23. schôdza

3.9.2013 - 25.9.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

5.9.2013 o 14:41 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:34

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, musím povedať, že keď niekto robí politiku z toho, že ľudia na Slovensku čím ďalej, tým vo väčšej miere sú nezamestnaní, tak v tejto chvíli ste to práve vy a vláda Roberta Fica. Označiť Svetové ekonomické fórum, že to je zbieranie informácií kohosi, tak áno, je možné a je populistické. Ale to sú podnikateľské štruktúry, ktoré zbierajú informácie, či sú ochotné a chcú prísť podnikať na územie Slovenskej republiky a chcú vytvoriť pracovné miesta.
Táto organizácia odkázala vám, že zmeny v Zákonníku práce, ktorým ste ho znepružnili, sú natoľko závažné, že nechcú prísť podnikať na Slovensko a vytvárať ďalšie pracovné miesta. Preto dávate vysoké investičné stimuly, aby ste zlý zákon, Zákonník práce, nahradili investičnými stimulmi a peniazmi daňových poplatníkov. Pýtam sa, nebolo by správne revidovať rozhodnutia Zákonníka práce a spružniť a platiť menej investičných stimulov? Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

5.9.2013 o 14:34 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:36

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, rebríček poradia priorít, ktoré predložila Podnikateľská aliancia Slovenska Svetovému ekonomickému fóru, má nasledovné poradie. Hlavnými problémami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, hovoria o Slovensku, sú: klientelizmus, negatívny daňový systém, nízka transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, rastúca zadlženosť štátu, potom ide až Zákonník práce alebo pracovný kódex. To znamená, aj z pohľadu ich hodnotenia, hodnotenia manažérov a majiteľov je to až ôsmy, deviaty problém.
A ak dovolíte, čo je Zákonník práce? Zákonník práce je výsledok sociálneho dialógu dvoch sociálnych partnerov. Jeden z nich reprezentuje zamestnávateľov a druhý reprezentuje zamestnancov. To nikdy nemôže byť objektívne zhodnotené, pokiaľ sa vyjadruje len jeden z týchto sociálnych partnerov. Preto si stojím za tým, čo som povedal.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:36 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:37

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som, pán poslanec, odpovedal na vašu otázku, ale v prvom rade ešte by som chcel dať tiež krátky komentár k tvrdeniam, ktoré ste uviedli vo vašej otázke. Ja nebudem polemizovať o metodológii a záveroch správy o globálnej konkurencieschopnosti, no treba si uvedomiť, že správa nehodnotí objektívnu konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, ale ani objektívnu vymožiteľnosť práva dokonca, ale je založená na prieskumoch výlučne subjektívneho vnímania podnikateľov, čo, samozrejme, je úplne legitímne, ale nie je to objektívne hodnotenie.
Naozaj si pritom nemyslím, že sa u nás podniká horšie ako v niektorých členských štátoch Európskej únie, ktoré nás síce v zmieňovanom rebríčku predbehli, normálne mnohé z nich zápasia s omnoho väčšími problémami ako Slovenská republika. Z objektívneho hľadiska má Slovenská republika jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii. Vláde Slovenskej republiky sa darí konsolidovať verejné financie, máme stabilný bankový sektor a najnovšie sa objavujú správy o oživení domáceho dopytu. A na rozdiel od subjektívneho prieskumu nám dôverujú zahraničné ratingové agentúry. Nemyslím si, že toto je obraz o krajine so zlým podnikateľským prostredím.
No a teraz konkrétne k vašej otázke. Vo vzťahu k zlepšovaniu vymožiteľnosti práva prijímam opatrenia od prvého dňa nástupu na ministerstvo spravodlivosti. Z krátkodobého hľadiska bolo dôležité stabilizovať situáciu na súdoch, napríklad aj z personálneho hľadiska, a ukončiť politické zasahovanie do činnosti súdov. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska realizujeme komplexné reformy v oblasti vymožiteľnosti práva a tiež elektronizáciu justície. Napokon, naposledy som tu bol včera s Exekučným poriadkom, možno ste to zachytili.
V rámci rekodifikácie civilného práva teda aktuálne meníme Exekučný poriadok, nielen to, čo bolo včera, ale ešte aj v ďalšom kroku, do konca tohto roku. Ďalej pravidlá rozhodcovského konania, ako aj Občiansky zákonník a ďalšie právne predpisy.
Žiaľ, osobitne v oblasti procesných kódexov, ktoré tvoria chrbticu systému vymáhania práva, nebolo pred mojím príchodom na ministerstve nič pripravené a museli sme začať de facto úplne odznova. Preto som veľmi rád, že už po roku máme schválenú jasnú architektúru nových procesných kódexov v podobe legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného. Takisto by som rád upriamil pozornosť na aktuálnu novelu Exekučného poriadku, ktorú pripravujeme, a taktiež teda reformu exekučného konania, ktoré rieši vymáhanie práva v rovine výkonu súdnych rozhodnutí.
Budúci mesiac zároveň dokončíme zásadnú reformu pravidiel rozhodcovského konania. Opäť konštatujem, že v čase môjho nástupu na ministerstvo nebolo v tejto oblasti pripravené prakticky nič. Napriek tomu sa nám za relatívne krátky čas podarilo dotiahnuť podstatné reformy v oblasti vymáhania práva, ale aj ochrany spotrebiteľa do paragrafovej podoby a budeme tieto zákony predkladať, mnohé z nich do konca ešte tohto roka.
Som presvedčený o tom, že ambiciózne zmeny, ktoré podľa plánu priebežne uskutočňujeme, budú postupne viesť ku kultivovaniu tak právneho, ako zároveň aj podnikateľského prostredia, na ktoré ste sa pýtali.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:37 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:41

