23. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Dnes je z dôvodu pracovnej cesty mimo Bratislavy neprítomný podpredseda vlády, minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák. Rovnako je kvôli pracovnej ceste mimo Bratislavy neprítomný aj minister kultúry Marek Maďarič, zastupuje ho v danom prípade nikto, pretože nie je na neho postavená žiadna otázka.
Pán predseda, som pripravený v limite odpovedať.

Ďakujem pekne, pán predseda vlády. V limite 15 minút vás poprosím odpovedať na otázky. Prvá je od pána poslanca Mikuláša Krajkoviča. Je tu? Áno.
"Pán predseda, Slovenská republika začala rokovania s Európskou komisiou o možnosti predĺženia čerpania eurofondov o jeden rok Zaujímalo by ma, ako pokračujú tieto rokovania a aký výsledok predpokladáte."
Nech sa páči, pán premiér.

Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Keďže ide o jednu z najvýznamnejších tohtoročných aktivít vlády, dovolím si hneď na úvod uviesť, že negociácie na pôde Európskej únie o predĺžení možnosti čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov o jeden rok prebiehajú veľmi dobre. Ako všetci dobre vieme, tak štrukturálne fondy sú jedným z mála dostupných investičných nástrojov, ktoré aj v podmienkach Slovenskej republiky spolufinancujú značné množstvo investičných aktivít verejného sektora.
Poviem to po slovensky. Bez peňazí z Európskej únie nevieme prežiť. Takmer 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov Európskej únie. Preto nám musí záležať na tom, do akej miery vyčerpáme zdroje určené na obdobie 2007 - 2013 a do akej miery sme pripravení na čerpanie v rokoch 2014 - 2020, kde Slovensko vďaka veľkému úsiliu získalo väčší balík finančných prostriedkov. S potešením vám chcem oznámiť, že sme odoslali do konca júna návrh partnerskej dohody, ako čerpať tieto zdroje, na Európsku komisiu. Na rozdiel od Českej republiky a Poľska nám táto zmluva nebola vrátená naspäť, prebieha ďalšie kolo vyjednávaní, čiže získali sme významný časový náskok v porovnaní s inými krajinami a možno budeme môcť naozaj čerpať od 1. januára 2014 zdroje, ktoré sú určené na nové finančné obdobie. Napriek tomu, že všetci si uvedomujeme význam týchto zdrojov, čerpanie financií z európskych fondov je aj kvôli hospodárskej kríze pomalšie, ako by si celá Európska únia a mnohé členské štáty želali. Musím zdôrazniť, že čerpanie na úrovni okolo 50 % je do značnej miery spôsobené tým, že v roku 2010 a 2011 došlo na dlhé mesiace k zastaveniu výziev, pozastaveniu platieb a projektov a čas bol venovaný namiesto implementácie už rozbehnutých projektov na realizáciu auditov, prípadne na meranie kobercov v kancelárii ministra dopravy bývalého, pána Vážneho.
Úroveň čerpania je tiež spôsobená tým, že značná časť finančných prostriedkov je investovaná do veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré si vyžadujú dlhší čas realizácie, a samozrejme aj striktnými pravidlami pre riadenie implementácií týchto investícií. Riešením je plošné poskytnutie dlhšieho časového obdobia na využívanie týchto fondov. Na programové obdobie 2007 - 2013 však bolo ako všeobecne platné pravidlo na čerpanie prostriedkov z európskych zdrojov stanovené pravidlo N+2. Teraz som si plne vedomý, že hovorím v jazyku, ktorému dohromady nerozumie nikto, ale musím používať formulácie, ktoré používa Európska komisia.
Členské štáty sa teda zaviazali čerpať fondy do dvoch rokov od zazmluvnenia. Napriek tomu je nevyhnutné podotknúť, že pravidlo N+3, teda do troch rokov od zazmluvnenia, bolo štandardom pre všetky krajiny v minulom programovom období a bude štandardným taktiež v nasledujúcom období 2014 - 2020. Ide teda o pomerne nešťastnú zhodu okolností, že v súčasnosti platné mechanizmy sú relatívne prísnejšie. Reflektujú však inú hospodársku realitu, ktorá existovala v čase ich stanovenia. Niektoré členské štáty vrátane Slovenska získali výnimku aspoň v prvých rokoch aktuálneho programového obdobia a mohli uplatňovať pravidlo N+3. Táto skutočnosť by v súčasnej klíme mohla viesť k určitým komplikáciám.
