23. schôdza

Ďakujem za slovo. No, musím reagovať len na rečníka. Je to oddielový kolega pán poslanec Hraško, ale napriek tomu úplne s čistým svedomím chcem povedať dve zásadné veci.
Tá tvoja otázka bola úplne parádna a mňa donútila tak akosi preveriť si vlastné svedomie a chcem to takto povedať na záznam a na mikrofón a možno aj pre históriu. Ja si naozaj nepamätám, žeby som v živote, a vykonával som funkcie aj dosť slušné, veľké, aj v rušných dobách, žeby som niekedy úplatok dal alebo vzal. Ak náhodou niekto, kto si to vypočuje, vie o niečom opačnom, tak ho týmto verejne prosím, aby to verejne pripomenul.
No a teraz, a teraz k tomu, čo si povedal, pán kolega Hraško. Poukázal si na podstatnú vec, ktorá tu musí byť opakovaná až dovtedy, kým sa konečne táto sieť nerozhodne podporiť ľudí, ktorí bojujú s korupciou. Lebo ten signál, ktorý tu my dnes pošleme, ten nebude signál o tom, akého technického detailu sme sa uchopili a ako sme ho preorali a zmenili, ale ten signál my už nezoberieme, ten bude o tom, že naozaj chceme dačo urobiť pre ľudí, ktorí bojujú s korupciou, aj vo forme nedokonalého zákona alebo bude tu ešte jeden údesný signál, ktorý dnes alebo zajtra pri hlasovaní v prípade, žeby sme to nepodporili, zaznie, že nie 150 poslancov sa rozhodlo, že nemieni sa zaoberať touto témou a že budú hľadať niekedy v budúcnosti nejakú dokonalosť namiesto toho, aby použili svoje reálne možnosti a ponúkli občanom, ktorí majú odvahu a chcú túto odvahu prejaviť aj oporu, podporu a úctu. Takže my už sa tomu, kolegyne, kolegovia, nevyhneme. To už signál zaznie a bude to strašné, ak to bude signál, ktorý občanov ešte zneistí, teda dosiahneme pravý opak. Dúfam, že sa takáto hrôza neudeje. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, tak ako si povedal, že ukazuje sa, komu ide o vec a komu ide o politikárčenie. Tak ako teraz ako opoziční poslanci, sme si vedomí, že tento náš návrh, pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu neprejde, tak môžme sľúbiť občanom, že vytrváme. Budeme ho v zmysle rokovacieho poriadku predkladať znovu a znovu až do konca volebného obdobia a dokážeme tým, že nám ide o vec, a nie o politikárčenie, pretože korupcia má také chápadlá, ktorí mnohí občania si nevedia ani predstaviť, a prakticky je na všetkých stupňoch, počnúc obyčajným kopáčom kanálov, končiac Národnou radou. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem aj kolegom, ktorí sa vyjadrili pozitívne k môjmu príspevku.
A teraz ku kolegovi Čížovi. Ďakujem veľmi pekne, pán Číž, že ste mi potvrdili, že vládna strana doteraz nemá ani elementárne predpoklady, ani potenciál na zlepšenie, pretože takýto zákon nepredložila alebo novelu zákona, ktorý by korupciu riešil, a takže ďakujem vám naozaj veľmi pekne za toto. No a okrem toho očakával by som, že ak vláda mala nejaké výhrady, lebo doteraz som žiadne nevidel ani nepočul, tak pokiaľ má, tak očakával by som, že minimálne vaše meno bude svietiť na tej tabuli, že sa prihlásite do rozpravy a že skúsite dať argumenty, ktoré som zatiaľ od vás ani nepočul (kýchnutie v sále), pravda je, na zdravie, ktoré som nepočul, takže očakávam, že sa ešte aspoň do ústnej, aby ste tie argumenty povedali, že čo v tom zákone je zlé, ktorý sme tuná predložili, teda v tých pozmeňovacích návrhoch, pretože my sme ich riešili s právnikmi a máme tých právnikov takisto dosť, ako aj vy, ale mohli ste to riešiť, takže my máme potenciál na riešenie, my sme ich aj predložili a to, že sa to vám nepáči, to už nie je môj problém.