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď, ale musím povedať, že vašu odpoveď nepovažujem za dostatočnú. Táto vláda už je dosť dlho na svojom mieste a Svetové ekonomické fórum len tak pre nič za nič nezhorší a neposunie nás v rebríčka dozadu a priblíži nás k poslednému Grécku v rámci Európskej únie. Subjektívne rozhodnutie je v každom prípade každého podnikateľa, či príde na Slovensko, alebo nepríde. Subjektívne rozhodnutie je, keď politická strana SMER odmietne návrh, aby sme skrátili lehoty pre Ústavný súd. Tieto opatrenia by spružnili priechodnosť alebo vymožiteľnosť práva. To, že aké je politické zasahovanie do justície, o tom netreba viac hovoriť, len si spomenúť na bozk pána Harabina pánovi premiérovi.
Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

5.9.2013 o 14:41 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:41

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Pardon, čo bola doplňujúca otázka? Nepochopil som celkom z vášho vystúpenia. Takže asi ste si povedali, čo ste chceli, ale nechcete nič vedieť odo mňa. Však? No tak ďakujem veľmi pekne. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis

5.9.2013 o 14:41 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:43

Zuzana Zvolenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, na úvod mi dovoľte uviesť niekoľko faktov. Od 1. 4. 2013 Všeobecná zdravotná poisťovňa nezazmluvnila gynekologické a novorodenecké oddelenie v nemocnici v Kráľovskom Chlmci, nakoľko pri revíznej kontrole bolo zistené nedostatočné personálne zabezpečenie atestovanými lekármi na uvedených oddeleniach. V čase kontroly malo gynekologické oddelenie 24 lôžok, pričom suma úväzkov lekárov nezodpovedala vyhláške o minimálnych personálnych normatívoch. Novorodenecké oddelenie bolo odzmluvnené z dôvodu, že jeho činnosť priamo nadväzuje na chod gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Suma úväzkov piatich atestovaných lekárov, ktorí pôsobia v danej nemocnici na danom oddelení, predstavovala dokopy iba 1,9 lekárskeho miesta. Tento počet neumožňuje reálne zabezpečiť chod daného oddelenia v dennom čase. Ďalším dôležitým údajom je aj počet pôrodov, ktoré dané zdravotnícke zariadenie vykonáva. V roku 2012 bolo 136 pôrodov za celý tento rok poistenkýň Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pričom naši odborníci v tejto oblasti tvrdia, že optimálny počet pôrodov na to, aby pôrodnícke oddelenie fungovalo, rozvíjalo sa a prinášalo svojim pacientkam benefity, sa pohybuje na úrovni približne 1 300 pôrodov ročne.
Vážený pán poslanec, na prvom mieste je vždy, vždy bezpečnosť pacienta. Blízkosť zdravotníckeho zariadenia je pre región určite veľkým benefitom, ale nemôže ísť na úkor kvality. A preto Všeobecná zdravotná poisťovňa robí pravidelné kontroly v zdravotníckych zariadeniach, rovnako ako v tomto prípade.
Dovoľte mi na záver, pán poslanec, zopakovať túto najpodstatnejšiu vec. Bezpečnosť pacienta musí byť prioritou pre nás všetkých a má prednosť pred ostatným. Nemôžeme si dovoliť riskovať a hazardovať s ľudským zdravím, respektíve životmi občanov. Ak teda niektoré oddelenie nespĺňa stanovené podmienky, s takýmto konaním môže ohroziť bezpečnosť a zdravie občanov, je takéto nezazmluvnenie skutočne opodstatnené.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:43 hod.

JUDr.