Možno konštatovať, že v prípade Slovenska by bol rok 2013 vzhľadom na platné pravidlá dosť náročný, keďže by došlo k spájaniu záväzkov v rokoch 2010 a 2011. Alokáciu na rok 2010 by podľa pravidla N+3 bolo potrebné vyčerpať do konca roku 2013, rovnako aj alokáciu na rok 2011 by podľa pravidla N+2 bolo nutné vyčerpať do konca roku 2013. A tak dochádza k výraznej kumulácii zdrojov vo výške 1,3 miliardy eur, 1,3 miliardy eur, ktorú musíme vyčerpať do konca roku 2013. Opakujem, v rokoch 2011, 2012 sa nedialo nič, nič, žiadne čerpanie. A potom prišli naše kroky, ktoré tlačili veľký balík peňazí pred nami a je veľká hrozba, že nebudeme schopní fyzicky takúto obrovskú sumu peňazí minúť.
Dovolím si oceniť prístup slovenských expertov a diplomacie, ktorí jasne identifikovali riziko a navrhli sme aj riešenie tejto situácie. Základ zmeny pravidiel pre Slovensko a možnosť predĺženia čerpania fondov o jeden rok bol daný vo februári tohto roku. Bolo to na zasadnutí Európskej rady, kde sme negociovali viacročný finančný rámec na roky 2014 a 2020, kde sme vytvorili obrovský tlak na prezidenta Európskej komisie, Európskej rady a ďalších vysokých predstaviteľov Európskej únie. Vytvorili sme tlak na najvýznamnejšie členské štáty Európskej únie a spoločne s Rumunskom sme presadili do záverov tohto summitu ustanovenie o preskúmaní všetkých dostupných spôsobov na zlepšenie čerpania fondov s cieľom predísť automatickému prepadu financií, ale to platí len pre Rumunsko a pre Slovensko. Žiadna iná krajina si túto výnimku nevybojovala.
Ako sa v nasledujúcich mesiacoch po sérii intenzívnych rokovaní s Komisiou ukázalo, jedinou reálnou alternatívou na elimináciu rizika prepadu nevyčerpaných prostriedkov bola zmena príslušného nariadenia 1083 z roku 2006. V máji 2013 - a tu musím oceniť férovosť Európskej komisie - Komisia, rešpektujúc februárovú dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci, zverejnila návrh zmeny relevantného nariadenia s uplatnením pravidla N+3 na záväzky rokov 2011 a 2012 len pre Slovensko a len pre Rumunsko. Zmena nariadenia znamená, že nedôjde k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 na konci tohto roku, ale až na konci roku 2014 a k zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roku 2014, ale na konci roku 2015. Konečný dátum oprávnenosti výdavkov je aj naďalej za toto programové obdobie 31. december 2015. Uvedené predĺžené termíny by mali Rumunsku a Slovensku pomôcť prekonať ťažkosti s vykonávaním a znížiť v rokoch 2013 a 2014 riziko prepadnutia finančných prostriedkov a súčasne udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na uzavretie aktuálneho programového obdobia.
Návrh zmeny nariadenia bol v priebehu júna a júla prerokovaný v zainteresovaných pracovných aj politických formátoch Rady Európskej únie. Napriek pomerne technickému charakteru predloženého návrhu aj jednoznačnému politickému signálu zo strany predsedov vlád rokovania boli veľmi komplikované. Zaznamenali sme istú dávku nevôle akceptovať výsledok februárovej dohody európskych lídrov, na jednej strane stáli čistí prispievatelia do rozpočtu Európskej únie, ktorí by radi videli nevyčerpané prostriedky naspäť v európskej kase, na strane druhej zase nové členské štáty, ktoré čelia rovnakým výzvam ako Slovenská republika a taktiež by si želali možnosť prechodu na pravidlo N+3.
