23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým meníme zákon o Audiovizuálnom fonde, predkladám ako iniciatívny materiál a poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnom priemyslu je po zriadení Audiovizuálneho fondu a po začatí jeho podpornej činnosti ďalším systémovým opatrením v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.
Doterajšia podporná činnosť, ktorú Audiovizuálny fond kontinuálne uskutočňuje od roku 2010, znamenala predovšetkým dôležitý rozvojový impulz pre audiovizuálnu kultúru s jej hodnotovou orientáciou a s kultúrnym rozmerom. Preukázateľne pozitívne výsledky doterajšej podpornej činnosti fondu sa prejavujú nielen v náraste počtu slovenských hraných dokumentárnych animovaných audiovizuálnych diel, ale aj v ich narastajúcom ohlase a získaných oceneniach na významných medzinárodných festivaloch.
Napriek pozitívnym hodnotovým výsledkom aj rozvíjajúcemu sa profesionálnemu zázemiu však audiovizuálne prostredie na Slovensku stále nie je dostatočne konkurencieschopné, najmä pokiaľ ide o výrobné a technologické zázemie audiovizuálnej produkcie, ako aj z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov a investícií do audiovizuálnej produkcie mimo sféry verejných financií. V krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom, aký existuje na Slovensku, objektívne, objektívne teda nie je možné z využívania a distribúcie audiovizuálnych diel generovať finančné zdroje potrebné pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu, pre budovanie infraštruktúry aj pre investície do ďalšej, najmä finančne náročnejšej audiovizuálnej produkcie. Existencia a rozvoj audiovizuálneho priemyslu, ako aj produkcia náročnejších filmových žánrov je na Slovensku stále závislá jednak od podpory z verejných financií a jednak zo zahraničných investícií do filmovej produkcie a súvisiacich služieb. Pre slovenský audiovizuálny priemysel je v súčasnosti charakteristická nízka miera konkurencieschopnosti, limitované finančné aj technologické možnosti na realizáciu náročnejších diel a takmer výlučná závislosť na domácej produkcii (televízne diela, rozpočtovo aj realizačne menej náročné filmy z nezávislej produkcie aj postupný klesajúci objem audiovizuálnej reklamnej produkcie).
Vývoj filmovej produkcie na Slovensku je dlhodobo poznačený absenciou zahraničných produkcií, čím dochádza k neúmernej závislosti slovenského audiovizuálneho priemyslu takmer výlučne od domácich finančných zdrojoch, občas doplnených z európskych programov a fondov, ako je MEDIA, Euroimages. Pre zahraničné produkcie, ktoré v minulosti nakrúcali na území Slovenskej republiky buď formou koprodukcií so štátnym filmovým podnikom, alebo s využitím jeho výrobných kapacít a služieb, v súčasnosti neexistuje žiadna forma štátnej podpory ani zvýhodnenia, ktorá by mohla byť motiváciou pre realizáciu zahraničných filmov na Slovensku. Pritom v okolitých krajinách, ako aj v iných európskych krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom je takýto systém štátnej podpory súkromných investícií do filmového priemyslu už zavedený a prináša preukázateľné efekty nielen z hľadiska návratnosti v príjmoch verejných rozpočtov, ale najmä z hľadiska rozvoja audiovizuálneho priemyslu v danej krajine, jeho infraštruktúry, technologickej inovácie aj profesijného zázemia.
Je prirodzené, že jednotlivé európske štáty v súčasnosti intenzívne uplatňujú rôzne formy stimulov pre zahraničné produkcie, aby tak podporili aj stabilitu a rozvoj priemyselnej základne, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj vlastnej audiovizuálnej kultúry. Myslím si teda, že naša audiovizuálna kultúra nemôže dlhodobo a úspešne fungovať bez svojej priemyselnej, technologickej, výrobnej, profesijnej základne.
Relevantným faktorom pre rozhodovanie zahraničných produkcií nie sú primárne nominálne náklady jednotlivých tovarov a služieb či profesií, ale výsledné náklady po zohľadnení podporného systému, ktorého daná krajina poskytuje pre podporu investícií filmového priemyslu. Tieto výsledné náklady potom v kombinácii s ďalšími ekonomickými faktormi tvoria mieru príťažlivosti v danej krajine z hľadiska investovania do audiovizuálneho priemyslu. V prípade vytvorenia podporného mechanizmu v Slovenskej republike, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami, môžu byť v rozhodovacom procese zahraničných produkcií za ďalšie výhody Slovenskej republiky považované aj jej členstvo v eurozóne, existujúci daňový systém, stabilný a transparenčný dotačný systém v audiovízii, flexibilita administrácie navrhovaného podporného mechanizmu, geografická poloha aj dostupné služby či kvalifikovaná pracovná sila.
Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho systému svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčne vo vzťahu k existujúcemu dotačným mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike.
Očakávanými efektmi navrhovaného mechanizmu sú najmä:
- vyvolanie záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,
- vytvorenie impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, najmä v oblasti moderných technológií,
- zvýšenie medzinárodných konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu,
- pozitívne prínosy pre verejné rozpočty, dane a odvody, rozvoj služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,
- prínos pre propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky a jej regiónov,
- zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou a realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského prostredia.
Reálny ekonomický prínos bude možné pomenovať a kvantifikovať iba na základe uskutočnenia a vyhodnotenia viacerých projektov, ktoré budú z tohto programu podporené, predpoklad vyhodnotenia ku koncu roka 2015.
A, zjednodušene povedané, to je vlastne podstata tohto stimulu, ak niekto produkuje film, ktorý, ktorého rozpočet minimálne musí byť 2,5 mil. eur, a 2 mil. eur je ochotný preinvestovať na území Slovenskej republiky prostredníctvom firiem, ktoré sú zdaňované v Slovenskej republike, a prostredníctvom osôb, ktoré takisto platia dane v Slovenskej republike, tak z takto preinvestovaných 2 mil. a viac si môže nárokovať 20 % finančný stimul. Pričom na to, aby sa o takúto dotáciu uchádzať, musí prejsť kultúrnym testom, všetka administrácia týchto vecí by mala prebiehať alebo bude prebiehať v Audiovizuálnom fonde.
Kultúrny test, v zákone to je ako súčasťou návrhu, kedy sa budujú určité kritériá, to znamená, čo je obsahom filmu, aká je tam účasť slovenských tvorcov, spolutvorcov, je to obodované a musí získať určitý počet bodov. Keď to získa, vydá mu Audiovizuálny fond potvrdenie, on predloží rozpočet, to potvrdenie platí 3 roky, do troch rokov ak tu preinvestuje 2 mil. a viac, tak dostane naspäť 20 %. Ja sa domnievam a predkladám to nielen ako vec, ktorá sa týka úzko audiovizuálneho priemyslu, že toto môže mať výrazný vplyv pozitívny aj ekonomicky, v konečnom dôsledku aj na zamestnanosť, pretože pri veľkých produkciách nezamestnaných na pomerne dlhé obdobie, veľa ľudí, veľa kvalifikovaných ľudí, samozrejme, aj ľudia na komparze atď. Skúsenosti z okolitých štátov hovoria, že to nie sú zanedbateľné investície.
Ďakujem, toľko na úvod.
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:36
Jana ŽitňanskáVystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2013 o 14:36 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem. Takmer so všetkým súhlasím, čo povedal pán poslanec Viskupič. Možno v jednej veci mám odlišný názor. Ja si myslím, že čo sa týka ochrany maloletých a toho tvrdenia, že by to malo byť predmetom samotného zákona, celé to znenie tej vyhlášky, aby bolo teda v zákone. Ja sa s tým úplne nestotožňujem. Ja si myslím, že by úplne stačilo, aby boli zachované tie dve časové opony v zákone a aby, naopak, boli posilnené kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu, aby oni tak, ako to bolo kedysi na začiatku, vydávali metodický pokyn alebo určovali tie kritériá, pretože oni veľakrát sú vystavovaní teraz, keď je to v podobe vyhlášky tomu, že chodia im mnohé sťažnosti a oni musia len konštatovať, že nedošlo k porušeniu zákona, ale nevedia promptne reagovať, pretože naozaj vysielatelia sú veľmi vynaliezaví. Konkrétny príklad. Ja som dávala sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu na upútavku, ktorá bola zaradená do programu, ktorý bol určený deťom, do rozprávky. Bola to upútavka na program Súdna sieň, kde jedna pani hovorila pánovi niečo v tom zmysle, že súložil s mŕtvou matkou. Táto sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože podľa znenia vyhlášky nebola tam tá súlož znázornená, nebola detailne opísaná, čiže sťažnosť bola neopodstatnená. Keď vám poviem, nemyslite na Eiffelovku, nemusím vám ju kresliť, nemusím vám ju opisovať, hneď si ju predstavíte. Čiže ja sa skôr prikláňam k tomu, aby licenčná rada mala posilnené kompetencie, tak ako jej dávame teraz tú právomoc a dávame vlastne tú možnosť, aby ona rozhodovala pri hlasitosti reklamy. Takisto si myslím, že by mohla mať v kompetencii aj určovanie alebo teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
14:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:38
Jozef ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2013 o 14:38 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja len veľmi krátko, aby sme sa chápali, ja nespochybňujem aj legislatívny nárok ministerstva, aby niektoré konkrétne veci upravovalo vyhláškami, to som sa snažil povedať. Ale považujem za nedobré z hľadiska právnej istoty, že ministerstvo sa ubralo úplne opačnou cestou, a to znamená, že vyhodil aj ten bod, ktorý tam bol z hľadiska tej prvej časovej opony od 6.00 hod. do 22. hod., a všetko sa dostalo do vyhlášky. Čiže ak by bola tá druhá opona, možno presne to isté, čo vravíš, zostala, resp. priamo v tele zákona sa vyskytovala táto úprava a potom následné vykonávacie kroky, tak sa vieme baviť o tom, že toto je účelné. Nemal som na mysli, aby celý podrobný výkon, tak ako je vyhláška koncipovaná, sa ocitla v zákone. To je všetko. Ďakujem.
