23. schôdza

V tej dobe to naozaj bolo aktuálne, mal som dva návrhy, teraz, žiaľ, už nie.

Pán poslanec, vy ste podávali návrhy v 24. schôdzi, nikto do 23. schôdze, ktorú som otvoril, žiadny procedurálny návrh nepodal. (Reakcie z pléna.) Budeme, budeme... Vyhlasujem prestávku do 17.15 hod. a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Dámy a páni, pokračujeme. Odznel návrh pána poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, odznel, odznela informácia pána spravodajcu, pána poslanca Matoviča.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto má záujem vystúpiť v rozprave? Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. Pán navrhovateľ, predpokladám, či chcete ešte využiť príležitosť? Nie.
Takže vás poprosím ešte teraz, pán poslanec, aby ste uviedli aj zas aj návrh zákona č. 251 o energetike, ktorý ste predložili spolu s pani poslankyňou Helenou Mezenskou. Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 631.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ukončil hetrik mojich návrhov zákonov v tejto časovej perióde, a posledným mojím návrhom pozmeňujúcim je pozmeňujúci návrh v zákone o energetike. Zákon má č. 251/2012 Z. z.
Energetika, no, áno, zdedili sme niečo, robíme niečo, chceme niečo robiť. Musím povedať, že nie som energetik, som pozemkár, to asi aj viete, a preto ma zaujímajú hlavne tie vzťahy pozemkové a energetické, čo sa týka zaťaženia vlastníckeho práva.
Keď som v zákone o energetike si prečítal, že verejný záujem podľa tohto zákona bol delegovaný zo štátu na držiteľa oprávnenia, tak som si myslel, že sa mi sníva. Povedzte mi, ako súkromná firma môže prebrať verejný záujem od štátu, aby tento verejný záujem zastupovala, teda občanov našej republiky? Ja si neviem predstaviť, budem veľmi rád, keď mi to niekto vysvetlí. Pretože zatiaľ to vidím tak, že na súkromnom vlastníctve našich ľudí ten pán podnikateľ, a to je jedno, či je Francúz, Talian alebo Nemec, si v pohode robí svoje zisky.
Preto si dovoľujem navrhnúť zmenu tohto zákona o energetike, ktorého cieľom, tejto mojej zmeny, je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v tomto zákone a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu.
Áno, dával som to už tiež v tomto volebnom období, dávam ho druhýkrát a budem ho dávať stále, ako som už povedal v mojich predchádzajúcich vystúpeniach, pretože je to problém. A tento problém zatiaľ každý prehliada a nechce ho riešiť.
Podľa našej ústavy, čl. 20 ods. 1, má každý "právo vlastniť majetok". "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú", hovorím za primeranú, "náhradu."
Preto v nadväznosti na tieto citácie navrhujem prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami a ustanoveniami čl. 20 ods. 1, ods. 4 našej ústavy a čl. 1 dohovoru a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručí sa proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávnenými a povinnými subjektmi najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom.
Preto navrhujem týchto sedem noviel, týchto sedem bodov, ktoré by sa mali zakomponovať do zákona o energetike.
Po prvé: "Vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia."
Teraz je to nastavené tak, že pokiaľ vy sa neohlásite do polroka, keď vám to nejaké vecné bremeno prípadný užívateľ a držiteľ oprávnení dal, keď túto lehotu prešvihnete, nemáte šancu. Tak my to riešime v ďalších bodoch trošku ináč, samozrejme, museli sme to vypustiť, aby to nebolo duplicitné.
Po druhé: "Jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne."
To znamená, že budeme poskytovať stále, keď ho obmedzujeme. To je tá primeraná náhrada, to je to nájomné, to je to obmedzenie jeho vlastníckeho práva a užívacieho práva.
Za ďalšie. "Jednoznačne určiť podmienku zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona o energetike v praxi."
