23. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým meníme zákon o Audiovizuálnom fonde, predkladám ako iniciatívny materiál a poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnom priemyslu je po zriadení Audiovizuálneho fondu a po začatí jeho podpornej činnosti ďalším systémovým opatrením v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.
Doterajšia podporná činnosť, ktorú Audiovizuálny fond kontinuálne uskutočňuje od roku 2010, znamenala predovšetkým dôležitý rozvojový impulz pre audiovizuálnu kultúru s jej hodnotovou orientáciou a s kultúrnym rozmerom. Preukázateľne pozitívne výsledky doterajšej podpornej činnosti fondu sa prejavujú nielen v náraste počtu slovenských hraných dokumentárnych animovaných audiovizuálnych diel, ale aj v ich narastajúcom ohlase a získaných oceneniach na významných medzinárodných festivaloch.
Napriek pozitívnym hodnotovým výsledkom aj rozvíjajúcemu sa profesionálnemu zázemiu však audiovizuálne prostredie na Slovensku stále nie je dostatočne konkurencieschopné, najmä pokiaľ ide o výrobné a technologické zázemie audiovizuálnej produkcie, ako aj z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov a investícií do audiovizuálnej produkcie mimo sféry verejných financií. V krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom, aký existuje na Slovensku, objektívne, objektívne teda nie je možné z využívania a distribúcie audiovizuálnych diel generovať finančné zdroje potrebné pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu, pre budovanie infraštruktúry aj pre investície do ďalšej, najmä finančne náročnejšej audiovizuálnej produkcie. Existencia a rozvoj audiovizuálneho priemyslu, ako aj produkcia náročnejších filmových žánrov je na Slovensku stále závislá jednak od podpory z verejných financií a jednak zo zahraničných investícií do filmovej produkcie a súvisiacich služieb. Pre slovenský audiovizuálny priemysel je v súčasnosti charakteristická nízka miera konkurencieschopnosti, limitované finančné aj technologické možnosti na realizáciu náročnejších diel a takmer výlučná závislosť na domácej produkcii (televízne diela, rozpočtovo aj realizačne menej náročné filmy z nezávislej produkcie aj postupný klesajúci objem audiovizuálnej reklamnej produkcie).
Vývoj filmovej produkcie na Slovensku je dlhodobo poznačený absenciou zahraničných produkcií, čím dochádza k neúmernej závislosti slovenského audiovizuálneho priemyslu takmer výlučne od domácich finančných zdrojoch, občas doplnených z európskych programov a fondov, ako je MEDIA, Euroimages. Pre zahraničné produkcie, ktoré v minulosti nakrúcali na území Slovenskej republiky buď formou koprodukcií so štátnym filmovým podnikom, alebo s využitím jeho výrobných kapacít a služieb, v súčasnosti neexistuje žiadna forma štátnej podpory ani zvýhodnenia, ktorá by mohla byť motiváciou pre realizáciu zahraničných filmov na Slovensku. Pritom v okolitých krajinách, ako aj v iných európskych krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom je takýto systém štátnej podpory súkromných investícií do filmového priemyslu už zavedený a prináša preukázateľné efekty nielen z hľadiska návratnosti v príjmoch verejných rozpočtov, ale najmä z hľadiska rozvoja audiovizuálneho priemyslu v danej krajine, jeho infraštruktúry, technologickej inovácie aj profesijného zázemia.
Je prirodzené, že jednotlivé európske štáty v súčasnosti intenzívne uplatňujú rôzne formy stimulov pre zahraničné produkcie, aby tak podporili aj stabilitu a rozvoj priemyselnej základne, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj vlastnej audiovizuálnej kultúry. Myslím si teda, že naša audiovizuálna kultúra nemôže dlhodobo a úspešne fungovať bez svojej priemyselnej, technologickej, výrobnej, profesijnej základne.
