23. schôdza

V poriadku, pán predseda. Ďakujem. Ja by som chcel povedať to, čo som povedal asi 6. 11. ... (Ruch v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. (Ruch v sále.) Kolegyne, kolegovia... (Zaznievanie gongu.)

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
... 2012, jednoducho tento predložený návrh zákona je v podstatnej alebo vo väčšej časti, tak ako aj pán predkladateľ povedal, obdobný s návrhom, ktorý tu už bol. Vtedy ten návrh bol pod tlačou 245. Úpravy oproti tlači č. 245 sú relatívne malé, resp. len minimálne, a zväčša súvisia s časom predloženia a plánovanej účinnosti novely zákona. O tomto zákone sme hlasovali 6. 11. 2012 s týmto, že ten návrh neprešiel a zo 135 hlasujúcich za tento zákon zahlasovalo 51 poslancov, 84 sa zdržalo.
Pome teraz k tomu predmetu alebo obsahu zákona. Chcem povedať, že podľa mňa tou najzávažnejšou problematickou otázkou alebo nedostatkom tohto zákona je návrh zákona taký, ktorý teda podľa mňa, ale aj podľa niektorých právnikov, s ktorými som konzultoval, spĺňa alebo napĺňa znaky retroaktivity právneho predpisu. Hovorím, nie je to môj rozum, ja nie som právnik, ale niektorí právnici mi hovorili, že je to skutočne tak. Ja viem, že v tom odôvodnení je hovorené o pravej a nepravej retroaktivite. Ale teda s tými právnikmi, s ktorými som sa ja rozprával, hovorili, že tento zákon napĺňa znaky retroaktivity.
Taktiež niektoré ustanovenia, tak ako sú tu navrhnuté, môžu byť len veľmi ťažko vykonateľné, skôr nevykonateľné, alebo niektoré sú duplicitné.
Chcem konštatovať, že nový zákon č. 251/2012 o energetike rovnakým spôsobom ako dovtedy platné právne predpisy, ktoré, alebo predtým platné právne predpisy, ktoré riešili problematiku energetiky, bol to zákon č. 656/2004 Z. z., zákon č. 70/1998 Z. z., tak v tomto zákone je ustanovené v § 96 ods. 4, že oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rovnako tak v § 96 ods. 5 zákona o energetike je ustanovené, že i ochranné pásma a bezpečnostné pásma zriadené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Zároveň, vážené kolegyne a kolegovia, je naozaj nutné si uvedomiť, že práve riešenie, ktoré predkladatelia navrhujú, súvisí aj s poskytovaním teda náhrad súvisiacich s obmedzeniami vlastníkom nehnuteľností, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti návrhového zákona. A v konečnom dôsledku by to malo dopad na koncové ceny pre odberateľov energií, keďže podľa môjho presvedčenia Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by musel takto cez položku oprávnených nákladov v rámci taríf za distribúciu a prenos započítať tieto náklady ako oprávnené do koncových cien elektriny a plynu vrátane cien pre domácnosti aj pre podnikateľov. Tieto ceny, tieto tarify za prenos a distribúciu u nás patria k najvyšším. Aj na stretnutí zástupcov Ľudovej platformy s podnikateľmi, podnikatelia sa jednoducho sťažujú, že už teraz majú problém s vytváraním nových pracovných miest a tento stav by to len zhoršilo.
Taktiež je potrebné upozorniť, že tento zákon a sprievodné dokumenty jednoducho by mal aj negatívny dopad na štátny rozpočet aj na hospodárenie obchodných spoločností, držiteľov povolení.
No a v tejto súvislosti chápem aj tú požiadavku ministerstva financií, vtedy, keď to bolo k zákonu, k tlači 245, ale k tomu istému zákonu, kde žiadali predkladateľov zdôvodniť, a teda odhadnúť predpokladaný finančný dopad na rozpočet verejnej správy. Ja súhlasím s takýmto postupom, nakoľko ak chceme seriózne a zodpovedne navrhovať konkrétne riešenie, je treba si uvedomiť, a teda nejakým spôsobom kvantifikovať aj dopady na rozpočet verejnej správy, ale hlavne dopady na koncové ceny energií.