Neautorizovaný
14:40
Vystúpenie v rozprave 14:40
Zsolt SimonMoja, resp. výhrada strany MOST- HÍD nesmeruje len k návrhu pána ministra Maďariča a vlády Roberta Fica, ktorý je predložený, ale z veľkej časti aj k tomu, čo platí 20 rokov. Ale aj k tomu, čo...
Moja, resp. výhrada strany MOST- HÍD nesmeruje len k návrhu pána ministra Maďariča a vlády Roberta Fica, ktorý je predložený, ale z veľkej časti aj k tomu, čo platí 20 rokov. Ale aj k tomu, čo pán minister predložil. Tak ako moji predrečníci pripomenuli pripomienku alebo výhradu Európskej komisie, tak táto nie je dostatočne riešená v tomto návrhu, ba čo viac, mne sa zdá, že na ministerstve úradníci si vymysleli zástupný problém, ktorý na Slovensku neexistuje, aby ho vedeli vyriešiť. Čo v prípade, keby sa vytvorila pri Trnave nejaké francúzska kolónia pri PSA a čo keby chceli vysielať vo francúzštine? Tak pre nich pán minister môže udeliť výnimku a nepotrebujú titulky ani dabing. Autochtónne menšiny na Slovensku, tí majú problém. Keď Rusíni chcú mať vysielanie vo svojom jazyku, tak tí si musia priplatiť 40 alebo 50 % naviac, lebo si musia urobiť titulky a musia urobiť dabing. Možnože v nejakom chorom, v chorej hlave alebo chorej mysli to malo nejaký zmysel, pre mňa nepochopiteľný, ale možnože pre niekoho áno pred 20 rokmi, keď bolo terestriálne vysielanie a bolo možné robiť efektívne cenzúru vysielania na území Slovenskej republiky. V čase plnej internetizácie, digitálneho vysielania, v čase, keď je možné na Slovensku chytiť stovky televíznych vysielaní z celého sveta, tak dneska to je problém. Máme donútiť našich, naše menšiny, či už maďarské alebo rusínske, alebo rómske, alebo neviem aké, aby si išli za hranice v Maďarsku, urobili si tam televíznu stanicu a pripravili program z územia Slovenskej republiky a dali to na satelit a stade to vysielali, lebo to prijímali u nás, lebo to vtedy bude pre nich o 40 % lacnejšie. Ja osobne si myslím, že tá výhrada Európskej komisie smerovala práve do tejto oblasti, aby táto, toto znevýhodnenie tu nebolo. Je pre nás lepšie, keď to bude zo zahraničia? Osobne si myslím, že nie. Ekonomické znevýhodnenie, lebo toto nie je nič viac, nič menej, len ekonomické znevýhodňovanie menšín žijúcich na Slovensku. Pretože pán minister si vytvára v zákone možnosť síce na výnimku, ale umožniť nejakej tej "francúzskej" alebo akej kolónii na Slovensku, že oni môžu mať svoje vysielanie z územia Slovenskej republiky a nepotrebujú mať ani titulky, ani dabing.
Práve preto by som chcel poprosiť pána ministra, aby v ďalšom legislatívnom procese sa hlbšie pozrel a oboznámil sa s touto pripomienkou aj Európskej komisie, aj s tým, že doba postúpila a internetizácia, plná internetizácia a digitálne vysielanie na Slovensku tiež platí, aby menšiny ako maďarská, rusínska a ostatné menšiny autonómne na Slovensku neboli ekonomicky znevýhodnení v tom, keď chcú vysielať o tom, čo sa o nich, okolo nich deje z daného regiónu, aby to mali takýmto spôsobom umožnené. Keďže som počúval spoločného spravodajcu a nespomenul výbor pre ľudské práva a menšiny pri tom, že komu má byť táto tlač pridelená, a keď sa to týka aj vysielania v jazyku menšín, tak by som si dovolil teraz dať návrh, aby sa výbory rozšírili a tento materiál sa pridelil aj výboru pre ľudské práva a menšiny.
Ďakujem pekne.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže k tomuto návrhu za klub MOST - HÍD vystúpil pán Sólymos, nejako meritórne k podstate návrhu sa veľmi nemienim vyjadrovať, ale predsa dovoľte, aby som sa vyjadril.
Moja, resp. výhrada strany MOST- HÍD nesmeruje len k návrhu pána ministra Maďariča a vlády Roberta Fica, ktorý je predložený, ale z veľkej časti aj k tomu, čo platí 20 rokov. Ale aj k tomu, čo pán minister predložil. Tak ako moji predrečníci pripomenuli pripomienku alebo výhradu Európskej komisie, tak táto nie je dostatočne riešená v tomto návrhu, ba čo viac, mne sa zdá, že na ministerstve úradníci si vymysleli zástupný problém, ktorý na Slovensku neexistuje, aby ho vedeli vyriešiť. Čo v prípade, keby sa vytvorila pri Trnave nejaké francúzska kolónia pri PSA a čo keby chceli vysielať vo francúzštine? Tak pre nich pán minister môže udeliť výnimku a nepotrebujú titulky ani dabing. Autochtónne menšiny na Slovensku, tí majú problém. Keď Rusíni chcú mať vysielanie vo svojom jazyku, tak tí si musia priplatiť 40 alebo 50 % naviac, lebo si musia urobiť titulky a musia urobiť dabing. Možnože v nejakom chorom, v chorej hlave alebo chorej mysli to malo nejaký zmysel, pre mňa nepochopiteľný, ale možnože pre niekoho áno pred 20 rokmi, keď bolo terestriálne vysielanie a bolo možné robiť efektívne cenzúru vysielania na území Slovenskej republiky. V čase plnej internetizácie, digitálneho vysielania, v čase, keď je možné na Slovensku chytiť stovky televíznych vysielaní z celého sveta, tak dneska to je problém. Máme donútiť našich, naše menšiny, či už maďarské alebo rusínske, alebo rómske, alebo neviem aké, aby si išli za hranice v Maďarsku, urobili si tam televíznu stanicu a pripravili program z územia Slovenskej republiky a dali to na satelit a stade to vysielali, lebo to prijímali u nás, lebo to vtedy bude pre nich o 40 % lacnejšie. Ja osobne si myslím, že tá výhrada Európskej komisie smerovala práve do tejto oblasti, aby táto, toto znevýhodnenie tu nebolo. Je pre nás lepšie, keď to bude zo zahraničia? Osobne si myslím, že nie. Ekonomické znevýhodnenie, lebo toto nie je nič viac, nič menej, len ekonomické znevýhodňovanie menšín žijúcich na Slovensku. Pretože pán minister si vytvára v zákone možnosť síce na výnimku, ale umožniť nejakej tej "francúzskej" alebo akej kolónii na Slovensku, že oni môžu mať svoje vysielanie z územia Slovenskej republiky a nepotrebujú mať ani titulky, ani dabing.
Práve preto by som chcel poprosiť pána ministra, aby v ďalšom legislatívnom procese sa hlbšie pozrel a oboznámil sa s touto pripomienkou aj Európskej komisie, aj s tým, že doba postúpila a internetizácia, plná internetizácia a digitálne vysielanie na Slovensku tiež platí, aby menšiny ako maďarská, rusínska a ostatné menšiny autonómne na Slovensku neboli ekonomicky znevýhodnení v tom, keď chcú vysielať o tom, čo sa o nich, okolo nich deje z daného regiónu, aby to mali takýmto spôsobom umožnené. Keďže som počúval spoločného spravodajcu a nespomenul výbor pre ľudské práva a menšiny pri tom, že komu má byť táto tlač pridelená, a keď sa to týka aj vysielania v jazyku menšín, tak by som si dovolil teraz dať návrh, aby sa výbory rozšírili a tento materiál sa pridelil aj výboru pre ľudské práva a menšiny.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:44
László SólymosVystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2013 o 14:44 hod.
Ing.