Zuzana Zvolenská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:46

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Nárok na starobný dôchodok je podľa zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení neskorších predpisov podmienený dovŕšením dôchodkového veku a získaním minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia a to bez ohľadu na to, či sa jedná o obdobie získané formou povinného dôchodkového poistenia, alebo dobrovoľného dôchodkového poistenia, alebo obdobie získané dodatočným zaplatením v zákonom taxatívne ustanovených prípadoch, napríklad za obdobie zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov.
Na výpočet sumy starobného dôchodku je rozhodujúci priemerný osobný mzdový bod získaný v zásade počas celého ekonomicky aktívneho života. Obdobie dôchodkového poistenia, to je v zásade odpracované roky za celý život a aktuálna dôchodková hodnota. V princípe platí, že ak poistenec počas svojho aktívneho života dosahoval príjem na úrovni priemernej mzdy a získal obdobie dôchodkového poistenia 40 rokov, jeho dôchodok v pomere k priemernej mzde vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky bude približne 50 % z jeho predchádzajúceho zárobku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že človek, ktorý celý život nepracoval, teda neplatil poistné a ani nebolo zaňho zaplatené poistné napríklad zo strany štátu, nemá nárok na dôchodok, pretože nezískal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Osobitným prípadom sú poistné obdobia, počas ktorých poistné hradí štát. Ide o obdobia, počas ktorých je činnosť poistenca hodnotená ako celospoločensky prospešná, napríklad obdobie starostlivosti o dieťa, opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo výkon osobnej asistencie. Zákon oceňuje takéto osoby tým, že štát za ne hradí poistné. Vymeriavacím základom takejto osoby však nie je priemerná mzda, ale v zásade 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, je to konkrétne v prípade starostlivosti o dieťa, respektíve 50 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, pokiaľ sa jedná o ostatných poistencov štátu. To znamená, že vo všetkých vecných argumentoch, ktoré som použil vo svojej odpovedi, vyplýva, že starobný dôchodok sa nevypočítava u ľudí, ktorí nepracovali, zo základu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takíto ľudia totiž nemajú nárok na starobný dôchodok. V prípade poistencov štátu nemožno hovoriť o pozitívnej diskriminácii voči pracujúcim zamestnancom, keďže činnosť, ktorú vykonávajú, je v celospoločenskom záujme a v zásade im objektívne znemožňuje plnohodnotný výkon zárobkovej činnosti, čo je však dôležité a čo chcem zvýrazniť. V každom prípade si však uvedomujeme, že vnímanie, nazvem to nespokojnosti s tým, že pre niektorých poistencov štátu - a to práve tých, ktorí v zásade nikdy nepracovali a vôbec nemajú záujem pracovať - sú deti silným motivačným faktorom pre zabezpečenie si dôchodku. Túto otázku analyzujeme, hľadáme optimálne riešenie a ideme ju urýchlene riešiť, pretože chceme eliminovať takéto situácie. Toto riešenie by malo byť súčasťou anuitnej novely zákona, ktorú predbežne pripravujeme do Národnej rady hneď začiatkom budúceho roku.
Skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:46 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:50

