23. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, kolegovia, ktorí ste tu vydržali do konca, no, musím povedať, že s kolegom Feckom v jeho snahe riešiť tento problém viem meritórne súhlasiť. Ale cesta, ktorú si zvolil, je nevykonateľná. Je nevykonateľná nie preto, že Pôdohospodárska platobná agentúra má technický problém, ako porovnávať množstvo informácií každý rok a ohrozil by čerpanie eurofondov, ale má problém preto, lebo evidencia vlastníctva nehnuteľností na Slovensku dnes je v strašne dezolátnom stave, aj keď máme viac ako 20 rokov po demokracii.
Preto, lebo v čase, keď užívateľské právo bolo predsadené pred vlastníckym právom, tak v katastri nehnuteľností alebo v tzv. Pozemkovej knihe, ktorá vtedy platila, bolo takmer 30-ročné obdobie, keď nebol potrebný súhlas na zápis do katastra nehnuteľností na to, aby ste boli vlastníkom. To znamená, že dnes môžu existovať listy vlastníctva, teda kúpnopredajné zmluvy, darovacie zmluvy a neviem čo všetko ešte z toho obdobia, ktoré nebolo založené do katastra nehnuteľností. A keď tam dneska donesiete, tak vám ho budú musieť zapísať. Dnes súdy rozhodujú o zápisoch, ktoré kataster vykonal pred ôsmimi, desiatimi rokmi, že sú neplatné. Preto je to, preto je problém fyzický povedať, že musíte kontrolovať tie údaje.
Čo sa týka poskytnutia dotácií a naviazania, tak je treba si uvedomiť, že Európska únia nám stanoví isté limity, pretože vy ich chcete obmedziť, vyplácanie euro, prostriedkov z Európskej únie, vo vzťahu, či má daný užívateľ vysporiadaný vzťah s vlastníkom, alebo nemá vysporiadaný vzťah s vlastníkom. Z mnohých prípadov, musím povedať, že mnohí vlastníci dnes sú lajdáci a nestarajú sa o svoje vlastníctvo, hlavne mladí, ktorí nemali žiadny vzťah k pozemkom a zdedili ich. A možnože mnohí ani nevedia, že majú pozemok, a nenechali si ani predediť. To znamená, že sú v tej kategórii neznámeho vlastníka, ktoré by mal spravovať Slovenský pozemkový fond, ale nie všetky vie Slovenský pozemkový fond spravovať.
V každom prípade je treba povedať, že hlavne z titulu rozdrobenia týchto pozemkov, tak ako ste aj vy sám poukázali na to, je problém. Pôdohospodárska platobná agentúra je nastavená na to tak, že vie skontrolovať pozemky, ktoré sú väčšie ako 30 árov. Menšie pozemky nevie. Keď je v podiele, nevie ho skontrolovať. Pokiaľ mu zadáme, že musí skontrolovať, on musí skontrolovať každý meter štvorcový. Potom na to časovo sa nedá zvládnuť a my, Slovenská republika nestihne vykonať kontrolu, kontrolu podľa predpisov Európskej únie, pretože my si dáme nad rámec povinnosti na kontrolu, a tým pádom ho budeme musieť na 100 % plniť. A potom by sme sa nemali čudovať, keď nám Európska únia za meškanie bude, dá sankciu vyplatených prostriedkov alebo bude krátiť vyplatenie prostriedkov. A tak nám reálne môže hroziť, že z 800 mil. eur, ktoré každý rok Slovenská republika takto prijme z európskeho rozpočtu, nebude vyplatené.
Ale v každom prípade musím povedať, že to, čo vy namietate, aby nikto nemohol užívať pôdu bez súhlasu vlastníka, dnes je pomerne dosť dobre už riešené. Národná rada prijala pred pár mesiacmi návrh od ministra Jahnátka, ktoré zdedil odo mňa, ktorý sa zakladá na princípe, že keď vlastník alebo ktokoľvek bude namietať, že tento pozemok je môj a pýtam si na to ja európske prostriedky, tak tento pozemok bude vyčlenený z dotačných titulov. To znamená, že na to nikto nedostane dotáciu. To je jedna rovina.