László Sólymos
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vlastne my tu riešime taký problém, čo pán kolega Simon už naznačil, asi 20 rokov a to je problém toho jazykového zákona, ktorého dôsledkom je aj tento problém, ktorý nás núti riešiť tieto veci, ktoré nám vytýka Európska komisia. Ja si viem predstaviť, že keď takýto návrh prejde v takomto znení, v akom je predložený, predkladaný, tak keď niekto povedzme z Dunajskej Stredy príde z požiadavkou, že chce vysielať, mať licenciu alebo žiada licenciu na vysielanie v maďarskom jazyku, tak ako tá rada bude skúmať, že či tí ľudia a Maďari, ktorí tam žijú v Dunajskej Strede, či sú občania Európskej únie, ale nie Slováci. To znamená, či prišli odniekiaľ inokadiaľ z Maďarska alebo či sú vlastne občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo na nich sa to nevzťahuje, hej? To znamená, že na Maďarov, ktorí keby prišli sem, poviem 2000 ľudí, za nejakou prácou a usadili by sa v Dunajskej Strede z Maďarska a oni by žiadali, tak na nich by platilo úplne iné pravidlo, ako na tých Maďarov, ktorí v tom regióne žijú. Je to úplne choré. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:45
Uvádzajúci uvádza bod 14:45
Marek MaďaričJa zvyknem pri predkladaní zákonov vystupovať v rozprave. Ak na druhej strane aj poslanci rešpektujú tiež určité pravidlá alebo zvyky, že v prvom čítaní sa predovšetkým vyjadrujeme k zákonu ako celku a nerozpitvávame jednotlivé paragrafy alebo že niektorý pán poslanec tiež rešpektuje určité pravidlá a neposadí sa v tejto sále...
Ja zvyknem pri predkladaní zákonov vystupovať v rozprave. Ak na druhej strane aj poslanci rešpektujú tiež určité pravidlá alebo zvyky, že v prvom čítaní sa predovšetkým vyjadrujeme k zákonu ako celku a nerozpitvávame jednotlivé paragrafy alebo že niektorý pán poslanec tiež rešpektuje určité pravidlá a neposadí sa v tejto sále na každú stoličku, o ktorej si podvedome myslí, že by mu mala asi patriť.
Takže ja budem mať záverečné slovo v tejto chvíli, ale ten legislatívny proces je taký, že tento návrh prejde aj výborom, prejde aj druhým čítaním a tam bude určite priestor na to, rozobrať si aj podrobnejšie veci, reagovať na to, pýtať sa a z mojej strany aj vystúpiť v rozprave.
Musím sa hneď na úvod ohradiť proti tvrdeniu pána poslanca Sólymosa a čiastočne aj voči tvrdeniam pána poslanca Simona, že novela zákona prináša ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky. Naopak, zavádza možnosť vysielať pre občanov cudzieho štátu alebo občanov cudzích štátov žijúcich na území Slovenskej republiky v ich jazyku. A musím zdôrazniť, že s tým riešením, ktoré prinášame, je Komisia spokojná a nie je to niečo, pán poslanec Simon, čo sme si vymysleli na ministerstve. Komisia upozornila, budem citovať: "na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu Európskej únie." A keby sme túto otázku neriešili, tak nám proste hrozí konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike. Čiže nič sme si na ministerstve nevymysleli a snažili sme sa Komisii v tomto zmysle vyhovieť a Komisia s týmto navrhovaným riešením vyjadrila alebo vyjadruje zatiaľ spokojnosť.
Pán poslanec Sólymos otvoril otázku a takisto aj pán poslanec Simon, ktorou sa v tejto novele nezaoberáme, a to je menšinové vysielanie a povinnosť jeho titulkovania, ale poviem, že tu sa asi nedohodneme, pretože ja na rozdiel od vás ako dôvod tejto povinnosti nevnímam ohrozenie štátneho jazyka, ale dôvodom je potreba zrozumiteľnosti menšinového vysielania aj pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí menšinový jazyk neovládajú, a to je aj rozdiel medzi tým vysielaním bez štátneho jazyka, ktoré je určené občanom cudzích štátov a menšinovým vysielaním, ktoré je určené občanom Slovenskej republiky, či patria k menšine, alebo nepatria.
Pani poslankyňa Žitňanská nás trochu pochválila, ale hlavne teda pokritizovala za to, že zo zákona vypadne text o časovej opone. To je však v tom zmysle, že my sme sa rozhodli túto vec riešiť vo vyhláške, legislatívne logické riešenie, ak by jednotný systém označovania bol obsiahnutý v zákone, tak by to v zákone, samozrejme, aj zostalo. Poslanci však nestrácajú dohľad nad touto oblasťou, pretože vykonávajú dohľad nad Radou pre vysielanie a retransmisiu.
Otázka upútaviek - opäť priamo s touto novelou nesúvisí alebo aspoň v tom zmysle, ako ste ju nastolili vy a ako aj potom pán poslanec Viskupič, ale ja vám poviem, že ja osobne nevidím nič zlé na tom, ak upútavka na pätnásťkový program a ak jej obsah zodpovedá kritériám určeným pre denné vysielanie, je vysielaná pred 20.00 hod., a ak upútavka na osemnásťkový program, ak jej obsah zase zodpovedá kritériám pred 22.00 hod., je vysielaná pred 22.00 hod., a pretože tu sme, myslím si, pri tej otázke, akú funkciu má označovanie programov? Ja si myslím, že to, že sa programy označujú, má predovšetkým indikovať rodičom, pred čím majú deti ochrániť. A na tom, či rodičia dokážu dieťaťu po 20.00 hod., resp. po 22.00 hodine zabrániť, aby daný program pozerali, na tom upútavka nič nezmení.
Pán poslanec Hlina, ja teda nebudem hovoriť, že nehovoríte pravdu, ja si myslím, že sa mýlite. Vy tvrdíte, že táto novela spôsobí, že ten, ktorý naruší vývin maloletých, nedostane pokutu, a zrejme vychádzate z toho, čo teda potom ešte pochopil teda pri vašom pokračovaní v rozprave, že sa vypúšťa pôvodný § 20 ods. 3, lenže v tomto paragrafe zostáva odsek 5, ktorý bude odsekom č. 4 po prečíslovaní, ktorý hovorí o povinnosti vysielateľa, vysielateľa zaraďovať programy v súlade s vyhláškou, a za porušenie tejto povinnosti zostávajú sankcie. A budem citovať ten odsek: "Vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom." A tu sa odkazuje na audiovizuálny zákon. Čiže a to je naozaj to podstatné a budeme o tom v druhom čítaní, ak chcete, diskutovať. Nie je pravdou, že po schválení tejto novely sa nikomu nič nestane v zmysle sankcií. Návrh tohto zákona sankcie nielenže neruší, naopak, niektoré sprísňuje, napr. pri nesprávnom zaradení programu a zavádza aj nové povinnosti, za porušenie ktorých budú nové sankcie, napríklad za neposkytnutie informácie rade potrebných na kontrolu udržiavania povinností pri vysielaní pre nepočujúcich a nevidiacich.
Pán poslanec Viskupič, už som to tak ako keby naznačil, no vy ste položil otázku, prečo sa opona nezaviedla zákonom ale vyhláškou? Je to vec názoru. My sme toho názoru, že na to stačí vyhláška, budete mať väčšinu, presadíte váš názor a zavediete nejakým spôsobom vyhlášku, aj keď si nemyslím, že asi v celom nejakom obsahu, ale povedzme túto kompetenciu alebo tieto otázky do zákona.
Nezávislé vysielanie - vysvetlím to nasledovne. Tam je totiž dôležitá, áno, znížila sa hranica z 15 % na 10 % európskej nezávislej produkcie a tu je dôležité - z 20 na 15, pardon, 20 na 15, preto som 10, lebo tú 10 % hranicu majú v Čechách, v Rakúsku, v Poľsku - a tu je dôležité si uvedomiť, ako sa definuje tá európska nezávislá produkcia a, žiaľ, definuje sa tak a stále to je pre nás záväzné, že sa do nej nemôžu zarátavať tie programy, ktoré sú závislé na vysielateľovi. To znamená, tam nemôžeme zarátavať programy akože "nezávislých" producentov, ktoré koprodukovali s vysielateľmi, s televíziami, a takisto sa do tejto kvóty nezarátavajú programy iných európskych verejnoprávnych vysielateľov. Čiže prax bola taká pri takejto vysokej kvóte, že RTVS bola v zásade, aby naplnila tú kvótu, nútená nakupovať lacné, menej kvalitné európske programy a o to menej prostriedkov jej povedzme zostávalo na nejakú spoluprácu zmysluplnejšiu s našimi producentmi. Takže my sme nešli na tú hranicu povedzme tak, ako je v Čechách, ako je v Poľsku, v Rakúsku 10, nechali sme 15 %. Neznamená to ako keby menšiu kvalitu tej európskej produkcie, naopak, možnože sa to rozšíri a dostane väčší balík peňazí na spoluprácu s našimi nezávislými producentmi, aj keď podľa definície zlacňuje tie produkty, ktoré urobia v koprodukcii s RTVS, nemajú charakter nezávislej európskej produkcie. Čiže tam by sa možno zarátala nejaká, neviem, čisto súkromná nemecká telenovela. No tak preto a zavádzame vlastne tú 10 % hranicu pre alebo kvótu pre novú. To ozvučenie je, si myslím, dobré, to je vlastne, nesmie byť staršia ako 5 rokov.