Oceňujem, dámy a páni, rokovanie V4, kde som sa s touto témou obrátil na maďarského, českého a poľského premiéra. Garantovali mi, že exekutíva týchto troch krajín nebude vstupovať do tohto problému a nebude sa pokúšať ani česká, ani poľská, ani maďarská exekutíva narušiť dohodu, že to má byť len Slovensko a Rumunsko, ktoré dostanú výnimku. Exekutívy tento sľub aj plnia, nedá sa to povedať o zákonodarných zboroch. Dnes cítime najmä v Európskom parlamente tlak zo strany niektorých českých europoslancov, ktorí si myslia, že musia zabojovať aj oni, aby aj Česká republika bola súčasťou tohto balíka a dostali výnimku. Zatiaľ sa zdá, že Komisia aj ďalší čelní predstavitelia Európskej únie držia, po slovensky povedané, basu a že to bude len Slovensko a Rumunsko. Ak by bola definitívne schválená zmena nariadenia, tak ako je navrhnutá, znížil by sa objem, ktorý musíme vyčerpať v tomto roku, na 168 miliónov eur. Prakticky skoro desaťnásobne v porovnaní s tým, čo nám nechal pán Figeľ a jeho priatelia v rokoch 2010, ´11 a ´12. Pôvodne identifikované riziko prepadnutia finančných prostriedkov v tomto roku v objeme 680 miliónov eur by sa po schválení zmeny nariadenia znížilo absolútne na minimum. Boli by to nejaké technické straty, ktoré by sme priniesli, čo je úplne bežné pri čerpaní finančných prostriedkov. Čiže ak to nebude schválené, zdá sa, že prídeme o 680 miliónov eur. My ich nemusíme zaplatiť zo štátneho rozpočtu, ale nemôžme ich vyčerpať. Viacej ich nemôžme použiť v nasledujúcich rokoch, aj preto sme tomuto venovali obrovskú pozornosť v negociáciách, v rokovaniach, vytvárali sme obrovský tlak na príslušné orgány a považujem to za obrovský diplomatický úspech Slovenskej republiky, že sme sa dostali až sem.
Situácia by sa zlepšila aj pre budúci rok, kde by nebolo potrebné dočerpať záväzok roku 2012, ktorého zostatok ku koncu augusta tohto roku predstavoval 1,5 miliardy eur pre desať operačných programov. Po schválení zmeny nariadenia by dokonca v roku 2014 museli byť dočerpané len zostatky záväzku z roku 2010 vo výške 770 miliónov eur pre sedem operačných programov, z ktorých sa už v štyroch v súčasnosti čerpá záväzok roku 2011. Čiže zase hovoríme len o polovičke finančných prostriedkov, ktoré budeme musieť vyčerpať v ďalšom období.
Navrhnutá zmena nariadenia však v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do konca roku 2015, preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a výzvou zároveň.
Dámy a páni, my sa stretávame ministri prakticky na každotýždennej báze, mimo rokovania vlády na porade ministrov, kde priamo identifikujeme problémy. Kladú sa konkrétne úlohy a som rád, že máme konečne vo vláde priamo zodpovedného človeka, podpredsedu vlády Ľuba Vážneho, ktorý koordinuje a riadi využívanie európskych fondov, pretože toto sa ťažko zvláda vtedy, ak ide o ministra, ktorý je zaťažený aj agendou príslušného ministerstva. Myslím si, že aj práce, ktoré sme urobili pri príprave návrhu partnerskej dohody na roky 2014 až ´20 ukazujú, že takéto rozhodnutie dať tieto právomoci pod konkrétneho ministra malo svoj obrovský význam.
Dámy a páni, zmena legislatívy Európskej komisie je pre nás tou najlepšou alternatívou, najlepšou. Nemôžeme sa spoliehať, samozrejme, len na zmenu nariadenia, ale intenzívne robíme všetko pre to, aby sa čerpanie zrýchlilo. A chcem teraz požiadať, som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú zastúpené politické strany, ktoré majú aj svoje zastúpenie v Európskom parlamente. Prosím všetkých europoslancov za Slovenskú republiku, aby vyvinuli maximálne úsilie na pôde Európskeho parlamentu, aby táto zmena nariadenia bola v príslušnom výbore Európskeho parlamentu schválená. Toto je povinnosť každého jedného europoslanca. Ja dúfam, že tu nikto nebude hrať nejakú politickú hru v tom duchu, že nech sa to radšej neschváli, veď poznáte tú filozofiu, že čím horšie, tým lepšie.
Verím, že každý jeden poslanec, ktorý sedí za Slovensko v Európskom parlamente, sa k tejto veci postaví pozitívne.
