23. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Relatívne stručne, pretože príspevok na starostlivosť o dieťa a rodičovský príspevok tvoria istý neoddeliteľný systém spoločný, logicky nasledujú, niekde sa vzájomne aj prelínajú, tak že aj tento zákon ide alebo táto novela ide po tom predchádzajúcom, má svoju logičnosť. Ja to, čo som povedal v závere k tomu predchádzajúcemu zákonu, môžem len znova zopakovať. Ďakujem za všetky vecné vystúpenia k tejto problematike, ktoré tu zazneli. Každopádne vnímam, že je tu záujem istým spôsobom vylepšovať to, čo sme my navrhli. To, čo sme navrhli, skôr vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe a je tu snaha problémy, ktoré sa tu objavili, aby sa ďalej jednoducho neopakovali a z toho titulu robíme alebo navrhujeme tie zmeny, ktoré sú tam. Ja si myslím, že sú logické a pochopiteľné, že je potrebné ich jednoducho realizovať.
Ak dovolíte, vzhľadom na to, že dosť drvivá časť diskusie sa venovala legislatívnemu procesu, bolo by asi odo mňa nezodpovedné, keby som k tomu nezaujal stanovisko. Legislatívny proces, on má svoje časové a obsahové súvislosti. Začína niekde od legislatívneho zámeru a de facto a de iure končí niekde až podpisom pána prezidenta pod schváleným zákonom v Národnej rade Slovenskej republiky. Vždy dovtedy prechádza istým procesom, pripomienkovým konaním. Má svoje opodstatnenie pre rezort práce a sociálnych vecí. Sú v tomto prípade veľmi dôležití napríklad aj sociálni partneri a akékoľvek zmeny, ktoré sú navrhované na hospodárskej, sociálnej rade, sú veľmi významným faktorom pre to, aby sa aj vecné, aj odborné pracoviská ministerstva touto problematikou alebo tými návrhmi zaoberali. No a k tomu asi toľko. Podívajte sa. Ministerstvo predložilo alebo ponúklo do diskusie navrhované zmeny, ktoré, by som povedal, boli, zásadne menili pravidlá systému rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa. Áno. Treba povedať, že ministerstvo vždy pri podobných, ale nielen sociálnych, ale aj spoločenských témach hľadá širší konsenzus. Ten je nevyhnutný. Opakujem ešte raz. Sociálny dialóg, to je jedna z najväčších priorít ministerstva práce, sociálnych vecí aj v predchádzajúcom období pri akejkoľvek príprave novely zákona. V pripomienkovom konaní sa časť verejnosti, ktorej sa problematika priamo dotýkala, priklonila k zachovaniu súčasných pravidiel. Aj ustúpenie od niektorých predkladaných návrhov je legitímnym výsledkom legislatívneho procesu a vlastne tým sa len potvrdzuje jeho zmysel. A za týmto si stojím. A to bol proces, ktorý bol aj v tomto prípade. Jednoducho každé jedno pripomienkové konanie je o tom, že sa získava aj názor verejnosti. A my sme celkom logicky tieto veci zvážili a ponúkli rozmer, ktorý reaguje na aplikačnú prax a novelizuje veci, ktoré život ukázal na to, že je potrebné meniť.
Ak dovolíte, jedna poznámka ešte k príspevku na starostlivosť na dieťa. Dobre povedané, áno, Európsky sociálny fond. No sme trošku v zložitom období. Rok 2013 je niečo, keď niečo končí a niečo nové začína, alebo minimálne sa pripravuje. Tí, ktorí podrobnejšie sledujete, veľmi dobre viete, že operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia nie je program, ktorému by hrozilo, že prepadnú nejaké finančné prostriedky. Naopak, už vlani bežala realokácia. To znamená presunutie prostriedkov z iných operačných programov alebo v tomto prípade v rámci operačného programu v oblasti vzdelávania do problematiky zamestnanosti, pretože vieme tieto prostriedky jednoducho vyčerpať na účelné veci. To znamená, že toto je tá otázka, ktorá je tu trošku teraz momentálne zložitejšia. My sme v procese. Ja už poznám návrh nejakej alokácie, ktorá súvisí s novým programovacím obdobím. Samozrejmá vec, že konkretizácia týchto vecí dneska intenzívne beží aj s konzultáciami s Európskou komisiou. Preto je logické, že je tu isté riziko stavať absolútne akýkoľvek príspevok len na prostriedkoch z Európskeho sociálneho fondu. Tiež má svoje riziká, nie malé. Možno by sa niekedy dalo aj povedať, že je to aj nezodpovedné, ale vzhľadom na objem prostriedkov, o ktorý sa v tomto prípade jedná, to nevidím až tak zle. Takže ja som pripravený. Aj tá konkretizácia bude nejak postupovať ďalej na túto tému aj vzhľadom na to, čo tu zaznelo, niektoré návrhy v súvislosti s možnými doplneniami alebo, nazvem to, navýšením vecí sa vážne zaoberať, ale bude to v značnej miere záležať od toho, do akej miery je možné uvažovať v tom budúcom programovacom období s pokrytím týchto náležitostí, ktoré súvisia s týmito finančnými prostriedkami.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa navrhujú zmeny v troch hlavných oblastiach, ktorými sú:
1. zníženie administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb,
2. zlepšenie postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa,
3. je to úprava postupu vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou.
Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať podnikateľské prostredie, a to najmä znižovaním administratívnej zaťaženosti, preto sa navrhuje zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a zaviesť povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného. V súvislosti s aplikačnými problémami posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe registrácie takejto osoby u správcu dane sa navrhuje zmeniť spôsob posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bude priamo závisieť od dosahovania príjmov z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a nie od registrácie tejto osoby u správcu dane, čo rovnako prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb.
