23. schôdza

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kadúc. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vystupujem k bodu 24, čo bola interpelácia na pani ministerku zdravotníctva vo veci neštátnych poisťovní a zavádzanie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia. V prvom rade chcem povedať, že nemôžem byť spokojný s tým, ako mi bolo odpovedané, pretože mi nebolo odpovedané vôbec. Ani na jednu z otázok, ktoré som položil, aj keď som sa snažil nájsť tú odpoveď, odpoveď som nenašiel. V mojej pomerne rozsiahlej interpelácii som sa pýtal na také tri základné veci vo veci zavádzania unitárneho systému zdravotného poistenia, a to je na možné riziká ohľadne protiústavnosti, na možné medzinárodné žaloby a arbitráže, na opatrenia, aké boli prijaté, aké budú prijaté za účelom minimalizácie týchto rizík, a v neposlednom rade na zodpovednosť, čo ak toto všetko zlyhá a Slovensko bude povinné zaplatiť v arbitrážnych konaniach, prípadne v iných konaniach ujmu neštátnym poisťovniam. Zároveň som vo svojej pomerne rozsiahlej interpelácii poskytol argumenty, poskytol judikatúru, poskytol iné možnosti, ako zaviesť unitárny systém mimo vyvlastnenia.
Začnem tým, čo mi bolo odpísané. Veľmi v skratke. Na troch stranách mi bolo napísané alebo odpovedané. Dôvod, prečo sa prijíma unitárny zdravotný, unitárny systém zdravotného poistenia. Bolo mi citované rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré som poukázal aj sám. Bolo mi vysvetlené úprimné presvedčenie, že všetko bude v poriadku, že akékoľvek vyvlastnenie alebo, alebo zásahy do vlastníckych práv budú v poriadku, a tiež mi bolo vysvetlené, že naša pozícia sa v súdnych sporoch zlepší. To bolo, to bolo teda celkom komické, na to sa budem ešte určite pýtať. Ešte sa vrátim k tomu úprimnému presvedčeniu o tom, že všetko bude v poriadku a že k zásahu nedôjde. Len si dovolím pani ministerke pripomenúť, že bola to vláda alebo súčasná vláda, ktorá stála za rozhodnutím v spore s UNION zdravotnou poisťovňou, ako aj nálezom Ústavného súdu, na ktorý poukazujú. Čiže akékoľvek úprimné uistenia, bohužiaľ, mne nemôžu stačiť.
A čo som sa pýtal? Dovolím si to presne prečítať, aby to bolo jasné. Trošku to zostručním a vypichnem tie základné veci. Pýtal som sa pani ministerky: Aké opatrenia ste vykonali, prípadne vykonáte, aby ste riziká možnej protiústavnosti minimalizovali, respektíve aby ste im úplne predišli? Potom som sa pýtal: Kto nahradí prípadnú vzniknutú ujmu neštátnym poisťovniam, budete v tomto prípade niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu, prípadne ju ponesie súčasná vláda?" Po tretie som sa pýtal: Kto bude niesť zodpovednosť voči poistencom v prípade, že by sa najmä v dôsledku zvýšených výdavkov zo štátneho rozpočtu, respektíve aj v dôsledku iných skutočností súvisiaceho zavedenia unitárneho systému zhoršilo postavenie poistencov, napríklad by bolo ohrozené či porušené ich právo na ochranu zdravia? Kto nahradí škodu týmto poistencom?
Moje otázky považujem naozaj za legitímne, keď sa vrátim k tomu, že už sme tu mali rozhodnutia aj Ústavného súdu, aj Arbitrážneho súdu za vládnej garnitúry, ktorá vládne teraz a pokúša sa zaviesť principiálne podobné kroky, akým, akých im už bolo povedané, že toto možné nie je. Preto opäť vyjadrujem svoju nespokojnosť s touto odpoveďou, žiadam, aby o nej bolo hlasované, a tieto otázky položím presne v tomto istom znení opäť.
Ďakujem.