Druhá rovina, ktorá je dnes riešená, je, že každý vlastník môže podať trestné oznámenie. Je druhá vec, ako polícia a orgány činné v trestnom konaní konajú vo vzťahu k neoprávneného obohateniu. Pretože takýto počin, keď ja pýtam dotáciu za niečo, na čo nemám právo užívať, je trestným činom.
Na druhej strane je treba ešte dodať, že aj vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu, no, Slovenský pozemkový fond dneska nie je v stave, že vie povedať alebo vie uzatvoriť zmluvu s každým užívateľom na parcelu alebo na jeho podiel. Je treba povedať, že nie je v stave. Pretože z tých 3 500 katastrálnych území na Slovensku nie je vykonaných, á, obnovená evidencia pozemkov vlastníctva. Nie je zapísaná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, prepáčte, máte ešte nadlho, lebo sme po 19. hodine?

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Nie, pani predsedajúca, za minútku skončím. Práve preto apelujem na svojich kolegov a na predkladateľa, aby hľadal iný spôsob riešenia. Takisto, ako som to urobil ako minister vo vzťahu k pani Tkáčovej, aj vtedy som upozorňoval na to, že to môže mať ďalekosiahle dopady na slovenskú ekonomiku. S cieľom, aby nikto nemal právo užívať pozemky bez súhlasu vlastníka, s tým v plnej miere súhlasím. Problém je v jednom, na Slovensku, keď sa povie že Maďar, každému Slovákovi sa zježí srsť na chrbte. Ale uhorského práva, ktoré sa zaviedlo do pozemkového práva, nedajboh sa zbaviť a držíme sa toho zubami-nechtami, lebo to musíme mať.
Ako ja by som apeloval na to, ako minister som nemal snahu. Mal som snahu pripraviť a na tom sa aj pracovalo, aby sme pripravili kompletne nové pozemkové právo vo vzťahu k užívaniu pozemkov. Ale na to je treba súhlas, prosím pekne, krížom politickým spektrom.
Pretože minister Baco zaviedol náhradné pozemky, vydávanie náhradných pozemkov. Ja ako minister po ňom, ktorý som nastúpil, nemal som tú odvahu to zrušiť, pretože zavediem obrovský chaos do pozemkového práva. Jeho nástupca, bol to minister Jureňa, ak dobre si pamätám, ktorý toto zrušil. Dnes mnohé tie problémy, ktoré ste tu pri tomto rečníckom pulte pomenovali, vychádzajú práve z toho, že my sme tento zákon zrušili a nepovedali čo ďalej. Pretože mnohí vlastníci užívajú pozemky cudzích vlastníkov na základe dobrej viery, že im pozemkový úrad tento pozemok vytýčil ako náhradný a dnes de facto neexistujú.
Takže tento problém je ďaleko komplexnejší a ja by som apeloval na vás, aby ste hľadali inú cestu.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, aj za natiahnutie času, aj za zhovievavosť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi v tejto komornej atmosfére predniesť ďalší balík z našej, nazvali sme to, pracovnej verzie, pracovne sme to nazvali, lepšej samosprávy. Spolu s kolegami s Hraškom, Viskupičom a pani podpredsedníčkou Jurinovou sme sa rozhodli prispieť k tomu, vidím tu, myslím, jedného starostu, pána Bublavého, mohlo by ho to zaujímať, že spravíme niečo viac pre našu samosprávu ako doteraz.
Predkladaným návrhom zákona riešime pálčivý problém, ktorý sa nezriedka vyskytuje na väčšine územia Slovenska pri niektorých obciach. Riešime zase to, čo by malo byť úplne samozrejmé, ale nie je to také. Preto do zákona vkladáme niektoré povinnosti, samozrejme, niektoré práva, ktoré by tam podľa nášho názoru mali byť.
Cieľom je okrem iného presne zadefinovať povinnosti a zodpovednosť štatutárneho orgánu obce a v neposlednom rade aj predsedu VÚC, ako aj kvalifikačné predpoklady na prednostu obecného úradu a hlavného kontrolóra.
Zároveň navrhujeme obmedzenie platu starostu, resp. také navýšenie platu starostu, ktoré bude naviazané na hospodárenie obce za ostatné tri roky.