Ďalším z opatrení podporujúcim znižovanie administratívnej záťaže v sociálnom poistení je zánik dobrovoľného poistenia v prípadoch, ak dobrovoľne poistená osoba nezaplatila poistné na dobrovoľné poistenie dva kalendárne mesiace za sebou nasledujúce. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dobrovoľné poistenie, je dôvodné predpokladať, že dobrovoľne poistená osoba nezaplatením poistného za dva mesiace po sebe nasledujúce vyjadruje vôľu nebyť naďalej dobrovoľne poistená. Obdobná zásada sa uplatňuje aj v komerčnom poistení a dobrovoľne poistené osoby sa mylne domnievajú, že platí aj v dobrovoľnom sociálnom poistení, neodhlásia sa z dobrovoľného poistenia a neplatia poistné, čím im neustále narastá nedoplatok na poistnom a Sociálna poisťovňa im predpíše penále za nesplnenie povinnosti odviesť poistné.
V súvislosti so zavedením platenia poistného aj z dohôd dochádza k situáciám, kedy si osoby starajúce sa o deti privyrábajú počas materskej a rodičovskej dovolenky na dohodu, z ktorej ale majú nízky príjem a tento im negatívne ovplyvňuje výšku dávky v nezamestnanosti aj po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, prídu o prácu a sú odkázaní na dávku v nezamestnanosti. Preto sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje vylúčiť príjmy dosahované v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvňujú denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky.
Poskytovanie rôznych benefitov zamestnávateľom počas poberania nemocenských dávok taktiež negatívne ovplyvňuje nárok zamestnanca na nemocenskú dávku, preto sa navrhuje umožniť poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v období trvania nároku na vyplatenie nemocenskej dávky.
V oblasti vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zrušiť možnosť postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovne na inú osobu okrem právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, umožniť povoliť splátky dlžných súm aj na pohľadávkach na dávkach a zvýšiť diskontnú úroveň, úrokovú sadzbu pri povolení splátok dlžných súm poistného na trojnásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. V záujme vykrývania deficitov v základných fondoch, najmä v starobnom, z vlastných prostriedkov Sociálnej poisťovne sa navrhuje zaviesť automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku správneho fondu do rezervného fondu solidarity. Súčasťou návrhu zákona je aj predĺženie obdobia presúvania disponibilných finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok, do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov, na dávky z predchádzajúcich, s predchádzajúcim súhlasom dozornej rady a predĺženie obdobia, obdobia doteraz, doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie do konca roku 2017.
V súvislosti so zmenami navrhovanými v rámci novely zákona o sociálnom poistení sa navrhuje primerane upraviť aj zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Je to obdobne ako pri poskytovaní nemocenských dávok, sa navrhuje riešiť situácie, keď k splneniu všeobecnej podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu. Je to napríklad plnenie, poskytovanie zo sociálneho fondu, obchodné, odchodné, odstupné a podobne, ako aj zákon o zdravotnom poistení. Tam sa jedná o zosúladenie definícií a pojmov s definíciou samostatne zárobkovo činnej osoby a pojmami povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, používaných v novele zákona o sociálnom poistení. Navrhujeme, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. januára budúceho roku okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zníženia administratívneho zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, pri ktorom sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 651), ako spravodajca určený uznesením výboru č. 66 z 28. augusta 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 625 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave a podľa návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zadaný, pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, k novele zákona o sociálnom poistení. Vcelku, na úvod teda poviem, vcelku hodnotím túto novelu pozitívne. Obsahuje celkom slušný počet zmien, ktoré sú na prospech veci, zjednodušujú procesy v sociálnom poistení, znižujú administratívu, najmä na strane samostatne zárobkovo činných osôb, čo si dovolím pochváliť.
Na druhej strane však si myslím, že keďže ide o takú tú pravidelnú, každoročnú, nazvem to, väčšiu novelu, každý rok sa zákon o sociálnom poistení novelizuje, pretože tá aplikačná prax každý rok prináša nové a nové problémy, myslím si, že ministerstvo práce nevyužilo príležitosť na, ktorá je daná touto novelou, lepšie, mohli tam byť aj ďalšie zmeny, mohli tam byť možno ďalšie kroky, ale k tomu sa vyjadrím ďalej.
Takže ak môžem niečo pochváliť, tak určite sa mi páči zmena definície samostatne zárobkovo činnej osoby, s čím súvisí aj definícia, kedy vzniká, kedy zaniká povinné poistenie pre samostatne zárobkovo činnú osobu. Páči sa mi, ako ste vyriešili automatický zánik dobrovoľného poistenia, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby, je to niečo, čo sme mali urobiť už dávnejšie. V praxi to robilo zbytočný problém všetkým. Páči sa mi aj to, že ste reagovali na kritiku, pokiaľ ide o nárok na materské u takých matiek, ktorým zamestnávateľ najmä v rámci rôznych sociálnych programov zo sociálneho fondu poskytol počas poberania materskej nejaký príjem, typický príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu. V takýchto prípadoch je to veľmi nešťastné, Sociálna poisťovňa pozastavila v danom mesiaci výplatu materského. Čiže tieto negatívne javy sa už po tejto novele opakovať nebudú, to veľmi chválim.