Ešte pár ďalších pripomienok. Tým predkladaným návrhom zákona by došlo k úprave poskytovaných náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva. Náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva súvisia s obmedzením užívania nehnuteľností, a to vo verejnom záujme v súvislosti s výkonom práv držiteľov povolení v energetike.
Chcem poznamenať, že zákon, platný, 251/2002 o energetike, v tomto zákone sa rieši otázka poskytnutia primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na užívanej nehnuteľnosti a v § 11 ods. 9 zákon ustanovil vlastníkovi nehnuteľnosti za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena. A v odseku 12 toho istého paragrafu ustanovil vlastníkovi nehnuteľnosti za nútené obmedzenie vlastníka pozemku k užívaniu pozemku v ochrannom a v bezpečnostnom páse zriadených po 1. septembri 2012 primeranú, primeranú jednorazovú náhradu, ktorá zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Zároveň sa vlastníkovi nehnuteľnosti ustanovil právny nárok na primeranú jednorazovú náhradu, teda za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti aj v prípade, že sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12 predmetného ustanovenia, a tým rozšíril, rozšíril okruh, okruh takýchto teda, teda náhrad.
Zákonom o energetike sa oproti, oproti dovtedajšej právnej úprave zvyšuje teda ochrana vlastníka nehnuteľnosti. V súvislosti s vykonaním zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností sa tiež zaviedla, alebo už teraz je platná, povinnosť držiteľa povolenia písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu.
Zároveň zákonom o energetike prišlo k precizovaniu aj procesnej stránky uplatňovania náhrad zo strany vlastníkov nehnuteľností a je tu dokonca možnosť podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady, ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú na výške primeranej jednorazovej náhrady. Predpokladám, že aj tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, jednoducho v minulosti viedli tých poslancov, ktorí sa zdržali, k takému hlasovaniu, ako hlasovali.
Pán predseda, ja som skončil, ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, na rozdiel od môjho predrečníka musím povedať, že neviem s ním úplne súhlasiť.
Po predchádzajúcich dvoch dňoch, čo sme strávili v parlamente, po tom, čo Robert Fico vykonal také klamstvo, krádež na občanoch, dať vlastníkom pod 2 200 ha, 2 200 km plynovodu, čo má Eustream, dať jednorazovú náhradu? A pre J&T dať z neho každý rok vysoký zisk je neprimerané. Je treba sa hlboko zamyslieť nad tým, keď Robert Fico zmenil celý systém v energetike, v plynárenstve na to, že SPP, stratová, tá, ktorá má plyn, tá bude vlastníkom štátu, rozvody, o tom sa bavíme, bavíme sa o rozvodoch pri tomto zákone, tá bude v privátnych rukách pre J&T zabezpečovať každý rok vysoký zisk, tak potom by sme sa mali hlboko zamyslieť nad tým, či neprehodnotiť celý tento systém a zabezpečiť, aby vlastníci nedostali jednorazový podiel ako obmedzenia na tisícky rokov za to, že oni tam majú ten plynovod.
Ostatne treba povedať, že s tým vecným bremenom je spojené(spojený) ešte jeden moment, čo nie je doriešené. Právo vstupu majiteľa licencie alebo oprávnenia na prenosovú sústavu na daný pozemok. Pretože to, že mne, mám obmedzený prístup na pozemok jeden rok, lebo mi tam dajú tú rúru do zeme, zahrabú a potom môžem tam hospodáriť, ale keď druhý rok alebo o päť, o desať rokov mne tam príde spoločnosť a začne mi tam kopať a začne mi tam robiť rôzne, rôzne prístupy, tak potom som obmedzovaný nie jednorazovo, ale opakovane. To znamená, že systém odškodnenia alebo náhrady by mal byť založený na tomto princípe.