Poviem a to zmienil aj pán poslanec Sólymos a vy ste sa k tomu vrátili, k tej dostatočnej ponuky vysielania. Jednoducho to má posúdiť rada a podľa situácie v konkrétnom regióne. To sa podľa nášho názoru nedá celkom explicitne a ako vyjadriť nejakými parametrami. Áno, je to na rade, aby posúdila, či v dostatočnej miere je v danom regióne zabezpečené vysielanie v štátnom jazyku.
K tej téme vyberania úhrad alebo k tomu skenovaniu len poznámka, že RTVS skenuje a kopíruje iba podklady, ktoré pošle sám platiteľ, a vy ste sa ešte zmieňovali aj o tom pri licenčnom konaní, že účastník môže nahliadnuť iba do toho, čo sa týka iba jeho. Vychádza to z praxe, že často vzniká taký nekalý konkurenčný boj medzi žiadateľmi. Takže toto má zabrániť tomu, aby mohli, poznajúc projekt tej druhej, toho druhého žiadateľa, nejako sa tomu prispôsobiť. Nič iné v tom nie je.
Na záver v zásade k takému malému sporu medzi pani poslankyňou Žitňanskou a pánom poslancom Viskupičom, čo má byť v tom zákone a nemá byť a čo má riešiť rada a nemá riešiť rada, tak rada nie je oprávnená vydať všeobecné záväzné akty, čiže to by som sa staval skôr na stranu Viskupiča, keby on mal tú pozíciu a tú moc presadiť ten svoj názor, a bolo by to v zákone.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som. (Potlesk.)
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Najprv k tým výzvam niektorých poslancov, aby som vystúpil v rozprave.
Ja zvyknem pri predkladaní zákonov vystupovať v rozprave. Ak na druhej strane aj poslanci rešpektujú tiež určité pravidlá alebo zvyky, že v prvom čítaní sa predovšetkým vyjadrujeme k zákonu ako celku a nerozpitvávame jednotlivé paragrafy alebo že niektorý pán poslanec tiež rešpektuje určité pravidlá a neposadí sa v tejto sále na každú stoličku, o ktorej si podvedome myslí, že by mu mala asi patriť.
Takže ja budem mať záverečné slovo v tejto chvíli, ale ten legislatívny proces je taký, že tento návrh prejde aj výborom, prejde aj druhým čítaním a tam bude určite priestor na to, rozobrať si aj podrobnejšie veci, reagovať na to, pýtať sa a z mojej strany aj vystúpiť v rozprave.
Musím sa hneď na úvod ohradiť proti tvrdeniu pána poslanca Sólymosa a čiastočne aj voči tvrdeniam pána poslanca Simona, že novela zákona prináša ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky. Naopak, zavádza možnosť vysielať pre občanov cudzieho štátu alebo občanov cudzích štátov žijúcich na území Slovenskej republiky v ich jazyku. A musím zdôrazniť, že s tým riešením, ktoré prinášame, je Komisia spokojná a nie je to niečo, pán poslanec Simon, čo sme si vymysleli na ministerstve. Komisia upozornila, budem citovať: "na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu Európskej únie." A keby sme túto otázku neriešili, tak nám proste hrozí konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike. Čiže nič sme si na ministerstve nevymysleli a snažili sme sa Komisii v tomto zmysle vyhovieť a Komisia s týmto navrhovaným riešením vyjadrila alebo vyjadruje zatiaľ spokojnosť.
Pán poslanec Sólymos otvoril otázku a takisto aj pán poslanec Simon, ktorou sa v tejto novele nezaoberáme, a to je menšinové vysielanie a povinnosť jeho titulkovania, ale poviem, že tu sa asi nedohodneme, pretože ja na rozdiel od vás ako dôvod tejto povinnosti nevnímam ohrozenie štátneho jazyka, ale dôvodom je potreba zrozumiteľnosti menšinového vysielania aj pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí menšinový jazyk neovládajú, a to je aj rozdiel medzi tým vysielaním bez štátneho jazyka, ktoré je určené občanom cudzích štátov a menšinovým vysielaním, ktoré je určené občanom Slovenskej republiky, či patria k menšine, alebo nepatria.
Pani poslankyňa Žitňanská nás trochu pochválila, ale hlavne teda pokritizovala za to, že zo zákona vypadne text o časovej opone. To je však v tom zmysle, že my sme sa rozhodli túto vec riešiť vo vyhláške, legislatívne logické riešenie, ak by jednotný systém označovania bol obsiahnutý v zákone, tak by to v zákone, samozrejme, aj zostalo. Poslanci však nestrácajú dohľad nad touto oblasťou, pretože vykonávajú dohľad nad Radou pre vysielanie a retransmisiu.
Otázka upútaviek - opäť priamo s touto novelou nesúvisí alebo aspoň v tom zmysle, ako ste ju nastolili vy a ako aj potom pán poslanec Viskupič, ale ja vám poviem, že ja osobne nevidím nič zlé na tom, ak upútavka na pätnásťkový program a ak jej obsah zodpovedá kritériám určeným pre denné vysielanie, je vysielaná pred 20.00 hod., a ak upútavka na osemnásťkový program, ak jej obsah zase zodpovedá kritériám pred 22.00 hod., je vysielaná pred 22.00 hod., a pretože tu sme, myslím si, pri tej otázke, akú funkciu má označovanie programov? Ja si myslím, že to, že sa programy označujú, má predovšetkým indikovať rodičom, pred čím majú deti ochrániť. A na tom, či rodičia dokážu dieťaťu po 20.00 hod., resp. po 22.00 hodine zabrániť, aby daný program pozerali, na tom upútavka nič nezmení.
Pán poslanec Hlina, ja teda nebudem hovoriť, že nehovoríte pravdu, ja si myslím, že sa mýlite. Vy tvrdíte, že táto novela spôsobí, že ten, ktorý naruší vývin maloletých, nedostane pokutu, a zrejme vychádzate z toho, čo teda potom ešte pochopil teda pri vašom pokračovaní v rozprave, že sa vypúšťa pôvodný § 20 ods. 3, lenže v tomto paragrafe zostáva odsek 5, ktorý bude odsekom č. 4 po prečíslovaní, ktorý hovorí o povinnosti vysielateľa, vysielateľa zaraďovať programy v súlade s vyhláškou, a za porušenie tejto povinnosti zostávajú sankcie. A budem citovať ten odsek: "Vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom." A tu sa odkazuje na audiovizuálny zákon. Čiže a to je naozaj to podstatné a budeme o tom v druhom čítaní, ak chcete, diskutovať. Nie je pravdou, že po schválení tejto novely sa nikomu nič nestane v zmysle sankcií. Návrh tohto zákona sankcie nielenže neruší, naopak, niektoré sprísňuje, napr. pri nesprávnom zaradení programu a zavádza aj nové povinnosti, za porušenie ktorých budú nové sankcie, napríklad za neposkytnutie informácie rade potrebných na kontrolu udržiavania povinností pri vysielaní pre nepočujúcich a nevidiacich.
Pán poslanec Viskupič, už som to tak ako keby naznačil, no vy ste položil otázku, prečo sa opona nezaviedla zákonom ale vyhláškou? Je to vec názoru. My sme toho názoru, že na to stačí vyhláška, budete mať väčšinu, presadíte váš názor a zavediete nejakým spôsobom vyhlášku, aj keď si nemyslím, že asi v celom nejakom obsahu, ale povedzme túto kompetenciu alebo tieto otázky do zákona.
Nezávislé vysielanie - vysvetlím to nasledovne. Tam je totiž dôležitá, áno, znížila sa hranica z 15 % na 10 % európskej nezávislej produkcie a tu je dôležité - z 20 na 15, pardon, 20 na 15, preto som 10, lebo tú 10 % hranicu majú v Čechách, v Rakúsku, v Poľsku - a tu je dôležité si uvedomiť, ako sa definuje tá európska nezávislá produkcia a, žiaľ, definuje sa tak a stále to je pre nás záväzné, že sa do nej nemôžu zarátavať tie programy, ktoré sú závislé na vysielateľovi. To znamená, tam nemôžeme zarátavať programy akože "nezávislých" producentov, ktoré koprodukovali s vysielateľmi, s televíziami, a takisto sa do tejto kvóty nezarátavajú programy iných európskych verejnoprávnych vysielateľov. Čiže prax bola taká pri takejto vysokej kvóte, že RTVS bola v zásade, aby naplnila tú kvótu, nútená nakupovať lacné, menej kvalitné európske programy a o to menej prostriedkov jej povedzme zostávalo na nejakú spoluprácu zmysluplnejšiu s našimi producentmi. Takže my sme nešli na tú hranicu povedzme tak, ako je v Čechách, ako je v Poľsku, v Rakúsku 10, nechali sme 15 %. Neznamená to ako keby menšiu kvalitu tej európskej produkcie, naopak, možnože sa to rozšíri a dostane väčší balík peňazí na spoluprácu s našimi nezávislými producentmi, aj keď podľa definície zlacňuje tie produkty, ktoré urobia v koprodukcii s RTVS, nemajú charakter nezávislej európskej produkcie. Čiže tam by sa možno zarátala nejaká, neviem, čisto súkromná nemecká telenovela. No tak preto a zavádzame vlastne tú 10 % hranicu pre alebo kvótu pre novú. To ozvučenie je, si myslím, dobré, to je vlastne, nesmie byť staršia ako 5 rokov.