Páči sa mi aj navrhnuté sprísnenie výpočtu invalidného dôchodku pre osoby od osemnástich do dvadsiatich rokov veku v súvislosti s dobrovoľným poistením. Čiže tým sa odstráni časť priestoru pre určitých špekulantov, ktorí zneužívali invalidné poistenie a mnohí z vás ste dostali do vašich mailových schránok také tie, kolujú po Slovensku maily, že koľko kto má na dôchodku, vôbec nepracoval a ako je to možné, v porovnaní s tými, čo pracovali, či už za priemernú, alebo minimálnu mzdu. Tie miery sú častokrát trošku pritiahnuté za vlasy, ale určitá dávka pravdy tam je. A naozaj je to tak, že sú na Slovensku ľudia, ktorí poberajú tisíceurový invalidný dôchodok, pretože si to vedeli vybaviť a aj práve cez tento inštitút poskytnutia invalidného dôchodku pre osobu do dvadsiatich rokov veku. No je to veľmi smutné, ale je tak. Čiže vítam, že sa tuto zákon sprísňuje, aj keď som zaregistroval z pripomienkového konania námietky inštitúcií, ktoré teda bránia záujmy zdravotne postihnutých osôb, čo je z ich strany prirodzená reakcia. Ale myslím si, že tu má ministerstvo pravdu a tu bolo potrebné zasiahnuť. Dokonca si myslím, že táto zmena mala byť trošku prísnejšia a mala by sa stiahnuť aj na povinné poistenie, pretože ak sa tak neurobí alebo neurobilo, tak tí špekulanti nepôjdu cez dobrovoľné poistenie, ale nájdu si, v úvodzovkách, spriateleného zamestnávateľa, na mesiac sa u neho zamestnajú, kvázi zamestnajú, za vysokánsku mzdu a vysoký invalidný dôchodok máme na svete. Samozrejme, je to aj vecou posudkových komisií, kontrolných procesov v Sociálnej poisťovni, ale nebudem viacej hovoriť, lebo niekedy sa fakt bojím, že keď tu niečo poviem, tak ma ktosi obviní z toho, že tu ľudí navádzam na to, ako páchať trestné činy. Dobre.
Posuniem sa ďalej, pochválim, pochválim, veľmi pochválim aj zmenu pri výpočte dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Čiže som rád, že ste vypočuli moje kritické slová, ktoré tu už rok dookola pri rôznych príležitostiach opakujem, že ak má matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, v zamestnaní, v riadnom zamestnaní, v ktorom mala príjem povedzme 500, 600 eur mesačne, ak má počas rodičovskej dovolenky povedzme nejaký symbolický príjem na dohodu, z ktorej je dnes poistená v nezamestnanosti, tak vlastne týmto príjmom na dohodu si pokazí potenciálnu dávku v nezamestnanosti, ktorú by čerpala po skončení rodičovskej dovolenky. Vyriešili ste to pekne, elegantne, ďakujem.
Páči sa mi - a SZČO to privítajú - úpravu vymeriavacieho základu v § 138 ods. 2, kedy sa vždy bude vymeriavací základ, tá pomerná časť brať ako jedna dvanástina toho základu dane, čiže nie podľa počtu mesiacov podnikania. Tí SZČO, ktorí podnikajú časť roka, to samozrejme privítajú, pretože nebude dochádzať niekedy k veľkým skresleniam pri výpočte poistného následne. Dovolím si pochváliť aj úpravy, ktoré ste urobili pri postupovaní pohľadávok a celom tomto procese, pán minister, tak ako ste v úvodnej reči povedali, nebudem opakovať. A pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti SZČO, tak vítam aj to, že vlastne SZČO nebude oznamovať, nebude sa prihlasovať do Sociálnej poisťovne, nebude si vypočítavať výšku poistného, ale naopak, Sociálna poisťovňa z údajov, ktoré dostáva z Finančnej správy, oznámi živnostníkovi alebo inej samostatne zárobkovo činnej osobe, že jej vzniká povinné poistenie a aký bude mať vymeriavací základ, aké bude mať svoje povinnosti a výšku poistného. To je pozitívne a zrejme to aj pomôže k úspešnosti vymáhania pohľadávok a plnení povinností, pretože tí, ktorí možno pozabudnú, že tieto povinnosti majú, tak jasne im to bude vlastne povedané. Takže to sú zmeny, ktoré chválim, ktoré sú skutočne pozitívne a dobré.
Dobrá je aj zmena v § 143 v ods. 1, kedy ste reagovali na možnosť zneužívania platenia poistného pri dohodách s nepravidelným príjmom, kedy bol príjem vyplatený s väčším časovým odstupom po skončení dohody, čiže tam tá reakcia z vašej strany prišla. Čudujem sa, že ste ale nereagovali na systém, ktorý ste teda vy vlastne zaviedli pri dohodách s nepravidelným príjmom, kedy sa poistné, kedy je poistné splatné vlastne až po skončení dohody, to znamená, že ak bude nejaká dohoda trvať povedzme päť alebo šesť rokov, tak Sociálna poisťovňa uvidí svoje poistné, ktoré jej patrí, až po tých piatich-šiestich rokoch, hoci medzitým už možno prebehlo niekoľko platieb za vykonanú prácu tomu dohodárovi. Tam som očakával, že zavediete niečo ako inštitút povinnosti zúčtovať, zaplatiť poistné, povedzme aspoň raz za kalendárny rok, aspoň raz za dvanásť mesiacov, tým by nikto nebol poškodený, práve naopak. Chodím medzi zamestnávateľov a sami takéto niečo navrhujú, aby nemali nejaké podlžnosti alebo nejaké záväzky voči Sociálnej poisťovni. Nikomu by to nevadilo a tento problém by sa celkom pozitívne mohol vyriešiť, to je škoda.
A takisto som čakal, že zasiahnete aj v oblasti nemocenského poistenia, teda nemocenských dávok, výpočtu rozhodujúceho obdobia, výpočtu denného vymeriavacieho základu pri nemocenských dávkach, pretože najmä pri dohodách s pravidelným príjmom, ale nízkym príjmom sa dá s tým všeličo, v úvodzovkách, robiť a reakcia z vašej strany tu žiadna na to nie je. To je, myslím, škoda.