Politický tlak na riadiace orgány, pokiaľ ide o čerpanie zo strany vlády, je naozaj veľmi silný. Musím zdôrazniť, že bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní eurofondov, nie že nepriaznivá, to bola katastrofa, však oni nič nečerpali! Jediné, čo minul pán Figeľ, boli peniaze na platy, technická pomoc, nič iné sa nečerpalo, a bola to suma, ktorá bola obrovská. Všetko sa presunulo do ďalších rokov. Sme po voľbách vyvinuli efektívne kroky k vytvoreniu budúceho riešenia na úrovni Európskej komisie a prijali sme konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov na zlepšenie čerpania s cieľom splnenia záväzkov v zmysle platného všeobecného nariadenia Únie.
Slovenskí predstavitelia spustili - a za to im treba poďakovať - veľmi intenzívnu kampaň za obhajobu návrhu zmeny nariadenia v Európskom parlamente. Vynaložené nasadenie všetkých zložiek sa ukázalo koncom júla, keď sme dosiahli prvé víťazstvo. Vo výbore stálych predstaviteľov pri EÚ bola dosiahnutá všeobecná dohoda o zmene nariadenia pre Slovensko a Rumunsko. Všeobecná dohoda. Zatiaľ do toho príliš nelezú ostatné krajiny. Samozrejme, nie sme na konci cesty, ako som povedal, plénum Európskeho parlamentu, dôležité je zdôrazniť aj časový aspekt prijatia predmetného nariadenia, pretože bolo by zlé, keby sa to prijímalo niekedy na prelome rokov 2013/2014. My potrebujeme tú účinnosť mať na jeseň, do konca roku 2013. Konečné riešenie je v rukách európskych politikov, poslancov Európskeho parlamentu. Skúsenosti zo schvaľovania pri obdobných situáciách indikujú reálnu možnosť dosiahnuť stanovený cieľ, ale je možné, že schválenie zmeny nariadenia nebude limitované len na dve krajiny, ktoré doslova vydláždili cestu riešenia, teda Slovensko a Rumunsko, ale bude upravené a platné všeobecne, ale to nám nevadí, lebo neprídeme o peniaze. Len nech nám to, preboha, nikto nezastaví.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Pán poslanec, nemôžete položiť doplňujúcu otázku vzhľadom na to, že sme vyčerpali limit.
Budeme pokračovať otázkami, ktoré smerujú od poslankýň a poslancov k jednotlivým predstaviteľom rezortov.
Prvú položil pán poslanec Podmanický a pýta sa pána ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka: "Vážený pán minister, je v súlade s medzinárodným právom, ak jeden štát chce napadnúť iný štát bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN?"
Pán minister.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jednou zo základných zásad medzinárodného práva je zásada štátnej zvrchovanosti, rešpektovanie územnej suverenity patrí medzi základné princípy medzinárodného práva. Podľa čl. 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov sa všetci členovia Organizácie Spojených národov majú vo svojich medzinárodných stykoch zdržať hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu.
Použitie ozbrojených síl definuje Charta Organizácie Spojených národov v dvoch prípadoch: Po prvé, je to intervencia ozbrojenými silami na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN v súlade s kapitolou 7 Charty OSN. Druhá možnosť odráža právo každého štátu na individuálnu a kolektívnu sebaobranu podľa čl. 51 Charty OSN v prípade, že je ohrozená jeho bezpečnosť, územná integrita alebo bezpečnosť jeho občanov.
Zároveň však už dlhšie v medzinárodnom práve existuje a v konkrétnych prípadoch sa už aj realizoval vojenský zásah na základe koncepcie humanitárnej intervencie. Táto je odôvodnená v prípadoch, keď z politických dôvodov je Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov zablokovaná, nie je možné dosiahnuť príslušné rozhodnutie a jej nečinnosťou je ohrozené obyvateľstvo. Koncepcia vychádza z toho, že prvoradá je ochrana obyvateľov. Je však tiež pravdou, že viacero členských štátov OSN koncepciu humanitárnej intervencie spochybňuje.
Každý prípad humanitárnej intervencie musí byť posudzovaný individuálne a v súlade s medzinárodným právom za aktívnej účasti Organizácie Spojených národov. Po vyčerpaní politických a diplomatických možností je možné v rámci medzinárodného práva v obzvlášť nebezpečných prípadoch, medzi ktoré patrí akékoľvek použitie zbraní hromadného ničenia, pristúpiť aj k primeranej humanitárnej intervencii.