Preto využívam túto možnosť a oslovujem aj občanov, ktorí majú takéto pozemky, ja dopredu hovorím, že ja takéto pozemky nemám, ktorí majú takéto pozemky, nech začnú sa súdne vymáhať adekvátnej náhrady. Jednorazová náhrada z SPP, z Eustreamu za plynovod, keď J&T má z toho každý rok vysoký biznis, je nemiestne. Prečo občania? Keď Robert Fico vyhlasuje, že chce mať lacnejší plyn, tak prečo chce mať znehodnotené pozemky občanov? Keď J&T môže zarábať na rúre, tak nech zarába aj ten, na koho pozemkoch tie rúry sú vložené.
Nesúhlasím s tým, že potom by ÚRSO malo navyšovať túto cenu. Nie. Môže to urobiť aj na úkor zisku.
Ja som chápal ten systém SPP a rozvodu plynovodu ako solidárne z hľadiska vlastníkov, z hľadiska majiteľov plynovodov, z hľadiska dodávateľov plynu do tej chvíli, kým z vysoko ziskových častí boli dotované, bol dotovaný plyn. V tej chvíli, čo z vysoko ziskovej časti je dotovaný jedine J&T, a občania tejto krajiny nie, tak je treba sa hlboko zamyslieť nad tým, že by sme zmenili vôbec celý ten systém.
Áno, ja viem, ono to má dopad aj na energetickú sústavu, ale je treba sa, treba sa nad tým pozastaviť. Pretože pokiaľ položíme, pokiaľ by niekto spustil súdny proces, či je primeraná náhrada pár drobných za obmedzenie pozemku, kde je rúra položená, a ochranné pásmo, ktoré dostane vlastník jednorazovo v pomere s vlastníkom tej rúry, ktorý má každý rok garantovaný vysoký zisk, tak sa domnievam, že by ten súd skončil tak, že by priklepol vlastníkom pravidelnú náhradu alebo podiel na zisku. Pretože ten podiel, ten zisk by nemohol vzniknúť, pokiaľ by tá rúra v tej zemi nebola.
Ešte pred tým, než ktokoľvek začne spochybňovať túto filozofiu, je treba povedať, že na Slovensku slovenské súdy už rozhodli v prípade, že vlastník pozemkov pod lyžiarskym strediskom má nárok na podiel na zisku od prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska. Lebo lyžiarske stredisko na Slovensku funguje tak, že mám pár stĺpov, kde je lyžiarsky vlek, a dookola pozemky, ktoré v zime vlastník nevyužíva, lebo je tam sneh. Neplatil za to nájom. Neplatil za to nič. Súd rozhodol v tomto prípade, že má vlastník pravidelný nárok.
Domnievam sa, že vlastník by mohol mať v tomto prípade pravidelný nárok nielen jednorazovo nejakú smiešnu čiastku, ale pravidelný nejaký podiel na príjmoch toho, kto má vysoký príjem alebo zisk z toho, že na jeho pozemkoch sú takéto zariadenia alebo tranzity vybudované.
Ostatne je treba, je treba povedať, že tie zisky dnes idú pre J&T. Áno, je treba tiež povedať, že toto je filozofická zmena celého návrhu zákona alebo celého prístupu odškodnenia tých, ktorí majú zriadené vecné bremeno na pozemkoch. Ale je treba sa hlboko nad tým zamyslieť. Ako my máme tento zdedený systém, ktorý dnes na Slovensku je ešte z čias spred roku 1989. Vtedy pôda bola štátna. Súkromné vlastníctvo nebolo uznávané, bolo v užívaní socialistickej organizácie. Tam Komunistická strana rozhodla a bolo. Ale dnes už sme trošku ďalej.
A po tom, čo Robert Fico Eustream, vysoko ziskový podnik, dá J&T a povie, že ja nechcem z toho sanovať podiel pre občanov, aby mali lacný plyn, tak po tomto momente, musím povedať, že je na veľmi veľkom povážení, či nezmeniť celý ten systém. A preto pokiaľ tento návrh zákona dostane podporu v prvom čítaní, tak budem na kolegov apelovať, aby celý ten návrh prekopali v duchu, čo som teraz povedal.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja ďakujem pánovi bývalému ministrovi Simonovi Zsoltovi za jeho vystúpenie a rozumiem ho. Ja viem, že je rozhorčený tým, ako Robert Fico postupoval, ako jednoducho pristúpil v tej kauze predchádzajúcej, ale moje rozhodnutia ako nezávisia na tom, ako sa chová Robert Fico.