Pokiaľ ide o ďalšie problémy, tak je mi veľmi ľúto, že ste nemali odvahu riešiť problém mamičiek, ktoré sa rozhodli počas starostlivosti o dieťa pracovať, dajme tomu na dohodu s nejakým možno symbolickým zárobkom, čím za nich prestáva platiť dôchodkové poistenie štát. Štát, ako viete, platí za osobu, ktorá sa stará o dieťa do veku do šiestich rokov sumu zodpovedajúcu príjmu 447, ak sa nemýlim alebo 441 eur vymeriavacieho základu. Čiže ak niekto pracuje v tomto čase, dajme tomu na dohodu za 100 eur, tak vlastne sám seba pripravuje o budúci vyšší dôchodok, čo je nelogické, nespravodlivé a demotivujúce. Škoda, že neprišla reakcia na toto zlo, ktoré máme v zákone. A je mi ľúto, že ste sa teda nepustili do trošku väčších zásahov.
No teda, dozvedeli sme sa, že až do konca roku 2017 zostáva sadzba na úrazové poistenie 0,8 percenta, čiže nikto nemá chuť a čas sa venovať tomu, aby sa urobil poriadok v úrazovom poistení. Jednoducho nie je zamestnávateľ ako zamestnávateľ. Sú zamestnávatelia, kde to riziko je absolútne minimálne a za celú existenciu firmy tam k žiadnemu úrazu nedošlo a platia rovnaké poistné, ako povedzme nejaká baňa alebo nejaký hutnícky závod, kde teda, žiaľ, z titulu charakteru tej výroby je úrazov relatívne veľa.
Ďalej, nie je tu žiadny progres, pokiaľ ide o to fondové hospodárenie. To znamená, aj naďalej má pán generálny riaditeľ tú právomoc, aby si presúval peniaze medzi prebytkovými fondami a deficitnými fondami, čiže nie je tu ochota sa zapodievať tým, aby sa buď tie sadzby nastavili objektívnejšie, alebo tak, ako sme sa to pokúsili, ale nedokončili sme túto prácu, snažili sme sa to fondové hospodárenie zrušiť a zaviesť jeden jediný fond, ak to tak možno vôbec povedať, sociálneho poistenia a nemali by sme sa už hrať tým pádom na iks rôznych fondov, kde tá hra je aj tak o ničom, keďže v konečnom dôsledku tie peniaze sa medzi fondami presúvajú.
Čo je najhoršie, čo mi je ľúto, tak nie je tu žiadna odvaha, pokiaľ ide o potenciálne znižovanie odvodov. Získali ste pri minuloročnej novele do rozpočtu - podľa mojich odhadov - okolo miliardy eur ročne tým, že ste zredukovali druhý pilier, tým, že ste zvýšili odvody pre SZČO, pre dohodárov. Čiže ten priestor možno pri nejakých politických rokovaniach určite by bol, ale žiadny progres, žiadny náznak tu nie je. Na druhej strane, teda že by sa napríklad znížili odvody pre SZČO, ktoré sú pre nich naozaj veľmi veľkou záťažou.
Na druhej strane počúvame správy o tom, že chcete zvýšiť zamestnanosť tým, že znížite, alebo dokonca odpustíte odvody zamestnávateľom, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnané osoby. No chcem len priateľsky upozorniť, že ak to urobíte, no to bude síce pekne znieť, ale reakcia zamestnávateľov, najmä na východe, bude jednoducho taká, že prepustia tých zamestnancov, za ktorých by mali platiť normálne odvody. Vždycky sa cestičky, ako prepustiť, nájdu, možno založením novej firmy. Tých ciest je jednoducho veľmi veľa, nehovorme si, že nie sú, a zoberú tých dlhodobo nezamestnaných, pokým budú mať na nich odvodovú úľavu a keď tá odvodová úľava skončí, tak tá operácia sa v nejakom opačnom garde zopakuje.
Jednoducho, síce niekoľko tisíc dlhodobo nezamestnaných naozaj získa prácu, o tom ja nepochybujem, ale na druhej strane niekoľko tisíc zamestnancov o tú istú prácu príde. Čiže takýmto opatrením sa nič nevyrieši... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je po dvanástej, chcem sa spýtať, či budete pokračovať.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Áno, už dokončím. Posledné dve vety.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dokončíte? Nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže pozitívne zmeny, ale, žiaľ, je ich málo. Mohlo ich byť viac, mohla tam byť väčšia odvaha do určitých reformnejších krokov, takže vo mne zostávajú také rozporné pocity. Uvidíme, čo prinesie druhé čítanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Dnes je z dôvodu pracovnej cesty mimo Bratislavy neprítomný podpredseda vlády, minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák. Rovnako je kvôli pracovnej ceste mimo Bratislavy neprítomný aj minister kultúry Marek Maďarič, zastupuje ho v danom prípade nikto, pretože nie je na neho postavená žiadna otázka.
Pán predseda, som pripravený v limite odpovedať.

Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Keďže ide o jednu z najvýznamnejších tohtoročných aktivít vlády, dovolím si hneď na úvod uviesť, že negociácie na pôde Európskej únie o predĺžení možnosti čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov o jeden rok prebiehajú veľmi dobre. Ako všetci dobre vieme, tak štrukturálne fondy sú jedným z mála dostupných investičných nástrojov, ktoré aj v podmienkach Slovenskej republiky spolufinancujú značné množstvo investičných aktivít verejného sektora.
