Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí prítomní. Dovoľte aj mne pomerne rozsiahlejší príspevok k zákonu k rodičovskému príspevku, ktorý síce, tak ako je predložený, je relatívne stručný, ale tá jeho história, myslím si, že tí, čo počúvali predrečníka Mira Beblavého, tá jeho história vzniku a pripomienkového konania je veľmi zaujímavá a až dramatická. Takže tak isto by som si dovolil širšie sa k tomuto vyjadriť. Najskôr by som chcel ešte reagovať nie formou faktickej poznámky, ale keďže som v rozprave, na predrečníka Mira Beblavého, ktorému chcem poďakovať za veľmi, veľmi dobrý príspevok. To po prvé, ale ešte pred tým aj za tú robotu, ktorú urobil v tom pripomienkovom konaní, kedy sa pustil do organizácie tej hromadnej občianskej pripomienky, ktorá bola vypracovaná veľmi dobre a veľmi dobre spropagovaná a získala v rýchlom čase obrovskú podporu. Ja som sa tak isto snažil, mňa nenapadlo ísť cez pripomienky, ja som si tradične trošku poblogoval, čo malo tiež nejaký ohlas.
Ale teda keď sa ešte vrátim k tej histórii rodičovského príspevku, k prvej vláde Roberta Fica, áno, tak ako Miro Beblavý spomenul, prvá vláda Roberta Fica mala záväzok zvýšiť rodičovský príspevok. Bol to záväzok, s ktorým vyhrala v roku 2006 voľby, a záväzky sa majú plniť! Takže tento záväzok znel tak, že zvýši rodičovský príspevok na výšku čistej minimálnej mzdy. No čo sa teda stalo? Rodičovský príspevok síce zvýšený bol, ale to je ako ten vtip o tom, v tom rádiu Jerevan, nebudem vtipy rozprávať. Poďme k veci. Čiže bolo to zvýšenie len pre tretinu tých tzv. pracujúcich alebo dobrých, výrazmi Mira Beblavého dobrých matiek, to po prvé. Po druhé, to zvýšenie nebolo niekedy v roku 2006 po víťazných voľbách, ale bolo pekne-krásne až od 1. januára 2010, kedy už prvá Ficova vláda končila a vládla už len ten posledný necelý polrok. To zvýšenie bolo zároveň kompenzované, teda nebolo kompenzované, ale bolo teda riešené na úkor pracujúcich matiek, ktorým bol fakticky rodičovský príspevok odňatý. Ďalej, to zvýšenie nebolo na úroveň čistej minimálnej mzdy, ale nejakých 10, 15 eur tam jednoducho chýbalo. Lebo chýbalo, lebo nebolo. No a pre mňa ako nastupujúceho potom ministra po ministerke Tomanovej bolo dosť nešťastné aj to, že rozpočet na rok 2010, ktorý som po nej zdedil, vôbec neobsahoval navýšenie o tých zhruba 60 miliónov, ktoré pri všetkom tom, čo tu hovorím, predsa len na ten zvýšený rodičovský príspevok bolo potrebné niekde nájsť. Čiže prvá Ficova vláda zvýšila pre časť matiek rodičovský príspevok, to je fakt. Zvýšila ho až v poslednom polroku vládnutia, to je ďalší fakt a ďalší fakt je to, že v rozpočte na to nevyčlenila žiadne peniaze. A to nepríjemné dedičstvo sa vlastne vlečie až k ministrovi Richterovi, lebo sa to medzitým nejako pretransformovalo, chýba na aktívne politiky trhu práce, o tom určite pán minister bude hovoriť, že ja som mu teda nechal menej peňazí na aktívne politiky. No preto, lebo som potreboval zaplátať dieru na rodičovský príspevok. A tak si tu žijeme.