Nasleduje pán poslanec Mičovský. Nech sa páči, máte slovo.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem v prvej časti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vystúpiť k interpelácii, ktorú som podal 27. júna pánovi ministrovi Dušanovi Čaplovičovi, ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu a na ktorú som dostal odpoveď pod č. 2013/11226/357 15. júla tohto roku. Chcem v úvode povedať, vážený pán minister, vážim si, že ste tu, že napriek tomu, že som volil ozaj slová, ktoré možno neboli štandardné, ale boli veľmi úprimné, možno nepolitické, skôr ľudské, a že som očakával možno aj taký podtón z vašej odpovede na moju interpeláciu, že som touto odpoveďou sklamaný. Niežeby tam nebolo dosť slov, naopak, vaša odpoveď bola dlhšia ako moja interpelácia a bolo tam ozaj veľmi veľa faktov, ale možno to, čo som čakal, tam chýbalo. Ja uvediem len veľmi stručne pre plénum, čoho sa týkala moja interpelácia.
Týkala sa osudu, drobného osudu jedného učiteľa. Učiteľa, ktorý 17 rokov odpracoval na svojej škole, ktorý okrem výkonu učiteľskej profesie bol aj predseda rady školy a ktorý v jednu chvíľu v súlade so svojou ľudskou aj pracovnou povinnosťou poukázal kultivovane na isté finančné nezrovnalosti na svojej škole. A odpoveďou na toto poukázanie nebolo konštruktívne konanie jeho riaditeľa, ale vec, kde síce neviem preukázať príčinnú súvislosť, ale kde napriek tomu sa dá tušiť, že istá príčinná súvislosť tu je. Odpoveďou mu bolo to, že po 17 rokoch pán učiteľ Oto Žarnay na Obchodnej akadémii v Košiciach na Polárnej ulici 1 prestal byť zamestnancom svojej školy, lebo v rámci organizačných zmien bol uvoľnený. A aby tá príčinná súvislosť možno vyznievala trocha plastickejšie, tak ešte k tomu aj jeden jediný učiteľ, ktorý sa vyjadril verejne vo svojej zborovni, teda medzi kolegami, že súhlasí s postojom a s istými obavami svojho kolegu, pán učiteľ telocviku Matejovský na tejto istej školy tiež sa stal v najbližšom období pre svoju školu prebytočným.
Áno, príčinná súvislosť nie je preukázateľná, ale ja som ani od pána ministra nechcel, aby sme riešili otázku pracovnoprávneho vzťahu. Ja som sa naozaj spytoval človeka, ktorého si vážim, človeka, ktorý je nielen teraz politikom, ale ktorý je človekom, ktorý v rámci svojej profesie nazerá do minulých stáročí a tisícročí, človeka, o ktorom si myslím, že má istý závan ľudskosti a človečiny aj pri svojej vysokej funkcii.
Očakával som, že pochopí ten, ten apel, ktorý som dal do svojej interpelácie, že neočakávam politickú odpoveď na svoje nejaké snahy získavať politické body, ale že očakávam odpoveď človeka, ktorý sa vie pozrieť na osud jedného zo svojich hlboko podriadených, keď to tak zoberieme, aj keď viem, že mu nie je nadriadený. Proste na jedného z učiteľov rezortu, ktorý reprezentuje, takým pohľadom, že sa zamyslí a odpovie na jednu základnú otázku. Či vo všeobecnosti postoj človeka, ktorý v jednej chvíli poukáže na čerpanie verejných zdrojov, možno nie úplne presne, ale úprimne a v súlade so záujmami tejto spoločnosti, či sa vie pozrieť na takéto konanie ako na konanie, ktoré vie považovať za vzor, za príklad, za spôsob, ako učiť možno predovšetkým deti, ale aj nás dospelých k statočnosti. Lebo si myslím, že prípad učiteľa Žarnaya nie je vôbec o tom, aká je príčinná súvislosť medzi jeho vystúpením a následným uvoľnením, ale práve o tom, či očakávame, aby v krajine, kde denne opakujeme, že nemáme peniaze na jedno, na druhé, na tretie, kde učiteľom odkazujeme, že si veľmi vážime ich prácu, ale, žiaľ, niet z čoho na pridanie, že v takejto krajine má človek, ktorý poukáže; nevyjadrujem sa úplne k presnosti jeho výpovede; ale poukáže úprimne na to, že unikajú na jeho škole zdroje spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s narábaním s verejnými prostriedkami, tak že takýto človek, vážený pán minister, by si zaslúžil od takej autority, akou ste, nie odpoveď úradníkov, ktorí mi vymenovali tam spústu argumentov, očíslovaných a určite presných o tom, že vaše kompetencie nesiahajú predsi k tomu, aby ste zasahovali do pracovnoprávnych vzťahov na akejkoľvek škole. Ale viete, ja by som si nesmierne vážil, keby vaše posolstvo všetkým učiteľom a všetkým nám bolo práve to, čo považujem za nesmierne dôležité, aby ste povedali: Občania Slovenskej republiky, učitelia Slovenskej republiky, to, čo urobil Oto Žarnay, nevstupujem do pracovnoprávnych vzťahov a ani možno nemusím presne vedieť, či jeho výrok bol úplne v súlade s faktami, ale nesmierne si vážim, že našiel v sebe odvahu konať v súlade s povinnosťami človeka, učiteľa, predsedu rady školy a vám všetkým dávam na vedomie, že práve toto sú príklady správania, ktoré ja, minister školstva Slovenskej republiky, profesor, archeológ, vedec a človek, ktorý má za sebou šesť krížikov a ťahá siedmy, aby som vám povedal, že takéto správanie si vážim.