Otázka sa, samozrejme, týka krízy v Sýrii. Konflikt v Sýrii trvá už vyše dvoch rokov. Stál životy vyše 100-tisíc ľudí, donútil viac než dva milióny Sýrčanov k vysťahovaniu do cudziny, prevažne do Libanonu, Jordánska a Turecka, a vyše štyri milióny Sýrčanov sa museli vnútorne presídliť. Aj v prípade Sýrie Slovensko dôsledne presadzuje politické riešenie krízy a intenzívnu humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu. Boli sme súčasťou viacerých iniciatív vrátane ostatnej výzvy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov na dôsledné prešetrenie použitia zbraní hromadného ničenia s tragickými dopadmi na civilné obyvateľstvo, ženy a deti. Neboli sme zatiaľ úspešní, napriek opakovaným pokusom o diplomatické riešenie. Bezpečnostná rada OSN je v otázke Sýrie dlhodobo paralyzovaná z dôvodu rozdielnych politických záujmov jej stálych členov.
Pred dvoma týždňami - 21. augusta - došlo v Sýrii k závažnému zločinu proti ľudskosti, k použitiu chemických látok voči civilnému obyvateľstvu. Aj keď ešte nemáme k dispozícii záverečné výsledky expertnej misie OSN, je takmer isté, že chemický útok bol realizovaný. Ide o závažné, nespochybniteľné porušenie medzinárodného práva, hrubé porušenie noriem civilizovaného sveta, na ktoré medzinárodné spoločenstvo musí reagovať aj preto, aby porušovanie medzinárodného práva, akým bol prípad použitia chemických zbraní v Sýrii, nebolo povzbudením pre iných. Zároveň však chcem ešte raz zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby akákoľvek reakcia medzinárodného spoločenstva na porušenie medzinárodného práva sama medzinárodné právo rešpektovala.
Ďakujem za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Vážený pán minister, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za odpoveď. Chcem povedať, že si vás mimoriadne vážim a považujem vás za jedného z najlepších ministrov zahraničných vecí, akého Slovensko malo vo svojich dejinách. Napriek tomu mi však dovoľte, aby som vám položil doplňujúcu otázku. Ak som dobre rozumel, tak koncepcia humanitárnej intervencie je konanie, ktoré nie je zakotvené v Charte OSN a v tom prípade aj použitie sily jedného štátu voči druhému štátu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN je konanie v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov. Dobre som tomu rozumel?

Áno, rozumiete tomu presne. Koncepcia humanitárnej intervencie bola prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v rezolúcii v roku 2005. Ale aj napriek tomu, že umožňuje spoločnú alebo kolektívnu akciu na nastolenie mieru, zároveň vyžaduje, aby bola autorizovaná Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov. To znamená, akákoľvek akcia mimo Organizácie Spojených národov je v rozpore s Chartou OSN a s medzinárodným právom. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi: "Vážený pán minister, podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra v rámci krajín EÚ je horšia situácia v podmienkach podnikania ako na Slovensku už len v Grécku. Toto hodnotenie potvrdzuje, že Ficovou vládou prijaté opatrenia zhoršili situáciu, keďže za jeden z dôvodov zhoršenia sa konštatuje zmena pružnosti Zákonníka práce. Kedy začnete revidovať Zákonník práce a odstránite vami prijaté negatívne riešenia?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, v prvom rade musím upozorniť, že toto hodnotenie vôbec nepotvrdzuje negatívny vplyv Zákonníka práce na podnikateľské prostredie, a teda ani potrebu jeho revízie. Buď viete, ako rebríček, na ktorý sa pýtate, vzniká, a potom je vaša otázka typickým prejavom opozičného populizmu, alebo to neviete, a preto si dovolím krátke objasnenie.
