23. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.
Pán minister už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto aj pán poslanec Fitz ako spravodajca.
Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Alojz Hlina.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Viskupič.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 662.)

Pekne. Ak dovolíte, pokúsim sa to dokončiť, ale aj zjednodušiť pre, pre ľudí, že, lebo to je dôležité, lebo naozaj toto je dosť ťažké, že sa dopátrať toho, že kde je koniec. Podľa mňa to nevie alebo doteraz aspoň nevedel, nič v zlom, pán minister, ani vy. Ale ja som pripravený veriť tomu, že ak ste povedali, že to chcete riešiť, že ste to naozaj chceli riešiť, len tí, čo vám pripravovali tie podklady, vás uviedli do omylu. Ja tomu naozaj chcem veriť, poviem otvorene, lebo zbabelcov už máte dosť, viete, to je, všelijakých džudistov a neviem koho. Tak naozaj chcem veriť, že, že keď niekto u vás povie, že ide niečo riešiť a ide niečo vybojovať, tak to naozaj rieši a chce vybojovať, nie práve naopak. Takže ak ste deklarovali, že to chcete riešiť, aby sa to neobjavovalo, sprehľadniť, tak verím, že to tak chcete robiť. Toto, čo ste doniesli, to nerieši, i keď sa to tak tvári. I keď sa to tak tvári. Aj tu toho veľa takto nosíte, ale nič v zlom, pardon, prepytujem, ale keď aj niečo, aj niečo veľmi páchnuce zabalíte do tortového darčekového balenia, stále je to to páchnuce, len to chvíľku trvá, kým to zistíte. A toto niekedy mám naozaj tu pocit, že nám predávate niečo vydávajúce sa za niečo iné. Ale v prapodstate to je úplne niečo iné. No takto, ak ma niekto porozumel, tak som rád. To presne príklad vášho kolegu, ktorý tu bol pred chvíľou. Tiež hovorí o tom, že teda chce, aby sa v rámci štyridsaťosmičky nekonalo nič zlé pre tých, ktorí nedobehli to, čo nestihli počas volebného, ale v praxi je to zase ono nakoniec úplne ináč.
Pán minister, ešte raz skúsim a pomaly, ale v zásade pre tých ľudí, ktorí to pozerajú. A ešte vás chcem poprosiť jednu vec, lebo vy ste mi tu naznačovali, že to nie je pravda a znova váš kolega, ktorý tu bol, ja som tvrdil, že Majského auto má maják a pán minister vystúpil na ukončenie rozpravy, povedal, že som klamal. A tu ste mu aj tlieskali, normálne vám ruky sčervenali. Ale Majský, Majského firma má maják, viete. Ja už som to komu mal povedať? Čiže znova, ak ste teda aspoň džentlmen v tom, ak ja teda niečo tvrdím a vy tvrdíte opak, tak mi to, prosím vás, povedzte v rozprave, aby som prípadne mohol zareagovať. Dúfam, že neskončíte tak, že ukončíte rozpravu tiež, že som klamal.
Ja nevylučujem, že sa mýlim, ja fakt si nemyslím, že, ja nevylučujem, ale mi to, prosím vás, potom niekto vysvetlite, lebo z existujúceho to vyzerá tak, ako som povedal. To znamená, že ak doteraz bol Damoklov meč nad niekým, že keď pustí nejakú hlúposť, že teoreticky, i keď viete v tejto spoločnosti, kde sa bojíme aj vlastného tieňa, ťažko, ale predsa len tam bola nejaká možnosť pokuty. Teraz ju odpíšete. Neexistuje možnosť uloženia pokuty. V zásade áno, čudujete sa. Znova sa to pokúsim pomaly vysvetliť. Lebo tristosedmička, ste poposúvali, je odvolávka, 307 vypustila to ustanovenie, posunula ďalšie, ktoré nechcem to tu citovať, nechcem ani ľudí zaťažovať, ale hovorí, že teda je povinnosť zabezpečiť umiestňovanie tých programov podľa tej klasifikácie, je tam odvolávka, je tam odvolávka na tú 344, ktorá to, tá podmienka evidencie, § 13 definuje, čo je vhodnosť, a ten § 13 zase vlastne upresňuje tá vaša vyhláška.
