutie, exekučný titul, rozsudok súdu alebo iný exekučný titul, vymáhal peniaze pre oprávneného. Predsa je tam rozsudok. Predsa o tom, či to je oprávnené alebo nie, rozhodoval už súd a vymohol peniaze. Bohužiaľ, v praxi sa stalo, že peniaze, ktoré boli vymožené, či už na účte exekútora alebo v hotovostnej pokladnici, oprávnenému neprišli. Teda tomu, komu patrili na základe rozhodnutia súdu.
Veľmi dôležitá vec, ktorá spôsobuje to, že od účinnosti zákona vymožené peňažné prostriedky do štrnástich dní exekútor bude musieť oprávnenému vyplatiť pod sankciou závažného disciplinárneho previnenia a peňažné prostriedky vymožené do účinnosti zákona bude musieť v lehote do 15. novembra. To je obrovský a zásadný posun pre vymožiteľnosť práva. A teraz sa nebavím o spotrebiteľoch. Teraz sa bavím o podnikateľskom prostredí, o vymáhaní, o vymožiteľnosti práva, o tom, o konkurencieschopnosti Slovenskej republiky, že pokiaľ máte rozhodnutia súdov, musíte ich ešte vykonať, aby sme sa považovali za právny štát. A toto je určite posun k lepšiemu.
Jedna vec je samozrejme povinnosť, ktorú deklarujete v zákone, a druhá je samozrejme kontrola a jej vymáhanie. A tu oceňujem druhú vo vzťahu k exekútorom, kontrolné pôsobnosti tak komory a kontrolné právomoci aj ministerstva vo vzťahu k jednotlivým exekútorom.
Pokiaľ ide o zmeny poplatkov, v tejto veci, ako bolo povedané, by som si dovolil povedať len jednu vec. Nie je to možné robiť na kolene, je to potrebné preskúmať z hľadiska nákladovosti týchto činností a možno zapojiť do týchto diskusií viac komoru, ale pripúšťam, že v prvom rade, pokiaľ, dámy a páni, máte v mnohých jednotlivých konaniach, máte v mnohých jednotlivých konaniach pochybnosti o výške poplatkov, je to možno aj tým, že sú nesprávne vyčíslené. Je obrovské množstvo vecí, kde súdy vracajú poverenia, návrhy na vydanie poverenia na exekúciu, práve kvôli tomu, že sú nesprávne vypočítané poplatky. A v tomto prípade ja oceňujem práve kontrolnú pôsobnosť komory na to, aby dávali pozor aj na to, aby poplatky neboli vyčíslované nezákonne vysoko.
Pokiaľ ide o poslednú vec, ja by som si dovolil povedať na margo exekútorov a notárov jednu poznámku. Mám taký pocit, že notári aj exekútori disponujú štátnomocenskými oprávneniami. To znamená, že nie je to podnikateľ, ktorý ponúkne, postavím vám dom, predám vám päť ananásov na trhu a tak ďalej, z hľadiska voľnosti. Ale tak exekútor aj notár disponuje v časti svojich činností, a exekútor vo všetkých, štátnomocenskými opatreniami. Uskutočňuje nútený výkon rozhodnutia exekučného titulu, ktorý nie je ochotný plniť ten, ktorý je podľa rozhodnutia zaviazaný. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že nemyslím si, že v tejto oblasti všetko vyrieši trh. Tam, kde je činnosť niektorej profesie, a v tomto môžme povedať, že je to úrad, založená na štátnomocenských oprávneniach, vyžaduje si to do istej miery reguláciu štátu. Neviem si, dámy a páni, predstaviť, že o počte okresných úradov, o počte úradov práce, bude rozhodovať trh. To znamená, že ktokoľvek kdekoľvek bez akýchkoľvek podmienok si ich bude môcť založiť.
V tomto sú špecifiká, pretože na jednej strane ide o fyzické osoby, na druhej strane vykonávajú činnosť na základe osobitného predpisu a disponujú štátnomocenskými oprávneniami, takže tá regulácia vyplývajúca zo statusovej novely mne osobne dáva logiku.