Dobre, ešte by som chcel k tomu príspevku na starostlivosť a k tomu, čo vlastne sme urobili my, pani poslankyňa Vaľová. Mne nemusel nikto hovoriť, čo mám ako minister práce robiť. Okamžite ako prvú z vecí po príchode na ministerstvo som začal organizovať zmenu zákona o rodičovskom príspevku tak, aby sa rodičovský príspevok znovu priznal aj pracujúcim rodičom, pracujúcim matkám a zároveň som pripravil aj zmenu pre príspevok na starostlivosť o dieťa. Sú to peniaze z eurofondov, sú to peniaze, ktoré môžeme šikovne využiť. A tí, čo si lepšie pamätajú, si pamätajú, že som navrhoval sumu až 300 eur mesačne, ale teda, nazvem to, po konzultácii s koaličnými partnermi som napokon v parlamente prijal ústup z tých navrhovaných 300 na 230. Ďalej sa k tomu vracať nebudem. Takže v zákone máme teraz príspevok na starostlivosť 230 eur. Takže to bola moja reakcia, resp. doplnenie slov môjho predrečníka.
A teraz k tomu, čo chcem teda povedať tak či onak. Ten zákon, ktorý tu máme pred sebou, taký aký teraz je, hodnotím pozitívne, pretože sú tam dve zmeny, ktoré teda hodnotím pozitívne. Po prvé, je to zamedzenie zneužívania rodičovského príspevku pri viacdetných rodinách, kedy, žiaľ, prax priniesla takú prax, že rodičia prvonarodené dieťa zverili do starostlivosti, do náhradnej starostlivosti napríklad starým rodičom a tí poberali na toto prvé dieťa rodičovský príspevok a druhé dieťa, ktoré sa tejto rodine narodilo o rok nato, na to druhé dieťa už čerpali rodičovský príspevok oni sami a keby tam náhodou bolo ešte tretie dieťa v krátkom slede, aj tam sa ešte niečo vymyslelo, aby sa tie deti porozdeľovali po širokom príbuzenstve a namiesto jedného rodičovského príspevku, ktorý by inak mal byť, v takomto prípade tá rodina brala dva, možno dokonca až tri rodičovské príspevky paralelne. A takýmto spôsobom to zneužívali. Ak sa táto prax týmto zamedzí, tak to bude len dobre.
Ďalej súhlasím aj so zavedením inštitútu osobitného príjemcu, pretože tak isto v prípadoch, kedy sa rodičovský príspevok - ľudovo povedané - prepije a nepoužije sa na to, aby dieťa malo zabezpečené svoje potreby, tak inštitút osobitného príjemcu je určite vhodnejší, ako nechať to tak, ako to je teraz. Takže z toho dôvodu tieto dve zmeny podporujem.
Ale teda vrátim sa k tomu procesu prijímania alebo navrhovania tohto zákona, pripomienkové konania a podobne, kedy pod kuratelou pána štátneho tajomníka Jozefa Buriana bol predložený do pripomienkového konania návrh, ktorý bol omnoho, ktorý sa v mnohom líšil od tejto definitívy. V prvom rade to bolo preto, lebo sa navrhovalo pôvodne, aby sa rodičovský príspevok znovu zobral pracujúcim rodičom a aby sa znova zaviedol dvojstupňový rodičovský príspevok. Čiže akýsi ako keby návrat do čias ministerky Tomanovej. Samozrejme, ja som s takýmto niečím súhlasiť nemohol a dovoľte mi ten svoj nesúhlas preniesť aj na túto parlamentnú pôdu a dovoľte mi k tomuto pár slov. Taký zákon, aký predložil minister, resp. pán štátny tajomník do pripomienkového konania, bol nesprávny, pretože bol namierený proti aktívnym rodičom, ktorí chcú, resp. môžu, majú možnosť pracovať, vedia si zabezpečiť starostlivosť o dieťa, možno pri práci na kratší úväzok, pri práci na dohodu, po večeroch, po víkendoch, kde sa to dieťa určite nebude niekde túlať, resp. nebude niekde, ako sa hovorí, v kúte, ale rodina, keď matka pracuje, postará sa otec alebo starí rodičia, rodina sa postará. Takéto šetrenie, takéto šetrenie štátu je skutočne šetrenie na tom nesprávnom mieste, na úkor rodín s malými deťmi. Jednoducho, toto nie, toto je neprípustné, aby sa šetrilo na rodinách s malými deťmi, ešte k tomu na tých rodinách, ktoré sú aktívne, a ktoré, kde tí rodičia pracujú, či už na tie čiastočné úväzky, alebo na dohody.