Na tomto zákone sme spolupracovali aj s niektorými starostami, aj s hlavnými kontrolórmi, preto si trúfam povedať, že riešime to čo najviac spravodlivo a chceme, aby tento zákon mal sankčné následky iba na tých, ktorí sú naozaj nepoctiví a úmyselne a bez právneho základu porušujú zákon a nakladajú s majetkom obce, štátu, s verejnými prostriedkami nehospodárne, neefektívne alebo v rozpore s ich účelom.
Zároveň sme v ďalšej časti, ktorej sa budem venovať trošku na záver, mierne modifikovali tzv. sistačné právo.
Cieľom návrhu zákona je teda zaviesť systémové a obsahové zmeny do oboch zákonov tvoriacich základný rámec samosprávnej legislatívy, a to zákona o obecnom zriadení a zákona o samospráve vyšších územných celkov. Pokúšame sa zaviesť nový a komplexný mechanizmus zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie starostu obce a predsedu samosprávneho kraja. Zároveň ustanovujeme, ako som povedal, kvalifikačné predpoklady na prednostu a hlavného kontrolóra. Okrem iného cieľom je aj zvýšenie angažovanosti občanov pri samospráve obcí.
Ako som už opakovane povedal, nosnou časťou bude hlavne zodpovednosť starostu, a teda jeho práva a povinnosti, ktoré sú podľa nášho názoru nastavené veľmi zle, kulantne povedané.
Dovoľte mi povedať pár skutočností, ktoré nás viedli k predloženiu tohto zákona.
Ide o kvázi fikciu, ktorá sa mohla aj nemusela stať. A vychádzali sme hlavne z fikcie, ktorá sa stala v Trenčianskom kraji, v jednej obci na strednom Slovensku, ale aj v mojom rodnom Trnavskom kraji. Je smutné, že dnes už málokoho prekvapuje to, že sa na obci vyskytne úhrada faktúr za fiktívne služby alebo tovary. Toto už sa javí ako bežný fakt. A médiá toto vôbec nezaujíma, iba ak by išlo o 6-, 7-, 8- ciferné sumy. Alebo sa celkom nezriedka stáva, možnože mi to niektorí alebo teda pán starosta, ktorý tu je primátor, potvrdia, že sa vyskytuje v niektorých obciach prenájom majetku obce blízkym osobám buď za štandardných výhodných podmienok, ktoré spočívajú v nízkom nájme, alebo za takých podmienok, keď ukončenie tohto nájmu spôsobí obci také následky, ktoré môžu byť likvidačné, napríklad zmluvné pokuty. Takéto nakladanie s majetkom obce, štátu alebo s verejnými prostriedkami, ak prejde tento zákon, už viac nebude možné, resp. možné bude, ale bude niesť zodpovednosť ten, kto takéto nakladanie umožnil a spôsobil.
Ďalšou skutočnosťou alebo ďalšou fikciou je jedna malá obec v Trenčianskom kraji, kde starosta cez Štátny fond rozvoja bývania si požičal 400 tisíc eur, na základe verejného obstarávania vybral nastrčenú firmu, verejné obstarávanie sa ukázalo ako nezákonné, Štátny fond rozvoja bývania požiadal o vrátenie týchto prostriedkov až po tom, ako to bolo zistené, čo bolo po rozostavaní väčšej časti nájomných bytov, a zároveň Úrad pre verejné obstarávanie udelil pokutu tejto obci. Táto obec sa dostala do takej pozície, že nebola schopná plniť záväzky. A ak sa nemýlim, hrozí jej nútená správa, a to len preto, pretože starosta nekonal tak, ako mal konať. Som rád, že je tu pani primátorka Humenného. Dúfam, že bude na to reagovať.
Celkom hrozivý prípad som zachytil minulý týždeň vo verejnoprávnej televízii, myslím, o obci Svätý Kríž. Bolo tam uvedených niekoľko skutočností, o ktorých ja teraz neviem, či sú alebo nie sú pravdivé, ale bola tam uvedená aj jedna vec, ktorá ma naozaj zarazila. Starosta obce Svätý Kríž si údajne požičal od súkromnej spoločnosti peniaze, kde zrejme bol jeho človek, prípadne on sám ako spoluvlastník. Tie podmienky neboli nastavené nejako extra výhodne. Opäť, tá pôžička vzhľadom na to, že obec nemala dostatok peňažných prostriedkov, nebola splácaná, obec prišla o majetok, na ktorý si toto požičala. A ten majetok sa zrejme dostal do rúk práve tomu, od koho boli požičané peňažné prostriedky.