Na záver poviem, že očakávam od procesnej novely, ktorá, verím, že príde v najkratšom možnom čase, ďalšie zlepšenia. Zrýchlenie exekučného konania, vyriešenie tej disproporcie zaťaženosti exekučných súdov vydávaním poverení, hoci už máme funkčné exekučné tituly, ktoré sú opatrené doložkou právoplatnosti vykonateľnosti. Na druhej strane budeme sa musieť zaoberať aj tým, prečo exekučné súdy idú do merita veci a nevydávajú poverenia práve preto, že ochraňujú spotrebiteľa, a práve preto, že možno cítime problém pri rozhodcovských rozsudkoch a iných veciach. V tomto môžem len držať palce. Túto novelu vítam a môžem povedať, že sa teším na procesnú, ktorá verím, že ďalším spôsobom posunie Slovensko dopredu v oblasti vymožiteľnosti práva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, naozaj, aj z vašej reči teda vyplynulo, že identifikujete chyby a že sa stali chyby. A ja nezávidím, teda koniec koncov nezávidím vôbec, ale už vôbec nezávidím pánovi ministrovi, že jak sa s tým naloží, lebo sa vám to celé žvejklo, jak sa hovorí. Viete, kvôli chamtivosti, kvôli určitej chamtivosti niektorých ľudí, ktorí objavili blue ocean, modrý oceán, v ktorom proste zistili, že to je obrovský trh, ako vydrieť peniaze z dôchodcov a neviem z koho, tak sekundárne vám to spôsobilo aj to, že sa vám to brzdí aj pri normálnych štandardných veciach. Áno. A to je podľa tej, z tej chamtivosti to celé vyplynulo.
Prosím vás pekne, vy ste spôsobili, tento parlament spôsobil, že dôchodca je najlepší dlžník, najlepší dlžník, aký existuje. Nič nie je istejšie a lepší biznis, ako požičať cez nebankovku dôchodcovi a počkať, kým sa omešká, počkať dostatočne dlho, aby si, z požičaných 1000 euro bolo 3 000 euro, potom ich od neho trieskať, dať to exekútorovi, exekútor to dá na sociálku a sociálka posiela z dôchodku.
Prosím vás pekne, keď budete ťažiť ropu v Kuvajte, tak nemáte také zhodnotenie financií, jak keď požičiate dôchodcovi na Slovensku. Takto sa zhodnocujú výborne peniaze. Niekto to objavil, niekto na to prišiel. Preto tým dôchodcom, proste to je normálne, to je, to sú nájazdy, preto tým dôchodcom nútia tie hrnce a hneď im vrazia pod nos úverovú zmluvu. Prosím vás, vy ste vytvorili tú hydru. Pán Burian, ako šéf finančného výboru to vytvoril, tú hydru. Vy ste zrušili RPMN.
Prosím vás pekne, tá vaša ohlásená vojna proti šmejdom, to je kozmetika, lacná kozmetika z Poľska. Lacný make-up, ktorý by si nedala ani neviem aká, nejaká študentka. Prosím vás pekne, ak chcete robiť proti šmejdom, to musíte robiť ináč. A vy viete ako! Lenže to by niekoho bolelo. To by sa vám, možno niekto zavolal. Možno Burianovi by sa to nepáčilo. RPMN, licencie, ďaleko iné a dôslednejšie zákony... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán kolega, celý čas ste hovorili o tom rozpore medzi vymáhateľnosťou práva a medzi ochranou spotrebiteľa. Ani jeden z poslancov, ani opozičných poslancov, nepovedal, že sme proti vymáhateľnosti práva na Slovensku. V žiadnom prípade nie. Ale povedali ste vymáhateľnosť práva, čiže legislatívy, ktorá na Slovensku platí. To znamená, je normálne, že na Slovensku môže po spotrebiteľovi ten, kto mu požičia peniaze, žiadať stovky, dokonca tisícky percent úrokov?! To je tá ročná percentuálna miera nákladov, ktorú ste zrušili v roku 2010. Prvá vláda Roberta Fica v roku 2010 to zrušila. Fungovalo to niekoľko rokov na Slovensku, keď ministerstvo financií určovalo túto ročnú percentuálnu mieru úrokov, ktorá bola odstupňovaná.
Ja som navrhoval taký návrh zákona, aby sa obmedzili stropom úvery na Slovensku. A budete mať vyriešené aj tie exekúcie, aj státisíce exekúcií, s ktorými sa, s ktorými si dneska neviete poradiť. Bude mať vyriešené Sociálna poisťovňa tie, 40 tisíc nových exekúcií voči dôchodcom. Ale treba s tým niečo robiť. Vymáhateľnosť práva. Ale to právo určujeme v tejto sieni, v Národnej rade Slovenskej republiky! Ja keď som vás počúval, tak som myslel, že vy nie ste zo strany SMER, ktorá je sociálna.
Ochrana spotrebiteľa verzus vymáhateľnosť práva. Samozrejme, že to musí byť jedno aj druhé. Vo svete všetky krajiny sa s tým museli vysporiadať. V Česku už 70 %, keď žiadate, úrokov, tak môžu byť považované za úžernícke. Prečo s tým niečo neurobíme?! Ja som rád, že ministerstvo už sa pustilo do niektorých tém, ale tejto témy sa bojíte, veľmi nechcete do toho ísť. (Potlesk.)