Čo sa deje? Podľa súčasných platných predpisov, pokiaľ cez váš pozemok, ktorý máte, to je jedno, či máte v intraviláne, alebo extraviláne, ide nejaké elektrické vedenie napríklad, tak ste zaťažený vecným bremenom, ťarchou. To vecné bremeno vám uvalí držiteľ oprávnenia, ale neurobí geometrický plánok, aby vám v nevyhnutnej miere obmedzil to vaše právo a uvalenie vecného bremena, ale hodí to, samozrejme, na celý pozemok a celú parcelu. Samozrejme, mnohí o tom ani neviete, keď nekontrolujete listy vlastníctva. Takže my navrhujeme, aby iba adekvátna časť tohto pozemku bola zavalená takouto ťarchou a takýmto vecným bremenom.
Keď niekto povie, že je to proti ľudskosti alebo neviem proti čomu, tak mu poviem: "Vážený, neviete, o čom hovoríte." Lebo poznám desiatky prípadov, kde z dvojhektárovej parcely zaberá tri áre. To znamená, z 20-tisíc má iba 300 metrov. Na to by malo ísť vecné bremeno. A vy dostanete vecné bremeno na 20-tisíc metrov štvorcových. Lebo držiteľ oprávnenia neurobí geometrický plán, lebo, samozrejme, nemá peniaze, však on ryžuje na vašom majetku a nemá peniaze, samozrejme, oni sú všetko v stratách, že? Pritom tie geometrické plány v mnohých prípadoch nestoja majlandy a hovoríme o rádove stovkách eur.
Pýtam sa, takto chceme gniaviť našich vlastníkov pozemkov? Žiaľ, najviac sa to dotýka poľnohospodárskych pozemkov, u lesných je to trošku ináč, tam tie kompenzácie sú ináč brané. Chvalabohu, aspoň niekde.
Ďalej. "Upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľností podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti."
Myslím, že keď niekto vám zriadi vecné bremeno, nemalo by to byť bezodplatné, mala by tam nejaká náhrada byť. Jednoznačne som za.
"Upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme."
Samozrejme, vy ste hendikepovaný na danom pozemku. A myslím si, že každá ujma, ktorá na vašom súkromnom vlastníctve je spôsobená niekým, ktorý má aj to oprávnenie, mala by byť za adekvátnu náhradu. Aj v tom ochrannom pásme. Lebo, energetici, viete, aké sú ochranné pásma, ja skôr poznám ochranné pásma v poľnohospodárskej výrobe a iné. Takže tam tých 20, 15, ja neviem koľko metrov okolo toho vedenia, samozrejme, že je a to ochranné pásmo nebolo vycucané z prsta, ale má racionálny základ, energetici to vedia, prečo bolo ustanovené a aký má dosah aj na užívanie, resp. prevádzku tohto zariadenia.
"V prechodných ustanoveniach použitím pozitívnej, tzv. nepravej retroaktivity v prospech občanov, konkrétne vlastníkov nehnuteľností a vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, umožniť bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania uvedených nehnuteľností, aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona obmedzení v užívaní nehnuteľností, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. januára 2015, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností."
Myslím si, že hlavné rozvody, či už elektrické, plynové alebo iných energií, boli robené počas socializmu. To sú tisíce a tisíce kilometrov týchto vedení, o ktoré, momentálne ako keby sme na nich zabudli. My sme ich darovali týmto držiteľom oprávnenia, ktoré v žiadnom prípade nevstupujú do jednania s týmito vlastníkmi. To bol bonus nášho štátu, ktorý im to dal grátis, a ty, vlastník, máš smolu, lebo po tvojom to bolo ťahané a môžeš si pískať. Takže hovorím, áno, aj tie staré rozvody, ktoré sú funkčné a nejdú na demontáž, mali by byť vlastníci odškodnení.
A po posledné. "Vyňať pozemky alebo ich častí so zriadeným vecným bremenom z predmetu daňovej povinnosti, to znamená vo vzťahu k dani z pozemkov."