A toto prosím vás, pán minister, a možno prosím aj tak, lebo minule sme poslali listy, ja nechcem teraz rozširovať túto tému, aj ďalším vysokým predstaviteľom tejto krajiny: pánovi prezidentovi Slovenskej republiky, pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky aj pánovi predsedovi parlamentu, teda Národnej rady Slovenskej republiky, že od nich nečakáme, aby riešili vecné náležitosti takýchto vecí, ale že ich prosíme a očakávame, aby ako vysokí, najvyšší predstavitelia tejto krajiny dávali jasné stanoviská k tomu, čo považujú od občanov za správne, čo považujú od občanov za potrebné a čo budú vždy z titulu svojich vysokých funkcií chrániť bez ohľadu na súvislosti, do ktorých nemajú právo vstupovať. Pretože ja si myslím, že vysokých predstaviteľov tu nemáme kvôli tomu, aby ovládali všetky finesy, všetky paragrafy, všetky zákony, to predsi nie je v ich ľudských možnostiach, nech sú akokoľvek vzdelaní a šikovní. Ale aby dávali signály, aby dávali odpovede na otázky, ktoré myslím si, že si kladie každý, kto žije s očami otvorenými a so srdcom, ktoré nie je naplnené falšou.
Takže ja viem, teraz formálne poviem, že nie som spokojný, ale ja si myslím, že toto nie je ani vôbec potrebné, pretože ja viem, že v sieni zákonnosti mi to neprejde a že moja nespokojnosť nezíska väčšinovú podporu, a preto ani nebudem žiadať, aj keď formálne by som mal, aby sa o mojej nespokojnosti rokovalo. Ja skôr dám otázku, vážený pán minister, že teda keď ja nevyjadrujem nespokojnosť s vašou odpoveďou, či vy, človek, mne sa nechce opakovať, ale som to myslel úprimne, ktorému som dal v súlade s tým, ako to cítim, viacero superlatívov, či vy ste spokojný s odpoveďou, ktorú vaši úradníci vo vašom mene mi zaslali. Nechávam to otvorené, budem si veľmi vážiť, keď nájdete spôsob, akým dať svojim učiteľom, nám všetkým i občanom Slovenskej republiky signál, že sú predsi veci, ktoré sú nad politickými spektrami, že sú veci, ktoré sú nad volebnými obdobiami, že sú veci, ktoré sú spojené, že žijeme len raz a je dobre, keď to zvládame v každej situácii. Toľko k tejto prvej časti.
A ja teraz by som rád a neviem, či to môžem urobiť hneď, ja mám, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pripravenú aj interpeláciu aj na pána ministra Mareka Maďariča, ministra kultúry Slovenskej republiky, môžem ju predniesť teraz alebo ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nie, nie, bude ďalší bod a neviem, nie ste tu prihlásený písomne, môžte sa prihlásiť potom ústne.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Takže pre túto chvíľu ďakujem.

Len aby sme, toto je osobitný bod programu. Dobre. Ako som pochopila, pán poslanec, nežiadate, aby Národná rada hlasovala o odpovedi s nespokojnosťou, o vyslovenie nespokojnosti s vašou odpoveďou.