Relevantným faktorom pre rozhodovanie zahraničných produkcií nie sú primárne nominálne náklady jednotlivých tovarov a služieb či profesií, ale výsledné náklady po zohľadnení podporného systému, ktorého daná krajina poskytuje pre podporu investícií filmového priemyslu. Tieto výsledné náklady potom v kombinácii s ďalšími ekonomickými faktormi tvoria mieru príťažlivosti v danej krajine z hľadiska investovania do audiovizuálneho priemyslu. V prípade vytvorenia podporného mechanizmu v Slovenskej republike, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami, môžu byť v rozhodovacom procese zahraničných produkcií za ďalšie výhody Slovenskej republiky považované aj jej členstvo v eurozóne, existujúci daňový systém, stabilný a transparenčný dotačný systém v audiovízii, flexibilita administrácie navrhovaného podporného mechanizmu, geografická poloha aj dostupné služby či kvalifikovaná pracovná sila.
Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho systému svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčne vo vzťahu k existujúcemu dotačným mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike.
Očakávanými efektmi navrhovaného mechanizmu sú najmä:
- vyvolanie záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,
- vytvorenie impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, najmä v oblasti moderných technológií,
- zvýšenie medzinárodných konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu,
- pozitívne prínosy pre verejné rozpočty, dane a odvody, rozvoj služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,
- prínos pre propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky a jej regiónov,
- zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou a realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského prostredia.
Reálny ekonomický prínos bude možné pomenovať a kvantifikovať iba na základe uskutočnenia a vyhodnotenia viacerých projektov, ktoré budú z tohto programu podporené, predpoklad vyhodnotenia ku koncu roka 2015.
A, zjednodušene povedané, to je vlastne podstata tohto stimulu, ak niekto produkuje film, ktorý, ktorého rozpočet minimálne musí byť 2,5 mil. eur, a 2 mil. eur je ochotný preinvestovať na území Slovenskej republiky prostredníctvom firiem, ktoré sú zdaňované v Slovenskej republike, a prostredníctvom osôb, ktoré takisto platia dane v Slovenskej republike, tak z takto preinvestovaných 2 mil. a viac si môže nárokovať 20 % finančný stimul. Pričom na to, aby sa o takúto dotáciu uchádzať, musí prejsť kultúrnym testom, všetka administrácia týchto vecí by mala prebiehať alebo bude prebiehať v Audiovizuálnom fonde.
Kultúrny test, v zákone to je ako súčasťou návrhu, kedy sa budujú určité kritériá, to znamená, čo je obsahom filmu, aká je tam účasť slovenských tvorcov, spolutvorcov, je to obodované a musí získať určitý počet bodov. Keď to získa, vydá mu Audiovizuálny fond potvrdenie, on predloží rozpočet, to potvrdenie platí 3 roky, do troch rokov ak tu preinvestuje 2 mil. a viac, tak dostane naspäť 20 %. Ja sa domnievam a predkladám to nielen ako vec, ktorá sa týka úzko audiovizuálneho priemyslu, že toto môže mať výrazný vplyv pozitívny aj ekonomicky, v konečnom dôsledku aj na zamestnanosť, pretože pri veľkých produkciách nezamestnaných na pomerne dlhé obdobie, veľa ľudí, veľa kvalifikovaných ľudí, samozrejme, aj ľudia na komparze atď. Skúsenosti z okolitých štátov hovoria, že to nie sú zanedbateľné investície.
Ďakujem, toľko na úvod.

Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Náhlikovi. Teraz máte slovo, pán poslanec.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2013 č. 637 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- ústavnoprávny výbor,
- výbor pre financie a rozpočet a
- výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Jeden, dvaja poslanci, traja, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, len v krátkosti k jednému bodu, o ktorom ste sa zmienili aj vo svojom vystúpení.
Suma, ktorú tu bude musieť cudzia filmová produkcia investovať, je nastavená na 2 mil. eur. A teraz poprosím o logické myslenie. V Českej republike je to 660-tisíc českých korún, prepočítajte si to, v Maďarsku to nie nič, žiadna podmienka. V Českej republike majú fungujúci Barrandov, v Maďarskej republike si to dali ako jeden z cieľov kultúrnej politiky. A teraz si dajte otázku, ak logicky rozmýšľate, kto príde na Slovensko? Mám správy, že to malo byť 10 mil. eur, som veľmi šťastná, že to nakoniec skončilo len na dvoch, ale aj táto suma je príliš veľká. My nemáme už Kolibu, to zázemie, kde by mohli minúť tie peniaze, my nemáme ani - no, musíme si to povedať - celkom profesionálne tímy. Čoby sme i m ponúkli? Čo? Prírodu? Príroda je pekná aj na Balkáne. Alebo z poľskej strany Tatier, tam tiež majú stimuly, ale sú nižšie.