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď a chcel by som sa opýtať. Ja som mal na mysli tých ľudí, ktorí, za ktorých platil štát, dajme tomu tých 15 rokov odpracovali, možno aj 40 rokov, respektíve 40 rokov boli akože kvázi, proste boli tu na Slovensku, ale štát za nich platil a viac-menej ako ich, čo vlastne nevytvorili hodnotu, ako im chceme teda vypočítať ten ich dôchodok, ako by mali dostať, keď môžem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

5.9.2013 o 14:50 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:51

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, snažil som sa vyjadriť, kto sú poistenci štátu. Sú to matky, ktoré sa starajú o svoje deti, alebo sú to poistenci štátu, ktorí opatrujú ťažko zdravotne postihnuté osoby, prípadne zabezpečujú výkon osobnej asistencie. Toto sú priamo definovaní poistenci štátu. Na tých sa vzťahujú tie percentá, ktoré som predtým vymenoval. To znamená, oni plnia nárok vzhľadom na to, že im z objektívnych dôvodov nebolo umožnené pracovať, lebo sa starali o dieťa alebo o zdravotne postihnutú osobu, alebo zabezpečovali výkon osobnej asistencie takejto osobe. Ale opakujem ešte raz, je aj táto otázka zneužívaná. Ja nechcem hovoriť o nejakých etnikách a práve preto máme záujem a budeme riešiť. A opakujem, vo veľmi krátkej dobe. Do pol roka bude pripravený návrh zákona, ktorý bude aj túto oblasť zohľadňovať, pretože sme toho názoru, že je tu kategória ľudí, ktorá zneužíva tento systém, a z toho titulu je to treba riešiť. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:51 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:52

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava, v ktorej kompetencii je príprava rýchlostnej cesty R4, vyhlásila dňa 25. 5. 2013 verejné obstarávanie na predmet zákazky R4 štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika - Kapušany, štúdia realizovateľnosti. Predmetom tejto štúdie realizovateľnosti je vyhľadanie a posúdenie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia novej trasy rýchlostnej cesty R4 v danom úseku. Termín na predloženie ponúk uchádzačov na vypracovanie zákazky bol dňa 27. 6. 2013 a predpokladaná lehota na jej dokončenie bola v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladov do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy na vypracovanie štúdie realizovateľnosti s vybraným uchádzačom vo verejnej súťaži. Zmluva na vypracovanie štúdie realizovateľnosti bola so zhotoviteľom podpísaná 2. 9. 2013 a štúdia realizovateľnosti má byť podľa nej dodaná do 2. 3. 2014. Posúdenie oboch doteraz prezentovaných variantov vedenia rýchlostnej cesty R4 v úseku Hanušovce nad Topľou - Svidník a prípadne návrh ich modifikácií bude predmetom zazmluvnenej štúdie realizovateľnosti, ktorá preukáže opodstatnenosť realizácie rýchlostnej cesty R4. V štúdii budú všetky varianty podrobne posúdené a vyhodnotené na základe dopravno-inžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, ako aj z hľadiska ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických rizík jednotlivých variantov trasy rýchlostnej cesty R4. Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti bude rozhodnuté o definitívnej trase vedenia rýchlostnej cesty R4 v úseku Hanušovce nad Topľou - Svidník. Následne bude stanovený ďalší postup a harmonogram jej prípravy aj v závislosti od možnosti a zabezpečenia finančných prostriedkov na prípravu a realizáciu rýchlostnej cesty R4 zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie v budúcom programovom období 2014 - 2020.
Skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:52 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video