A ja takto, postupne sa dostaneme k tej vyhláške, ktorá hovorí, že, že keď, že nejaká totálna hlúposť, že podľa nejakých tam ustanovení, ako je možné ju zaradiť. A teraz znova len, sa aj hovorí, že predstav si to tými očami druhého a ti to pomôže v tom, ako aby si to vedel. Čiže keď vy robíte niečo a chcete to predať, v televíznom trhu to chcete predať, tak nech to ide do prime time, to znamená, že nie že to budú púšťať po polnoci, hej. Ale vtedy, keď, tak máte tendenciu to buď vyrobiť tak, aby to šlo do prime time, alebo si pozriete, aké sú zákony, ktoré to definujú, aby ste to tam mohli dať. A vy toho výrobcu zaviažete, že podľa nejakých ustanovení on to má zadeliť. Čiže tu už je prvá chyba lávky. Ten, kto vyrobil ten program, si sám určí podľa tej vyhlášky a on zhodnotí, subjektívne teda, však moje deti to pozerajú, tak nech aj iné. No, viete, čiže toto je už prvá chyba lávky, veľká chyba lávky. A tí ostatní v tom, v tom slede a to čo, viete, ľudí v zásade nezaujíma, kto vyrobil Mama, ožeň ma! Ľudia si zapnú, ja neviem, kde to ani vysielali, hej, tú telku, kde to vysielali. A teraz, že ako sa to tam dostane? Ak áno, to je presne to, čo ste urobili. To, že sa to tam dostane, tak teraz už nikoho z toho hlava bolieť nebude. Nikto za to nedostane pokutu, nikto. Nikto, lebo ten to označil, splnil si povinnosť, ten, kto to vysiela, si splnil povinnosť, označil to podľa tej vekovej hranice, ktorá mu bola výrobcom daná alebo distribútorom, všetci si splnili svoju povinnosť a deti pozerajú na obludnosti. Tak to je. Rada nemôže nič, no nemôže, lebo podľa zákona nemôže mu udeliť pokutu. Nemôže, lebo pokutu definuje § 67, môže im, ja neviem, im povedať: "No, no, no chlapci!" Ale § 67 hovorí v ods. d), ktorý vy teraz ste zmenili, lebo déčko ste vymenili, ak tam doteraz bolo to, že môžu, keď ohrozia, nesmú, ja neviem čo, tak to sa dalo toho chytiť. Tak teraz ste to vymenili za formuláciu, ja som si to zobral alebo nezobral? Áno, ste to déčko vymenili, že nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil časové... (Reakcia z pléna.) Ja si to celé zabalím. (Reakcia z pléna.) Áno, no, to všetko s tým súvisí. No však práve, tak budem rád, keď mi to prípadne vysvetlíte, tak mi to nevysvetlíte, len potom, prosím vás, nepovedzte, že ste prišli sem bojovať s tým, aby v telkách neboli hlúposti. Lebo neprišli ste s tým bojovať, prosím vás. Ste urobili to, že ste to vyodkladali nakoniec, zaviazali ste toho, kto vyrobí ten program, aby si to sám označil, a takto označené ste prevádzkovateľovi služby, ktorá to prevádza, či vo zvuku, alebo v obraze, ste ho zaviazali, aby to takto označené uviedol. A ten prevádzkovateľ, ktorý to uvedie takto označené, ste ho zaviazali v štvorke aj v päťke, že to má zohľadniť. Čiže ak uviedol 12 rokov, tak ste mu povedali, že kedy to má, ak uviedol 18, tak a povedal, a že to má označiť. Čiže zohľadniť a označiť. To on urobí, no však prečo by to neurobil. No však jasné, že to urobí. A keď toto urobí, tak mu nič nehrozí. No presne tak. A na Štedrý deň nám budú púšťať Mama, ožeň ma! Viete, tak to je... (Reakcia z pléna.) Prečo zaväzujete výrobcu diela... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Poprosím vás pekne, pán minister, pán poslanec vystupuje. Nech sa páči.

No, dobre, tak pozrite sa, pán minister, ja verím tomu, však ja nevylučujem, že sa mýlim. Len verím, že budete natoľko korektný, že vystúpime v rozprave a poviete, že v čom sa mýlim a že to nie je pravda a že to, čo ste deklarovali, bude presne tak prebiehať, že v televíziách nebudú hlúposti počas času, keď to pozerajú deti. Však o to ide, však tak urobte a ja s tým nemám problém. Dokonca nemám ani problém si to potom znova doštudovať prípadne, ak som sa mýlil, tak poviem, prepáčte, ja s tým fakt nemám problém. Mne fakt ide o vec, mne fakt ide o vec, že na konci dňa to bude niečo, o čo sa dá chytiť, že teda, že toto nemôžte, lebo ja mám pocit, že tu sa už môže, kto si čo zmyslí, tak môže a nemá sa mu kto postaviť do cesty, lebo kto sa mu postaví do cesty, tak ho zomeliete. Hotovo, no. Nechám si to rád vysvetliť.