Teraz poprosím pani poslankyňu Mezenskú. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja v bode interpelácie svojou nespokojnosťou reagovala na odpoveď, ktorá mi bola doručená, písomne doručená premiérom Slovenskej republiky Robertom Ficom. Táto moja interpelácia sa dotýkala konkrétnych odpovedí na výstupy, výsledky prehodnotenia situácie emisného kreditného ratingu a podnikateľského finančného rizikového profilu v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a konkrétne otázky a podnety, ktoré boli v mojej interpelácii uvedené, sa týkali týchto konkrétnych bodov:
Po prvé som sa pýtala, či považuje premiér Slovenska za správny prístup zadlžovanie strategicky dôležitej spoločnosti s účasťou štátu a znižovanie jej trhovej hodnoty v mene získania vyšších dividend. To vyplynulo, ako som už uviedla, z výstupov uznávanej medzinárodnej ratingovej agentúry Moody´s.
Po druhé som sa pýtala na to, či nebude mať očakávané zadlžovanie spoločnosti, ktoré konštatovala táto medzinárodná ratingová agentúra, negatívny dopad na koncových odberateľov plynu v podobe rastu cien plynu.
A do tretice, ako v poslednom bode som sa pýtala na to, či neohrozí zvyšovanie zadlženosti SPP jej ekonomickú stabilitu v budúcnosti.
V odpovedi, ktorú som od premiéra Roberta Fica získala, môžem konštatovať, že táto odpoveď bola dosť všeobecná, nekonkrétna a nemala dostatočnú výpovednú hodnotu a to z toho dôvodu, že k súvzťažnosti tých obáv o maximalizáciu vyplácania dividend v Slovenskom plynárenskom priemysle napriek existujúcemu vysokému záväzku, nebola posúdená súvzťažnosť tohto, tejto maximalizácie snáh k zvyšovaniu zadlženosti spoločnosti. Tejto odpovedi alebo tomuto momentu z predloženej interpelácie sa premiér vyhol, to znamená, že znova poukazujem na tento prázdny priestor, na tento deficit a ak dnes znova vystupujem k obsahu odpovede na moju interpeláciu, je to aj s poukazom na to, aby som konkrétnu odpoveď a zhodnotenie od premiéra získala. Rovnako chcem poukázať na to, že konkrétnu odpoveď na to, čo si máme myslieť, čo si mám myslieť a čo si majú myslieť občania o znížení kreditného ratingu a zhoršení podnikateľského a finančného rizikového profilu, čo si o tomto máme myslieť, k tomuto som tiež nedostala konkrétnu odpoveď. Síce sa toho dotýka premiér vo forme pojmu čiastková korekcia ratingu, avšak táto uznávaná ratingová agentúra poukázala na zníženie podnikateľské, na zhoršenie podnikateľského a finančného rizikového profilu a na zníženie kreditného profilu. Túto vec premiér obišiel a nijakým spôsobom na to nereagoval. Poukázal len na to, že naďalej Slovenský plynárenský priemysel je v pásme investičného stupňa, čo vytvára aj dobré predpoklady na to, aby tie moje obavy pre zvýšenie zadlženia a prenos tejto zadlženosti na zvýšené ceny pre spotrebiteľov plynu, že tieto obavy nie sú dôvodné.
Rovnako chcem poukázať, že v odpovedi premiéra na to, že či teda nie sú reálne obavy a kto bude dohliadať na to, akým spôsobom sa bude udržiavať a stabilizovať cena za plyn na trhu, sa tu prenáša v odpovedi premiéra zodpovednosť vlády a premiéra, ktorý na to stále poukazoval, že bude udržiavať a fixovať, stabilizovať ceny plynu, tentokrát v odpovedi prenáša zodpovednosť na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Moja interpelácia a obsah odpovede nijakým spôsobom nekorelujú, a preto ju znova vraciam do života, avšak už s rozšírením môjho podnetu o včerajšie medializované výstupy, ktoré sa dotýkajú aktuálneho vývoja situácie v SPP a aktuálneho vývoja úpravy vlastníckych štruktúr v ňom.
