23. schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pán Jozef Mihál z klubu SaS, ktorý sa však nenachádza v miestnosti, takže budeme pokračovať prihlasovaním do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Je prihlásený jeden pán poslanec, pán poslanec Juraj Miškov, a zároveň mu dávam slovo, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, ak ste si doteraz mysleli, že najväčším iluzionistom na svete, najväčším mágom je David Copperfield, tak vás o chvíľu vyvediem z omylu. Je ním niekto, kto možno neurobí tisíc klikov na počkanie, ale jeho moc je väčšia ako moc ministrov tejto vlády. Nemá síce žiadne kompetencie zo zákona na to, aby mohol predkladať zákony, napriek tomu o jeho zákonoch tu v Národnej rade Slovenskej republiky hlasujeme.
Dámy a páni, tento človek nie je len obyčajným nominantom SMER-u, tento človek je, ako ho nazval Richard Sulík, "nesmrteľným Harabinom slovenskej energetiky". Dámy a páni, Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a je človekom, ktorému sa podarilo schváliť znenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach, zákona, ktorý nenapísali experti na ministerstve hospodárstva, zákon, ktorý si napísal pán Holjenčík, použil pána ministra Malatinského na to, aby tento zákon predložil 83-ke, ktorá ani nevediac, o čom hlasovali, jednoducho tento zákon schválili.
Rovnakým spôsobom, povedal by som, že veľmi perfídnym spôsobom, pán Holjenčík strčil pánovi ministrovi nepriamu novelu do tohto zákona, ktorý má č. 563/2009 a volá sa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dámy a páni, tento návrh novelizuje vo svojom čl. 4 aj zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, to je ten spomínaný zákon, ktorý si pán Holjenčík sám napísal, ale zrejme si zabudol do toho zákona napísať niečo, čo tam nie je, a tak pán Holjenčík vpašoval do zákona pána ministra financií. Ja sa osobne veľmi teším, lebo pred chvíľou nás pán minister financií presviedčal, že všetky zákony, ktoré tu predkladá, sú šité zlatou niťou, že sú to dobré zákony. Tak ja ho v tejto chvíli vyvediem z omylu, pretože predkladá zákon, kde v čl. 4 novelizuje zákon č. 250 o regulácii v sieťových odvetviach, a pritom je to donebavolajúca hlúposť. Dovoľte, aby som vám to prečítal, páni poslanci, pretože iste to ušlo vašej pozornosti.
Do ustanovenia § 9 ods. 1 sa pridáva písmeno i), podľa ktorého "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa osobitného predpisu".
Dovoľte, aby som vám to prečítal ešte raz. ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu.
Pod finančnými záväzkami voči štátu sa podľa dôvodovej správy rozumie, či má regulovaný subjekt splnené svoje daňové povinnosti, svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni a voči zdravotným poisťovniam. Toto chce kontrolovať pán Holjenčík.
Prepáčte, ale to čo je za hlúposť? Čo to je za hlúposť? Nie je dôvod, aby takéto činnosti jednoducho vykonával Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Tento úrad je zriadený v zásade na vykonávanie iných činností, ako na vykonávanie kontrolných zisťovaní, teda kontrol, ktoré sa týkajú nedoplatkov voči štátu. Na to majú kompetencie iné úrady. Nikde nie je uvedené, akým spôsobom sa má pri vykonávaní takejto kontroly postupovať. To je druhá vec, pretože toto si stanoví zrejme pán Holjenčík sám. Toto, jediný dôvod vlastne, prečo takýmto spôsobom pán Holjenčík cez nepriamu novelu v tomto zákone chce kontrolovať regulované subjekty, je v podstate veľmi zákerným spôsobom vstupovať do účtovníctva regulovaných firiem, čo naozaj považujem za neprípustné. Pokiaľ to chce pán Holjenčík robiť, tak nech to povie otvorene, ale nie spôsobom takým, že strčí do zákona o správe daní nepriamu novelu, kde sa chce tváriť ako finančná správa, daňový úrad, Sociálna poisťovňa, ja neviem, ale jednoducho chce vstupovať do účtovníctva firiem.