Myslím si, že ak ste takto hendikepovaní na užívaní a požívaní nejakých dobrôt, resp. úžitkov z vášho majetku, nemali by ste byť zaťažení pozemkovou daňou.
Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov alebo zaťaženým vecným bremenom z dôvodu, že rušíme predmet dane z pozemku v zmysle zákona o miestnych daniach. Predpokladá sa tiež dopad v predloženom návrhu na podniky podnikajúce v energetike podľa zákona o energetike, teda držiteľov povolení, a to v súlade so zavedením povinností každoročne uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých pozemky sú užívané pre potrebu podnikania v energetike, opakovanú primeranú náhradu za obmedzovanie užívania dotknutých nehnuteľností.
Zas na druhej strane zároveň sa očakáva výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému, najmä vlastníkovi obmedzením v užívaní ich pozemkov, na ktorých sú držiteľom povolenia alebo ním poverenou osobou zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadenia určené na ich ochranu, zabráneniu ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu, v akom ho predpokladá ústava, dohovor, ako aj Charta základných práv Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Únie, Európskej únie.
Kolegyne a kolegovia, to je v kocke filozofia novely zákona o energetike, ktorú predkladáme s kolegyňou Mezenskou. Myslím si, že tento problém tlačíme už niekoľko volebných období. Socializmus to neriešil tiež. Vyzerá, že demokracia by mohla nájsť silu, aby to vyriešila aj prostredníctvom takejto novely, ktorú som predložil.
Samozrejme, je to v prvom čítaní. Pokiaľ bude vôľa, a chcem apelovať aj na kolegov, samozrejme, z vládnej strany SMER, ktorý má jednoznačne navrch v tomto volebnom období, aby sa zamysleli, či aj oni nemajú takýto problém, či aj ich majetky nie sú takto držiteľmi oprávnení, doslova že ste vykorisťovaní, nedostanete za to ani cent a vy s prižmúrením oka poviete, že nie, načo. No asi ste dosť bohatí na to, že to nepotrebujete. No ja si myslím, že máme tam tisíce a tisíce vlastníkov, ktorí nie sú tak ako my, nemajú takýto príjem, a myslím si, že bolo by to fér. Je to fér, ak niekto chce podnikať na mojom majetku, aby sa so mnou vysporiadal.
To, že sme to nestihli a sme to pustili nadivoko po roku ´90, ešte neznamená, že sa s tým nemáme vysporiadavať aj po niekoľkých, možnože desaťročiach alebo niekoľkých rokoch.
Preto chcel by som vás, kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu pozmeňujúceho zákona k zákonu o energetike.
Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Určeným spravodajcom je pán poslanec Přidal.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fecka a pani Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 631. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Chcem konštatovať, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s ústavou a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Tá osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 12. augusta 2013, bolo to vaše rozhodnutie, pán predseda, č. 606 a v súlade s § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, no a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Dávam možnosť sa prihlásiť. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Simon a pani poslankyňa Mezenská. Samozrejme, požiadal o slovo pán spravodajca, pán poslanec Přidal, máte slovo. Ešte, pán poslanec, môžem vás, prepáčte.
Ja som pri ostatnom hlasovaní chcel požiadať Národnú radu o súhlas, aby sme zajtra nehlasovali, oddnes je na návšteve v Slovenskej republike delegácia Všeľudového zhromaždenia Čínskej republiky a vedenie Národnej rady, ako aj predstavitelia skupiny priateľstva máme od rána rokovanie.
Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme zajtra o jedenástej nehlasovali. (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre. Ďakujem vám veľmi pekne.
Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

V poriadku, pán predseda. Ďakujem. Ja by som chcel povedať to, čo som povedal asi 6. 11. ... (Ruch v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. (Ruch v sále.) Kolegyne, kolegovia... (Zaznievanie gongu.)