Situácia v Slovenskom plynárenskom priemysle je, tak ako to bolo odprezentované aj samým ministrom v utorok na hospodárskom výbore ako odpoveď na môj opakovaný podnet o vykonanie poslaneckého prieskumu, mne pre nekompletnosť, nepresnosť vyjadrení ministra, znova len potvrdila potrebu a akútnosť vykonania podrobného analytického prieskumu. A keď som videla, že teda na hospodárskom výbore hlasovaním a rozhodnutím vládnych poslancov tento poslanecký prieskum stále nebude reálny, opätovne, ako si spomínate, som zaradila moju požiadavku a návrh na sprístupnenie podrobnej analytickej štúdie k vývoju v plynárenskom, v Slovenskom plynárenskom priemysle aj vo forme procedurálneho návrhu a môjho záujmu zaradiť tento bod pre celoplošný význam do bodu terajšieho rokovania Národnej rady. Ako sami dobre viete, opäť vládnymi poslancami tento návrh, ktorý som sa snažila logicky a argumentačne podložiť, nebol schválený. Ja situáciu po tom, ako sa k nej vyjadril sám minister na hospodárskom výbore a ako deň na to, zdá sa mi, že vo veľmi unáhlenom a nátlakovom režime padlo konečné rozhodnutie o usporiadaní vlastníckych štruktúr a vlastníckych pomerov v SPP, takéto riešenie považujem za veľmi neprehľadné, veľmi urýchlené, unáhlené a mne vôbec nedáva istotu, že to rozhodnutie o kúpe celého podielu a zastúpenia štátu v SPP bolo správne.
Ako sami dobre viete, a vlastne vychádzam len z mediálne odprezentovaných informácií, keďže k tým oficiálnym zdrojom sa neviem dostať, od marca tohto roku bolo prezentované, že vláda a konkrétne ministerstvo hospodárstva, minister necháva vypracovať odbornú analýzu, odbornú štúdiu, ktorá má ukázať na výhody, nevýhody, rôzne varianty, alternatívy, ako nanovo za súčasných ekonomických a finančných podmienok usporiadať stav a situáciu v SPP tak, aby to bolo výhodné pre štát. No neviem, aký význam malo včerajšie rozhodnutie o tom, že štát získava 100-percentný podiel v tej časti spoločnosti SPP, na ktorej je prenesený dlh, alebo teda záväzok, o ktorom som ja hovorila, že teda - a vychádzam opäť z oficiálnych údajov, z výročných správ SPP - predstavuje objem 2 miliardy eur. Nakoľko je významné pre tento štát získavať 100-percentný podiel práve v tej časti Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je zadlžený a ktorý sa vyznačuje skôr neziskovým charakterom poskytovaných služieb, keďže tam ide viac-menej o predajné aktivity? Nie sú to ziskové odvetvia, nie sú to ziskové časti, ktoré sa ziskovým charakterom, tak ako sa ziskovým charakterom vyznačujú práve dcérske spoločnosti tranzitu a distribúcie. Ja som presvedčená, že ak by štát hral na bránky verejného záujmu, tak by nemal záujem kupovať a neuchádzal by sa o 100-percentný podiel práve záväzkami a neziskovosťou zaťaženej matky, ale by sa napríklad uchádzal práve o dcérske spoločnosti, tranzit a distribúciu, o ktorej všetci vieme, že tvoria zisk.
Túto moju interpeláciu chcem rozšíriť aj o požiadavku presného určenia výšky zisku, jeho objemu, pretože registrujem vážnu dispro, vážnu nesúrodosť poskytovaných čísel, pokiaľ - ako som už uviedla z výročných správ a k tým jediným ja mám ako k oficiálnym údajom prístup - sa uvádza výška záväzkov 2 miliardy eur. Na utorkovom hospodárskom výbore minister hospodárstva hovoril, že tento, výška týchto záväzkov predstavuje objem 700 miliónov eur. Ak som sa už však pozrela do mediálne prezentovaných článkov, napríklad do Hospodárskych novín, tam už sa vyskytoval údaj, číselný údaj o záväzkoch 120 miliónov eur. Rozpornú a protirečí, ako rozpornú a protirečivú vnímam mediálne odprezentovanú informáciu samotného predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý dokonca uvádza, že Slovenský plynárenský priemysel nemá žiadne záväzky.
Takže ja by som bola veľmi rada, ak teda už nemám možnosť dostať sa k oficiálnym zdrojom formou poslaneckého prieskumu, tak aby som sa mohla nimi zaoberať v listinnej podobe, aby teda formou interpelácie a mojej opakovane predloženej interpelácie mi bolo jasne povedané, aký je objem záväzkov v SPP. Lebo ja tento údaj nateraz neviem jasne kvantifikovať a nevedia ho kvantifikovať ani rôzne informačné zdroje, ktoré nie sú v tomto údaji zjednotené.
