23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k navrhovanému zákonu. Myslel som si, že nebudem vystupovať, ale vidím, že je potrebné ešte vysvetľovať, aj podľa vyjadrení pána Cicoňa. Povedal to tu kolega Hlina, vysvetlím to ešte raz. Áno, tento zákon je o podomovom predaji, o tých šmejdoch, ktoré predkladatelia chcú určitým spôsobom vylepšiť, ale naozaj má to súvis s tými nebankovkami. Naozaj tí ľudia dostanú tam tie úverové zmluvy, kde sú stovky až tisícky percent RPMN. Som rád, že už druhýkrát ste to povedali správne: ročná percentuálna miera nákladov. To znamená, že koľko ten človek zaplatí za ten poskytnutý úver ročne. Nielen úver, ale aj všetky poplatky okolo toho a že to ľudia nečítajú a že sú vysoké, sám ste povedali. Ale o to išlo, keď som predkladal návrh o spotrebiteľských úveroch, o ten strop, aby sme to zadefinovali ten strop, aby tí ľudia nemohli vôbec v takej zmluve, kde sú stovky, tisícky percent, podpísať a kto by dal podpísať takúto zmluvu, stala by sa nulovou.
Ako ste sa k tomu vtedy postavili? Ako ste sa k tomu vtedy postavili, poslanci za SMER? Do roku 2010 platil taký zákon, kde ministerstvo financií raz ročne určovalo maximálny strop tohto RPMN. Do roku 2010, v marci roku 2010 to poslanci SMERU, vláda SMERU, zrušili a povedali: Hocikoľko môžte chcieť. Tak sa k tomu konečne priznajte! Aj od predkladateľov by som veľmi rád počul, ako sa k tomu postavia. Možnože sa to nedá priamo v tomto zákone, ale keby sa tu postavili a povedali, že dobre, ten tvoj návrh zákona, vylepšíme ho, určíme iný spôsob, lebo ja som tam zadefinoval určitý spôsob, ktorý vychádzal zo základnej úrokovej miery Európskej centrálnej banky. Môžme sa vrátiť, a to som hovoril pri prvom čítaní, môžme sa v pohode vrátiť k tomu, čo tu fungovalo niekoľko rokov, do roku 2010. Ministerstvo financií, pochopte ma, že ako opozičnému poslancovi zle sa mi dával taký návrh, kde by som povedal, že ministerstvo financií to má navrhnúť, keď to ministerstvo financií, poslanci za SMER to v roku 2010 zrušili. Tak som navrhol iný spôsob, ale pri prvom čítaní som povedal, som ochotný v druhom čítaní to otočiť a povedať, ministerstvo financií bude raz ročne, raz polročne vydávať tabuľku, kde podľa dĺžky úveru a výšky úveru bude táto ročná percentuálna miera nákladov zadefinovaná. Toto je to DNA, o ktorom Alojz Hlina hovorí, tam by ste vyťali ten strom, košatý strom nebankoviek, pôžičkární a šmejdov. Tam by ste to uťali, ale aj z informácií, ktoré mám z médií, aj po nejakých diskusiách tu s ministrom spravodlivosti, ktorý pripravuje nejaké licencovanie, nejaké opatrenia, aby nebankovky boli nejako kontrolované aj Národnou bankou Slovenska, ktorá; mimochodom, pán Cicoň, dneska nebankovky nie sú pod Národnou bankou Slovenska pod kontrolou; toto všetko minister spravodlivosti a jeho štátna tajomníčka pripúšťajú, že pripravia, ale ročnej percentuálnej miery nákladov sa boja. Nechcú to.
Ja vám poviem, mám informácie z nebankoviek, oni sú ochotní tieto niektoré opatrenia prijať, aj oni chápu, že medzi nimi sú zodpovednejšie firmy a menej zodpovedné firmy. Ja tomu rozumiem. Aj oni pripúšťajú, že môžu byť licencovaní a bude určitá kontrola Národnej banky Slovenska, ale ročnej percentuálnej miery nákladov sa boja všetci. V susednom Česku, toľkokrát ste to spomínali, susedné Česko. V susednom Česku je pôžička, ktorá presahuje ročnú úrokovú mieru 70 %, môže byť už považovaná za protizákonnú a neplatnú tým pádom. Na Slovensku tisíce percent! Videl som pôžičku 8-tisíc percent ročne, 16-tisíc percent. To súvisí s tým podomovým predajom, pretože tí ľudia dostanú tú zmluvu a, samozrejme, pán Cicoň, že ju nečítajú. Nemajú čas, sú v strese, ktorý je tam vyvolaný. Ale ak by existoval tento návrh zákona, tak by sa toho báli.
