23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Zákon o dani z príjmov, je to zákon, z ktorého zväčša ide strach a sme zvyknutí, že o ňom rozprávame v súvislosti so štátnym rozpočtom. Dnes tie dôvody sú iné a vraciam sa k tomu môjmu úvodnému slovu pri zákone o registračných pokladniciach.
Tie ciele sú tri, ktoré sa snažíme v návrhu novely riešiť. Ide naozaj o pokračovanie nekompromisného a koncepčného a systematického boja proti daňovým únikom, a to najmä v tomto prípade zavedením zvýšenej zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov vyplácané nerezidentovi nezmluvných štátov. Ide o balík opatrení, ktorý bude viesť k odstráneniu administratívnej náročnosti pre daňové subjekty. A ide takisto o zvýšenie právnej istoty daňovníkov a o atraktivitu podnikateľského prostredia napr. úpravou základne, z ktorej sa stanovuje nepeňažný príjem v prípade používania motorového vozidla zamestnancom na služobné a súkromné účely.
Predmetom návrhu novely zákona pre vašu informáciu je aj zmena ďalších zákonov, zákonov o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Tu je úprava, v ktorej sa navrhuje stanovenie termínu pre akceptovanie prípadných opráv údajov poskytnutých prostredníctvom Štatistického úradu, ide o časové ohraničenie, zvýšenie tlaku na kontrolu údajov a čo najrýchlejšie vykonanie prípadných úprav s pozitívnym vplyvom aj na rozpočty samospráv.
Z tých opatrení, ktoré sú na stole, naozaj chcem vyzdvihnúť zvýšenie zrážkovej dane na tých 35 %. Musím povedať, že toto opatrenie malo už v prípravnej fáze svoj pozitívny efekt a môžem konkrétne, konkrétne doložiť napríklad iniciatívu Lichtenštajnska, ktorý, Lichtenštajnsko ako krajina, ktorá patrí k obľúbeným destináciám hlavne veľkých korporácií, ktoré sú zaľúbené do nižšej daňovej sadzby, okamžite po našom oznámení zavedenia tejto zrážkovej dane požiadalo o prípravu zmluvy o výmene daňových informácií. Takže v tomto, v tomto čase rezort financií v podstate v oblasti problematiky medzinárodného zdaňovania pracuje na príprave zmluvy medzi Slovenskou republikou a Lichtenštajnským kniežatstvom o výmene daňových informácií.
Asi pre vás nebude prekvapením, že celé roky pred tým, možno 10, 15 rokov, sa toto bájne kniežatstvo bránilo čo len rozhovorom o takejto zmluve. A takisto pokračovaním by mala byť zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia, dvojakému zdaneniu.
Takže to má svoje efekty ešte aj vo fáze prípravnej, a to ešte nemáme vlastne v legislatívnej podobe uzákonené tieto konkrétne opatrenia. V praxi to znamená to, že naozaj akýkoľvek finančný vzťah so spoločnosťou, ktorá bude mať ten daňový domicil v krajine, s ktorou Slovensko nemá žiadny zmluvný vzťah o výmene daňových informácií alebo o zmluve s dvojitým zdanením a akákoľvek operácia bude automaticky zrážkovo zdanená 35 %, čo by malo teda mať zásadný vplyv na odpudenie aj niektorých slovenských podnikateľov prenášať si tieto domicily daňové do takéhoto typu krajín.
Čo vnímam ako vyslovene pozitívne a férové, a je to téma, ktorá sa tu objavovala celé roky, teraz sme naozaj našli odvahu ju riešiť, je postupné, je zmäkčenie v podstate pravidla, ktoré, viete, že sa zrejme aj všeobecne hlavne v menších firmách obchádza, ide o používanie motorového vozidla, ktoré je nakúpené z nákladov firmy a je používané na súkromné účely. Vo veľkých firmách sa to pravidlo daňové naozaj striktne dodržiava a ide vlastne o nepeňažný pôžitok, ktorý sa dodatočne zdaňuje 1 % z obstarávacej ceny. A teraz robíme pozitívnu zmenu, kde v podstate táto cena sa bude postupne znižovať. Aj to 1 % bude z nižšej a z nižšej ceny, pripúšťame vlastne amortizáciu tohto vozidla. Vnímame to ako férové opatrenie a snáď aj opatrenie, ktoré podnieti aj menšie firmy a menších podnikateľov dodržovať zákon. Lebo asi sa naozaj môžme domnievať, že mnohí ho nedodržujú, a je naozaj ťažko kontrolovateľné pri tom množstve firiem dosiahnuť všetkých hriešnikov.
Ide takisto o zjednotenie časového testu pri úprave základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť časovým testom pri tvorbe daňovo uznateľných opravných položiek. Znie to veľmi zložito, ale v podstate motivujeme všetkých neplatičov, aby platili. Pretože ak bude niekto meškať s platením svojich záväzkov, postupne si bude musieť opätovne do svojich výnosov zarátať takúto nezaplatenú faktúru. Čiže robíme to úplne symetricky, podobný systém funguje pri pohľadávkach, kde si vytvárate daňovo uznateľnú právnu položku.
Takže týchto opatrení je tu, samozrejme, oveľa, oveľa viac, ja som vytiahol len niektoré, na ktoré, ktoré sú populárne a ktoré sú aj jasne ľudsky zrozumiteľné. Celý balík týchto opatrení je výsledkom komunikácie s odbornou verejnosťou a zozbieraním podnetov aj od daňových poradcov, od audítorov, od jednotlivých asociácií zamestnávateľov, naozaj sme sa snažili vyjsť v ústrety do takej miery, do akej nám to umožňujú naše finančné možnosti z hľadiska možností rozpočtu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi ministrovi.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ladislavovi Kamenickému.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 589 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.