Tieto príbehy, ktoré som vám povedal, majú minimálne jedno spoločné a to je to, že buď nie je možné postihovať toho, kto toto spôsobil, alebo je to veľmi náročné, pretože možnosť postihnúť starostu alebo štatutárny orgán cez orgány činné v trestnom konaní alebo nebodaj aj cez civilný súd je dnes vymožiteľnosťou práva naozaj dramaticky nízka.
Ako som povedal, toto chceme celkom zásadne riešiť. Pripomínam, že je to s tým vedomím, že je tu kopec starostov, ktorí sú naozaj slušní a plnia si svoje povinnosti tak, ako by si ich plniť mali, a v žiadnom prípade ich nechceme postihovať. Preto navrhujeme, aby starosta okrem iných povinností, ktoré má, mal povinnosť, ak nakladá s majetkom obce, s majetkom štátu, s verejnými zdrojmi, postupovať hospodárne, efektívne a v súlade s účelom, na ktorý je tento majetok poskytnutý.
Ak mi niekto bude oponovať, že starosta často vykonáva uznesenie obecného alebo mestského zastupiteľstva, navrhujeme zmeniť aj tzv. sistačné právo. V súčasnom znení starosta môže pozastaviť výkon uznesenia mestského, obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. My navrhujeme, že starosta bude vykonávať svoje právo, aby pozastavil výkon, ak uznesenie mestského alebo obecného zastupiteľstva nie je kryté rozpočtom obce alebo odporuje zákonu. Tá fakultatívna možnosť pozastavenia je iba vtedy, ak je zjavne nevýhodná pre obec. Čiže je to na posúdenie.
Poslednou zmenou, ktorá je predmetom našej teda úpravy, ktorú navrhujeme, je úprava podmienok, za ktorých je možné zvýšenie platu starostu zo strany obecného zastupiteľstva. Návrh zákona stanovuje obecnému zastupiteľstvu starostovi plat zvýšiť možno až o 70 % oproti zákonnému štandardu. Stanovuje sa podmienka, ktorá je bezprostredne naviazaná na hospodárenie obce, resp. úspešnosť tohto predstaviteľa obce pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami obce. K tomuto zvýšeniu môže dôjsť len za predpokladu, že obec hospodári s rozpočtom obce, ktorý prebytkový, najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokoch pred schválením takéhoto zvýšenia. Je to motivácia pre starostu, ale aj pre mestské a obecné zastupiteľstvá, aby sa obce a samosprávy držali v dobrej finančnej kondícii, aby sme v týchto zlých časoch sa zomkli a našli prostriedky aj tam, kde nie sú. Náš návrh zákona sleduje práve toto, zlepšenie financovania a naozaj trestanie tých alebo branie na zodpovednosť tých, ktorí zákon vedome a sústavne porušujú.
Môžem za kolegov povedať, že sme naozaj pripravení na akúkoľvek diskusiu, ak teda bude možná v tejto komornej atmosfére. A ja skutočne verím, že tí starostovia a primátori, ktorí sú tu, sa k tomuto zákonu vyjadria, pretože ide o zásadný zákon pri hospodárení s majetkom obce, štátu a verejnými prostriedkami.
Ďakujem pekne za pozornosť a týmto vás žiadam v mene štyroch predkladateľov, mojom, pána Hraška, pána Viskupiča, pani Jurinovej o podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi prečítať spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 636). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Ide o pomoc najmä malým podnikateľom, z dielne ktorých pochádza táto iniciatíva, ktorú sme si osvojili, pretože sa snažíme na každú schôdzu Národnej rady dávať návrhy, ktoré pomôžu živnostníkom a malým podnikateľom.