Pozrite sa, sám ste povedali, že ten stav je taký platný, aký je. Neni úplne pravda, že teda do štátneho rozpočtu nepotečú aj z toho transportu nejaké peniaze, a týka sa to aj energetických sietí elektrických, no a jednoducho som presvedčený, že ten stav, aký je na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, kde je tam pán Holjenčík, by to započítal do cien energií a ničilo by to podnikateľov a neudržali by sme zamestnanosť.
Takže môj názor je taký, aký som povedal, a jednoducho je tam ešte stále možnosť podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady, ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú.
Ďakujem.

Pán kolega, môj apel bol k tomu, aby odškodnenie nebolo jednorazové, ale pravidelné, pretože príjem a zisk z tohto tranzitu nie je jednorazový, ale pravidelný. To je jeden z tých momentov.
A druhý z tých momentov je, že pán Holjenčík tak dobre vykonáva svoju prácu, že od 1. mája cenu tranzitu alebo vstupu prepravy plynu na Slovensko zvýšil na trojnásobok zo Západu, teda z Nemecka alebo Českej republiky. To znamená, že tiež nesleduje záujem občanov, ale záujem investora, teda Eustreamu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár slovami podporila návrh pána poslanca Fecka aj ako spoluautorka predkladanej novely zákona.
Ako už sám spomenul, tento zákon cyklicky podávame na druhýkrát, zotrvávajúc stále v našom pevnom presvedčení, že v trhových podmienkach je predsa neprípustné, aby majitelia pozemkov, ktorí k dispozícii udeľujú svoje pozemky a svoje vlastníctvo pre rôzne energetické zariadenia alebo energetické stavby, energetické siete, aby ostali bez akejkoľvek reciprocity. V trhovom prostredí je to normálne, je to štandardné, a preto za takýto štandardný a oprávnený návrh zákona my považujeme aj túto novelu.
Nechceme nič netradičné, iba zrovnoprávnenie podmienok pozícií práv a povinností medzi dvoma stranami, ktoré sa ocitajú na energetickom trhu, a to sú tí držitelia povolení, t. j. energetické subjekty, rôzne energetické spoločnosti a potom, samozrejme, vlastníci jednotlivých pozemkov, ktorí do dnešnej doby napriek tomu, že sa energetický sektor sprivatizoval, ostávajú bez akejkoľvek odmeny.
Zastávame sa, podobne ako to povedal pán Simon, nielen jednorazovej úhrady pri zriadení vecného bremena, ale opakovanej náhrady za toto zriadené bremeno, za opakovaný vstup alebo opakované obmedzenie využívania toho vlastníckeho práva, pretože to považujeme opäť za normálne, štandardné, za štandardné v trhovej spoločnosti, v ktorej žijeme vlastne, ak sa nemýlim, od prelomového ´89. roku.
Nerozumiem teda prečo, ak aj pri prvom predkladaní toho zákona neboli vznesené nejaké pádne vecné argumenty, nechápem, prečo to vládni poslanci nepodporili. Nepodporili to, samozrejme, ale ani viacerí opoziční poslanci. Rada by som si vypočula nejaké naozaj pádne argumenty, lebo ani tie, ktoré predniesol pán Přidal, mi neboli zrozumiteľné, nepresvedčili ma. Bude dobré, ak si tieto otázky zodpovedáme, pretože naozaj vyzrel čas na to, aby sme v trhových podmienkach, obzvlášť na pozadí prísľubov sociálne orientovanej vlády, ktorá zdôrazňuje potrebu solidarizácie spoločnosti smerom k občanovi, aby sme tento zákon do toho druhého čítania predložili. A ak budú nejaké procesné chyby alebo vecné nedostatky, aby sme si ich vyjasnili a takto dali odpoveď majiteľom pozemkov, ktorí už niekoľko rokov čakajú na to, kedy ich parlament vyslyší a kedy ich práva voči energetickým subjektom zrovnoprávni.