Ďalej, nesúhlasil som ani so zvýšením alebo zavedením dvojstupňového rodičovského príspevku, pretože na jednej strane síce pekne vyzerá, že by sa mal rodičovský príspevok zvýšiť na 260 eur, ale, tam je to ale, to zvýšenie sa malo týkať len tzv. pracujúcich matiek, to znamená tých matiek, ktoré boli pred pôrodom dieťaťa nemocensky poistené a poberali materské. Zároveň to zvýšenie na 260 eur nemalo byť počas celých troch rokov poberania, ale len do dvoch rokov veku dieťaťa. A tu si treba zároveň aj uvedomiť, že ak sa to malo týkať matiek, ktoré poberali materskú, tak tá materská sa vlastne poberá do siedmeho mesiaca veku dieťaťa. Čiže to zvýšenie na 260 eur by nebolo za tri roky, za 36 mesiacov, ale bolo by od 7. do 24. mesiaca veku dieťaťa, čiže rozhodne nie po celé tri roky. Ono to opticky vyzerá krásne, ale keď sa na to pozriete bližšie, tak zistíte, že až také terno to zase nie je. Pretože, pretože na druhej strane sa mal rodičovský príspevok znížiť na 160 eur pre všetky také matky, ktoré neboli pred pôrodom nemocensky poistené, resp. nepoberali materskú a mal sa znížiť na tých 160 eur na všetky deti, zdôrazňujem, na všetky deti vo veku od dvoch do troch rokov. Čiže aj tie pracujúce matky, aj tie matky, ktoré boli pred pôrodom nemocensky poistené a poberali materskú, tam by to vlastne fungovalo tak, že do siedmich mesiacov poberajú materské, od siedmeho mesiaca do 24. mesiaca rodičovský príspevok zvýšený na 260 eur, ale potom od 25. po 36. mesiac, ten posledný rok, by aj ony mali znížený rodičovský príspevok na 160 eur. Čiže až také krásne to nebolo. A keď si to vezmete a spočítate a prenásobíte, tak vlastne zistíte, že celý ten projekt zvýšenia rodičovského príspevku v skutočnosti by znamenal, že štát by takouto operáciou na úkor rodín s malými deťmi ušetril podľa mojich prepočtov okolo 24 miliónov eur ročne. Aj keď sa o tom v dôvodovej správe nenapísala ani čiarka a čo považujem za ťažké pokrytectvo, pán minister, že ste o tomto vôbec v dôvodovej správe v pripomienkovom konaní nič neuviedli, aj keď to nakoniec celé padlo a potvrdil to nepriamo pán premiér svojimi slovami, keď povedal, keď teda on zrušil tento dvojstupňový rodičovský príspevok, že na rodinách, na sociálnej politike sa šetriť nebude. Jednoducho takýmto tvrdým spôsobom ste chceli šetriť na úkor mladých rodín. To je hanba!
Aby bolo ešte jasné, aby som to ešte raz priblížil tomu, kto mi neverí. Rodičovský príspevok poberá okolo 140-tisíc poberateľov a z toho pri najlepšom optimizme maximálne ak polovica žien z toho je takých, ktoré predtým boli nemocensky poistené, resp. poberali materskú. Možno je ich ešte menej. Keby som zobral ako predpoklad, že polovica poberateľov by mala teda nárok podľa pôvodného návrhu na tu dočasne, na ten dočasne zvýšený rodičovský príspevok 260 eur, tak by to bolo vlastne zvýšenie o 56,80, o 56,80, nie o 60, pretože rodičovský príspevok by bol valorizovaný tak či tak od 1. januára, aj bude valorizovaný na 203 eur 20 centov. Čiže 18 mesiacov približne by tieto pracujúce, predtým pracujúce matky poberali o 56,80 viac, čo je spolu, o 1 022 eur viac by dostali do toho druhého roku veku dieťaťa, ale zároveň by v tom treťom roku poberania rodičovského príspevku mali rodičovský príspevok nižší o 43,20 po dobu dvanástich mesiacov, čo by znamenalo na druhej strane stratu 518 eur oproti súčasnosti. Čiže na jednej strane by mali plus 1 022, na druhej strane mínus 518, čiže tie takzvané pracujúce matky, predtým pracujúce matky by získali pri tom pôvodnom projekte o 504 eur naviac. Na druhej strane ale druhá polovica žien, ktoré predtým nemali materskú, a mali