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
... 2012, jednoducho tento predložený návrh zákona je v podstatnej alebo vo väčšej časti, tak ako aj pán predkladateľ povedal, obdobný s návrhom, ktorý tu už bol. Vtedy ten návrh bol pod tlačou 245. Úpravy oproti tlači č. 245 sú relatívne malé, resp. len minimálne, a zväčša súvisia s časom predloženia a plánovanej účinnosti novely zákona. O tomto zákone sme hlasovali 6. 11. 2012 s týmto, že ten návrh neprešiel a zo 135 hlasujúcich za tento zákon zahlasovalo 51 poslancov, 84 sa zdržalo.
Pome teraz k tomu predmetu alebo obsahu zákona. Chcem povedať, že podľa mňa tou najzávažnejšou problematickou otázkou alebo nedostatkom tohto zákona je návrh zákona taký, ktorý teda podľa mňa, ale aj podľa niektorých právnikov, s ktorými som konzultoval, spĺňa alebo napĺňa znaky retroaktivity právneho predpisu. Hovorím, nie je to môj rozum, ja nie som právnik, ale niektorí právnici mi hovorili, že je to skutočne tak. Ja viem, že v tom odôvodnení je hovorené o pravej a nepravej retroaktivite. Ale teda s tými právnikmi, s ktorými som sa ja rozprával, hovorili, že tento zákon napĺňa znaky retroaktivity.
Taktiež niektoré ustanovenia, tak ako sú tu navrhnuté, môžu byť len veľmi ťažko vykonateľné, skôr nevykonateľné, alebo niektoré sú duplicitné.
Chcem konštatovať, že nový zákon č. 251/2012 o energetike rovnakým spôsobom ako dovtedy platné právne predpisy, ktoré, alebo predtým platné právne predpisy, ktoré riešili problematiku energetiky, bol to zákon č. 656/2004 Z. z., zákon č. 70/1998 Z. z., tak v tomto zákone je ustanovené v § 96 ods. 4, že oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rovnako tak v § 96 ods. 5 zákona o energetike je ustanovené, že i ochranné pásma a bezpečnostné pásma zriadené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Zároveň, vážené kolegyne a kolegovia, je naozaj nutné si uvedomiť, že práve riešenie, ktoré predkladatelia navrhujú, súvisí aj s poskytovaním teda náhrad súvisiacich s obmedzeniami vlastníkom nehnuteľností, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti návrhového zákona. A v konečnom dôsledku by to malo dopad na koncové ceny pre odberateľov energií, keďže podľa môjho presvedčenia Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by musel takto cez položku oprávnených nákladov v rámci taríf za distribúciu a prenos započítať tieto náklady ako oprávnené do koncových cien elektriny a plynu vrátane cien pre domácnosti aj pre podnikateľov. Tieto ceny, tieto tarify za prenos a distribúciu u nás patria k najvyšším. Aj na stretnutí zástupcov Ľudovej platformy s podnikateľmi, podnikatelia sa jednoducho sťažujú, že už teraz majú problém s vytváraním nových pracovných miest a tento stav by to len zhoršilo.
Taktiež je potrebné upozorniť, že tento zákon a sprievodné dokumenty jednoducho by mal aj negatívny dopad na štátny rozpočet aj na hospodárenie obchodných spoločností, držiteľov povolení.
No a v tejto súvislosti chápem aj tú požiadavku ministerstva financií, vtedy, keď to bolo k zákonu, k tlači 245, ale k tomu istému zákonu, kde žiadali predkladateľov zdôvodniť, a teda odhadnúť predpokladaný finančný dopad na rozpočet verejnej správy. Ja súhlasím s takýmto postupom, nakoľko ak chceme seriózne a zodpovedne navrhovať konkrétne riešenie, je treba si uvedomiť, a teda nejakým spôsobom kvantifikovať aj dopady na rozpočet verejnej správy, ale hlavne dopady na koncové ceny energií.
Ešte pár ďalších pripomienok. Tým predkladaným návrhom zákona by došlo k úprave poskytovaných náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva. Náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva súvisia s obmedzením užívania nehnuteľností, a to vo verejnom záujme v súvislosti s výkonom práv držiteľov povolení v energetike.