Rovnako chcem predniesť moju požiadavku, aby mi bolo vysvetlené a objasnené, aká je štruktúra vzniku týchto záväzkov. Moja interpelácia, alebo aj ústne uznesenie ako návrh, ktorý som predniesla v hospodárskom výbore, smeruje k tomu, aby bola jasne naznačená štruktúra vzniku tohoto záväzku, lebo takéto objasnenie ako podklad, ako materiál ja do dnešného dňa nemám. A nemyslím si, že to zaujíma iba mňa ako poslankyňu, myslím si, že to zaujíma širšiu odbornú verejnosť, odberateľskú verejnosť, ktorá môže na základe takejto nejednoznačnej a nejasnej situácie mať reálne obavy o to, že dôjde k zvýšeniu plynu, aj keď sám premiér vo svojej odpovedi na moju interpeláciu mňa ako poslankyňu ubezpečuje, že nemám mať obavy, ceny plynu sa nebudú zvyšovať. Avšak ja môžem veriť tomu, že v tomto volebnom období sa zvyšovať nebudú, ale možno ak raz táto vláda skončí, ja som zvedavá, na koho a ako sa prenesú takéto enormne vysoké záväzky tejto spoločnosti. Neviem si predstaviť, akým spôsobom sa tieto záväzky vysporiadajú. Aj keď minister na hospodárskom výbore sa snažil ubezpečovať, že aj ku kompenzácii takto vzniknutej, takto vzniknutého objemu záväzku môže dôjsť, napríklad predajom existujúcich zásob, mám obavy, či vôbec k predaju týchto zásob môže dôjsť, keď už teraz sa znížila spotreba plynu. Takže aj toto je jedna z požiadaviek, ktorú by som, ak teda nemám možnosť dostať sa k samostatnému výkonu poslaneckého prieskumu, tak toto je požiadavka, ktorú si žiadam v tejto rozšírenej interpelácii zodpovedať.
No a ja som presvedčená, že vývoj situácie v SPP by mal znášať aj politickú zodpovednosť, pretože - ako som už predtým naznačila -, ak došlo k vzniku záväzku, o ktorom ja nemám podrobnejšie informácie, začalo k nemu dochádzať práve v čase nástupu prvej Ficovej vlády, kedy od roku 2007 sa nad rozmer oprávneného zisku vyplácali mimoriadne dividendy a za tieto dividendy a za to, akým spôsobom sa použili, budeme zrejme v strednodobom a dlhodobom horizonte, ako tí, ktorí tento plyn odoberajú, zrejme niesť následky. Takže poprosím vás, alebo teda kompetentných, ja už neviem, dnes tu nesedí ani minister hospodárstva, nie je tu ani premiér, aby sme neponižovali význam prednesených interpelácií len na formálne splnenú požiadavku písomných odpovedí, alebo aby ste, tak ako tieto otázky konkrétne predkladám, zrejme nielen ja ako poslankyňa, ale aby ste nám konkrétne zodpovedali obsahom to, na čo sa pýtame.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, žiadate, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti s odpoveďou?

Áno, ale žiadam aj o to, aby na tieto podnety, tak ako som ich konkrétne predniesla, bolo zodpovedané.

Dobre, ďakujem pekne.
Posledne prihlásenou do rozpravy v tomto bode programu je pani podpredsedníčka Jurinová. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k dvom odpovediam zo štyroch interpelácií, ktoré sme počas prázdnin odovzdali. Jedna interpelácia sa týkala aktuálnej témy, ktorá sa po Slovensku dosť silne rozmnožila a dochádza často možno až k hystérii a chcela by som vedieť, že či oprávnene, alebo nie. Týka sa teda tematiky detských adopcií, kde sme pánovi ministrovi alebo ministerstvu položili šesť otázok. Musím povedať, že na štyri z nich boli odpovede, myslím si, že dostatočne vysvetľujúce, objasňujúce, ale práve na jednu otázku, ktorú sme dali ohľadom práve toho spomínaného, keď to pomenujem tak, ako to koluje medzi ľuďmi, odoberania detí, neodpovedal dostatočne jasno, alebo teda neodpovedali jeho pracovníci dostatočne jasno. Čo si myslím, že je na škodu, keďže mal možnosť, alebo mali možnosť na ministerstve práve poslancovi odpovedať tak, aby tieto mýty prestali kolovať. Nie som uspokojená s odpoveďou.