Poviem a to zmienil aj pán poslanec Sólymos a vy ste sa k tomu vrátili, k tej dostatočnej ponuky vysielania. Jednoducho to má posúdiť rada a podľa situácie v konkrétnom regióne. To sa podľa nášho názoru nedá celkom explicitne a ako vyjadriť nejakými parametrami. Áno, je to na rade, aby posúdila, či v dostatočnej miere je v danom regióne zabezpečené vysielanie v štátnom jazyku.
K tej téme vyberania úhrad alebo k tomu skenovaniu len poznámka, že RTVS skenuje a kopíruje iba podklady, ktoré pošle sám platiteľ, a vy ste sa ešte zmieňovali aj o tom pri licenčnom konaní, že účastník môže nahliadnuť iba do toho, čo sa týka iba jeho. Vychádza to z praxe, že často vzniká taký nekalý konkurenčný boj medzi žiadateľmi. Takže toto má zabrániť tomu, aby mohli, poznajúc projekt tej druhej, toho druhého žiadateľa, nejako sa tomu prispôsobiť. Nič iné v tom nie je.
Na záver v zásade k takému malému sporu medzi pani poslankyňou Žitňanskou a pánom poslancom Viskupičom, čo má byť v tom zákone a nemá byť a čo má riešiť rada a nemá riešiť rada, tak rada nie je oprávnená vydať všeobecné záväzné akty, čiže to by som sa staval skôr na stranu Viskupiča, keby on mal tú pozíciu a tú moc presadiť ten svoj názor, a bolo by to v zákone.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som. (Potlesk.)
Neautorizovaný
14:58
Uvádzajúci uvádza bod 14:58
Marek MaďaričDoterajšia podporná...
Doterajšia podporná činnosť, ktorú Audiovizuálny fond kontinuálne uskutočňuje od roku 2010, znamenala predovšetkým dôležitý rozvojový impulz pre audiovizuálnu kultúru s jej hodnotovou orientáciou a s kultúrnym rozmerom. Preukázateľne pozitívne výsledky doterajšej podpornej činnosti fondu sa prejavujú nielen v náraste počtu slovenských hraných dokumentárnych animovaných audiovizuálnych diel, ale aj v ich narastajúcom ohlase a získaných oceneniach na významných medzinárodných festivaloch.
Napriek pozitívnym hodnotovým výsledkom aj rozvíjajúcemu sa profesionálnemu zázemiu však audiovizuálne prostredie na Slovensku stále nie je dostatočne konkurencieschopné, najmä pokiaľ ide o výrobné a technologické zázemie audiovizuálnej produkcie, ako aj z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov a investícií do audiovizuálnej produkcie mimo sféry verejných financií. V krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom, aký existuje na Slovensku, objektívne, objektívne teda nie je možné z využívania a distribúcie audiovizuálnych diel generovať finančné zdroje potrebné pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu, pre budovanie infraštruktúry aj pre investície do ďalšej, najmä finančne náročnejšej audiovizuálnej produkcie. Existencia a rozvoj audiovizuálneho priemyslu, ako aj produkcia náročnejších filmových žánrov je na Slovensku stále závislá jednak od podpory z verejných financií a jednak zo zahraničných investícií do filmovej produkcie a súvisiacich služieb. Pre slovenský audiovizuálny priemysel je v súčasnosti charakteristická nízka miera konkurencieschopnosti, limitované finančné aj technologické možnosti na realizáciu náročnejších diel a takmer výlučná závislosť na domácej produkcii (televízne diela, rozpočtovo aj realizačne menej náročné filmy z nezávislej produkcie aj postupný klesajúci objem audiovizuálnej reklamnej produkcie).
Vývoj filmovej produkcie na Slovensku je dlhodobo poznačený absenciou zahraničných produkcií, čím dochádza k neúmernej závislosti slovenského audiovizuálneho priemyslu takmer výlučne od domácich finančných zdrojoch, občas doplnených z európskych programov a fondov, ako je MEDIA, Euroimages. Pre zahraničné produkcie, ktoré v minulosti nakrúcali na území Slovenskej republiky buď formou koprodukcií so štátnym filmovým podnikom, alebo s využitím jeho výrobných kapacít a služieb, v súčasnosti neexistuje žiadna forma štátnej podpory ani zvýhodnenia, ktorá by mohla byť motiváciou pre realizáciu zahraničných filmov na Slovensku. Pritom v okolitých krajinách, ako aj v iných európskych krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom je takýto systém štátnej podpory súkromných investícií do filmového priemyslu už zavedený a prináša preukázateľné efekty nielen z hľadiska návratnosti v príjmoch verejných rozpočtov, ale najmä z hľadiska rozvoja audiovizuálneho priemyslu v danej krajine, jeho infraštruktúry, technologickej inovácie aj profesijného zázemia.
Je prirodzené, že jednotlivé európske štáty v súčasnosti intenzívne uplatňujú rôzne formy stimulov pre zahraničné produkcie, aby tak podporili aj stabilitu a rozvoj priemyselnej základne, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj vlastnej audiovizuálnej kultúry. Myslím si teda, že naša audiovizuálna kultúra nemôže dlhodobo a úspešne fungovať bez svojej priemyselnej, technologickej, výrobnej, profesijnej základne.
Relevantným faktorom pre rozhodovanie zahraničných produkcií nie sú primárne nominálne náklady jednotlivých tovarov a služieb či profesií, ale výsledné náklady po zohľadnení podporného systému, ktorého daná krajina poskytuje pre podporu investícií filmového priemyslu. Tieto výsledné náklady potom v kombinácii s ďalšími ekonomickými faktormi tvoria mieru príťažlivosti v danej krajine z hľadiska investovania do audiovizuálneho priemyslu. V prípade vytvorenia podporného mechanizmu v Slovenskej republike, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami, môžu byť v rozhodovacom procese zahraničných produkcií za ďalšie výhody Slovenskej republiky považované aj jej členstvo v eurozóne, existujúci daňový systém, stabilný a transparenčný dotačný systém v audiovízii, flexibilita administrácie navrhovaného podporného mechanizmu, geografická poloha aj dostupné služby či kvalifikovaná pracovná sila.
Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho systému svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčne vo vzťahu k existujúcemu dotačným mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike.
Očakávanými efektmi navrhovaného mechanizmu sú najmä:
- vyvolanie záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,
- vytvorenie impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, najmä v oblasti moderných technológií,
- zvýšenie medzinárodných konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu,
- pozitívne prínosy pre verejné rozpočty, dane a odvody, rozvoj služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,
- prínos pre propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky a jej regiónov,
- zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou a realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského prostredia.
Reálny ekonomický prínos bude možné pomenovať a kvantifikovať iba na základe uskutočnenia a vyhodnotenia viacerých projektov, ktoré budú z tohto programu podporené, predpoklad vyhodnotenia ku koncu roka 2015.
A, zjednodušene povedané, to je vlastne podstata tohto stimulu, ak niekto produkuje film, ktorý, ktorého rozpočet minimálne musí byť 2,5 mil. eur, a 2 mil. eur je ochotný preinvestovať na území Slovenskej republiky prostredníctvom firiem, ktoré sú zdaňované v Slovenskej republike, a prostredníctvom osôb, ktoré takisto platia dane v Slovenskej republike, tak z takto preinvestovaných 2 mil. a viac si môže nárokovať 20 % finančný stimul. Pričom na to, aby sa o takúto dotáciu uchádzať, musí prejsť kultúrnym testom, všetka administrácia týchto vecí by mala prebiehať alebo bude prebiehať v Audiovizuálnom fonde.
Kultúrny test, v zákone to je ako súčasťou návrhu, kedy sa budujú určité kritériá, to znamená, čo je obsahom filmu, aká je tam účasť slovenských tvorcov, spolutvorcov, je to obodované a musí získať určitý počet bodov. Keď to získa, vydá mu Audiovizuálny fond potvrdenie, on predloží rozpočet, to potvrdenie platí 3 roky, do troch rokov ak tu preinvestuje 2 mil. a viac, tak dostane naspäť 20 %. Ja sa domnievam a predkladám to nielen ako vec, ktorá sa týka úzko audiovizuálneho priemyslu, že toto môže mať výrazný vplyv pozitívny aj ekonomicky, v konečnom dôsledku aj na zamestnanosť, pretože pri veľkých produkciách nezamestnaných na pomerne dlhé obdobie, veľa ľudí, veľa kvalifikovaných ľudí, samozrejme, aj ľudia na komparze atď. Skúsenosti z okolitých štátov hovoria, že to nie sú zanedbateľné investície.
Ďakujem, toľko na úvod.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým meníme zákon o Audiovizuálnom fonde, predkladám ako iniciatívny materiál a poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnom priemyslu je po zriadení Audiovizuálneho fondu a po začatí jeho podpornej činnosti ďalším systémovým opatrením v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.