Uvedenou novelizáciou sa zjednodušuje a sprehľadňuje podnikateľské prostredie, upravuje sa výška darov, ktoré možno zahrnúť do daňového základu, z výšky 16,60 eura na 33 eur. Taktiež sa zavádza možnosť uplatniť si daňové náklady na pohostenie obchodných partnerov. Tieto náklady sú v praxi bežné a treba ich v rozumnej miere pokladať za súčasť výdavkov na fungovanie a na dosahovanie zisku, pretože sú súčasťou všetkých nákladov, ktoré sú spojené so získaním a udržaním zákazníka, podobne ako sú výdavky na reprezentáciu v podobe darov, ktoré do určitej miery boli daňovo uznateľné už aj teraz.
Tento návrh sme dlhodobo konzultovali najmä so Slovenskou asociáciou malých podnikateľov a verím, že všetci, ktorí sú schopní, ochotní a majú vôľu podporiť malé podnikanie na Slovensku, tak že podporia aj tento zákon. Vopred vďaka za podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone Národnej rady o rokovacom poriadku.
Po rozprave odporučím, aby podľa príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku prerokovali tento zákon príslušné výbory, teda výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, môžem iba na úvod povedať, keďže som tu nie oblečený, ako sa sluší a patrí na štandardné politické strany, ako sme sa dozvedeli v názvosloví pána predsedu vlády, takže robím hanbu parlamentu, takže my sme tu viacerí v týchto tričkách, a to preto, lebo v nedeľu sa deje významná udalosť, je to Pochod za život, chceme takýmto spôsobom na túto udalosť upútať a pozvať na ňu všetkých ostatných.
Idem k veci.
Predkladám návrh zákona, ktorý som už raz predkladal, ale keďže som nevidel nejakú podporu, chcel som dať priestor poslancom, aby cez prázdniny sa im to rozležalo, ale vzhľadom na to, že veľmi rýchlo sa nám blížia voľby do vyšších územných celkov alebo do VÚC-ok, tak zúžim to na tieto voľby. Tento návrh zákona má zabrániť tomu, aby človek, ktorýkoľvek, alebo teda poslanec za Slovenskú republiku v Európskom parlamente mohol kandidovať na funkciu predsedu vyššieho územného celku. Je to zvrátené. Samozrejme, politici sú schopní pomenovať biele veci ako čierne veci, bohorovne sa postaviť pred televíziu a hovoriť o tom, ako Matovič napadol Valockého, hoci zjavne Valocký napadol Matoviča. Keď to hovorí z pozície predsedu vlády, dáva tomu vážnosť a tým pádom ľudia sú ochotní tomu veriť.
Takisto sú ľudia ochotní veriť tomu, ak predseda vlády, predseda parlamentu alebo ktorýkoľvek iný veľavážený politik štandardnej politickej strany povie, že to nie je žiadny problém, keď niekto bude sedieť, s prepáčením, s jednou riťou na dvoch stoličkách, keď niekto zároveň bude na zasadnutí v Bruseli a zároveň má zodpovedne viesť napr. Banskobystrický vyšší územný celok. Alebo tomu zvykneme hovoriť Banskobystrická župa. Hovorím konkrétne o tejto župe preto, lebo v tejto župe napr. tieto štyri roky tento problém sme mali. Je tam konkrétne pán poslanec Maňka, ten stíha byť podpredsedom strany SMER, ten stíha byť v Bruseli na zasadnutí Európskeho parlamentu a zároveň stíha zodpovedne viesť Banskobystrický vyšší územný celok. To je pomaly už taký terminátor, neviem, ako by som to nazval, robot, superman, výborný názov, áno, ako tuto pani supermanka Vaľová. Tá stíha byť poslankyňa parlamentu, tá stíha byť primátorka Humenného, ktoré je 450 km ďaleko, tá stíha byť zároveň poslankyňa vyššieho územného celku. Je to obdivuhodné, obdivuhodná žena. Ešte popritom asi niekomu veští z gule.