Postavte sa na ten, za ten kecpult, a nech sa páči, uveďte svoje argumenty. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení občania, tento zákon, prebieha o ňom obrovská diskusia, a tak ako v prvom čítaní, aj teraz, je pre mňa trošička nepochopiteľná situácia, že neprichádza, tak ako spomínali mnohí moji predrečníci, z dielne tých, ktorí majú v tomto parlamente väčšinu, ale je tu niekoľko dobre vypracovaných návrhov a zámerov z opozičných lavíc. Bavíme sa teraz o zákone z dielne pána podpredsedu parlamentu Figeľa a môj predrečník, možno striktne dodržiavajúc pravidlá legislatívneho procesu, mal možnosť svoj prínos k tomuto zákonu predniesť iba tuná cez pozmeňujúci návrh, a keďže mám pocit, že mal 23 strán, to potrebovalo dostatočne veľkú časovú dotáciu. Ja by som sa pred potrebami druhého čítania, ktoré sa majú venovať nie technickým otázkam, to je až tretie čítanie, pán kolega Číž, a otázkam priamo pozmeňovacích, pozmeňovania niektorých konkrétnych ustanovení by som sa venoval následne. A možno k tej filozofii zákona a k celému, k celému, procesu a tomu, čo hovorí, a hovoríme to všetci jedným dychom, že sme na pôde symbolov. Potrebujeme spoločnosti vydať signál, že 150 poslancov má na duši verejné blaho, že kope na záujmy verejného alebo obhajoby verejného záujmu a že treba problém, o ktorom často rozprávame, o ktorom všetci vieme, s ktorým sa dotýkame, treba riešiť aj legislatívnou podporou.
Z našej dielne vyšiel tiež jeden návrh zákona, ktorý v prvom čítaní nedostal podporu, tak ako dostal podporu tento návrh zákona, a preto prišiel mohutný pozmeňujúci návrh, ktorý sa venoval, ak to poviem jednoducho, odmeňovaniu ľudí, ktorí našli v sebe statočnosť, a ak mali informácie, nechceli si už ich posúvať iba na svojich pracoviskách, možno v rodinnom kruhu, možno niekedy, ako to býva na Slovensku často zvykom, že si tak poplakali, keď sa niekde stretli, ale vyšli s tým na verejnosť a Janko Mičovský to hovoril slovami, ktoré mne sú asi najbližšie, že ten, tieto skutky je treba odmeniť.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol v celej svojej komplexnosti, sa venoval teda inštitútom, ktoré sme nevymysleli my na Slovensku, boj proti korupcii je celosvetový. Inšpirovali sme sa či už európskymi úpravami, alebo úpravami zo zahraničia. Najďalej v tomto boli aj zámorské krajiny ako Spojené štáty americké a pod.
Je, ak si môžme, z nejakého historického vývoja v boji proti korupcii niečo požičať, tak sú to presne inštitúty, ktoré navrhuje pán poslanec a pán podpredseda parlamentu Figeľ, ale je to aj inštitút, ktorý sme sa snažili do zákona zapracovať my. To znamená, aby ľudia v tom, ako, aké prostredie teraz na Slovensku máme a často ho aj voláme nejakou latentnou alebo skrytou normalizáciou. To znamená, že ľudia síce nie sú za svoje názory zatváraní, ale prichádzajú o zamestnanie, prichádzajú o svoju, svoje existenčné potreby, ak sa, a teraz za čo, ak sa ozvú. A v atmosfére strachu sa veľmi ťažko odhaľujú skryté korupčné praktiky a túto atmosféru strachu si občania Slovenskej republiky nezaslúžia, a preto by malo byť jasne legislatívne zadefinované, že potrestaní majú byť tí, ktorí tieto skutky páchajú, a nie, naopak, tí, ktorí na ne poukazujú.