Rada by som túto jednu krátku odpoveď prečítala. Najskôr k tomu otázku: "Budú pripravované zmeny v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele formulované tak, aby neviedli k samoúčelnému zjednodušovaniu krokov pri odoberaní detí z rodín tak, aby tento krok bol naozaj posledným z možných riešení krízovej situácie v rodinách?"
Prvé dva odstavce odpovede sa týkajú spôsobu, akým spôsobom dochádza k odnímaniu detí v tejto, v tomto čase. A jeden krátky odstavček, ktorý vám hneď prečítam, sa venuje teda tomu, čo vláda pripravuje. "Zmyslom aktuálne navrhovaných zmien v zákone nie je zjednodušenie krokov pri odoberaní detí z rodín, ale iba zvýšenie oprávnení orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré im umožnia získať relevantné informácie o stave, v akom sa dieťa skutočne nachádza."
No obávam sa, že táto odpoveď, táto jedna veta rodičov nijakým spôsobom nemôže uspokojiť. Skôr si myslím, že tie obavy len zväčší a umocní. Preto by som možno naozaj, vypracujeme novú otázku, ktorou, alebo interpelujeme ministra, v ktorej opäť položíme podobnú otázku, ale s tým, že by sme potrebovali vedieť, nie kvôli sebe, ale kvôli ľuďom, ktorí sa tohto obávajú, a naozaj musíte aj sami vedieť, že už tá hystéria, ktorá je v národe v tento čas, myslím, že tieto dva mesiace je to naplno rozprúdené, bolo by dobré, keby bola zastavená. Tomu môže napomôcť jedine ministerstvo tým, že dá jasne, jasnú, jasne zostavenú odpoveď. Preto by som veľmi chcela vedieť, akého zákona sa bude týkať. My predpokladáme teda, že sociálnoprávnej ochrany detí, ale potrebujeme, aby nám to dalo jasne vedieť ministerstvo. Jasne povedané, akého zákona sa to bude týkať a zároveň aké konkrétne zmeny chystá.
Videla som jednu reláciu, televíznu reláciu, v ktorej bola pozvaná aj pracovníčka ministerstva práce práve z odboru sociálnoprávnej ochrany detí a jej odpovede, proste po skončení odpovede na túto otázku, čo rezort chystá, som vôbec netušila, či sa to bude týkať predbežných opatrení či akýchkoľvek opatrení, alebo proste akéhokoľvek prístupu sociálneho pracovníka do bytu. Takže vravím, že ministerstvo nevyužíva možnosti, ktoré má. A keďže vie, že sa hystéria šíri, tak ho budem prosiť opäť o odpoveď.
K druhej otázke, ktorá bolo možno trochu odbornejšia, pýtala som sa na referáty poradensko-psychologických služieb, pretože v súčasnosti nie sú schopné poskytovať viac ako krízovú intervenciu, čo pre sanáciu rodín a ani pre pomoc maloletým deťom v rodinách určite nestačí. A pýtala som sa ministerstva, že či rezort práce uvažuje o posilnení možnosti účinnej pomoci rodinám v kríze, nielen teda personálnym, ale aj statusovým posilnením týchto pracovísk.
Odpoveď opäť bola krátka, ale dostatočne neuspokojivá, pretože tu píše pán minister, "prioritne sa však rezort musí zaoberať riešením stavu zamestnancov, ktorých činnosť priamo súvisí s ochranou života a zdravia dieťaťa". Toto by som nazvala ako úplná degradácia práce psychológov, rodinných psychológov, detských psychológov na ústredí alebo na úradoch práce, sociálnych vecí. Je mi strašne ľúto, že to musím povedať, ale z tejto odpovede mi to inak nevyplýva. Musím povedať, že ak sme sa rozprávali s týmito zamestnancami, oni sami tým, že bol zrušený ich referát, že nemajú samostatné, neviem sa teraz presne vyjadriť, samostatný odbor, proste sú akoby len popri sociálnych pracovníkoch, tak ich misia aj ich úloha na samotnom úrade práce akoby zanikala. Určite viackrát som počula, že dostávajú dokonca úlohy, ktoré vôbec s ich odbornosťou nesúvisia. Takže mne to príde ako mrhanie potenciálom odborne vzdelaných ľudí, ktorí určite by radi pracovali s rodinami a pracovali na tom, aby sa nediali veci, ku ktorým dochádza už v tom najhoršom, aby k rozpadom rodín nedochádzalo, k odoberaniu detí nedochádzalo, toto všetko je v ich náplni alebo toto všetko by v ich náplni mohlo byť, malo by byť, ale, bohužiaľ, nedostávajú priestor, je ich málo. Takže takisto budem dávať doplňujúcu otázku pánovi ministrovi alebo teda ministerstvu, že či naozaj nebude potrebné, aby sa zamysleli aj nad tým, ako posilniť práve úlohu týchto psychológov.