Dovoľte mi, aby som vám v tejto súvislosti, som vám prečítal, nikdy som si nemyslel, že tu budem citovať pána Jaroslava Pašku, europoslanca za SNS, vášho koaličného partnera v prvej vláde. SNS bol váš koaličný partner. Prečítam vám, čo v tejto súvislosti napísal v týchto dňoch. "Európska komisia nám vyčíta, že štát udržiava deravé právne prostredie, v ktorom môžu skupiny špekulantov a podvodníkov zneužívať ťažkú situáciu starších a chudobných ľudí, beztrestne ich okrádať, pripraviť aj o bývanie či o všetok majetok. Sme asi jediným štátom Únie, ktorý dlhé roky umožňuje takéto okrádanie svojich občanov. Výhovorky vládnej moci, že problém je zložitý, že na jeho riešení pracujú, ale nedá sa rýchlo vyriešiť, neobstoja. Veď keď chcela vláda viac peňazí pre seba, nemala problém v priebehu niekoľkých mesiacov zvýšiť dane, zaviesť vyššie odvody živnostníkom či uložiť ľuďom nové povinnosti spojené s poplatkami. Aj napriek stále vyšším poplatkom od občanov sa však služby štátu pre ľudí ustavične zhoršujú. Zdravotníctvo upadá. Kvalita vzdelávania klesá a sociálna starostlivosť o dôchodcov sa zhoršuje. Veľkí podvodníci behajú po slobode a sudcovia formálnymi aj procesnými chybami oslobodzujú zločincov. Európska komisia už tretí rok tlačí na slovenskú vládu, aby zlepšila ochranu obyvateľov pred úžerníckymi praktikami nebankových poskytovateľov pôžičiek. Uprostred prázdnin nám podpredsedníčka komisie Vivien Redingová, zodpovedná za agendu spravodlivosti, základných práv a občianstva, pohrozila pokutou za nečinnosť vlády pri elementárnej ochrane spotrebiteľov pred mafiánskymi praktikami nebankoviek." Toto píše váš koaličný partner z prvej vlády.
Dámy a páni, chcel by som počuť od navrhovateľov, ako sa staviate k ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá je tým DNA, ktorá je tou podstatou, ktorá by mohla všetkých šmejdov, podvodníkov, úžerníkov vyťať raz na Slovensku, lebo sme už pomaly posledná krajina, tak ako o tom píše pán europoslanec.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s reakciou, sú dve faktické poznámky. Anton Martvoň s prvou.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, v podstate budem sa snažiť v odbornej rovine, lebo v podstate aj vy ste tak vystupovali. No znova chcem poukázať na to, že podľa nás v tomto prípade nebankovky ako také nie sú DNA tohto hlavného problému. Tí českí šmejdi fungujú mnohokrát na iných podstatách a práve preto aj média poukázali na to, že tých občanov vozili domov, kde im dávali hotovosť. Mnohokrát tí mnohí ľudia platili v hotovosti, ale, samozrejme, uzatvárajú sa aj úverové zmluvy, ale to je to, čo som poukázal pri všetkých týchto opatreniach, čo navrhujeme: od nulitnosti zmluvy, ktorá automaticky ani nevznikne, až po ohlasovaciu povinnosť, poučovaciu povinnosť a ďalšie a ďalšie, plus sankcie, plus nové kompetencie SOI-ky. Proste keď niekto neuzavrie kúpnu zmluvu, tak je logické, že nebude uzatvárať ani zmluvu o úvere, načo by mu už potom bol. Čiže tu je ten problém, ktorý chceme my riešiť teraz a pomôcť občanom.
Čo sa týka nebankoviek, súhlasíme s tým, že je s tým vážny problém, ale nato, práve preto, aj vy ste to spomínali, že máte tú informáciu, že chcú to riešiť teda príslušné ministerstvá, ale musia to riešiť, samozrejme, aj s NBS-kou, ktorá vykonáva voči tomu dohľad a s inými zainteresovanými stranami. Čiže to je trošku dlhšia práca a my hlavne chceme pomôcť v tomto momente tým bežným ľuďom s tým tak rýchlo, ako sa len dá. Čiže týmto poukazujeme, že ani Česi nešli do spotrebných úverov, keď predkladali ten svoj návrh zákona po troch rokoch, ale riešili práve tento, alebo riešili tieto zákony o podomovom obchode ako takom. Čiže súhlasím, nebankovky treba riešiť komplexne a, samozrejme, za zúčastnených strán, ktoré vykonávajú dohľad, ale toto jednoducho s nebankovkami priamo nemá žiaden súvis. Pokiaľ zmluvu nikto kúpnu neuzavrie, tak nikto nebude brať ani úver, ale tu chceme ľuďom čo najskôr teraz pomôcť, lebo, aby sa nestal ten prípad Horvátha, čo poukázal teda pán Hlina.