Chcem poznamenať, že zákon, platný, 251/2002 o energetike, v tomto zákone sa rieši otázka poskytnutia primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na užívanej nehnuteľnosti a v § 11 ods. 9 zákon ustanovil vlastníkovi nehnuteľnosti za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena. A v odseku 12 toho istého paragrafu ustanovil vlastníkovi nehnuteľnosti za nútené obmedzenie vlastníka pozemku k užívaniu pozemku v ochrannom a v bezpečnostnom páse zriadených po 1. septembri 2012 primeranú, primeranú jednorazovú náhradu, ktorá zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Zároveň sa vlastníkovi nehnuteľnosti ustanovil právny nárok na primeranú jednorazovú náhradu, teda za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti aj v prípade, že sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12 predmetného ustanovenia, a tým rozšíril, rozšíril okruh, okruh takýchto teda, teda náhrad.
Zákonom o energetike sa oproti, oproti dovtedajšej právnej úprave zvyšuje teda ochrana vlastníka nehnuteľnosti. V súvislosti s vykonaním zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností sa tiež zaviedla, alebo už teraz je platná, povinnosť držiteľa povolenia písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu.
Zároveň zákonom o energetike prišlo k precizovaniu aj procesnej stránky uplatňovania náhrad zo strany vlastníkov nehnuteľností a je tu dokonca možnosť podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady, ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú na výške primeranej jednorazovej náhrady. Predpokladám, že aj tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, jednoducho v minulosti viedli tých poslancov, ktorí sa zdržali, k takému hlasovaniu, ako hlasovali.
Pán predseda, ja som skončil, ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. To ste vystúpili ako v rozprave, áno? (Reakcia poslanca.) Dobre. Nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Simon, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, na rozdiel od môjho predrečníka musím povedať, že neviem s ním úplne súhlasiť.
Po predchádzajúcich dvoch dňoch, čo sme strávili v parlamente, po tom, čo Robert Fico vykonal také klamstvo, krádež na občanoch, dať vlastníkom pod 2 200 ha, 2 200 km plynovodu, čo má Eustream, dať jednorazovú náhradu? A pre J&T dať z neho každý rok vysoký zisk je neprimerané. Je treba sa hlboko zamyslieť nad tým, keď Robert Fico zmenil celý systém v energetike, v plynárenstve na to, že SPP, stratová, tá, ktorá má plyn, tá bude vlastníkom štátu, rozvody, o tom sa bavíme, bavíme sa o rozvodoch pri tomto zákone, tá bude v privátnych rukách pre J&T zabezpečovať každý rok vysoký zisk, tak potom by sme sa mali hlboko zamyslieť nad tým, či neprehodnotiť celý tento systém a zabezpečiť, aby vlastníci nedostali jednorazový podiel ako obmedzenia na tisícky rokov za to, že oni tam majú ten plynovod.
Ostatne treba povedať, že s tým vecným bremenom je spojené(spojený) ešte jeden moment, čo nie je doriešené. Právo vstupu majiteľa licencie alebo oprávnenia na prenosovú sústavu na daný pozemok. Pretože to, že mne, mám obmedzený prístup na pozemok jeden rok, lebo mi tam dajú tú rúru do zeme, zahrabú a potom môžem tam hospodáriť, ale keď druhý rok alebo o päť, o desať rokov mne tam príde spoločnosť a začne mi tam kopať a začne mi tam robiť rôzne, rôzne prístupy, tak potom som obmedzovaný nie jednorazovo, ale opakovane. To znamená, že systém odškodnenia alebo náhrady by mal byť založený na tomto princípe.