Doterajšia podporná činnosť, ktorú Audiovizuálny fond kontinuálne uskutočňuje od roku 2010, znamenala predovšetkým dôležitý rozvojový impulz pre audiovizuálnu kultúru s jej hodnotovou orientáciou a s kultúrnym rozmerom. Preukázateľne pozitívne výsledky doterajšej podpornej činnosti fondu sa prejavujú nielen v náraste počtu slovenských hraných dokumentárnych animovaných audiovizuálnych diel, ale aj v ich narastajúcom ohlase a získaných oceneniach na významných medzinárodných festivaloch.
Napriek pozitívnym hodnotovým výsledkom aj rozvíjajúcemu sa profesionálnemu zázemiu však audiovizuálne prostredie na Slovensku stále nie je dostatočne konkurencieschopné, najmä pokiaľ ide o výrobné a technologické zázemie audiovizuálnej produkcie, ako aj z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov a investícií do audiovizuálnej produkcie mimo sféry verejných financií. V krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom, aký existuje na Slovensku, objektívne, objektívne teda nie je možné z využívania a distribúcie audiovizuálnych diel generovať finančné zdroje potrebné pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu, pre budovanie infraštruktúry aj pre investície do ďalšej, najmä finančne náročnejšej audiovizuálnej produkcie. Existencia a rozvoj audiovizuálneho priemyslu, ako aj produkcia náročnejších filmových žánrov je na Slovensku stále závislá jednak od podpory z verejných financií a jednak zo zahraničných investícií do filmovej produkcie a súvisiacich služieb. Pre slovenský audiovizuálny priemysel je v súčasnosti charakteristická nízka miera konkurencieschopnosti, limitované finančné aj technologické možnosti na realizáciu náročnejších diel a takmer výlučná závislosť na domácej produkcii (televízne diela, rozpočtovo aj realizačne menej náročné filmy z nezávislej produkcie aj postupný klesajúci objem audiovizuálnej reklamnej produkcie).
Vývoj filmovej produkcie na Slovensku je dlhodobo poznačený absenciou zahraničných produkcií, čím dochádza k neúmernej závislosti slovenského audiovizuálneho priemyslu takmer výlučne od domácich finančných zdrojoch, občas doplnených z európskych programov a fondov, ako je MEDIA, Euroimages. Pre zahraničné produkcie, ktoré v minulosti nakrúcali na území Slovenskej republiky buď formou koprodukcií so štátnym filmovým podnikom, alebo s využitím jeho výrobných kapacít a služieb, v súčasnosti neexistuje žiadna forma štátnej podpory ani zvýhodnenia, ktorá by mohla byť motiváciou pre realizáciu zahraničných filmov na Slovensku. Pritom v okolitých krajinách, ako aj v iných európskych krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom je takýto systém štátnej podpory súkromných investícií do filmového priemyslu už zavedený a prináša preukázateľné efekty nielen z hľadiska návratnosti v príjmoch verejných rozpočtov, ale najmä z hľadiska rozvoja audiovizuálneho priemyslu v danej krajine, jeho infraštruktúry, technologickej inovácie aj profesijného zázemia.
Je prirodzené, že jednotlivé európske štáty v súčasnosti intenzívne uplatňujú rôzne formy stimulov pre zahraničné produkcie, aby tak podporili aj stabilitu a rozvoj priemyselnej základne, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj vlastnej audiovizuálnej kultúry. Myslím si teda, že naša audiovizuálna kultúra nemôže dlhodobo a úspešne fungovať bez svojej priemyselnej, technologickej, výrobnej, profesijnej základne.
Relevantným faktorom pre rozhodovanie zahraničných produkcií nie sú primárne nominálne náklady jednotlivých tovarov a služieb či profesií, ale výsledné náklady po zohľadnení podporného systému, ktorého daná krajina poskytuje pre podporu investícií filmového priemyslu. Tieto výsledné náklady potom v kombinácii s ďalšími ekonomickými faktormi tvoria mieru príťažlivosti v danej krajine z hľadiska investovania do audiovizuálneho priemyslu. V prípade vytvorenia podporného mechanizmu v Slovenskej republike, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami, môžu byť v rozhodovacom procese zahraničných produkcií za ďalšie výhody Slovenskej republiky považované aj jej členstvo v eurozóne, existujúci daňový systém, stabilný a transparenčný dotačný systém v audiovízii, flexibilita administrácie navrhovaného podporného mechanizmu, geografická poloha aj dostupné služby či kvalifikovaná pracovná sila.
Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho systému svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčne vo vzťahu k existujúcemu dotačným mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike.
Očakávanými efektmi navrhovaného mechanizmu sú najmä:
- vyvolanie záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,
- vytvorenie impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, najmä v oblasti moderných technológií,
- zvýšenie medzinárodných konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu,
- pozitívne prínosy pre verejné rozpočty, dane a odvody, rozvoj služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,
- prínos pre propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky a jej regiónov,
- zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou a realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského prostredia.
Reálny ekonomický prínos bude možné pomenovať a kvantifikovať iba na základe uskutočnenia a vyhodnotenia viacerých projektov, ktoré budú z tohto programu podporené, predpoklad vyhodnotenia ku koncu roka 2015.
A, zjednodušene povedané, to je vlastne podstata tohto stimulu, ak niekto produkuje film, ktorý, ktorého rozpočet minimálne musí byť 2,5 mil. eur, a 2 mil. eur je ochotný preinvestovať na území Slovenskej republiky prostredníctvom firiem, ktoré sú zdaňované v Slovenskej republike, a prostredníctvom osôb, ktoré takisto platia dane v Slovenskej republike, tak z takto preinvestovaných 2 mil. a viac si môže nárokovať 20 % finančný stimul. Pričom na to, aby sa o takúto dotáciu uchádzať, musí prejsť kultúrnym testom, všetka administrácia týchto vecí by mala prebiehať alebo bude prebiehať v Audiovizuálnom fonde.
Kultúrny test, v zákone to je ako súčasťou návrhu, kedy sa budujú určité kritériá, to znamená, čo je obsahom filmu, aká je tam účasť slovenských tvorcov, spolutvorcov, je to obodované a musí získať určitý počet bodov. Keď to získa, vydá mu Audiovizuálny fond potvrdenie, on predloží rozpočet, to potvrdenie platí 3 roky, do troch rokov ak tu preinvestuje 2 mil. a viac, tak dostane naspäť 20 %. Ja sa domnievam a predkladám to nielen ako vec, ktorá sa týka úzko audiovizuálneho priemyslu, že toto môže mať výrazný vplyv pozitívny aj ekonomicky, v konečnom dôsledku aj na zamestnanosť, pretože pri veľkých produkciách nezamestnaných na pomerne dlhé obdobie, veľa ľudí, veľa kvalifikovaných ľudí, samozrejme, aj ľudia na komparze atď. Skúsenosti z okolitých štátov hovoria, že to nie sú zanedbateľné investície.
Ďakujem, toľko na úvod.
Neautorizovaný
15:06
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:06
Peter NáhlikKonštatujem, že uvedený návrh...
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2013 č. 637 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- ústavnoprávny výbor,
- výbor pre financie a rozpočet a
- výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.9.2013 o 15:06 hod.
PhDr. PhD.
Peter Náhlik
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2013 č. 637 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- ústavnoprávny výbor,
- výbor pre financie a rozpočet a
- výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
15:09
Vystúpenie 15:09
Magdaléna VášáryováSuma, ktorú tu bude musieť cudzia filmová produkcia investovať, je nastavená na 2 mil. eur. A teraz poprosím o logické myslenie. V Českej republike je to 660-tisíc českých korún, prepočítajte si to, v Maďarsku to nie nič, žiadna podmienka. V Českej republike majú fungujúci Barrandov, v Maďarskej republike...
Suma, ktorú tu bude musieť cudzia filmová produkcia investovať, je nastavená na 2 mil. eur. A teraz poprosím o logické myslenie. V Českej republike je to 660-tisíc českých korún, prepočítajte si to, v Maďarsku to nie nič, žiadna podmienka. V Českej republike majú fungujúci Barrandov, v Maďarskej republike si to dali ako jeden z cieľov kultúrnej politiky. A teraz si dajte otázku, ak logicky rozmýšľate, kto príde na Slovensko? Mám správy, že to malo byť 10 mil. eur, som veľmi šťastná, že to nakoniec skončilo len na dvoch, ale aj táto suma je príliš veľká. My nemáme už Kolibu, to zázemie, kde by mohli minúť tie peniaze, my nemáme ani - no, musíme si to povedať - celkom profesionálne tímy. Čoby sme i m ponúkli? Čo? Prírodu? Príroda je pekná aj na Balkáne. Alebo z poľskej strany Tatier, tam tiež majú stimuly, ale sú nižšie.
Takže moja otázka, aj keď nebudete vystupovať v rozprave, pán minister, je, prečo je táto suma vyššia ako v okolitých krajinách? To nesplní podľa mňa ten účel. Hovorila som o tom s mnohými filmármi a ľuďmi, ktorí robia v Čechách tieto produkcie, tá suma sa mi zdá príliš vysoká. Ďakujem.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, len v krátkosti k jednému bodu, o ktorom ste sa zmienili aj vo svojom vystúpení.
