23. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 661), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho ciele a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 635 z 19. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, otvorte rozpravu.

Primárnym cieľom novely je opäť zníženie administratívnych nákladov súvisiacich s vedením účtovníctva a automaticky je s tým spojené aj zmiernenie povinností najmä pre malé podniky.
Zavádzame kategóriu mikroúčtovných jednotiek. V tomto zákone ju naozaj zavádzame. Čiže zopakujem, pôjde o podnikateľov, ktorí spĺňajú aspoň dve z troch veľkostných podmienok: ich majetok je najviac 350-tisíc eur, ich maximálny obrat 700-tisíc eur a počet zamestnancov je najviac 10.
Mikroúčtovná jednotka môže zostavovať účtovnú závierku vo výrazne skrátenej forme. Jej rozsah sa skráti z dnešných 45 strán na 8. Zo 45 na 8. Mikroúčtovná jednotka nemá povinnosť oceňovať reálnou hodnotou cenné papiere, deriváty. Má možnosť časovo nerozlišovať ku koncu účtovného obdobia stále sa opakujúce nevýznamné položky nákladov.
Na Slovensku spĺňa podmienky pre mikroúčtovnú jednotku cca 60 % podnikateľov. Pre predstavu, očakávaná celková úspora počtu strán na účtovnej závierke, ktorú som spomínal, je 2,6 mil., na vyše 2,5 mil. strán. Ak to všetci využijú z tých 60 % podnikateľov, tak ušetria 2,6 mil. strán vypisovaných tlačív.
Pre všetky účtovné jednotky sa navrhuje zverejňovanie účtovnej závierky a výročnej správy prostredníctvom registra účtovných závierok, ktorý nahradí povinnosť zverejnenia v Obchodnom vestníku. Register účtovných závierok bude dostupný pre verejnosť, štátne a verejné inštitúcie.
Znižuje sa periodicita inventarizácie majetku. Pre dlhodobý majetok sa predlžuje lehota z 2 rokov na 4 roky a peňažné prostriedky v hotovosti zo 4-krát za účtovné obdobie sa znižuje na 1-krát za účtovné obdobie.
Zaniká povinnosť účtovať o odloženej dani, ak účtovná jednotka už nemá povinnosť nechať si overiť účtovnú závierku audítorom. Zaniká povinnosť ocenenia cenných papierov a derivátov reálnou hodnotou pre fyzické osoby a účtovné jednotky, ktoré neboli zriadené na účely podnikania, a zjednodušujú sa účtovné predpisy v oblasti odpisov a opravných položiek pre účtovné jednotky, ktoré nie sú zriadené na účely podnikania.
Takisto priamo na rokovaní vlády ešte pri tomto návrhu vládnom boli aj zvýšené hranice na povinnosť auditu, výkonu auditu.
Všetko na úvod. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431 o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 666), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaním si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho ciele a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 640 z 19. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Tak ďakujem za pochopenie, pani podpredsedníčka, a ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pár slov k tomuto návrhu. Vo všeobecnosti hodnotím vysoko pozitívne, pretože obsahuje množstvo veľmi dobrých zmien, ak ako opozícia kritizujeme v mnohých prípadoch zvyšovanie byrokratickej záťaže niekedy až nezmyselným spôsobom, viď kontrolný výkaz DPH, tak v tomto prípade pri zákone o účtovníctve ide o pozitívne zmeny, o zásadné zjednodušenie vedenia povinnosti administratívy účtovníctva pre niektoré firmy, a to teda najmä tie tzv. mikropodniky, čo oceňujem. A bodaj by si príklad z tohto počinu ministerstva financií a vás, pán minister, zobral príklad aj váš rezortný kolega pán Richter a napríklad v Zákonníku práce by sa tiež zamyslel nad tým, či takéto mikropodniky nemali byť od niektorých povinností napríklad oslobodené, pretože ich takisto nadmerne zaťažujú. Nie je to len o účtovníctve, ale je to o všeličom inom. Čiže ešte raz, oceňujem to.
Na druhej strane sa trošku čudujem, že ste neboli odvážnejší v jednom ustanovení, a to je tá povinnosť auditu, už tu to, myslím, zaznelo, pán kolega Sulík sa k tomu mierne nejako vyjadril, tak ja by som to skúsil trošku podrobnejšie.