Nech sa páči, Antonín Cicoň.

Ďakujem za slovo. Pán Zajac, ešte raz hovorím, pointa zákona je o niečom inom. Ešte raz sa vrátim k tej predvádzacej akcii, kde som bol, ktorej som bol svedkom, kde sa výrobok predal drahšie o 1 200 %, ale zmluvy, ktoré boli podpísané s týmito dôchodcami, alebo resp. s týmito kupujúcimi, boli bezúročné, bez nákladov, a tak ďalej, a tak ďalej.? Čiže aké je tam RPMN? Nulové.
Ďakujem.

Pavol Zajac s reakciou, nech sa páči.

Pán Martvoň, som rád, že ste ma dobre počúvali, ale ja som povedal, že ministerstvo spravodlivosti uvažuje nad tým, že niektoré opatrenia pri nebankových subjektoch prijme a bude to dobré, že niektoré prijme. Ale tú podstatu, to RPMN, toho sa boja, nechcú, lebo toto je podstata, potom bude stačiť nebankovke to, že splní určité kritériá, ktoré určí Národná banka Slovenska, ministerstvo spravodlivosti, ale RPMN nechcú počuť, ani nebankovky, ani ministerstvo spravodlivosti, ale ani poslanci SMER-u. Bol tu návrh zákona, mohli ste sa k tomu vyjadriť, mohli ste vystúpiť, mohli ste povedať, že to som zle nastavil, že to netreba, že ten strop nemusí byť, hocičo ste mohli povedať. Boli ste ticho a ste to neschválili, teraz ste celý čas znova ticho, zase ste sa nevyjadrili ku RPMN. Vyjadrite sa k tomu, povedzte, že to navrhnete v skrátenom legislatívnom konaní, pôjdete za ministrom spravodlivosti! Veď keď hrozia obrovské ekonomické škody, je dôvod na skrátené legislatívne konanie, čo robia už rok a pol? Veď to podporíme! Tak sa k tomu vyjadrite konečne a nie kozmetické úpravy, ostrihávanie stromu, hovoriť to, že akcia môže byť zrušená, keď obchodná inšpekcia. Ale my nehovoríme, že to je zlé, len hovoríme, že poďme na podstatu. A skúste sa k tomu vyjadriť.

Ďakujem pekne za výmenu. Teraz nasleduje Helena Mezenská, posledný rečník v rozprave.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, ja som pôvodne uvažovala pod vplyvom vývoja udalostí, dramatických udalostí za posledné dva dni, že pre mňa nemá zmysel sa k žiadnemu zákonu, ktorý vládna strana pripraví a aj vládni poslanci pripravia v rámci svojej vlastnej poslaneckej imunity, že pre mňa nemá zmysel sa k týmto zákonom už vôbec vyjadrovať a to preto, čo som tu povedala aj v stredu, že ak bola vládna strana, strana SMER usvedčená v priebehu stredy z tunelovania štátu, z tunelovania a zvyšovania závislosti štátnych podnikov zo škandalóznych odhalení, ktoré túto stranu usvedčili v tom, že nepracuje pre potreby ľudí, pre potreby občanov, ale pre potreby finančných skupín, táto vládna strana pre mňa stratila akýkoľvek rešpekt. Zastreté sú všetky vaše ľudské a odborné kvality, ktoré ste možno pretavili aj do tohto zákona - a budem, aspoň krátko sa ho dotknem, v stručnosti -, stratili ste predo mnou rešpekt a akékoľvek veci, ktoré tu budete predkladať, pokiaľ sa nevysporiadajú veci v zákone o obnoviteľných zdrojoch a pokiaľ sa neprehodnotí situácia v Slovenskom plynárenskom priemysle, kde bolo preukázané, že táto transformácia nebola realizovaná tak, aby bola výhodná pre štát, pre mňa nemá zmysel sa k akýmkoľvek dielčím a partikulárnym návrhom zákonov vyjadrovať.
Ak ma chcete presvedčiť, že aj tento návrh zákona nie je, ako tu spomínali ostatní kolegovia, len obyčajnou kozmetickou úpravou, tak sa vyjadrite, prosím vás pekne, ako tento zákon bude garantovať práve dôchodcom a zraniteľným občanom, ktorí sú korisťou špekulatívnych predajcov v podomovom predaji, akým spôsobom a kto bude zabezpečovať ich ochranu. V zákone som nenašla konkrétne opatrenia ani konkrétne výkonné algoritmy, mechanizmy, ktoré by ma napríklad utvrdili v tom, že tento zákon má hlavu a pätu, že naozaj nie je len formálne pripravený, ale že sleduje aj koncovku a tou je vymoženie konkrétneho práva.
Mne do kancelárie prichádza mnoho dôchodcov, ktorí po tom, ako uzavreli nevýhodné zmluvy a aj keď uplatnili svoje právo do siedmich dní odstúpiť, ich právo nie je vymožené. Nemajú sa na koho obrátiť, nemá im kto pomôcť, dištancuje sa od toho polícia, dištancuje sa od toho Slovenská obchodná inšpekcia, pomalá v svojom konaní, aj keď vydá nejaké odporúčanie, je aj komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Vy, pán predkladateľ, povedzte mi, povedzte mi konkrétne, aké výkonné algoritmy, aké konkrétne výkonné mechanizmy ma utvrdia v tom, a nie mňa, ale aj konkrétnych dotknutých zraniteľných spotrebiteľov v tom, že ich právo na základe tejto novely bude vymožené. Iba tak tento zákon bude mať svoj zmysel, iba tak naša činnosť a vami predkladaný návrh bude mať zmysel, ak preukáže praktický prínos. A ten praktický prínos spočíva v tom, čo teraz v zákone o podomovom predaji a v aplikačnej praxi nie je zabezpečené, že to právo zraniteľného spotrebiteľa je vymožené.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, Anton Martvoň.