My sme neprišli do parlamentu, aby sme tieto praktiky štandardných politických strán nepomenovávali a nebojovali proti nim. Keď štandardné politické strany, či už opozičné alebo vládne, si myslia, že je správne piť alkohol na pôde parlamentu, my si to nemyslíme. Keď štandardné politické strany si myslia, že je správne a je možné, aby jeden človek s jednou riťou sedel na dvoch, troch, ôsmich stoličkách ako váš človek zo strany SMER v Považskej Bystrici, tak my si to určite nemyslíme. Každý normálny človek vie, že jedným zadkom a jedným človekom sa dá vykonávať zodpovedne jedna práca a určite sa nedá vykonávať zároveň niečo v Bruseli a niečo 2 000 kilometrov ďaleko na Slovensku. Tak potom aj, samozrejme, tá správa vecí verejných vyzerá, keď vy doslova ohlúpnete vašich voličov, nevysvetlíte im, aké je riziko toho, keď niekto sa vlastne nevie tej svojej práci venovať naplno. A len možno iba preto, lebo nemáte tam druhého človeka, ktorý by bol schopný vyhrať nad tým druhým oponentom, tam dáte človeka, aby teda kandidoval do funkcie. My si myslíme, že to nie je správne.
Preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme zamedzili takýmto situáciám, a uvidíme, zrejme štandardné politické strany opäť budú držať pokope tak ako pri alkohole. Bol som zhrozený, keď včera som sa teda dozvedel aj zo štandardných opozičných strán, že nebolo správne, že sme vytiahli tému pitia alkoholu na pôde Národnej rady. Ja si myslím, že to správne je, lebo s tým konečne treba skoncovať. Keď tu niekto jednoducho alkoholu holduje, tak nech mu holduje niekde na záchytke alebo v liečebni v Pezinku, ale nie na pôde Národnej rady a nech nerozhoduje o osudoch 5,4 mil. ľudí. Takisto keď niekto chce zodpovedne vykonávať funkciu predsedu vyššieho územného celku, nech robí túto funkciu, ale nech zároveň nie je poslancom Európskeho parlamentu. Tento návrh zákona túto situáciu rieši, budem rád, ak to dokážete podporiť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákon bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 614 zo 14. augusta tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Cieľom návrhu zákona je zaviesť nezlučiteľnosť funkcií poslanca Európskeho parlamentu s funkciou sudcu, prokurátora, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru, ako aj s funkciami uvedenými v Akte o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a s funkciami uvedenými v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií verejných funkcionárov (princíp jedného mandátu).
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 614.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Niečo veľmi rád dodám. Myslím si, že je to také typické, že takéto boľavé veci sa prechádzajú práve tichom, nevšímaním, s tým, že radšej nech rýchlo, s prepáčením, to hovno okolo nás preletí, len aby sme sa k tomu nemuseli vyjadrovať, lebo jednoducho vám tento systém vyhovuje. Zvykli ste si, má dve, tri, štyri funkcie, osem, hovorím, jeden člen strany SMER funkcií platených, hoci na Slovensku je 400 tisíc ľudí, ktorí nemajú prácu. Je to hanba. Ak toto považujete za prejav sociálnej demokracie a sociálneho cítenia, že vy si zoberiete dve, tri, štyri funkcie, päť až osem funkcií a z každej jednej beriete plat, tak je to hanba. Je to hanba, ak pán poslanec Európskeho parlamentu Maňka má dokopy príjem vyše 10 tisíc eur z Európskeho parlamentu, potom ďalších 3 000 – 4 000, neviem, koľko má za to, 5 000 za funkciu župana, hoci ani jednu ani druhú prácu tým pádom nedokáže robiť zodpovedne. Je hanba ak jednému človeku doprajete 0,5 mil. korún na staré peniaze a ďalších 400 tisíc necháte žiť zo sociálnych dávok alebo ani z toho. Je to hanba sociálnej demokracie.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problematika financovania politických strán je hádam stará ako naša demokracia. Zatiaľ sme zápasili s tým, ako ukorigovať voľby. A potom nejako do nejakej istej miery sa to zadarilo. Tak teraz máme na stole, ako ukorigovať financovanie politických strán a volebných kampaní. To, že tam nie je všetko čisté, netreba asi rozvíjať. Keď už to narástlo do tých rozmerov, že tu behali dôchodcovia so siedmimi miliónmi v igelitkách, keď niektoré politické strany alebo kandidáti politických strán mali také megakampane, ktoré si nemohol dovoliť ani kandidát na prezidenta v Spojených štátoch, tak to už je niečo čudné. A právom sa verejnosť pýtala, ako sú financované politické strany, ako sú financovaní jednotliví politickí kandidáti vo voľbách. A výsledkom toho bola taká výzva zo strany civilného sektora. Pod tento záväzok, pod túto výzvu sa asi skoro každá politická strana, ktorá je zastúpená v Národnej rade, podpísala. Ten záväzok bol taký, že do roka predložia nové zákony. Takže, po prvé, vytvoria nestranný kontrolný orgán financovania straníckych aktivít a konfliktov záujmov, po druhé, naviažu časť štátnych príspevkov stranám na dary získané od firiem či ľudí, čím zvýšia motiváciu politikov súkromné príspevky hľadať a zároveň ich deklarovať, po tretie, zavedú povinné deklarovanie príjmov a výdavkov nielen strán, ale aj samotných kandidátov na centrálnej a komunálnej úrovni, po štvrté, výrazne rozšíria majetkové priznania politikov a doplnia ich aj o deklarovanie záujmov, po piate, zavedú centrálnu evidenciu príjmov a výdavkov politických kandidátov a dennú aktualizáciu údajov, po šieste, zavedú povinné zverejňovanie nepeňažných príjmov od tretích osôb a, po siedme, sprísnia sankcie pri neplnení si zákonných povinností s možnosťou uložiť ich aj jednotlivcom.