Svetové ekonomické fórum nie je nejaká kamenná inštitúcia. Je to sieť rôznych ľudí z rôznych kútov sveta. Rebríček konkurencieschopnosti vzniká tak, že na základe nejakej dohodnutej metodiky národní partneri zbierajú podkladové informácie. Mnohé z nich tvoria relatívne mäkké alebo dokonca subjektívne kritériá. Takzvaným tvrdým údajom je dĺžka súdnych konaní, to by v zásade nemuselo byť sporné, ale pokiaľ hovoríte o Zákonníku práce, jeho vplyv na konkurencieschopnosť sa meria otázkou manažérov podniku. Čiže na základe ich subjektívneho vyjadrenia, či im novela zhoršila podmienky, sa potom vyhodnotí vplyv zákonníka. A navyše, národným partnerom na Slovensku je Podnikateľská aliancia Slovenska, čiže lobistické záujmové združenie štyridsiatich slovenských firiem, ešte raz, štyridsiatich z tých tisícov, ktoré u nás fungujú. Napokon, myslím si, že vyjadrenia pána Kičinu už roky nenechávajú nikoho na pochybách, o čo v tomto prípade aliancii ide.
Tým však nechcem dehonestovať ani znižovať význam rebríčka konkurencieschopnosti, či dokonca Svetového ekonomického fóra, ale treba sa viac pozrieť na základné údaje, na jednotlivé posudzované faktory a napokon nebáť sa kriticky hodnotiť aj zvolenú metodiku. Napokon, ešte pred pätnástimi rokmi v nej vládne výdavky mali negatívny vplyv a v konečnom hodnotení znižovali konkurencieschopnosť krajiny. Potom však šéf tímu odborníkov, ktorí tú metodiku zostavujú, známy americký ekonóm Jeffrey Sachs vyhlásil, že empirické zistenia dokazujú, že aj krajiny s vysokými výdavkami dosahujú vysokú konkurencieschopnosť. Príkladom mu mali byť škandinávske štáty a jednoducho metodiku zmenil. Mimochodom, ide o toho istého svetového ekonóma, ktorý na začiatku 90. rokov presadzoval rýchlu privatizáciu všetkého v strednej a východnej Európe a o desať rokov sa za to verejne ospravedlnil.
Moje slová napokon včera večer v Slovenskom rozhlase potvrdil aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov pán Martin Hošták. Citujem: "Rebríčkov, ktoré merajú kvalitu podnikateľského prostredia, je množstvo a každý z týchto systémov hodnotení používa vlastné parametre, vlastnú metodológiu a takisto dáva tým vybraným parametrom rôzne váhy," povedal. Príkladom je najnovšie hodnotenie Doing Business, ktorého autorom je Svetová banka, kde Slovensko skončilo najlepšie zo všetkých krajín V4. V svetovej ročenke konkurencieschopnosti sa Slovensko v roku 2013 nezhoršilo a umiestnilo sa na 47. priečke zo 60 krajín. A v indexe ústretovosti podnikateľského prostredia v krajinách Európskej únie Business index Českej poisťovne za rok 2012 bolo Slovensko dokonca na piatom mieste, čo je absolútne najlepšie poradie zo všetkých krajín V4.
Pán poslanec, keď sme novelu zákonníka konzultovali s odborníkmi z OECD, sami priznali, že v takejto ekonomickej situácii, ako sa dnes nachádza Európa, nemožno nikdy určiť vplyv jedného konkrétneho faktora.
Mohol by som tu opäť ukázať na tabuľku, ktorou som takmer pred rokom dokazoval, že za posledných desať rokov neexistuje žiadny priamy vzťah medzi novelami Zákonníka práce a rastom HDP či vývojom nezamestnanosti. Nechcem túto snemovňu opäť týmito číslami unavovať.
Áno, chápem, že novela Zákonníka práce mohla sťažiť riadenie firiem alebo spravodlivejšie vyvážila záujmy ich majiteľov a ich zamestnancov. Možno dokonca prispela k symbolickému zníženiu ziskov, ak si niekde aj vďaka tejto novele dokážu zamestnanci vybojovať vyššie platy, ale nič z toho nemôžte nikdy objektívne označiť ako zhoršenie podnikateľského prostredia. A keď sa vyskytli aplikačné problémy, okamžite sme ich na tripartitnej báze riešili a treba povedať, že aj vyriešili, napríklad začiatkom tohto roku v prípade flexikonta.
Nech sa teda akokoľvek usilujete mútiť vodu tam, kde je priezračná, len aby ste získali lacné politické body, my budeme naďalej dôsledne plniť svoje predvolebné sľuby občanom Slovenskej republiky a chrániť ich záujmy. Napríklad aj ten, aby sa nestali otrokmi vo svojej vlastnej krajine.
Skončil som. (Potlesk.)