Poviem to po slovensky. Bez peňazí z Európskej únie nevieme prežiť. Takmer 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov Európskej únie. Preto nám musí záležať na tom, do akej miery vyčerpáme zdroje určené na obdobie 2007 - 2013 a do akej miery sme pripravení na čerpanie v rokoch 2014 - 2020, kde Slovensko vďaka veľkému úsiliu získalo väčší balík finančných prostriedkov. S potešením vám chcem oznámiť, že sme odoslali do konca júna návrh partnerskej dohody, ako čerpať tieto zdroje, na Európsku komisiu. Na rozdiel od Českej republiky a Poľska nám táto zmluva nebola vrátená naspäť, prebieha ďalšie kolo vyjednávaní, čiže získali sme významný časový náskok v porovnaní s inými krajinami a možno budeme môcť naozaj čerpať od 1. januára 2014 zdroje, ktoré sú určené na nové finančné obdobie. Napriek tomu, že všetci si uvedomujeme význam týchto zdrojov, čerpanie financií z európskych fondov je aj kvôli hospodárskej kríze pomalšie, ako by si celá Európska únia a mnohé členské štáty želali. Musím zdôrazniť, že čerpanie na úrovni okolo 50 % je do značnej miery spôsobené tým, že v roku 2010 a 2011 došlo na dlhé mesiace k zastaveniu výziev, pozastaveniu platieb a projektov a čas bol venovaný namiesto implementácie už rozbehnutých projektov na realizáciu auditov, prípadne na meranie kobercov v kancelárii ministra dopravy bývalého, pána Vážneho.
Úroveň čerpania je tiež spôsobená tým, že značná časť finančných prostriedkov je investovaná do veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré si vyžadujú dlhší čas realizácie, a samozrejme aj striktnými pravidlami pre riadenie implementácií týchto investícií. Riešením je plošné poskytnutie dlhšieho časového obdobia na využívanie týchto fondov. Na programové obdobie 2007 - 2013 však bolo ako všeobecne platné pravidlo na čerpanie prostriedkov z európskych zdrojov stanovené pravidlo N+2. Teraz som si plne vedomý, že hovorím v jazyku, ktorému dohromady nerozumie nikto, ale musím používať formulácie, ktoré používa Európska komisia.
Členské štáty sa teda zaviazali čerpať fondy do dvoch rokov od zazmluvnenia. Napriek tomu je nevyhnutné podotknúť, že pravidlo N+3, teda do troch rokov od zazmluvnenia, bolo štandardom pre všetky krajiny v minulom programovom období a bude štandardným taktiež v nasledujúcom období 2014 - 2020. Ide teda o pomerne nešťastnú zhodu okolností, že v súčasnosti platné mechanizmy sú relatívne prísnejšie. Reflektujú však inú hospodársku realitu, ktorá existovala v čase ich stanovenia. Niektoré členské štáty vrátane Slovenska získali výnimku aspoň v prvých rokoch aktuálneho programového obdobia a mohli uplatňovať pravidlo N+3. Táto skutočnosť by v súčasnej klíme mohla viesť k určitým komplikáciám.
Možno konštatovať, že v prípade Slovenska by bol rok 2013 vzhľadom na platné pravidlá dosť náročný, keďže by došlo k spájaniu záväzkov v rokoch 2010 a 2011. Alokáciu na rok 2010 by podľa pravidla N+3 bolo potrebné vyčerpať do konca roku 2013, rovnako aj alokáciu na rok 2011 by podľa pravidla N+2 bolo nutné vyčerpať do konca roku 2013. A tak dochádza k výraznej kumulácii zdrojov vo výške 1,3 miliardy eur, 1,3 miliardy eur, ktorú musíme vyčerpať do konca roku 2013. Opakujem, v rokoch 2011, 2012 sa nedialo nič, nič, žiadne čerpanie. A potom prišli naše kroky, ktoré tlačili veľký balík peňazí pred nami a je veľká hrozba, že nebudeme schopní fyzicky takúto obrovskú sumu peňazí minúť.
Dovolím si oceniť prístup slovenských expertov a diplomacie, ktorí jasne identifikovali riziko a navrhli sme aj riešenie tejto situácie. Základ zmeny pravidiel pre Slovensko a možnosť predĺženia čerpania fondov o jeden rok bol daný vo februári tohto roku. Bolo to na zasadnutí Európskej rady, kde sme negociovali viacročný finančný rámec na roky 2014 a 2020, kde sme vytvorili obrovský tlak na prezidenta Európskej komisie, Európskej rady a ďalších vysokých predstaviteľov Európskej únie. Vytvorili sme tlak na najvýznamnejšie členské štáty Európskej únie a spoločne s Rumunskom sme presadili do záverov tohto summitu ustanovenie o preskúmaní všetkých dostupných spôsobov na zlepšenie čerpania fondov s cieľom predísť automatickému prepadu financií, ale to platí len pre Rumunsko a pre Slovensko. Žiadna iná krajina si túto výnimku nevybojovala.
Ako sa v nasledujúcich mesiacoch po sérii intenzívnych rokovaní s Komisiou ukázalo, jedinou reálnou alternatívou na elimináciu rizika prepadu nevyčerpaných prostriedkov bola zmena príslušného nariadenia 1083 z roku 2006. V máji 2013 - a tu musím oceniť férovosť Európskej komisie - Komisia, rešpektujúc februárovú dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci, zverejnila návrh zmeny relevantného nariadenia s uplatnením pravidla N+3 na záväzky rokov 2011 a 2012 len pre Slovensko a len pre Rumunsko. Zmena nariadenia znamená, že nedôjde k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 na konci tohto roku, ale až na konci roku 2014 a k zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roku 2014, ale na konci roku 2015. Konečný dátum oprávnenosti výdavkov je aj naďalej za toto programové obdobie 31. december 2015. Uvedené predĺžené termíny by mali Rumunsku a Slovensku pomôcť prekonať ťažkosti s vykonávaním a znížiť v rokoch 2013 a 2014 riziko prepadnutia finančných prostriedkov a súčasne udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na uzavretie aktuálneho programového obdobia.