Takže moja otázka, aj keď nebudete vystupovať v rozprave, pán minister, je, prečo je táto suma vyššia ako v okolitých krajinách? To nesplní podľa mňa ten účel. Hovorila som o tom s mnohými filmármi a ľuďmi, ktorí robia v Čechách tieto produkcie, tá suma sa mi zdá príliš vysoká. Ďakujem.

Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne za slovo. Ctené dámy a páni, ja by som teda veľmi ocenil, keby, pán minister, ste aj vy vystúpili v rozprave, aby bola možnosť faktickými poznámkami ešte na vás reagovať.
Ja teda nie som odborník do kultúry a do takýchto, do tejto oblasti na rozdiel od mojej predrečníčky a chcel by som sa držať len ekonomickej stránky a koniec koncov aj vy, pán minister, ste argumentovali dosť intenzívne ekonomickými výhodami teda, že kvôli stimuly stúpne zamestnanosť, že to bude mať pozitívne ekonomické dopady, viac daní, viac odvodov atď.
Tak ja by som sa chcel spýtať, po prvé, vravíte, ak som správne pochopil, keď niekto preinvestuje 2,5 mil. eur, z toho minimálne 80 %, čiže 2 mil. na slovenských subdodávateľov, tak môže si nárokovať, resp. má možnosť dostať túto, tú dotáciu. Správne som to pochopil, áno? Teraz je moja otázka, že keď niekto preinvestuje na rýdzo slovenský projekt 2 mil. eur, tak nedostane, nemá nárok na dotáciu, keď preinvestuje 2,5 mil. eur a z toho 2 mil. eur na tú slovenskú časť, tak má. Čiže z tohto pohľadu veci my vlastne od niekoho, kto je pripravený preinvestovať 2 mil. eur, tak my od neho chceme ešte, aby ďalších 500-tisíc eur povedzme dal niekam do zahraničia. Otázka je, teda že čo sa vlastne chcem opýtať, je, prečo musíme mať dve hranice, prečo nestačí povedať, že však kto preinvestuje na domácich 2 mil., no tak dostane tú dotáciu? Prečo je to potrebné komplikovať ešte ďalšou nejakou arbitrárnou hranicou, že celkový objem musí byť 2,5 mil. eur, to po prvé.
Po druhé moja druhá otázka je, v podstate to, čo sa pýtala aj pani poslankyňa Vášáryová, že kde ste došli na tú hranicu 2 mil.? Mne je zrejmé, že to sú všetko arbitrárne stanovené hranice, že povedzme nejakí vaši úradníci povedali 2 mil. bude dobré, ale keď sa stanovujú arbitrárne hranice, tak asi má zmysel, ja teda som odporca arbitrárnych hraníc, áno, najlepšie je, keď nemáme žiadne takéto arbitrárne hranice, ale keď už ich máme, asi má zmysel sa pozrieť, či už okolité krajiny, či už nejaká minulá prax, alebo nejaké skrátka skúsenosti. No a práve sme počuli, Poliaci nemajú žiadnu, Česi majú 600-tisíc korún, čiže 20-tisíc eur alebo 30-tisíc eur, alebo niečo medzi tým a my máme 2 mil.
No a s týmto súvisí aj moja ďalšia otázka, že prečo vlastne potrebujeme hranicu nejakú? Je ten filmový producent, ktorý vyrobí produkt za 2 mil. alebo 2,5 mil., on je lepší ako traja producenti, kde každý z nich vyrobí po milióne alebo po 800-tisíc? Nemalo by nám to náhodou byť jedno alebo nemali by sme byť radšej mať veľa menších producentov ako jedného veľkého, ktorý keď vstane, dvihne kotvy a pôjde zrovna tie Tatry filmovať zo severnej strany a už je preč. Ja si myslím, že keď sa bavíme čiste ekonomicky, tak predsa je lepšie mať veľa drobných, ktorí dokopy urobia nejaký objem ako jeden veľký. Preto, keď už nejaká podpora, tak predsa by bolo lepšie nemať tú podporu viazanú na žiadnu hranicu a potom skrátka je veľa drobných filmárov, môže sa o túto dotáciu uchádzať.