Dokonca, my si myslíme, že tí, ktorí v sebe tú odvahu našli a nechcú ďalej podporovať tento mechanizmus, by mali byť odmenení a odmenení nie na úkor štátneho rozpočtu, ako to tu často robia, ale na úkor toho, že ak niekto z našich spoločných peňazí kradne, tak a niekto to ohlási, tak časť tých peňazí dostane ten statočný občan, tá statočná občianka.
Chcel som hovoriť o jednom príbehu, kedy legislatívne prišlo k úprave toho, pretože a pravdepodobne v histórii ľudstva sa musí stať nejaký vypuklý problém, niekto musí zomrieť alebo musí prísť k ujme veľká časť ľudí, aby sa tí zodpovední zobudili. Chceli sme byť a pripájame sa k iniciatíve Kresťanskodemokratického hnutia, chceli sme zvoliť tú cestu múdrejších, ktorí sa vedia poučiť z chýb cudzích a nemusia sa učiť na chybách vlastných. Chceli sme a dúfam, aj keď počúvam tuná po chodbách po chodbách parlamentu, že nikdy nepodporím zákon z dielne opozície a presvedčím všetkých kolegov, aby urobili to isté, čo sa mi zdá hrozne detinské a infantilné, ale, a teda prichádza to z radov poslancov vládneho SMER-u, aby našli v sebe dostatočné množstvo ratia a zdravého rozumu, aby mali na mysli verejný záujem a zákon posunuli do druhého a tretieho čítania a aby ten symbol, po ktorom všetci voláme, a to je symbol boja proti korupcii, sme vyslali, a aby nám toto do právneho systému po dnešnom našom rokovaní pribudlo a aby sme mohli do budúcna zodpovedať pred tým, čo sme v naozajstnom, nie deklarovanom, ale v reálnom boji s týmto neblahým javom urobili.
Vnímam aj kritiku, že rozpráva sa o tom veľa a že pre potreby tohoto, tejto úpravy sú rôzne odborné výhrady a morálna výbava nestačí. Mám, mám iný názor. Myslím si, že na tom, na našom návrhu zákona pracovalo štvormesačné obdobie obrovský tím právnikov. Vyvinuli sme činnosť aj smerom k NGO-čkám a neziskovým organizáciám. Pozývali sme ich do parlamentu, aby sa na ustanovenia, ktoré by sme radi videli v tomto zákone, pozreli, a môžem povedať, že odobrenie aj z časti občianskej spoločnosti, z časti nezávislých a mimovládnych organizácií, takisto právnych argumentov, ten návrh zákona aj náš pozmeňujúci návrh získal a je teda už len potrebné presvedčiť a tam sú tie argumenty z hľadiska symboliky, z hľadiska možno morálneho apelu dôležité, a preto aj pre potreby druhého čítania vyzývam poslancov vládnej strany, aby sa zamysleli nad tým, že toto nie je o politických tričkách, ale je to o tom, či verejný záujem bude v tomto momente obhájený.
Nechcem sa venovať konkrétnym ustanoveniam, keďže z nášho klubu toto prevzal Ján Mičovský, i keď k niektorým odôvodneniam by určite pre potreby druhého čítania bolo vhodné sa povenovať, ale to by sa museli do našej rozpravy zapojiť aj poslanci vládnej strany, nie v dvojminútových sambajtoch alebo faktických poznámkach, ale prísť s nejakou reálnou kritikou, prečo nie sú prichystaní tento návrh podporiť, pretože naša rozprava potom vyzerá ako monológ, a táto úprava by mala byť prijatá minimálne v pléne na báze dialógu, na báze výmeny názorov, kde sú tie odborné zádrhely, kde je to, ak nebudem hlasovať proti alebo sa zdržím, kde sú tie argumenty, tie právne argumenty, takisto by som ich rád počul, prečo sú nie sú ochotní jednu alebo druhú úpravu prijať? Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zaznelo jedno kľúčové slovo, ktoré nepovedal nikto iný, až teraz som ho počul od pána poslanca Viskupiča a je to zase také mobilizujúce, ale nanajvýš priliehavé a vo vhodnej chvíle vyslovené slovo: zobuďme sa. Neutápajme sa v týchto detailoch, aj keď sú dôležité, ale táto snemovňa by sa mala prebudiť pri tomto zákone. Pomôžem si ešte príkladom, že prečo je to také naliehavé, a opäť spomeniem ešte raz pána Ota Žarnaya. Viete, on už je na úrade práce ako odmena za jeho statočnosť a občianske postoje, za boj za učiteľov ako predseda rady školy. Jednoducho nepracuje po 17 rokoch, tak sme ho ocenili. Ale prečo sa nám treba zobudiť? Pán Žarnay potreboval si vybaviť ešte nejaké doklady, lebo keď odchádzate z pracoviska po toľkých rokoch, tak zrejme to je nejaká administratíva. Vidíte, aká je jeho skúsenosť z Obchodnej akadémie v Košiciach na Polárnej ulici 1? Že sa mu jeho kolegovia vyhýbajú, že sa boja s ním stretnúť. Pretože už má ten biľag, aký, samozrejme, pri tomto spôsobe posudzovania takýchto ľudí zákonite musel dostať. A my dneska alebo zajtra, ak neodhlasujeme tento zákon, tak vlastne tým ľuďom, ktorí sa mu vyhýbajú poviem iba jedno: "Dobre robíte, tak, správne, len sa vyhnite tejto čiernej ovci a budete pokojne zase žiť."