Zákon o účtovníctve hovorí, že spoločnosť si musí auditovať účtovnú uzávierku, keď sú splnené aspoň dve z troch podmienok. Prvá podmienka je veľkosť, suma majetku. Dnes máme v zákone milión euro, zvyšujete tento limit na milión päťstotisíc. Druhá podmienka je obrat 2 mil. ročne, vy ju zvyšujete na 3 mil. euro. Dobre, fajn. A tretia podmienka je mať viac ako 30 zamestnancov. Túto nechávate tak, ako je. To znamená, keď sú splnené dve z týchto troch podmienok, napríklad firma má viac ako 30 zamestnancov a má majetok vyšší ako podľa vášho návrhu 1 500-tisíc euro, tak musí mať uzávierku auditovanú.
No, je mi ľúto, že ste neboli trošku odvážnejší, možno viete, ak ste si pozreli program schôdze, že spolu s kolegami predkladáme poslanecký návrh novely zákona, alebo teda novelu zákona o účtovníctve práve v tomto bode, kde chcem navrhnúť, resp. navrhli sme, aby sa tieto tri hranice, tieto tri čísla zvýšili na maximálnu možnú úroveň danú štvrtou smernicou Rady o ročnej účtovnej uzávierke, to znamená teda, že by sme mohli ísť v prvom prípade, pokiaľ ide o celkovú sumu majetku, až na hranicu 4 400-tisíc euro, v druhom prípade, pokiaľ ide o obrat, z tých súčasných 2 mil. vy navrhujete 3, až na 8 800-tisíc. No je to teda ešte ten tretí parameter, počet zamestnancov, kde je teda 30, ten nenavrhujete zmeniť, my navrhujeme, aby sme išli takisto až na hranu, a to na 50 zamestnancov.
Ak by sa tieto zmeny presadili, tak by, samozrejme, výrazný počet firiem musel si auditovať uzávierku a audit uzávierky, samozrejme, niečo stojí. Je to či administratívne, či finančne drahá záležitosť a firmy to zaťažuje.
Čiže je mi trošku ľúto, že ste neboli v tomto ambicióznejší. Viem, že náš návrh nepodporíte, vy na tom vašom trvať budete, ale nedalo mi, aby som toto nepovedal.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja si myslím, že detailne sme hovorili o veciach, ktoré naozaj by mali zlepšiť náladu v podnikaní, lebo po takej veľkej inventúre, ktorá nevyšla len z hláv úradníkov, ale bola tu konfrontácia naozaj s vonkajším prostredím, tak ako pri daniach a pri tých ďalších zákonoch, s ktorými som už dnes predstúpil, bola to veľká interakcia s vonkajším prostredím, s asociáciami, so zamestnávateľmi a podobne. Snažili sme sa maximálne so zdravým rozumom dať do úzadia ten úradnícky pohľad na vec a snažili sme sa naozaj veci, ktoré nie sú nevyhnutné a ktoré vieme z hľadiska praxe dlhoročnej, že sa vlastne nevyužívajú, že len zaťažujú, snažili sme sa aj v tomto období vydať bokom.
Ďakujem aj za neobvyklú pochvalu zo strany, z úst pána Mihála k hraniciam auditu. Ja viem, že je to obľúbená téma aj pána Sulíka, aj pána Mihála. Viete veľmi dobre, že narazili ste, aj keď ste boli v pozícii koalície, na znižovanie alebo zvyšovanie týchto hraníc.
V tejto téme si myslím, že každý minister financií je v polohe takého mister Jekkyl, doctor Hyde, lebo na jednej strane musíme si uznať, že úroveň vedenia účtovníctva, úroveň daňových priznaní a daňová kultúra, ak o nej môžem hovoriť, je na Slovensku "prokletě nízká". A logika veci hovorí, že externý pohľad, pohľad zboku a pohľad od férového audítora, by mal túto kultúru zvyšovať. Pravdou je, že máme problémy aj v samotnom stave audítorov, je tu aj problém samotného brania do úvahy daňovej správy, finančnej správy, výsledky auditov. Ale vy hovoríte, že tento krok je opatrný, ale je smerom dopredu, lebo to zvýšenie hraníc je o 50 %.