Návrh zmeny nariadenia bol v priebehu júna a júla prerokovaný v zainteresovaných pracovných aj politických formátoch Rady Európskej únie. Napriek pomerne technickému charakteru predloženého návrhu aj jednoznačnému politickému signálu zo strany predsedov vlád rokovania boli veľmi komplikované. Zaznamenali sme istú dávku nevôle akceptovať výsledok februárovej dohody európskych lídrov, na jednej strane stáli čistí prispievatelia do rozpočtu Európskej únie, ktorí by radi videli nevyčerpané prostriedky naspäť v európskej kase, na strane druhej zase nové členské štáty, ktoré čelia rovnakým výzvam ako Slovenská republika a taktiež by si želali možnosť prechodu na pravidlo N+3.
Oceňujem, dámy a páni, rokovanie V4, kde som sa s touto témou obrátil na maďarského, českého a poľského premiéra. Garantovali mi, že exekutíva týchto troch krajín nebude vstupovať do tohto problému a nebude sa pokúšať ani česká, ani poľská, ani maďarská exekutíva narušiť dohodu, že to má byť len Slovensko a Rumunsko, ktoré dostanú výnimku. Exekutívy tento sľub aj plnia, nedá sa to povedať o zákonodarných zboroch. Dnes cítime najmä v Európskom parlamente tlak zo strany niektorých českých europoslancov, ktorí si myslia, že musia zabojovať aj oni, aby aj Česká republika bola súčasťou tohto balíka a dostali výnimku. Zatiaľ sa zdá, že Komisia aj ďalší čelní predstavitelia Európskej únie držia, po slovensky povedané, basu a že to bude len Slovensko a Rumunsko. Ak by bola definitívne schválená zmena nariadenia, tak ako je navrhnutá, znížil by sa objem, ktorý musíme vyčerpať v tomto roku, na 168 miliónov eur. Prakticky skoro desaťnásobne v porovnaní s tým, čo nám nechal pán Figeľ a jeho priatelia v rokoch 2010, ´11 a ´12. Pôvodne identifikované riziko prepadnutia finančných prostriedkov v tomto roku v objeme 680 miliónov eur by sa po schválení zmeny nariadenia znížilo absolútne na minimum. Boli by to nejaké technické straty, ktoré by sme priniesli, čo je úplne bežné pri čerpaní finančných prostriedkov. Čiže ak to nebude schválené, zdá sa, že prídeme o 680 miliónov eur. My ich nemusíme zaplatiť zo štátneho rozpočtu, ale nemôžme ich vyčerpať. Viacej ich nemôžme použiť v nasledujúcich rokoch, aj preto sme tomuto venovali obrovskú pozornosť v negociáciách, v rokovaniach, vytvárali sme obrovský tlak na príslušné orgány a považujem to za obrovský diplomatický úspech Slovenskej republiky, že sme sa dostali až sem.
Situácia by sa zlepšila aj pre budúci rok, kde by nebolo potrebné dočerpať záväzok roku 2012, ktorého zostatok ku koncu augusta tohto roku predstavoval 1,5 miliardy eur pre desať operačných programov. Po schválení zmeny nariadenia by dokonca v roku 2014 museli byť dočerpané len zostatky záväzku z roku 2010 vo výške 770 miliónov eur pre sedem operačných programov, z ktorých sa už v štyroch v súčasnosti čerpá záväzok roku 2011. Čiže zase hovoríme len o polovičke finančných prostriedkov, ktoré budeme musieť vyčerpať v ďalšom období.
Navrhnutá zmena nariadenia však v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do konca roku 2015, preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a výzvou zároveň.
Dámy a páni, my sa stretávame ministri prakticky na každotýždennej báze, mimo rokovania vlády na porade ministrov, kde priamo identifikujeme problémy. Kladú sa konkrétne úlohy a som rád, že máme konečne vo vláde priamo zodpovedného človeka, podpredsedu vlády Ľuba Vážneho, ktorý koordinuje a riadi využívanie európskych fondov, pretože toto sa ťažko zvláda vtedy, ak ide o ministra, ktorý je zaťažený aj agendou príslušného ministerstva. Myslím si, že aj práce, ktoré sme urobili pri príprave návrhu partnerskej dohody na roky 2014 až ´20 ukazujú, že takéto rozhodnutie dať tieto právomoci pod konkrétneho ministra malo svoj obrovský význam.
Dámy a páni, zmena legislatívy Európskej komisie je pre nás tou najlepšou alternatívou, najlepšou. Nemôžeme sa spoliehať, samozrejme, len na zmenu nariadenia, ale intenzívne robíme všetko pre to, aby sa čerpanie zrýchlilo. A chcem teraz požiadať, som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú zastúpené politické strany, ktoré majú aj svoje zastúpenie v Európskom parlamente. Prosím všetkých europoslancov za Slovenskú republiku, aby vyvinuli maximálne úsilie na pôde Európskeho parlamentu, aby táto zmena nariadenia bola v príslušnom výbore Európskeho parlamentu schválená. Toto je povinnosť každého jedného europoslanca. Ja dúfam, že tu nikto nebude hrať nejakú politickú hru v tom duchu, že nech sa to radšej neschváli, veď poznáte tú filozofiu, že čím horšie, tým lepšie.
Verím, že každý jeden poslanec, ktorý sedí za Slovensko v Európskom parlamente, sa k tejto veci postaví pozitívne.
Politický tlak na riadiace orgány, pokiaľ ide o čerpanie zo strany vlády, je naozaj veľmi silný. Musím zdôrazniť, že bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní eurofondov, nie že nepriaznivá, to bola katastrofa, však oni nič nečerpali! Jediné, čo minul pán Figeľ, boli peniaze na platy, technická pomoc, nič iné sa nečerpalo, a bola to suma, ktorá bola obrovská. Všetko sa presunulo do ďalších rokov. Sme po voľbách vyvinuli efektívne kroky k vytvoreniu budúceho riešenia na úrovni Európskej komisie a prijali sme konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov na zlepšenie čerpania s cieľom splnenia záväzkov v zmysle platného všeobecného nariadenia Únie.