Moja ďalšia otázka by bola, to som neporozumel úplne presne z vášho vystúpenia, pán minister, že či to je nárokovateľné - kto teda splní objektívne kritériá, tak má na to nárok - alebo či rozhodne nejaký úradník, že kto dostane, kto nedostane? Smiem sa spýtať, je to nárokovateľné, či? (Reakcia predkladateľa.) Tak je to nárokovateľné, tak vtedy áno. Čiže keď splní podmienky, tak má na to nárok? Dobre, to je minimálne pozitívum, samozrejme, ešte horšie by bolo, že musí splniť nejaké podmienky a potom navyše ešte úradník povie, tomu dám, tomu nedám, lebo to je, samozrejme, mimoriadne živná pôda pre korupciu, ale teda chcem, chcem dúfať, že je to tak, chcem veriť, že je to tak, ako ste práve povedali, že, O. K., keď on splnil podmienky, keď spravil kultúrny test, kde sú, chceme tiež veriť, samé objektívne požiadavky, tak keď to splnil, tak už sa nebude prihliadať na to, že či má rád SMER-ákov, alebo, alebo nemá rád atď.
No, teraz ale ďalšia otázka, no, myslím si, že teraz idem, ideme k tým zásadným otázkam. Prečo je vytvorenie filmu alebo audiovizuálneho diela lepšia vec ako postavenie, postavenie nejakej špecializovanej knižnice? Prečo je vytvorenie audiovizuálneho diela lepšia vec ako, ako zriadenie materskej škôlky? Inými slovami, prečo práve tu dávame dotáciu? Ja chápem, teda vy ako minister kultúry sa staráte o kultúru, len dívať sa čiste z tohto pohľadu je možnože trochu zúžený pohľad. Či by nebolo lepšie povedať, dobre, každý, kto robí niečo prospešné pre spoločnosť, niečo zanechá, niečo tvorí, niečo buduje, tak podporme každého a zamestnáva ľudí a platí tu dane, samozrejme. Ale keď chceme podporiť každého 20 %, potom by bola možno aj namieste otázka, či nebolo by lepšie radšej zrušiť daň z príjmu, to je zhodou okolnosti 20 % - a tým pádom sme vlastne podporili každého. No a teraz si myslím, že už je zrejmé každému tu z prítomných, no to nejde predsa, lebo štátny rozpočet by predsa skolaboval. My teda donútime všetkých daňovníkov, aby platili dane, a potom arbitrárne povieme, títo ľudia, ktorí produkujú filmy, audiovizuálne diela, podnikajú tak ako vy všetci ostatní, ale oni sú lepší ako vy a im budeme vlastne tú daň alebo im budeme z vašich daní, milí daňovníci, milí podnikatelia, im budeme 20 % platiť. Toto je zásadná otázka, či má štát do takejto miery do toho vstupovať. Ja chápem, že zrovna ľavicové strany sú za takéto štátne zásahy, je to úplne legitímna vec, nakoniec na tom sa vyhrávajú - prehrávajú voľby. Náš pohľad je iný, žeby to nemalo byť, ale keď už to je, tak bolo by veľmi dobré to spraviť, pokiaľ možné, tak poriadne.
A vrátim sa teda k tým mojim prvým otázkam, prečo práve taká hranica, prečo tam musí byť tá podmienka, že ešte musí aj 500-tisíc eur niekam inde preinvestovať, či by nestačila len podmienka, kto preinvestoval 2 mil., to dostane?
No a na záver ako som vravel, veľmi teda dúfam, že je to naozaj nárokovateľné a že to dostane každý, kto splní vopred dané kritériá. Veľmi pekne ďakujem.