Je to hrozné, na čom pracujeme, a ja prosím, zastavme taký prístup k týmto ľuďom, lebo naozaj to posolstvo bude devastujúce morálku a vnútro ľudí. Takže áno, pán poslanec Viskupič, zobuďme sa, najprv naša 150, lebo tam musíme začať. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec, za vcelku zrozumiteľné vystúpenie a nepochybne, pokiaľ zvýrazníte symboliku vašich konaní, nič proti nej, počúvali sme ju celé prvé čítanie, ktoré je na to určené, a dokonca sme aj zahlasovali za zákon.
Problém je, že všetky inštitúty, ktoré sa uvádzajú v tomto zákone, už sú známe a už boli použité a všetky už sú rovnako využiteľné pozitívne, ale aj negatívne. Akonáhle vyzveme občanov, aby udávali, teda udávali, aby oznamovali protiprávnu činnosť, v danom prípade korupciu, tak v takom prípade pravdepodobne vyzveme aj tých, ktorí chcú zdiskreditovať svojich nepriateľov rôznym spôsobom. Takže ak niekto chce vyriešiť tento problém, tak musí nájsť právne vyjadrenie. K právnemu vyjadreniu sme celé druhé čítanie, čakáme, kedy nastúpi vecný, vecný argumentačný materiál, ktorý dostaneme k dispozícii. Čím chcete odôvodniť všetky vo výboroch spomenuté výhrady, všetky tie, ku ktorým ste sa dostali cez výhrady aj Kanceláriu Národnej rady a podobne? Ani v jednom vystúpení nezaznelo, nezaznela analýza existujúcich už konkrétnych ustanovení tohto zákona a diskusia o nich. Takže o čom máme diskutovať? Máme vám vysvetľovať, vysvetľovať, že v čom sú tie uznesenia veľmi problémové, aby ste potom pozerali na nás, ako my sme proti korupčnému zápasu?
Kolegyne, kolegovia, skutočný prístup, ktorý je korektný a morálny, znamená naozaj, že áno, chcete to, je to vaša agenda, poďme, ale potom naozaj podporte odbornými aj expertnými stanoviskami skutočne to, čo tu predkladáte. Kde sú tí všetci, to obrovské množstvá právnikov, o ktorých hovoríte? Nikde som tu vystúpenie nepočul, jedno meno. Ja sledujem odborné, odbornú literatúru a za normálnych okolností sa odborná verejnosť vyjadruje na odbornej tlači o tom, čo je alebo nie je dôležité. Nevidel som ani jeden odborný článok, ktorý by sa, kde by sa právnik podpísal pod tento typ inštitútov, ktoré používate... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Mňa zaujala tá výzva pána poslanca Viskupiča, výzva na diskusiu s poslancami.