by rodičovský príspevok počas celých troch rokov nižší, znížený na 160 eur, by za 36 mesiacov mali menej o 43,20, čiže stratili by 1 555 eur. Čiže polovica žien by získala 504 eur, druhá polovica žien by stratila 1 555 eur a keď to celé prenásobíme tými počtami žien, ktoré poberajú rodičovský príspevok, tak prídeme k záveru, že štát by na tomto získal a rodiny by stratili 24 miliónov eur ročne, a čo je najhoršie, pripomeniem ešte jednu vec, že rodičovský príspevok až do šiestich rokov sa poberá v prípade, že ide o dieťa s ťažkými zdravotnými problémami, dieťa zdravotne postihnuté. Tam sa rodičovský príspevok poberá až do šiestich rokov, čiže rodiny, ktoré majú zdravotne postihnuté dieťa by dostávali nie 203 eur podľa súčasného zákona po dobu šiestich rokov, ale dostávali by len 160 eur po dobu šiestich rokov. Čiže rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom by za šesť rokov dostali o vyše 3 000 eur menej. Takáto je vaša sociálna politika, pán minister, na úkor rodín so zdravotne postihnutými deťmi ste chceli šetriť 3 000 eur na jednej rodine? Nečudujem sa budúcemu kandidátovi na prezidenta Slovenskej republiky, že tento proces politicky citlivo vo vhodnom čase zastavil. Dúfam ale, že ľudia si dobre zapamätajú, čo ste im chceli vyparatiť, že si to dobre zapamätajú, že na úkor mladých rodín ste chceli šetriť!
Ešte by som sa rád dotkol príspevku na starostlivosť o dieťa. V pôvodnom návrhu, ktorý ste predložili do pripomienkového konania, bolo zvýšenie na 260 eur. Logiku som tam videl v tom, že ak ste navrhovali zvýšenie rodičovského príspevku pre predtým pracujúce matky na 260 eur a zároveň odobratie rodičovského príspevku práve týmto pracujúcim matkám, ktoré sa skôr vrátia do zamestnania, tak ste im to chceli kompenzovať práve zvýšením príspevku na starostlivosť na 260 eur. Iná logika tam byť nemohla. Čiže podľa tohto vášho pôvodného plánu zrejme ste mali dosť peňazí na to, veď je to z eurofondov, ako už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšil na 260 eur. Zrazu príde pán premiér a stopne váš plán na dvojstupňový rodičovský príspevok a odoberanie rodičovského príspevku pracujúcim rodičom a vy zároveň znížite, resp. vrátite sa na pôvodných 230 eur. No to by to chcelo trošku väčšej veľkorysosti a keď to neurobíte vy, tak to navrhneme my a to navrhneme, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšil minimálne na vami pôvodne navrhovaných 260 eur. Predpokladám, že ministerstvo financií nič proti mať nebude, keď nemalo proti tomu vášmu pôvodnému zámeru. Ak by náhodou aj malo, tak to budem považovať za prejav ďalšieho ťažkého pokrytectva.
Zároveň si myslím, že by bolo vhodné sa zamyslieť nad tým, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa nielen zvyšoval, ale zároveň aby sa aj uvažovalo o predĺžení, o zvýšení veku detí, pri ktorých by bolo možné, aby rodičia, ak to dieťa dajú do predškolského zariadenia, mohli mať kompenzované náklady na tú starostlivosť o dieťa v zariadení vyšším a dlhšie poskytovaným príspevkom na starostlivosť. Tie tri roky je vek, kedy už časť detí je v predškolských zariadeniach, ak tie predškolské zariadenia sú k dispozícii, ale rodičia by určite privítali, keby túto možnosť čerpania pomoci, ktorá je z eurofondov a ktorá pomôže zvýšiť zamestnanosť nielen matiek, ale aj zamestnanosť v predškolských zariadeniach a ktorá zvýši úroveň života v obciach a mestách na Slovensku tým, že by mohli vzniknúť ďalšie zariadenia pre deti. Myslím si, že toto by všetci rodičia veľmi privítali a náš rozpočet by to stálo minimálne prostriedky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