Takže toto je jednoducho vec, ktorú ja by som veľmi rád, pán minister, počul od teba, ako sa ti to tam dostalo, ako je možné, že tam máš novelu zákona č. 250 o regulácii v sieťových odvetviach v zákone, ktorý je o správe daní (daňový poriadok). Toto by som bol veľmi rád, keby si mi vysvetlil. Pretože pred chvíľou si nás tu všetkých presviedčal, že zákony, ktoré predkladáš tejto Národnej rade, sú šité zlatou niťou. Toto je konkrétny príklad toho, že predkladáte zlé, nekvalitné zákony.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.
Nech sa páči, pán minister.

Malý vysvetľujúci exkurz do oblasti regulácie sieťových odvetví a hlavne do oblasti dotácií, ktoré vyplývajú z fungovania obnoviteľných zdrojov.
Reagujeme v podstate v návrhu tohto zákona na žiadosť ÚRSA, aby im boli možné, aby sa im mohli sprístupniť informácie, ktoré dodnes podľa nás podliehali daňovému tajomstvu. My naozaj v súboji s daňovými únikmi, a mnohokrát ste to aj možno videli na tlačových konferenciách daňovej Kobry, ministra vnútra, ministra financií, finančného riaditeľstva, že sa cítia bezbranní, keď musíme, vieme pomenovať konkrétny delikt, ale my nemôžeme povedať, koho sa ten delikt týka. A niekedy by to, niekedy bolo to veľmi zaujímavé a bolo by to zahanbujúce pre dotyčného človeka alebo organizovanú skupinu a bolo by to aj veľmi edukačné aj pre tých ostatných, ale, bohužiaľ, žijeme v takomto právnom prostredí a za túto líniu zatiaľ naozaj nechcem ísť. Ale nevidíme žiadny problém v tom, aby sa orgán štátnej správy, ktorý nie je u vás obľúbený, alebo nie je u teba obľúbený, pán poslanec, to ja nikomu neberiem, každý má svojich obľúbencov alebo tých, po ktorých sa rád vozí, a nevidím nič zlé v tom, aby ÚRSO mohlo disponovať informáciami, ktoré inak v čistej forme podliehajú pod daňové tajomstvo, a aby napríklad aj nárok na dotáciu z obnoviteľných zdrojov nemala taká spoločnosť, ktorá má záväzky voči štátu.
Lebo tých peňazí, a to je zas kritika aj z vašej strany, a často oprávnená, v objeme je skoro 400 mil. eur na rôzne druhy z obnoviteľných zdrojov. A, áno, môžte to aj chápať aj tak, že sa snažíme, snažíme sa aj možno odoberať tieto nároky, ktoré sú naozaj na 15 rokov fixované, zabetónované aj tým spôsobom, že ak niekto poruší, neplatí, tak ich sankcionujeme, alebo ÚRSO ich bude sankcionovať týmto spôsobom. My dodáme podklady, ÚRSO určite nebude robiť žiadne kontroly, na to nemá žiadne právo. Ide o to, aby sa mohli oboznamovať s týmito informáciami a my aby sme nemohli potom v správnom konaní byť napadnutí, že sme porušili daňové tajomstvo. Je to veľmi, veľmi jednoduché.
Takže toľko na vysvetlenie. Ďakujem.

Ďakujem. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 611. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 587.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Predkladaným návrhom zákona sa zosúlaďujú jednotlivé podmienky pre výkon daňového poradenstva s aktuálnou právnou úpravou zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.
Precizuje sa definícia daňového poradenstva a spresňuje sa aj definícia zahraničného daňového poradcu. Zavádzajú sa ustanovenia o posudzovaní kvalifikačných predpokladov a ukladaní kompenzačného mechanizmu, ktorého účelom je umožniť zahraničným daňovým poradcom poskytovať daňové poradenstvo aj Slovenskej republike.
Návrh zákona taktiež upravuje prístup k tomuto regulovanému povolaniu pre daňových poradcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorí majú úmysel poskytovať daňové poradenstvo na území Slovenska dočasne alebo aj sústavne.