My sme na tomto návrhu zákona začali robiť niekedy v januári s tým, že keď už to nabralo také konkrétne kontúry, tak sme rokovali s našimi partnermi z ľudovej platformy, je tu pán poslanec Štefanec, aj s poslancami KDH a potom s ostatnými stranami. No určite sme to nerobili tak, ako to robil pán minister vnútra, ktorý predložil na túto schôdzu zákon o vykonaní volieb a o volebnej kampani, o ktorej nikto nič nevedel. Bola to taká uzavretá kuchyňa. A po pár týždňoch, čo to bolo vyvesené na internete, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, už ten návrh zákona je tu. Pán minister hovoril, že to je návrh zákona pracovný, na ktorom budeme všetci sa spolupodieľať, ako to budeme spoluvytvárať, ako dospejeme ku konsenzu. No odvtedy ubehli už ďalšie dva týždne, komisia zvolaná nie je, pomaly sa chystáme už na rokovanie výborov, napríklad ústavnoprávneho výboru, kde by sme tieto veci mali prebrať. Čiže komisia nezasadala zatiaľ. Neviem, kedy chce pán minister zvolať tú komisiu. Ale asi ju nechce zvolať. To bol taký pekný marketing, P. R., že, áno, je to pracovná verzia, pritom pracovnou verziou je fakt ten návrh zákona z dielne ministerstva vnútra. Je pracovnou verziou, lebo toľko hlúpostí, absurdností je tam. Čiže absolútne nepatrí do pléna Národnej rady ten návrh zákona.
Ale, samozrejme, keďže som autorom aj tohto návrhu, niekto si môže myslieť, že ješitnosť zo mňa rozpráva, no tak tu deklarujem, keď dospejeme k záveru, že vieme spraviť kompromis o tom ministerskom návrhu, tak sme, tuto vám hovorím, ochotní stiahnuť tento zákon. A už keď to neprejde, už nikto to ani nepredloží, lebo nejde nám o to, z koho dielne bude ten zákon, ktorý bude riadne a kontrolovateľne upravovať financovanie politických strán a politických kampaní, ale o to, aby to bol účinný zákon.
Náš zákon vychádza práve z tých záväzkov, ktoré sme dali tretiemu sektoru. To, že otvárame celý systém financovania politických strán, je takým minimálnym základom, aby ľudia videli, aké sú zdroje politických strán, odkiaľ prúdia peniaze do kás jednotlivých politických strán. Tieto dary sponzorské by mali byť maximálne transparentné. Ale na druhej strane musíme vytvoriť aj taký systém, v ktorom nie je možné používať peniaze, ktoré nepochádzajú z čestných zdrojov alebo sa nedostali k rukám politikov transparentným spôsobom. Čiže je tu ďalšia vec, aby sme používanie straníckych peňazí bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú na transparentnom účte, kontrolovali. Čiže to je aj súčinnosť tretích osôb.