Ak by sme hovorili o nejakom peletóne krajín, tak sa dostávame zo zadných priečok niekam doprostred, uprostred peletónu, na úroveň Českej republiky, v podstate budeme mať veľmi podobné hranice ako Česká republika. Vy by ste išli ďalej, my sme zatiaľ na to ani chuť, ani odvahu nemali. Ale musím vysloviť odkaz možno Úradu pre dohľad nad audítormi, ktorý má priamy súvis aj s rezortom financií, samozrejme, ale k samotnému stavu audítorov, že bude treba pracovať do budúcnosti, aby si udržali aspoň tieto hranice, ja si to uvedomujem, na tom, aby výroky audítorov mali váhu aj v oblasti daňových priznaní a v oblasti vzťahu so štátom. Bohužiaľ, dnes nemajú. Poviem to úplne, poviem to po slovensky, nie je tu dôvera orgánov štátnej správy vo výsledky auditu. A to je zlé. Lebo veľkou predajnou hodnotou tých auditov by malo byť to, že ak to verifikuje audítor, tak potom by to daňové priznanie, odvodové priznanie malo byť okej, alebo z vysokého percenta v poriadku. A tá dôvera tu nie je.
Čiže myslím, že táto téma zostane živá a na tej strane audítorskej obce, si myslím, že treba pracovať v tej oblasti, aby buď prevzali časť zodpovednosti za výroky, ktoré budú mať vzťah aj k daňovej povinnosti, alebo aspoň zvýšili dôveru v svoje výstupy smerom k orgánom štátnej správy, ktoré sa venujú odvodom a daňovým povinnostiam.
Toľkoto. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh zákona naozaj predstavuje prelomovú právnu normu v komunikácii občanov a podnikateľov s verejnou mocou, ktorej cieľom je vytvoriť legislatívne podmienky pre výkon verejnej moci elektronickými prostriedkami. To umožní realizáciu elektronických služieb orgánov verejnej moci jednotným spôsobom.
Nosná forma komunikácie s verejnou mocou vrátane komunikácie medzi úradmi navzájom bude plne elektronická. Očakávame podstatné zvýšenie celkovej efektívnosti, pružnosti a bezpečnosti elektronickej komunikácie.
Na začiatku tohto procesu zostane zachovaná aj alternatíva papierovej, listinnej komunikácie, a to minimálne po dobu trvania prechodného obdobia, ktoré je dnes stanovené na tri roky.
Súčasťou návrhu zákona je aj zavedenie absentujúcich inštitútov pre elektronické schránky pre právnické a fyzické osoby, ďalej identifikácia, autentifikácia osôb, konverzia dokumentov, autorizácia dokumentov, platenie poplatkov cez akreditovaných platcov, ďalej integrované obslužné miesta, zriadenie inštitútu referenčných registrov, zriadenie inštitútu elektronickej značky ako alternatívy k zaručenému elektronickému podpisu pre podpis vykonaný automatizovanými prostriedkami. A takisto zavádzame inštitút elektronickej doručenky.
Je potrebné zdôrazniť, že tu nejde o nahrádzanie už existujúcich osobitných právnych predpisov, ale len a len o ustanovenie elektronickej alternatívy k doteraz papierovému spôsobu výkonu verejnej moci. Čiže rozsah kompetencií, ktorými orgány verejnej moci disponujú v súčasnosti podľa osobitných predpisov, zostanú v plnej miere zachované.
Subjekt si bude môcť vybrať spôsob komunikácie s orgánom verejnej moci, a to elektronicky alebo papierovo, pričom táto voľba bude v ďalšom procese záväzná. Uplatní sa aj zásada, že štát nebude vyžadovať predloženie informácií, ktorými už jeho orgány disponujú. To je naozaj kľúčová, kľúčové posolstvo.
Čo toto, samozrejme, prispeje k odbremeneniu subjektov pri komunikácii s orgánom verejnej moci a verejná moc bude navonok chápaná ako jeden subjekt, a preto bude primárne využívať všetky informácie, ktoré už má k dispozícii.
Zákon bude de facto virtualizovať administratívne konanie, avšak s právne záväznými účinkami tak, ako ich poznáme v súčasnosti. Našou ambíciou je výraznou mierou zvýšiť celkovú úroveň informatizácie Slovenska a zefektívniť fungovanie verejnej moci voči občanovi.
Musím však zdôrazniť, že prijatie tohto zákona neznamená okamžité vyriešenie všetkých problémov.
So zmenou procesov súvisí aj zmena ďalších osobitných predpisov, ktoré boli identifikované v materiáli, ktorý sa volá "Analýza legislatívneho prostredia a zoznam právnych predpisov určených pre implementáciu elektronického spracovania AG". Tento dokument bol schválený uznesením vlády ešte v roku 2009, preto budú musieť všetky ústredné orgány štátnej správy zvýšiť svoje úsilie tak, aby, aby pripravili všetky svoje agendy a procesy a dali ich do súladu s platným uznesením vlády a aj so znením tohto zákonu, a to nebude cesta jednoduchá.
Ďakujem pekne.