Slovenskí predstavitelia spustili - a za to im treba poďakovať - veľmi intenzívnu kampaň za obhajobu návrhu zmeny nariadenia v Európskom parlamente. Vynaložené nasadenie všetkých zložiek sa ukázalo koncom júla, keď sme dosiahli prvé víťazstvo. Vo výbore stálych predstaviteľov pri EÚ bola dosiahnutá všeobecná dohoda o zmene nariadenia pre Slovensko a Rumunsko. Všeobecná dohoda. Zatiaľ do toho príliš nelezú ostatné krajiny. Samozrejme, nie sme na konci cesty, ako som povedal, plénum Európskeho parlamentu, dôležité je zdôrazniť aj časový aspekt prijatia predmetného nariadenia, pretože bolo by zlé, keby sa to prijímalo niekedy na prelome rokov 2013/2014. My potrebujeme tú účinnosť mať na jeseň, do konca roku 2013. Konečné riešenie je v rukách európskych politikov, poslancov Európskeho parlamentu. Skúsenosti zo schvaľovania pri obdobných situáciách indikujú reálnu možnosť dosiahnuť stanovený cieľ, ale je možné, že schválenie zmeny nariadenia nebude limitované len na dve krajiny, ktoré doslova vydláždili cestu riešenia, teda Slovensko a Rumunsko, ale bude upravené a platné všeobecne, ale to nám nevadí, lebo neprídeme o peniaze. Len nech nám to, preboha, nikto nezastaví.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jednou zo základných zásad medzinárodného práva je zásada štátnej zvrchovanosti, rešpektovanie územnej suverenity patrí medzi základné princípy medzinárodného práva. Podľa čl. 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov sa všetci členovia Organizácie Spojených národov majú vo svojich medzinárodných stykoch zdržať hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu.
Použitie ozbrojených síl definuje Charta Organizácie Spojených národov v dvoch prípadoch: Po prvé, je to intervencia ozbrojenými silami na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN v súlade s kapitolou 7 Charty OSN. Druhá možnosť odráža právo každého štátu na individuálnu a kolektívnu sebaobranu podľa čl. 51 Charty OSN v prípade, že je ohrozená jeho bezpečnosť, územná integrita alebo bezpečnosť jeho občanov.
Zároveň však už dlhšie v medzinárodnom práve existuje a v konkrétnych prípadoch sa už aj realizoval vojenský zásah na základe koncepcie humanitárnej intervencie. Táto je odôvodnená v prípadoch, keď z politických dôvodov je Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov zablokovaná, nie je možné dosiahnuť príslušné rozhodnutie a jej nečinnosťou je ohrozené obyvateľstvo. Koncepcia vychádza z toho, že prvoradá je ochrana obyvateľov. Je však tiež pravdou, že viacero členských štátov OSN koncepciu humanitárnej intervencie spochybňuje.
Každý prípad humanitárnej intervencie musí byť posudzovaný individuálne a v súlade s medzinárodným právom za aktívnej účasti Organizácie Spojených národov. Po vyčerpaní politických a diplomatických možností je možné v rámci medzinárodného práva v obzvlášť nebezpečných prípadoch, medzi ktoré patrí akékoľvek použitie zbraní hromadného ničenia, pristúpiť aj k primeranej humanitárnej intervencii.
Otázka sa, samozrejme, týka krízy v Sýrii. Konflikt v Sýrii trvá už vyše dvoch rokov. Stál životy vyše 100-tisíc ľudí, donútil viac než dva milióny Sýrčanov k vysťahovaniu do cudziny, prevažne do Libanonu, Jordánska a Turecka, a vyše štyri milióny Sýrčanov sa museli vnútorne presídliť. Aj v prípade Sýrie Slovensko dôsledne presadzuje politické riešenie krízy a intenzívnu humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu. Boli sme súčasťou viacerých iniciatív vrátane ostatnej výzvy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov na dôsledné prešetrenie použitia zbraní hromadného ničenia s tragickými dopadmi na civilné obyvateľstvo, ženy a deti. Neboli sme zatiaľ úspešní, napriek opakovaným pokusom o diplomatické riešenie. Bezpečnostná rada OSN je v otázke Sýrie dlhodobo paralyzovaná z dôvodu rozdielnych politických záujmov jej stálych členov.
Pred dvoma týždňami - 21. augusta - došlo v Sýrii k závažnému zločinu proti ľudskosti, k použitiu chemických látok voči civilnému obyvateľstvu. Aj keď ešte nemáme k dispozícii záverečné výsledky expertnej misie OSN, je takmer isté, že chemický útok bol realizovaný. Ide o závažné, nespochybniteľné porušenie medzinárodného práva, hrubé porušenie noriem civilizovaného sveta, na ktoré medzinárodné spoločenstvo musí reagovať aj preto, aby porušovanie medzinárodného práva, akým bol prípad použitia chemických zbraní v Sýrii, nebolo povzbudením pre iných. Zároveň však chcem ešte raz zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby akákoľvek reakcia medzinárodného spoločenstva na porušenie medzinárodného práva sama medzinárodné právo rešpektovala.
Ďakujem za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán minister, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za odpoveď. Chcem povedať, že si vás mimoriadne vážim a považujem vás za jedného z najlepších ministrov zahraničných vecí, akého Slovensko malo vo svojich dejinách. Napriek tomu mi však dovoľte, aby som vám položil doplňujúcu otázku. Ak som dobre rozumel, tak koncepcia humanitárnej intervencie je konanie, ktoré nie je zakotvené v Charte OSN a v tom prípade aj použitie sily jedného štátu voči druhému štátu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN je konanie v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov. Dobre som tomu rozumel?