Pán kolega, nechcel som to hovoriť, ale diskusia vyzerá úplne inak, 123-minútové vystúpenie kolegu Mičovského, to nie je inšpirácia na boj proti korupcii tu v parlamente, to je inšpirácia na zmenu rokovacieho poriadku. Veď mňa by zaujímalo, koľkí z vašich poslancov tu boli počas jeho vystúpenia, prípadne po koľkých minútach vypli a už ho nepočúvali. Veď predsa to nie je úplne s kostolným poriadkom, prosím vás, veď 123 minút a potom bolo prihlásených ďalších 6-7 vašich kolegov, ak chcete tou formou zdôrazniť vážnosť témy, to sa dá oveľa ľahšie. Napríklad tým, čo ste urobili teraz, že ste reagovali úplne, teda od srdca na reakciu pána poslanca Číža. A to splnilo, urobilo viacej ako vaše 123-minútové vystúpenie. Čiže ak chcete diskutovať, tá forma je dôležitá, máte to v rukách. Naozaj ukážte to vy z vášho klubu, ako sa diskutuje, ale priznám sa, že tá forma, ktorú ste zvolili, skôr dáva argumenty tým, ktorí budú hlasovať proti, naozaj.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Číž, ja si vás vážim, sme spolu vo výbore kultúrnom a mediálnom, ale tú obludnosť, ktorú dokážete do svojich slov dať, a označiť ľudí, ktorých, ktorým my sme vytvorili alebo snažíme sa vytvoriť aj právne predpolie, aby - v atmosfére, ktorú inými zákonmi prijímate v tomto parlamente - sme odstránili atmosféru strachu zo spoločnosti, tých nazývať udavačmi, či ako ste to povedali, je pre mňa obludnosť. Analýzy vám môžme poskytnúť v ústnom vystúpení pri..., vystúpi náš právnik, my právnici všetci nie sme a nemyslíme si, že poslanecký mandát má zastávať iba právnik. Čiže ak tu príde vyjadrenie človeka, ktorý sa venuje štátnej správe alebo je lesník, a vy ho budete dehonestovať, dúfam, že ten obraz si ľudia urobia sami.
K vystúpeniu pána poslanca Brocku. Viete, kopať do toho, kto vám podáva pomocnú ruku, sa mne celkom nepáči, ale už od vášho hnutia som na to zvyknutý. Mohli ste predsa pri tom, ako ste chystali návrh zákona, nemusel tu čítať náš poslanec 23-stranový pozmeňujúci návrh, tu v pléne, ak by ste prejavili aspoň elementárnu ochotu baviť sa a baviť sa o tejto téme, pretože vy robíte systémom iba na našu značku. Takto sa v opozícii, ktorá má zhruba rovnako rozdelené, rozdelené podporu vo verejnosti, pracovať proste nedá.
Ak je niekomu alebo nie je niekomu jasné, kto rozbíja opozíciu a kto nie, tak ste to, pán poslanec, v tomto prípade vy. Ďakujem.

Vážení kolegovia, najmä pán poslanec Viskupič, teraz som sa vyslovene prihlásil do rozpravy iba kvôli vám. Pán poslanec, ja som spravodajca k touto návrhu zákona a prečítal som časť zo spravodajskej správy a hovoril som o tom, že vo všetkých výboroch takmer, okrem jedného, prešiel tento poslanecký návrh, resp. návrh Jána Figeľa prešiel. Poslanci zaň všetky hlasovali. Ja som informoval o tom, že sme nedostali jeden názor, jeden návrh od poslancov, ktorí nie sú členmi nášho výboru. A pritom vaša kolegyňa pani podpredsedníčka Jurinová je členkou nášho výboru. Čiže, samozrejme, nemusíte, nemusíte tam využívať túto možnosť a dávať tam návrhy, prosím. Ale nehovorte tu v pléne, že vám nedovolíme alebo teda že sme na to ješitní a len my a my a my. Prepáčte, práve doterajší priebeh tej rozpravy teda hovoril o niečom úplne inom. Veď dá sa to. Ja som za to, aby sme spájali sily. Ale, ale proste, no veď sme dospelí ľudia a to sa mi teda zdalo, že, že toto je aspoň vec, ktorá je zrejmá.