To je všetko, ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Vladislavovi Petrášovi.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov (tlač 611), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23., dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že preložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 587 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, opäť pán poslanec Jozef Mihál z klubu SaS, ten sa v sále nenachádza, preto dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa nikto neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Predpokladám, že pán navrhovateľ ani spravodajca sa nevyjadria, áno. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má tlač 612. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 588.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, predneste vládny návrh zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Po skúsenosti z minulého roka, keď som tu strávil pár týždňov, tak som sa zaprisahal, že už nikdy sem neprídem v tomto volebnom období s dvomi zákonmi, so zákonom o hazarde a so zákonom o správnych poplatkoch. Musím zmeniť tento postoj, a teraz v dobrej veci, naozaj návrh tohto zákona neobsahuje žiadne, žiadne, aspoň dúfam teda, žiadne dôvody na to, aby bol predmetom objektívnej alebo často aj neobjektívnej kritiky. Dôvodom je snaha zaviesť nový systém, ktorý naozaj zvýši, mal by zvýšiť, chceme, aby zvýšil komfort pre občana, aby zvýšil bezpečnosť a transparentnosť pri platení poplatkov. Lebo pravdou je, že systém, v ktorom žijeme dodnes, to znamená v systéme kolkov, ktorý mimochodom pochádza z čias Rakúsko-Uhorska a zostal len na území bývalého Rakúsko-Uhorska už len v Českej republike a tuším ešte v Rakúsku a u nás, je systém, na ktorý sme si síce zvykli a zdá sa nám zrejme aj jasný, aj prehľadný, ale na jednej strane dáva obrovský priestor na opäť falšovanie kolkov a všetky tieto ďalšie neduhy. A na druhej strane, možno je to pre vás prekvapenie a možno nie, neexistuje žiadna evidencia, žiadna evidencia štátu o výbere správnych poplatkov.
Preto ste ma aj tu šticovali minulý rok, keď sme prichádzali so zvyšovaním niektorých poplatkov, a vlastne ste, a možno aj právom, kritizovali, že nevieme dopady konkrétne, lebo štát nemá 20 rokov evidenciu o vykonaných správnych úkonoch. No nemá, lebo ju nemohol mať, ak na druhej strane je papierový kolok, ktorý si kúpite dnes na pošte, a na konci roka sa vám to niekde do jedného vreca celé zleje a viete potom záverečné číslo, ale nemáte žiadnu analytiku o počte úkonov a podobne.
Takže myslím si, že táto snaha ide cez niekoľko vlád, je tu snaha zrušiť kolky ako také, je tu snaha sa vyhnúť nejakým, akýmsi atomizovaným zase systémom, ktorý by nám veľmi radi a za veľké peniaze vyrástli na jednotlivých rezortoch, snažíme sa o centrálne riešenie, ktoré určite bude mať svoje detské boľačky, ako každý veľký systém, ale pevne verím, že na konci dňa bude pozitívnym krokom.
Z tohto pohľadu sa uchádzam aj o trpezlivosť, aj o zhovievavosť aj verejnosti, aj vás ako zákonodarcov.
Predkladaný návrh totiž rieši spôsoby úhrady správnych a súdnych poplatkov po zrušení kolkových známok od 1. júla 2014. Úhrada bude možná priamo na príslušnom orgáne alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta akreditovaného platcu alebo jednotného kontaktného miesta. Priama úhrada bude možná napr. prostredníctvom kioskov, zjednodušených kioskov, špeciálnych registračných pokladní alebo platobnou kartou. Doterajšie možnosti platenia poplatkov poštovným poukazom a prevodom z účtu banke zostávajú, samozrejme, zachované.
Nové spôsoby platenia, evidovania a zúčtovania poplatkov sa budú na jednotlivé orgány zavádzať postupne, počnúc rokom 2014 až do konca roku 2015. Preto sa v zákone ponechávajú súbežne aj existujúce pravidlá platenia, evidovania a zúčtovania poplatku na orgánoch ešte nezapojených do tohto nového systému. Aj preto nájdete v návrhu štátneho rozpočtu aj na budúci rok ešte aj položku ministerstva financií na zaobstaranie tých klasických papierových kolkov.
Technické vybavenie, evidenciu platieb a zúčtovanie poplatkov so štátnym rozpočtom bude zabezpečovať prevádzkovateľ systému, ktorým bude doterajší distribútor kolkových známok. Príslušné orgány majú v súvislosti s navrhovaným novým systémom len povinnosť umožniť prevádzkovateľovi systému umiestniť technické vybavenie na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov vo svojich priestoroch.
Toľko na úvod tohto prvého čítania. Ďakujem vám pekne.