Suma, ktorú tu bude musieť cudzia filmová produkcia investovať, je nastavená na 2 mil. eur. A teraz poprosím o logické myslenie. V Českej republike je to 660-tisíc českých korún, prepočítajte si to, v Maďarsku to nie nič, žiadna podmienka. V Českej republike majú fungujúci Barrandov, v Maďarskej republike si to dali ako jeden z cieľov kultúrnej politiky. A teraz si dajte otázku, ak logicky rozmýšľate, kto príde na Slovensko? Mám správy, že to malo byť 10 mil. eur, som veľmi šťastná, že to nakoniec skončilo len na dvoch, ale aj táto suma je príliš veľká. My nemáme už Kolibu, to zázemie, kde by mohli minúť tie peniaze, my nemáme ani - no, musíme si to povedať - celkom profesionálne tímy. Čoby sme i m ponúkli? Čo? Prírodu? Príroda je pekná aj na Balkáne. Alebo z poľskej strany Tatier, tam tiež majú stimuly, ale sú nižšie.
Takže moja otázka, aj keď nebudete vystupovať v rozprave, pán minister, je, prečo je táto suma vyššia ako v okolitých krajinách? To nesplní podľa mňa ten účel. Hovorila som o tom s mnohými filmármi a ľuďmi, ktorí robia v Čechách tieto produkcie, tá suma sa mi zdá príliš vysoká. Ďakujem.
Neautorizovaný
15:11
Vystúpenie v rozprave 15:11
Richard SulíkJa teda nie som odborník do kultúry a do takýchto, do tejto oblasti na rozdiel od mojej predrečníčky a chcel by som sa držať len ekonomickej stránky a koniec koncov aj vy, pán minister, ste argumentovali dosť intenzívne ekonomickými výhodami teda, že...
Ja teda nie som odborník do kultúry a do takýchto, do tejto oblasti na rozdiel od mojej predrečníčky a chcel by som sa držať len ekonomickej stránky a koniec koncov aj vy, pán minister, ste argumentovali dosť intenzívne ekonomickými výhodami teda, že kvôli stimuly stúpne zamestnanosť, že to bude mať pozitívne ekonomické dopady, viac daní, viac odvodov atď.
Tak ja by som sa chcel spýtať, po prvé, vravíte, ak som správne pochopil, keď niekto preinvestuje 2,5 mil. eur, z toho minimálne 80 %, čiže 2 mil. na slovenských subdodávateľov, tak môže si nárokovať, resp. má možnosť dostať túto, tú dotáciu. Správne som to pochopil, áno? Teraz je moja otázka, že keď niekto preinvestuje na rýdzo slovenský projekt 2 mil. eur, tak nedostane, nemá nárok na dotáciu, keď preinvestuje 2,5 mil. eur a z toho 2 mil. eur na tú slovenskú časť, tak má. Čiže z tohto pohľadu veci my vlastne od niekoho, kto je pripravený preinvestovať 2 mil. eur, tak my od neho chceme ešte, aby ďalších 500-tisíc eur povedzme dal niekam do zahraničia. Otázka je, teda že čo sa vlastne chcem opýtať, je, prečo musíme mať dve hranice, prečo nestačí povedať, že však kto preinvestuje na domácich 2 mil., no tak dostane tú dotáciu? Prečo je to potrebné komplikovať ešte ďalšou nejakou arbitrárnou hranicou, že celkový objem musí byť 2,5 mil. eur, to po prvé.
Po druhé moja druhá otázka je, v podstate to, čo sa pýtala aj pani poslankyňa Vášáryová, že kde ste došli na tú hranicu 2 mil.? Mne je zrejmé, že to sú všetko arbitrárne stanovené hranice, že povedzme nejakí vaši úradníci povedali 2 mil. bude dobré, ale keď sa stanovujú arbitrárne hranice, tak asi má zmysel, ja teda som odporca arbitrárnych hraníc, áno, najlepšie je, keď nemáme žiadne takéto arbitrárne hranice, ale keď už ich máme, asi má zmysel sa pozrieť, či už okolité krajiny, či už nejaká minulá prax, alebo nejaké skrátka skúsenosti. No a práve sme počuli, Poliaci nemajú žiadnu, Česi majú 600-tisíc korún, čiže 20-tisíc eur alebo 30-tisíc eur, alebo niečo medzi tým a my máme 2 mil.
No a s týmto súvisí aj moja ďalšia otázka, že prečo vlastne potrebujeme hranicu nejakú? Je ten filmový producent, ktorý vyrobí produkt za 2 mil. alebo 2,5 mil., on je lepší ako traja producenti, kde každý z nich vyrobí po milióne alebo po 800-tisíc? Nemalo by nám to náhodou byť jedno alebo nemali by sme byť radšej mať veľa menších producentov ako jedného veľkého, ktorý keď vstane, dvihne kotvy a pôjde zrovna tie Tatry filmovať zo severnej strany a už je preč. Ja si myslím, že keď sa bavíme čiste ekonomicky, tak predsa je lepšie mať veľa drobných, ktorí dokopy urobia nejaký objem ako jeden veľký. Preto, keď už nejaká podpora, tak predsa by bolo lepšie nemať tú podporu viazanú na žiadnu hranicu a potom skrátka je veľa drobných filmárov, môže sa o túto dotáciu uchádzať.
Moja ďalšia otázka by bola, to som neporozumel úplne presne z vášho vystúpenia, pán minister, že či to je nárokovateľné - kto teda splní objektívne kritériá, tak má na to nárok - alebo či rozhodne nejaký úradník, že kto dostane, kto nedostane? Smiem sa spýtať, je to nárokovateľné, či? (Reakcia predkladateľa.) Tak je to nárokovateľné, tak vtedy áno. Čiže keď splní podmienky, tak má na to nárok? Dobre, to je minimálne pozitívum, samozrejme, ešte horšie by bolo, že musí splniť nejaké podmienky a potom navyše ešte úradník povie, tomu dám, tomu nedám, lebo to je, samozrejme, mimoriadne živná pôda pre korupciu, ale teda chcem, chcem dúfať, že je to tak, chcem veriť, že je to tak, ako ste práve povedali, že, O. K., keď on splnil podmienky, keď spravil kultúrny test, kde sú, chceme tiež veriť, samé objektívne požiadavky, tak keď to splnil, tak už sa nebude prihliadať na to, že či má rád SMER-ákov, alebo, alebo nemá rád atď.
No, teraz ale ďalšia otázka, no, myslím si, že teraz idem, ideme k tým zásadným otázkam. Prečo je vytvorenie filmu alebo audiovizuálneho diela lepšia vec ako postavenie, postavenie nejakej špecializovanej knižnice? Prečo je vytvorenie audiovizuálneho diela lepšia vec ako, ako zriadenie materskej škôlky? Inými slovami, prečo práve tu dávame dotáciu? Ja chápem, teda vy ako minister kultúry sa staráte o kultúru, len dívať sa čiste z tohto pohľadu je možnože trochu zúžený pohľad. Či by nebolo lepšie povedať, dobre, každý, kto robí niečo prospešné pre spoločnosť, niečo zanechá, niečo tvorí, niečo buduje, tak podporme každého a zamestnáva ľudí a platí tu dane, samozrejme. Ale keď chceme podporiť každého 20 %, potom by bola možno aj namieste otázka, či nebolo by lepšie radšej zrušiť daň z príjmu, to je zhodou okolnosti 20 % - a tým pádom sme vlastne podporili každého. No a teraz si myslím, že už je zrejmé každému tu z prítomných, no to nejde predsa, lebo štátny rozpočet by predsa skolaboval. My teda donútime všetkých daňovníkov, aby platili dane, a potom arbitrárne povieme, títo ľudia, ktorí produkujú filmy, audiovizuálne diela, podnikajú tak ako vy všetci ostatní, ale oni sú lepší ako vy a im budeme vlastne tú daň alebo im budeme z vašich daní, milí daňovníci, milí podnikatelia, im budeme 20 % platiť. Toto je zásadná otázka, či má štát do takejto miery do toho vstupovať. Ja chápem, že zrovna ľavicové strany sú za takéto štátne zásahy, je to úplne legitímna vec, nakoniec na tom sa vyhrávajú - prehrávajú voľby. Náš pohľad je iný, žeby to nemalo byť, ale keď už to je, tak bolo by veľmi dobré to spraviť, pokiaľ možné, tak poriadne.
A vrátim sa teda k tým mojim prvým otázkam, prečo práve taká hranica, prečo tam musí byť tá podmienka, že ešte musí aj 500-tisíc eur niekam inde preinvestovať, či by nestačila len podmienka, kto preinvestoval 2 mil., to dostane?
No a na záver ako som vravel, veľmi teda dúfam, že je to naozaj nárokovateľné a že to dostane každý, kto splní vopred dané kritériá. Veľmi pekne ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
11.9.2013 o 15:11 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ctené dámy a páni, ja by som teda veľmi ocenil, keby, pán minister, ste aj vy vystúpili v rozprave, aby bola možnosť faktickými poznámkami ešte na vás reagovať.
Ja teda nie som odborník do kultúry a do takýchto, do tejto oblasti na rozdiel od mojej predrečníčky a chcel by som sa držať len ekonomickej stránky a koniec koncov aj vy, pán minister, ste argumentovali dosť intenzívne ekonomickými výhodami teda, že kvôli stimuly stúpne zamestnanosť, že to bude mať pozitívne ekonomické dopady, viac daní, viac odvodov atď.