Vytvára sa volebný fond, rozdeľujú sa dary, nepeňažné plnenia idú absolútne nadol, benefity budú aj pre straníkov. Čiže keď dostanem ja ako Gábor Gál nejaké auto od nejakého sponzora, tak to nie je môj benefit ako súkromnej osoby, lebo keď som to dostal ako poslanec nejakej x politickej strany, tak to musí byť darom, uvedeným ako dar pre politickú stranu.
Dávame do poriadku členské príspevky, dávame do poriadku aj zmluvy, čo sa týka darov aj iných finančných plnení, ale hlavne zavádzame aj povinnosť viesť transparentný volebný fond aj pre jednotlivých kandidátov, začnúc od najnižšieho stupňa, od komunálnych volieb, až po prezidentské voľby.
Sú tam podmienky, za ktorých už bude musieť individuálny kandidát, ak robí individuálnu kampaň, viesť volebný fond.
Zjednotíme volebnú kampaň tiež v tomto zákone.
A na rozdiel od ministerského zákona my tu nezavádzame volebné moratórium, lebo to je úplná hlúposť, každý to porušuje. Hlavne to porušujú nečestní ľudia, ktorí z toho majú potom benefit. Čestní ľudia, čestné politické strany keď dodržia ten zákon, im je to absolútne na úkor, lebo tá náprava je jednak po voľbách a jednak je minimálna.
A tu som sa dostal k sankciám.
Doteraz platné zákony síce uvádzajú nejaké sankcie, aj zjavne z ministerstva to prišlo do prvého čítania, aj v tom zákon sú nejaké sankcie, ale podľa mňa nie sú dostatočné. Politická strana, ktorá dostáva zo štátneho rozpočtu niekoľko miliónov eur, ľavou zadnou zaplatí trojtisícovú pokutu za nejaký väčší prehrešok. Čiže tie sankcie by mali byť diferencované, a to viazané na príspevok zo štátneho rozpočtu percentuálne, 10 %, 20 %. A toto isté by sa malo týkať aj individuálnych kandidátov.
Ďalšia vec, ktorá môže napomôcť kontrole pri sankciách, to je možnosť rozpustenia politickej strany, zrušenia politickej strany Najvyšším súdom.
A, po tretie, zavádzame aj Trestnom zákone aj nový skutok nezákonné financovanie politickej strany.
Keď sme už pri kontrole, tak na záver ešte niečo poviem. Pán minister hovorí, že on sa nevedel zhodnúť v tom, ktorý orgán by mal kontrolovať financovanie politických strán, politických kampaní. Tak tam dali ako najlepší nápad ministerstva financií, sčasti ministerstva vnútra, ktoré potom svoje právomoci môžu delegovať na okresný úrad. Čiže na základe ministerského návrhu by financovanie politických strán na volebnú kampaň mali kontrolovať úradníci z okresného úradu. Tak toto považujem trošku za také smiešne a detinské.
My sa nazdávame, že máme tu priamo z ústavy, priamo už v právnom poriadku zakomponovaný orgán, ktorý má na starosti kontrolu s verejnými financiami, a to Najvyšší kontrolný úrad. Takže zavádzame rozšírené právomoci Najvyššieho kontrolného úradu, kde by Najvyšší kontrolný úrad mal na starosti kontrolu politických strán, čo sa týka ich financovania, ale nielen financovania z verejných rozpočtov, ale samotného financovania politických strán. Jednak bude to osobitné konanie, kde účastníkom konania bude môcť byť každý, kto má nejaký poznatok o tom, že tá-ktorá politická strana financuje svoju kampaň alebo svoje aktivity inak ako zákonným spôsobom. A celá táto agenda bude otvorená, všetko by malo byť na nete. Takže každý by vedel potom zhodnotiť, ktorá politická strana to je, ako nakladá s finančnými prostriedkami, ako čestne alebo nečestne vedie svoje aktivity či vo voľbách alebo aj mimo volieb, lebo je veľmi dôležité, nám nestačí, aby sme mali čistú volebnú kampaň, nám ide aj o to, aby aj samotné politické strany mali čisté financovanie, aby rozhodovacie procesy boli tam čisté, keď niekto dostane už peniaze zo štátneho rozpočtu na činnosť politickej strany, tak aby s tými peniazmi nakladal transparentne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci a poslankyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu Gábora Gála, Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutia.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 615 z 15. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.