Áno, rozumiete tomu presne. Koncepcia humanitárnej intervencie bola prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v rezolúcii v roku 2005. Ale aj napriek tomu, že umožňuje spoločnú alebo kolektívnu akciu na nastolenie mieru, zároveň vyžaduje, aby bola autorizovaná Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov. To znamená, akákoľvek akcia mimo Organizácie Spojených národov je v rozpore s Chartou OSN a s medzinárodným právom. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, v prvom rade musím upozorniť, že toto hodnotenie vôbec nepotvrdzuje negatívny vplyv Zákonníka práce na podnikateľské prostredie, a teda ani potrebu jeho revízie. Buď viete, ako rebríček, na ktorý sa pýtate, vzniká, a potom je vaša otázka typickým prejavom opozičného populizmu, alebo to neviete, a preto si dovolím krátke objasnenie.
Svetové ekonomické fórum nie je nejaká kamenná inštitúcia. Je to sieť rôznych ľudí z rôznych kútov sveta. Rebríček konkurencieschopnosti vzniká tak, že na základe nejakej dohodnutej metodiky národní partneri zbierajú podkladové informácie. Mnohé z nich tvoria relatívne mäkké alebo dokonca subjektívne kritériá. Takzvaným tvrdým údajom je dĺžka súdnych konaní, to by v zásade nemuselo byť sporné, ale pokiaľ hovoríte o Zákonníku práce, jeho vplyv na konkurencieschopnosť sa meria otázkou manažérov podniku. Čiže na základe ich subjektívneho vyjadrenia, či im novela zhoršila podmienky, sa potom vyhodnotí vplyv zákonníka. A navyše, národným partnerom na Slovensku je Podnikateľská aliancia Slovenska, čiže lobistické záujmové združenie štyridsiatich slovenských firiem, ešte raz, štyridsiatich z tých tisícov, ktoré u nás fungujú. Napokon, myslím si, že vyjadrenia pána Kičinu už roky nenechávajú nikoho na pochybách, o čo v tomto prípade aliancii ide.
Tým však nechcem dehonestovať ani znižovať význam rebríčka konkurencieschopnosti, či dokonca Svetového ekonomického fóra, ale treba sa viac pozrieť na základné údaje, na jednotlivé posudzované faktory a napokon nebáť sa kriticky hodnotiť aj zvolenú metodiku. Napokon, ešte pred pätnástimi rokmi v nej vládne výdavky mali negatívny vplyv a v konečnom hodnotení znižovali konkurencieschopnosť krajiny. Potom však šéf tímu odborníkov, ktorí tú metodiku zostavujú, známy americký ekonóm Jeffrey Sachs vyhlásil, že empirické zistenia dokazujú, že aj krajiny s vysokými výdavkami dosahujú vysokú konkurencieschopnosť. Príkladom mu mali byť škandinávske štáty a jednoducho metodiku zmenil. Mimochodom, ide o toho istého svetového ekonóma, ktorý na začiatku 90. rokov presadzoval rýchlu privatizáciu všetkého v strednej a východnej Európe a o desať rokov sa za to verejne ospravedlnil.
Moje slová napokon včera večer v Slovenskom rozhlase potvrdil aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov pán Martin Hošták. Citujem: "Rebríčkov, ktoré merajú kvalitu podnikateľského prostredia, je množstvo a každý z týchto systémov hodnotení používa vlastné parametre, vlastnú metodológiu a takisto dáva tým vybraným parametrom rôzne váhy," povedal. Príkladom je najnovšie hodnotenie Doing Business, ktorého autorom je Svetová banka, kde Slovensko skončilo najlepšie zo všetkých krajín V4. V svetovej ročenke konkurencieschopnosti sa Slovensko v roku 2013 nezhoršilo a umiestnilo sa na 47. priečke zo 60 krajín. A v indexe ústretovosti podnikateľského prostredia v krajinách Európskej únie Business index Českej poisťovne za rok 2012 bolo Slovensko dokonca na piatom mieste, čo je absolútne najlepšie poradie zo všetkých krajín V4.
Pán poslanec, keď sme novelu zákonníka konzultovali s odborníkmi z OECD, sami priznali, že v takejto ekonomickej situácii, ako sa dnes nachádza Európa, nemožno nikdy určiť vplyv jedného konkrétneho faktora.
Mohol by som tu opäť ukázať na tabuľku, ktorou som takmer pred rokom dokazoval, že za posledných desať rokov neexistuje žiadny priamy vzťah medzi novelami Zákonníka práce a rastom HDP či vývojom nezamestnanosti. Nechcem túto snemovňu opäť týmito číslami unavovať.
Áno, chápem, že novela Zákonníka práce mohla sťažiť riadenie firiem alebo spravodlivejšie vyvážila záujmy ich majiteľov a ich zamestnancov. Možno dokonca prispela k symbolickému zníženiu ziskov, ak si niekde aj vďaka tejto novele dokážu zamestnanci vybojovať vyššie platy, ale nič z toho nemôžte nikdy objektívne označiť ako zhoršenie podnikateľského prostredia. A keď sa vyskytli aplikačné problémy, okamžite sme ich na tripartitnej báze riešili a treba povedať, že aj vyriešili, napríklad začiatkom tohto roku v prípade flexikonta.
Nech sa teda akokoľvek usilujete mútiť vodu tam, kde je priezračná, len aby ste získali lacné politické body, my budeme naďalej dôsledne plniť svoje predvolebné sľuby občanom Slovenskej republiky a chrániť ich záujmy. Napríklad aj ten, aby sa nestali otrokmi vo svojej vlastnej krajine.
Skončil som. (Potlesk.)