Preto využívam túto možnosť a oslovujem aj občanov, ktorí majú takéto pozemky, ja dopredu hovorím, že ja takéto pozemky nemám, ktorí majú takéto pozemky, nech začnú sa súdne vymáhať adekvátnej náhrady. Jednorazová náhrada z SPP, z Eustreamu za plynovod, keď J&T má z toho každý rok vysoký biznis, je nemiestne. Prečo občania? Keď Robert Fico vyhlasuje, že chce mať lacnejší plyn, tak prečo chce mať znehodnotené pozemky občanov? Keď J&T môže zarábať na rúre, tak nech zarába aj ten, na koho pozemkoch tie rúry sú vložené.
Nesúhlasím s tým, že potom by ÚRSO malo navyšovať túto cenu. Nie. Môže to urobiť aj na úkor zisku.
Ja som chápal ten systém SPP a rozvodu plynovodu ako solidárne z hľadiska vlastníkov, z hľadiska majiteľov plynovodov, z hľadiska dodávateľov plynu do tej chvíli, kým z vysoko ziskových častí boli dotované, bol dotovaný plyn. V tej chvíli, čo z vysoko ziskovej časti je dotovaný jedine J&T, a občania tejto krajiny nie, tak je treba sa hlboko zamyslieť nad tým, že by sme zmenili vôbec celý ten systém.
Áno, ja viem, ono to má dopad aj na energetickú sústavu, ale je treba sa, treba sa nad tým pozastaviť. Pretože pokiaľ položíme, pokiaľ by niekto spustil súdny proces, či je primeraná náhrada pár drobných za obmedzenie pozemku, kde je rúra položená, a ochranné pásmo, ktoré dostane vlastník jednorazovo v pomere s vlastníkom tej rúry, ktorý má každý rok garantovaný vysoký zisk, tak sa domnievam, že by ten súd skončil tak, že by priklepol vlastníkom pravidelnú náhradu alebo podiel na zisku. Pretože ten podiel, ten zisk by nemohol vzniknúť, pokiaľ by tá rúra v tej zemi nebola.
Ešte pred tým, než ktokoľvek začne spochybňovať túto filozofiu, je treba povedať, že na Slovensku slovenské súdy už rozhodli v prípade, že vlastník pozemkov pod lyžiarskym strediskom má nárok na podiel na zisku od prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska. Lebo lyžiarske stredisko na Slovensku funguje tak, že mám pár stĺpov, kde je lyžiarsky vlek, a dookola pozemky, ktoré v zime vlastník nevyužíva, lebo je tam sneh. Neplatil za to nájom. Neplatil za to nič. Súd rozhodol v tomto prípade, že má vlastník pravidelný nárok.
Domnievam sa, že vlastník by mohol mať v tomto prípade pravidelný nárok nielen jednorazovo nejakú smiešnu čiastku, ale pravidelný nejaký podiel na príjmoch toho, kto má vysoký príjem alebo zisk z toho, že na jeho pozemkoch sú takéto zariadenia alebo tranzity vybudované.
Ostatne je treba, je treba povedať, že tie zisky dnes idú pre J&T. Áno, je treba tiež povedať, že toto je filozofická zmena celého návrhu zákona alebo celého prístupu odškodnenia tých, ktorí majú zriadené vecné bremeno na pozemkoch. Ale je treba sa hlboko nad tým zamyslieť. Ako my máme tento zdedený systém, ktorý dnes na Slovensku je ešte z čias spred roku 1989. Vtedy pôda bola štátna. Súkromné vlastníctvo nebolo uznávané, bolo v užívaní socialistickej organizácie. Tam Komunistická strana rozhodla a bolo. Ale dnes už sme trošku ďalej.
A po tom, čo Robert Fico Eustream, vysoko ziskový podnik, dá J&T a povie, že ja nechcem z toho sanovať podiel pre občanov, aby mali lacný plyn, tak po tomto momente, musím povedať, že je na veľmi veľkom povážení, či nezmeniť celý ten systém. A preto pokiaľ tento návrh zákona dostane podporu v prvom čítaní, tak budem na kolegov apelovať, aby celý ten návrh prekopali v duchu, čo som teraz povedal.
Ďakujem pekne za pozornosť.