Hovoríme stále o ľuďoch na ministerstve, alebo ministerstvo práce, sociálnych vecí bude naberať ľudí. Vieme, že teraz priberie 800 pracovníkov, ktorí budú zaradení na koordinačné úlohy alebo budú im pridelené koordinačné úlohy, ale otázka je: Urobili sme všetko preto, aby sa nediali v rodinách veci, ktoré sa dnes dejú? Moja odpoveď je jednoznačná: Nie. Preto by som prosila, keby sa zamysleli na ústredí aj na ministerstve, ako posilniť aj práve túto oblasť.
Toto boli teda dve otázky, ktoré sa mi nezdali dostatočne zodpovedané z odpovedí od pána ministra, od pána ministra Richtera.
A druhú interpeláciu, ktorú som podávala, to je číslo 22. Tá sa týkala zaujímavej, zaujímavej, ktorá sa týkala pozemkov v našom regióne v okrese Námestovo, na ktoré malo ministerstvo financií právo, a mám pocit, že ministerstvo financií, aj keď mi poslalo celkom dostatočnú odpoveď, je mi z tej odpovede jasné, že v súčasnej dobe sa už stav nejako nezvráti, hej. Bolo to pred viacerými rokmi. Zrejme to status quo nezmeníme. Ale moje otázky, ktoré sa týkali do budúcnosti, že či sa naozaj nestane, že aj do budúcna neurobia naše orgány všetko, čo treba, na tie mi odpovedané nebolo. Preto musím povedať, že v tomto smere som neni spokojná celkom s odpoveďou z ministerstva. Aj keď vravím, samotný prípad vysvetlili. Vysvetlili postupnosť, prečo takto konali, ako konali, ale mám pocit, že nekonali dostatočne akčne, rázne.
A tu treba povedať, že v súčasnosti hľadáme každé jedno euro, odkiaľ zobrať. Nevieme nájsť ten prísun financií. Na druhej strane necháme more možností len tak. Možnože aj nie všetko odsledujú úradníci na ministerstvách. Možnože niektoré kšefty sú dohodnuté. Ťažko povedať, ale je mi ľúto, že nevyužívame všetky možnosti na získanie financií do štátu, ktoré k dispozícii sú. Preto by som chcela položiť ministerstvu, pánovi ministrovi Kažimírovi ďalšie otázky, ktoré sa budú týkať toho, že či skutočne dostatočne ministerstvo financií uplatňovalo svoje postavenie prednostného záložného veriteľa. Prečo ministerstvo financií neiniciovalo vlastnú exekúciu? Či dalo ministerstvo financií súhlas na exekúcie, resp. predaj tých pozemkov, ktoré boli založené v prospech ministerstva financií, hlavne, aké boli náklady na získanie sumy za pozemky, ktoré boli odpredané, pretože vieme, že boli predané za veľmi nízku cenu. A či má ministerstvo financií, resp. štát ako taký aj podobné alebo ďalšie pohľadávky, voči komu a v akom rozsahu?
V tomto samotnom prípade sa udialo to, že ministerstvo financií vymáhalo svoje pohľadávky, istina bola milión a pol zhruba eura, ten ale z toho 1 700 000 eur, takže dokopy 3 200 000 eur bola pohľadávka. Keby sme aj brali, že penále nedobytné, tak vrátilo sa späť ministerstvu 10 000 eur. Veľmi by ma naozaj zaujímali tie poplatky, ktoré boli dané exekútorom, že či to všetko malo zmysel. Zopakujem, že jediné, čo mi vadí, je mi ľúto, že sa štát správa k svojmu majetku, ako keby mu nepatril.
Ďakujem pekne.