Takže s týmto apelom vstupujem do podpory tohto zákona pre kolegu a verím, že pri hlasovaní o tomto návrhu zákona budete zvažovať všetky prednesené podporné argumenty.
Ďakujem.

Pani kolegyňa Mezenská, ja neviem, čo vy považujete za pádne argumenty, a pravdupovediac, ja som ani nemal ambíciu, aby som vás presvedčil, neveril som tomu, že by som vás dokázal presvedčiť. Jednoducho, ja som povedal tie argumenty, ktoré som povedal, a s tým, s tým cieľom, aby pán Holjenčík jednoducho nemal dôvod opäť na zvýšenie cien pre domácnosti a podnikateľov.
Tá problematika je naozaj ťažká, ale keď ju chcete riešiť, tak aby poslanci vedeli, o čom hlasujú, bolo by dobré aj kvantifikovať ako tie nároky na rozpočet verejnej správy a možno ako vy odhadujete, že sa to premietne do koncovej ceny energie.
Ďakujem.

Ja len na faktickú pripomienku pána Přidala. Ja nechápem, prečo by sme mali nejaké predpoklady, kvantifikácie robiť v štandardnom trhovom prostredí, v štandardnom trhovom vzťahu, ktorý je potrebné upraviť. Čo tam chceme kvantifikovať? Každý, kto podniká, je si vedomý toho, že ak si prenájme takéto pozemky, je povinný vysporiadavať náklady s tým spojené. Čo chceme kvantifikovať? Je to prirodzený prvok trhového mechanizmu. Ten, kto podniká, má garantovaný oprávnený zisk, cyklický zisk, predsa má počítať s tým, že si má vysporiadať aj cyklicky generované náklady. Čo je na tom neštandardné a čo tam chceme dopredu kvantifikovať?

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyni a kolegom, že reagovali rozpravou.
Takže, áno, beriem, že je to tam nejaká spätná retroaktivita, sčasti to zaváňa, je to rozobraté v tej dôvodovej správe, takže myslím, že dá sa to tam z toho jasne vidieť, aké sú tam ústavné rozsudky Ústavného súdu aj Českej republiky, aj u nás.
Ja by som povedal skôr takúto myšlienku na tento problém. Keď sme vedeli reštituovať poľnohospodársku pôdu a likvidáciu našich poľnohospodárskych, vtedy kulakov, podnikateľov, ktorí boli v ´48., prečo by sme nemohli reštituovať aj túto oblasť, ktorú štát zanedbal, keď sa, keď dochádzalo k privatizácii tejto energetickej, energetických sústav a sietí?
V celom našom zákone sa tá filozofia nesie, aby sme ten jednorazový, ktorý, áno, nárok v tomto zákone, ktorý je momentálne platný, je tam ten jednorazový nárok na odškodnenie. My tú filozofiu meníme, ako povedal pán Zsolt Simon, že tento zisk je stály, on je permanentný. To nie je jednorazový, lebo to je iba o drobnom.
Takže preto by sme chceli, aby ten vlastník cítil, že to jeho vlastnícke právo je tak tým užívateľom nedotknuté, resp. adekvátne dotknuté, že ten príslušný nejakú finančnú náhradu za to má každoročne. Nie iba jednorazovo. Jednorazové riešenie nerieši tento prípad.
Keby sme to vzali striktne, tak musím povedať, že štát sa na to podľa môjho názoru vykašľal. Doslova vykašľal, lebo, ako bolo povedané, všecko bolo naše, vlastnícke právo k pôde je o ničom, užívacie právo nad vlastnícke a tak sa správa, žiaľ, v mnohých prípadoch aj dnes a ako keby sme chceli iba zakryť oči, pretože tam tieto energetické, resp. držitelia oprávnení majú dobré miesta, z ktorých dá sa veľmi zaujímavo následne či už lobovať, alebo fungovať aj v iných intenciách ako v tých, že ten vlastník by niečo mal dostať.