A dobre, na konci poviem jednu poznámku. Teda aj by som bol, lebo tu sa porušuje, viete, ja mám nejaké práva, ja mám právo dať procedurálny návrh, faktickú, vystúpiť v rozprave. Tu mi neumožňujete realizovať moje právo, tak to poviem teraz, znova teda opakujem, že aj, pán minister, aby ste to mohli odkázať, bod interpelácie nebol minulý týždeň ukončený, zajtra je hodina otázok a chcel by som teda poprosiť, že po hodine otázok budú pokračovať interpelácie. Tak by som bol teda rád, aby sme sa vyhli prípadne nejakým komplikáciám s tým spojených. Lebo to, že pán predseda nezvládne schôdzu, ešte ergo neznamená, že ja si nemôžem plniť svoju ústavnú povinnosť. Ak mne ústava dala aj povinnosť, ale aj právo, nejaké právo, tak vám garantujem, že sa ho budem snažiť využiť. Alebo mi ho zrušte. Zozbierajte si ešte, neviem, koľko hlasov vám chýba a mi ho zrušte. Ale pokiaľ ho tam mám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pán poslanec, poprosím vás, rokujeme o vládnom návrhu zákona, nie o interpeláciách. Nech sa páči, pokračujte.

Áno, 19.00 hodinou minulý týždeň vo štvrtok mi moje ústavné právo nezaniklo. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky, pani poslankyňa Žitňanská a pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem zareagovať na pána poslanca Hlinu v tom, že naozaj je to tak, ale je to dlhodobo tak a je to všade aj v iných krajinách, že vysielateľ vyhodnotí, či je program vhodný pre tú-ktorú kategóriu, označí ho a potom následne kontrolný orgán, v našom prípade Rada pre vysielanie a retransmisiu, posudzuje, či správne označil takýto program. V tom ja až taký problém nevidím. V čom ja vidím problém, je, že naozaj za tie ostatné mesiace tým, že došlo k zmene kritérií a klasifikácie pre jednotlivé vekové kategórie, došlo k výraznému posunu toho, čo v minulosti nebolo vhodné pre 15-ročného, dnes je vhodné pre 12-ročného. To, čo v minulosti nebolo vhodné pre 18-ročného, je dnes vhodné pre 15-ročného. Čiže sa nám tá latka znižuje a vidíme to aj vo vysielaní, keď po 1. apríli, kedy vstúpila do platnosti nová vyhláška alebo teda novela vyhlášky, sa jednotlivé relácie u vysielateľov len prečíslovali. Čiže relácia, ktorá dovtedy bola označená ako nevhodná pre diváka do 15 rokov, je dnes vysielaná v tom istom čase, v tej istej podobe, ale s tým, že už je vhodná pre 12-ročného.
A to, čo sa ide udiať tou ďalšou alebo pripravovanou novelou, je ďalší posun, ďalšia liberalizácia, kedy dokonca diváci budú zavádzaní v tom, že ten-ktorý program je alebo nie je vhodný pre tú alebo ktorú vekovú kategóriu, pretože budú niesť iné označenia, než budú niesť samotné programy. Čiže niekto by mohol to nazvať aj klamlivou reklamou, pretože bude propagovaný nejaký program s piktogramom vhodným pre diváka do 12 rokov alebo od 12 rokov, ale v skutočnosti ten program nebude vhodný. A myslím si, že toto voči rodičom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

Chcem sa do tejto rozpravy zapojiť sa aj ja, a to hlavne v tom, že nenecháva ma chladnou tá požiadavka pána Hlinu, aby bolo samým pánom ministrom vo forme rozpravy, nie záverečného slova poukázané na konkrétne mechanizmy a vykonávacie zložky, ktorými je možné zabezpečiť to, čo tu kritizuje napríklad aj poslankyňa Jana Žitňanská, že vlastne táto, tento takto pripravený zákon aj vyhláška sleduje skôr kontraproduktívny účinok. To znamená, že zrejme na základe ich vyjadrení sa stále budeme v ponuke televízneho a rozhlasového vysielania stretávať s nevhodnými a čoraz hodnotovo nižšie ponúkanými programami. Prosím vás pekne, v rozprave, pán minister, objasnite aj mne poslankyni, ktorá sa nevenuje tomuto zákonu, dopodrobna ho nepozná, objasnite mi, čo mi bude garantovať to, že tá kontrola nevhodnosti ponúkaných programov bude štátom riadne zabezpečená a regulovaná. Ďakujem.