Tak ja by som sa chcel spýtať, po prvé, vravíte, ak som správne pochopil, keď niekto preinvestuje 2,5 mil. eur, z toho minimálne 80 %, čiže 2 mil. na slovenských subdodávateľov, tak môže si nárokovať, resp. má možnosť dostať túto, tú dotáciu. Správne som to pochopil, áno? Teraz je moja otázka, že keď niekto preinvestuje na rýdzo slovenský projekt 2 mil. eur, tak nedostane, nemá nárok na dotáciu, keď preinvestuje 2,5 mil. eur a z toho 2 mil. eur na tú slovenskú časť, tak má. Čiže z tohto pohľadu veci my vlastne od niekoho, kto je pripravený preinvestovať 2 mil. eur, tak my od neho chceme ešte, aby ďalších 500-tisíc eur povedzme dal niekam do zahraničia. Otázka je, teda že čo sa vlastne chcem opýtať, je, prečo musíme mať dve hranice, prečo nestačí povedať, že však kto preinvestuje na domácich 2 mil., no tak dostane tú dotáciu? Prečo je to potrebné komplikovať ešte ďalšou nejakou arbitrárnou hranicou, že celkový objem musí byť 2,5 mil. eur, to po prvé.
Po druhé moja druhá otázka je, v podstate to, čo sa pýtala aj pani poslankyňa Vášáryová, že kde ste došli na tú hranicu 2 mil.? Mne je zrejmé, že to sú všetko arbitrárne stanovené hranice, že povedzme nejakí vaši úradníci povedali 2 mil. bude dobré, ale keď sa stanovujú arbitrárne hranice, tak asi má zmysel, ja teda som odporca arbitrárnych hraníc, áno, najlepšie je, keď nemáme žiadne takéto arbitrárne hranice, ale keď už ich máme, asi má zmysel sa pozrieť, či už okolité krajiny, či už nejaká minulá prax, alebo nejaké skrátka skúsenosti. No a práve sme počuli, Poliaci nemajú žiadnu, Česi majú 600-tisíc korún, čiže 20-tisíc eur alebo 30-tisíc eur, alebo niečo medzi tým a my máme 2 mil.
No a s týmto súvisí aj moja ďalšia otázka, že prečo vlastne potrebujeme hranicu nejakú? Je ten filmový producent, ktorý vyrobí produkt za 2 mil. alebo 2,5 mil., on je lepší ako traja producenti, kde každý z nich vyrobí po milióne alebo po 800-tisíc? Nemalo by nám to náhodou byť jedno alebo nemali by sme byť radšej mať veľa menších producentov ako jedného veľkého, ktorý keď vstane, dvihne kotvy a pôjde zrovna tie Tatry filmovať zo severnej strany a už je preč. Ja si myslím, že keď sa bavíme čiste ekonomicky, tak predsa je lepšie mať veľa drobných, ktorí dokopy urobia nejaký objem ako jeden veľký. Preto, keď už nejaká podpora, tak predsa by bolo lepšie nemať tú podporu viazanú na žiadnu hranicu a potom skrátka je veľa drobných filmárov, môže sa o túto dotáciu uchádzať.
Moja ďalšia otázka by bola, to som neporozumel úplne presne z vášho vystúpenia, pán minister, že či to je nárokovateľné - kto teda splní objektívne kritériá, tak má na to nárok - alebo či rozhodne nejaký úradník, že kto dostane, kto nedostane? Smiem sa spýtať, je to nárokovateľné, či? (Reakcia predkladateľa.) Tak je to nárokovateľné, tak vtedy áno. Čiže keď splní podmienky, tak má na to nárok? Dobre, to je minimálne pozitívum, samozrejme, ešte horšie by bolo, že musí splniť nejaké podmienky a potom navyše ešte úradník povie, tomu dám, tomu nedám, lebo to je, samozrejme, mimoriadne živná pôda pre korupciu, ale teda chcem, chcem dúfať, že je to tak, chcem veriť, že je to tak, ako ste práve povedali, že, O. K., keď on splnil podmienky, keď spravil kultúrny test, kde sú, chceme tiež veriť, samé objektívne požiadavky, tak keď to splnil, tak už sa nebude prihliadať na to, že či má rád SMER-ákov, alebo, alebo nemá rád atď.
No, teraz ale ďalšia otázka, no, myslím si, že teraz idem, ideme k tým zásadným otázkam. Prečo je vytvorenie filmu alebo audiovizuálneho diela lepšia vec ako postavenie, postavenie nejakej špecializovanej knižnice? Prečo je vytvorenie audiovizuálneho diela lepšia vec ako, ako zriadenie materskej škôlky? Inými slovami, prečo práve tu dávame dotáciu? Ja chápem, teda vy ako minister kultúry sa staráte o kultúru, len dívať sa čiste z tohto pohľadu je možnože trochu zúžený pohľad. Či by nebolo lepšie povedať, dobre, každý, kto robí niečo prospešné pre spoločnosť, niečo zanechá, niečo tvorí, niečo buduje, tak podporme každého a zamestnáva ľudí a platí tu dane, samozrejme. Ale keď chceme podporiť každého 20 %, potom by bola možno aj namieste otázka, či nebolo by lepšie radšej zrušiť daň z príjmu, to je zhodou okolnosti 20 % - a tým pádom sme vlastne podporili každého. No a teraz si myslím, že už je zrejmé každému tu z prítomných, no to nejde predsa, lebo štátny rozpočet by predsa skolaboval. My teda donútime všetkých daňovníkov, aby platili dane, a potom arbitrárne povieme, títo ľudia, ktorí produkujú filmy, audiovizuálne diela, podnikajú tak ako vy všetci ostatní, ale oni sú lepší ako vy a im budeme vlastne tú daň alebo im budeme z vašich daní, milí daňovníci, milí podnikatelia, im budeme 20 % platiť. Toto je zásadná otázka, či má štát do takejto miery do toho vstupovať. Ja chápem, že zrovna ľavicové strany sú za takéto štátne zásahy, je to úplne legitímna vec, nakoniec na tom sa vyhrávajú - prehrávajú voľby. Náš pohľad je iný, žeby to nemalo byť, ale keď už to je, tak bolo by veľmi dobré to spraviť, pokiaľ možné, tak poriadne.
A vrátim sa teda k tým mojim prvým otázkam, prečo práve taká hranica, prečo tam musí byť tá podmienka, že ešte musí aj 500-tisíc eur niekam inde preinvestovať, či by nestačila len podmienka, kto preinvestoval 2 mil., to dostane?
No a na záver ako som vravel, veľmi teda dúfam, že je to naozaj nárokovateľné a že to dostane každý, kto splní vopred dané kritériá. Veľmi pekne ďakujem.
Neautorizovaný
15:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:18
Magdaléna Vášáryová"Dielo významnou mierou prispieva k rozvoju niektorého z audiovizuálnych žánrov alebo k rozvoju kreativity a originality audiovizuálneho spôsobu zobrazovania skutočnosti."
To je skutočne kritérium, na ktoré môžete sa odvolávať, to je, to bude normálna domáca úloha, to si budú všetci písať. (Povedané so smiechom.) Tieto kritériá toho kultúrneho testu sú,...
"Dielo významnou mierou prispieva k rozvoju niektorého z audiovizuálnych žánrov alebo k rozvoju kreativity a originality audiovizuálneho spôsobu zobrazovania skutočnosti."
To je skutočne kritérium, na ktoré môžete sa odvolávať, to je, to bude normálna domáca úloha, to si budú všetci písať. (Povedané so smiechom.) Tieto kritériá toho kultúrneho testu sú, samozrejme, nemerateľné a budú sa subjektívne posudzovať, o tom niet pochýb. A znovu hovorím, že ten test realizačných kritérií je, že sa bude to robiť v štúdiách Slovenskej republiky, bola by som rada vedieť, ktoré štúdio, prekristapána, je vhodné na, na točenie filmov, lebo ja neviem o žiadnom. Viem, že točia v Pisztoriho paláci niektoré filmy, ale to rozhodne neplatí medzi štúdiá Slovenskej republiky.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2013 o 15:18 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Pán poslanec Sulík, ja vám prečítam jeden, jeden z bodov kultúrneho testu:
"Dielo významnou mierou prispieva k rozvoju niektorého z audiovizuálnych žánrov alebo k rozvoju kreativity a originality audiovizuálneho spôsobu zobrazovania skutočnosti."
To je skutočne kritérium, na ktoré môžete sa odvolávať, to je, to bude normálna domáca úloha, to si budú všetci písať. (Povedané so smiechom.) Tieto kritériá toho kultúrneho testu sú, samozrejme, nemerateľné a budú sa subjektívne posudzovať, o tom niet pochýb. A znovu hovorím, že ten test realizačných kritérií je, že sa bude to robiť v štúdiách Slovenskej republiky, bola by som rada vedieť, ktoré štúdio, prekristapána, je vhodné na, na točenie filmov, lebo ja neviem o žiadnom. Viem, že točia v Pisztoriho paláci niektoré filmy, ale to rozhodne neplatí medzi štúdiá Slovenskej republiky.
Neautorizovaný