Myslím si, že aj tá kvantifikácia, ako povedala kolegyňa, áno, malo by to byť jasné, len my sme urobili takéto podmienky na tom našom Slovensku, že to pre našich podnikateľov, sme im dali vyslovene že modré z neba. A možno, áno, keď, tak môžeme aj na túto tému sa podebatovať a prípadne tú kvantifikáciu urobiť, ale skôr sa budem asi uberať cestou reštitúcií v tejto energetickej nejakej oblasti k pozemkom, cez ktoré tie energetické siete idú.
Poznám veľa ľudí, ktorí, doslova vedľa domu mu ide takáto sieť a celá jeho záhrada, ktorá má možno pol hektára, je takýmto, umiestnením takejto siete hendikepovaná tzv. technická pôda, na ktorej nemôžeš ani sadiť stromy, nemôžeš proste nič, hlavne že za to platíš dane. A keď si v intraviláne, tak nie malé. No ale máš smolu, pretože štát vo verejnom záujme socialistického hospodárenia tak to zariadil a demokracia si zakrýva oči a do dnešného dňa to nevysporiadala, vážení, nevysporiadala. A ja budem až dokonca sa biť, aby reštitúcia pri takýchto skutočnostiach, ktoré nastali, u takýchto vlastníkov bola aj možno legislatívou vytvorená a následne títo občania aby boli odškodňovaní.
Ako to dopadne, dajme sa prekvapiť. Je to iba prvé čítanie, takže myslím, že keď vznesiete nejaké ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budú po tej stránke vašej odbornosti, v ktorej ste doma, energetici, resp. pozemkári, ja len budem rád, keď vylepšíte a dokážete tým, že nekašleme na našich občanov, a aby sme sa vedeli potom postaviť im pred oči a povedať, že, áno, aj to sme chceli. Chceli sme to urobiť, urobili sme to a to vlastnícke právo si štát uvedomuje, ako je definované v ústave našej republiky a vám ho aj garantuje.
Takže budem veľmi rád, ešte raz v závere by som chcel požiadať, poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa Mezenská, ja chcem len na vás krátko reagovať. Ja by som vás poprosil, keby ste si prečítali, jednoducho na pána Fecka to bolo adresované, 28. 9. 2012 ste dostali zo sekcie rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky stanovisko k vášmu návrhu zákona, tam vám dali jednu pripomienku, neviem, či ste teda na ňu zabudli, a prečítam, čo vám vtedy písali: "Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, preto žiadame doložku vybraných vplyvov dopracovať a doplniť v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy."
Preto sa dožadujem teda toho, čoho sa dožadujem. Jednoducho vy, vaša povinnosť je v súlade s legislatívnymi pravidlami s týmto zákonom predložiť, aký bude mať váš navrhovaný zákon vplyv na rozpočet verejnej správy, aspoň to nejakým spôsobom odhadnúť.
Neviem, či ste si všimli, my sme tu predkladali zákon o tom, že, s pánom kolegom Brockom aj s pánom kolegom Kvasničkom, že deti môžu z odvedenej dane svojim rodičom jednoducho ročne určiť 50 euro a by sme odhadli pri nejakom počte predpokladaných občanov, ktorí využijú túto možnosť, aký to bude mať teda aj finančný dopad. Odhadli sme to na 15 mil. eur. Jednoducho, keď sa tu jedná o takýto zákon, tak skúste teda dodržať aj literu toho zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, snáď aj vážení hostia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladaný návrh zákona zdôrazňuje postavenie rodiny ako základnej jednotky našej spoločnosti a dáva rodine ďalšiu šancu pred jej niekedy predčasným a neuváženým koncom vo forme rozvodu.
Navrhujem zaviesť informatívne stretnutie u mediátora. Účelom tohto stretnutia u mediátora je snaha o znovuobnovenie spoločnej komunikácie medzi oboma manželmi, lebo práve obnovenie komunikácie môže manželstvo a rodinu ako takú zachrániť pred neuváženým rozvodom.
Ďakujem. Toľko môj predkladaný návrh.